Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/247/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114210522
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114210522.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

BeňovejaJUDr.IvetyMartinákovejvprávnejvecižalobkyneU.E.,bytomK.XX,zastúpenejAdvokátskou
kanceláriou A.. M. C., s.r.o. so sídlom R., S. XX, proti žalovaným 1/ R. E., bytom K. XX, 2/ N. úverová
banka, a.s. so sídlom C., Z. H. 1, P. XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou U. & D.,
s.r.o., so sídlom C., E. 7, 3/ C. N., bytom E. N. XXX, E. N., o určenie neplatnosti zmlúv o záložnom
práve, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. januára 2015, č.k.
16C/55/2014-79 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému

3/ a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému 3/ p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej výrokovej zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ a vo výroku o náhrade trov konania
medzi žalobkyňou a žalovanými 1/, 2/ napadnutý rozsudok z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovanému 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobkyne, kotrou sa domáhala určenia

neplatnosti záložných zmlúv uzavretých dňa 03.10.2012 a dňa 27.05.2013 medzi žalovaným 1/ ako
záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému 2/
trovy právneho zastúpenia v sume 502,17 eur na účet zástupcu žalovaného 2/ U. & D., s.r.o. do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia,
že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva
uzavretých žalovaným 1/ ako záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom, ktorých predmetom
zálohu boli nehnuteľnosti vedené Katastrálnym odborom Okresného úradu R. na LV č. XX, obec K.,

k.ú. K. a ktorých vlastníkom je v podiele 1/1 zapísaný žalovaný 1/. Predmetnými záložnými zmluvami
boli zabezpečené pohľadávky žalovaného 2/ ako veriteľa voči žalovanému 3/ ako dlžníkovi z úverových
zmlúv. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 3/ nie je účastníkom sporných zmlúv o zriadení záložného práva,
ale je účastníkom zmlúv o úvere, z ktorých vyplývajú pohľadávky žalovaného 2/ zabezpečené spornými
zmluvamiozriadenízáložnéhoprávaaktorémajúvočizmluvámoúvereakcesorickýcharakter,žalovaný
3/ nie je nositeľom žiadnych práv ani povinností vyplývajúcich zo sporných zmlúv o zriadení záložného
práva. Vo vzťahu k žalovanému 3/ preto súd žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

Ďalej súd konštatoval, že na určení neplatnosti záložných zmlúv nie je daný naliehavý právny záujem.
Určenie neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva má charakter predbežnej otázky a nerieši celý
obsah sporného právneho vzťahu alebo práva. V tomto smere súd poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 89/2007 zo dňa 25.02.2009 a tiež na uznesenie Nejvyššíhosoudu Českej republiky sp. zn. 32Cdo 5437/2007 zo dňa 05.03.2009. V zmysle týchto rozhodnutí žaloba
o určenie podľa § 80 písm. c) O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len
povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to

najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného
právneho vzťahu alebo práva. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra
nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto
situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či na nehnuteľnostiach
žalovaného 1/ a žalobkyne (podľa jej tvrdení) viazne v prospech žalovaného 2/ ako záložného veriteľa

záložné právo. Aj keby záložné zmluvy boli neplatnými právnymi úkonmi, nemôže prípadné určenie
ich neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobkyne alebo k zamedzeniu ohrozenia jej práva.
Určením neplatnosti záložných zmlúv nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo
záložné právo. Určením neplatnosti záložných zmlúv sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného
právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, v dôsledku vyhlásenia záložných za neplatné nedôjde k
zániku záložného práva a Katastrálny odbor príslušného Okresného úradu nevykoná výmaz záložného

práva z listu vlastníctva, a preto nie je na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c)
O.s.p.. Stav ohrozenia tvrdeného práva žalobkyne alebo neistotu v jej právnom postavení možno preto
odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo. Na základe uvedených skutočností súd žalobu
v celom rozsahu zamietol. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že iba samotné určenie, či tu záložné právo
je alebo nie je, nezlepší právne postavenie žalobkyne a uspokojivo neodstráni neistotu daného právneho

vzťahu a táto bude naďalej pretrvávať pokiaľ sa nebude žalobkyňa domáhať určenia právneho vzťahu,
že je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Samotné určenie či tu záložné právo je alebo nie je
by právne postavenie žalobkyne nezmenilo, nakoľko za súčasného právneho stavu v prípade určenia,
že záložné právo nie je, by bolo na liste vlastníctva predmetné záložné právo vymazané, čo by však
nevyriešilo otázku, či predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a

žalovaného 1/. Súd zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (vyžiadanie spätnej identifikácie
parciel, výsluch svedkyne T. a zamestnanca banky, ktorý bol pri spisovaní zmlúv o zriadení záložného
práva, vyžiadaním vyjadrenia žalovaného 2/ ohľadom splatenia jedného z úverov) z dôvodu, že ich
vykonanie nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci, nakoľko pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie u žalovaného 3/ sa nezaoberal žalobou vo veci samej.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 80 písm. c) O.s.p., § 151b ods. 1,2,3,4, § 151e ods. 2, § 151
md ods. 1,2 Obč. zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaní mali
vo veci plný úspech, preto im v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí plná náhrada trov konania. Nakoľko si
žalovaní 1/ a 3/ náhradu trov konania neuplatnili a zo spisu nevyplýva, že by im v konaní trovy vznikli, súd
im náhradu trov konania nepriznal. v konaní si uplatnil náhradu trov žalovaný 2/. Súd preto žalovanému

2/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 502,17 eur (1 x prevzatie a príprava veci po 61,85
eur (podľa uplatnenia) + 1 x režijný paušál po 8,04 eur, 1 x vyjadrenie k žaloby po 61,85 eur (podľa
uplatnenia) + 1 x režijný paušál po 8,04 eur, 1 x účasť na pojednávaní dňa 13.01.2015, ktoré trvalo
viac ako dve hodiny po 129,08 eur + režijný paušál po 8,39 eur, náhrada hotových výdavkov za cestu
osobným motorovým vozidlom zn. Subaru s priemernou spotrebou paliva 6,4 l/100km dňa 13.01.2015 z

Bratislavy do Trenčína a späť v dĺžke 262 km, pri cene PHM 1,244 eur/liter v sume 20,86 eur, paušálna
náhrada za kilometre 0,183 eur/1 km za 262 km v sume 47,95 eur, náhrada za stratu času za 6 polhodín
po 13,98 eur v sume 83,88 eur, 20 % DPH zo sumy 361,13 eur v sume 72,23 eur), ktoré je v súlade §
149 ods. 1 O.s.p. žalobkyňa povinná zaplatiť na účet zástupcu žalovaného 2/.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p. Nesúhlasila s
názorom súdu prvého stupňa, že na určení neplatnosti záložných zmlúv nie je naliehavý právny záujem
v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. s poukazom na to, že správa katastra nevykoná výmaz záložného práva

z listu vlastníctva. Tento názor súdu prvého stupňa je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/18/2010, z
ktorého vyplýva, že práve rozhodnutie súdu o neplatnosti záložných zmlúv je spôsobilé na zmenu v
katastri nehnuteľností a iba vyhlásenie súdu o neplatnosti týchto zmlúv môže spôsobiť túto následnú

zmenu zápisov v katastri nehnuteľností. Ďalej poukázala na to, že dôkazy, ktoré predložila súdu prvého
stupňa v priebehu pojednávania, jasne odôvodňujú nepochybný záver, že záložné právo nemohlo platne
vzniknúť, pretože nedala žalovanému súhlas so zriadením záložného práva na nehnuteľnosti patriace
do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Vzhľadom k tomu, že predmetné nehnuteľnosti jednoznačnepatria do BSM a na vznik záložného ručiteľského záväzku nebol daný súhlas druhého manžela v zmysle
§ 145 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorý je v takejto situácii potrebný, dovoláva sa touto žalobou relatívnej
neplatnosti záložných zmlúv, ktoré tvoria podklad k samotnému vzniku záložného práva ako takého.

Vyslovilanázor,žeakbudúzmluvyozriadenízáložnéhoprávavyhlásenézaneplatné,pričomdôsledkom
tejto neplatnosti sa zmluvy stanú neplatnými už od začiatku, nie je možné, aby súčasne existovalo
záložné právo. V tomto prípade skúmaním neplatnosti záložných zmlúv nejde o posúdenie predbežnej
otázky, ale rozhodnutie vo veci samej, ktoré je spôsobilé odstrániť ohrozenie jej postavenia - vymazanie
záložného práva z katastra nehnuteľností. Skutočnosť existencie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov je v súčasnej dobe zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XX k.ú. K.. Uviedla, že
rozhodnutím súdu o neplatnosti záložných zmlúv sa končí relatívna neplatnosť týchto právnych úkonov
a nastáva neplatnosť, ktorá má účinky podobné ako neplatnosť absolútna. Otázku, či predmetné
nehnuteľnosti patria do BSM nie je potrebné vyriešiť, pretože v zmysle aktuálneho výpisu z katastra č.
XX pre k.ú. K., tieto nehnuteľnosti svedčia v súčasnosti žalovanému 1/ rovnako ako žalobkyni. Žiadala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jej žalobe v celom rozsahu vyhovel,

alternatívne navrhla, aby odvolací súd pripustil zmenu žaloby v zmysle ust. § 95 O.s.p. a určil, že záložné
právo zo zmlúv o zriadení záložného práva zo dňa 27.05.2013 a zo dňa 03.10.2012 uzavretých medzi
žalovaným 1/ ako záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom tu nie je.

Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že s podaným odvolaním súhlasí.

Poukázal na svoje vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa, z ktorých vyplýva, že žalobkyňu
o uzatvorení predmetných záložných zmlúv neinformoval a podpísal ich bez jej vedomia, hoci
nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet zálohu nadobudli spoločne za trvania manželstva.

Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým
zisteniam, svoje rozhodnutie po právnej stránke posúdil správne a dostatočne svoje rozhodnutie
odôvodnil. Mal za to, že nie je pasívne legitimovaný v konaní, nakoľko žiadnu záložnú zmluvu

nepodpisoval a nebol ani jej účastníkom.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ je dôvodné a odvolanie žalobkyne proti žalovanému 3/ dôvodné nie je.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti zo dňa 03.10.2012 a zo dňa 27.05.2013 uzavretých bez jej súhlasu medzi žalovaným 1/
ako záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom, ktorých predmetom boli nehnuteľnosti vedené
Katastrálnym odborom Okresného úradu R. na LV č. XX k.ú. K.. Predmetnými záložnými zmluvami boli

zabezpečené pohľadávky žalovaného 2/ ako veriteľa voči žalovanému 3/ ako dlžníkovi z úverových
zmlúv. Žalobkyňa dôvodila, že založené nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a nakoľko svojmu manželovi - žalovanému 1/ nedala súhlas k uzavretiu záložných zmlúv,
dovolávala sa v súlade s ust. § 40a v spojení s ust. § 145 ods. 1 Obč. zákonníka relatívnej neplatnosti
týchto právnych úkonov. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný 3/

nie je pasívne vecne legitimovaný a že na určení neplatnosti záložných zmlúv vo vzťahu k žalovaným 1/,
2/ nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Svoje zamietajúce
rozhodnutie založil na tom právnom názore, že žalovaný 3/ nie je účastníkom sporných zmlúv o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ale je účastníkom zmlúv o úvere, z ktorých vyplývajú
pohľadávky žalovaného 2/ zabezpečené spornými zmluvami o zriadení záložného práva a ktoré majú

voči zmluvám o úvere akcesorický charakter. Žalovaný 3/ teda nie je nositeľom žiadnych práv ani
povinností vyplývajúcich zo sporných zmlúv o zriadení záložného práva, preto žalobu vo vzťahu k
nemu pre nedostatok pasívnej legitimácie zamietol. Zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/
odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď dospel k záveru,
že určením záložných zmlúv za neplatné, nedôjde k zániku záložného práva a katastrálny odbor

príslušného okresného úradu nevykoná výmaz záložného práva z listu vlastníctva. Vyslovil názor, že
stav ohrozenia tvrdeného práva žalobkyne alebo neistotu v jej právnom postavení možno odstrániť
len určením, či tu záložné právo je, alebo nie je. Súčasne však zdôraznil, že iba samotné určenie,
či tu záložné právo je alebo nie je, nezlepší právne postavenie žalobkyne a uspokojivo neodstránineistotu daného právneho vzťahu pokiaľ sa nebude žalobkyňa domáhať určenia právneho vzťahu, že
je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Samotné určenie, či tu záložné právo je alebo nie je,
by právne postavenie žalobkyne nezmenilo, nakoľko v súčasnosti je na liste vlastníctva zapísaný ako

výlučný vlastník založených nehnuteľností v podiele 1/1-ine žalovaný 1/ a samotné určenie, či tu záložné
právo je alebo nie je, by právne postavenie žalobkyne nezmenilo.

Odvolacísúdsasprávnymposúdenímvecisúduprvéhostupňaonedostatkupasívnejvecnejlegitimácie
žalovaného 3/ v predmetnom konaní stotožňuje, keď žalovaný 3/ nie je účastníkom zmlúv o zriadení

záložného práva, keď je účastníkom len zmlúv o úvere, z ktorých vyplývajú pohľadávky žalovaného
2/ zabezpečené spornými zmluvami o zriadení záložného práva. Žalovaný 3/ teda nie je nositeľom
žiadnych práv ani povinností vyplývajúcich zo zmlúv o zriadení záložného práva, preto súd prvého
stupňa správne postupoval, keď žalobu vo vzťahu k žalovanému 3/ zamietol. Pokiaľ ide o právny záver
súdu prvého stupňa o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení
neplatnosti záložných zmlúv vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/, odvolací súd aj s prihliadnutím k okolnostiam,

ktoré nastali po rozhodnutí súdu prvého stupňa dospel k záveru, že tento právny záver súdu prvého
stupňa nie je správny.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa

ustálenej judikatúry súdov, naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je,
alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde
by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba je preventívneho
charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo
neistoty v právnom vzťahu, ak zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v

ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť nápravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý
je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve
s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich
určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamietne

určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené,
aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Stavvdobevyhláseniarozsudkujerozhodujúciipreposúdenieexistencienaliehavéhoprávnehozáujmu
na určovacej žalobe podľa § 80 písm. c) O.s.p. Či tento záujem existuje súd skúma ex offo, t.j. z úradnej
povinnosti. Platí to aj pre súd prvého stupňa, aj pre súd odvolací. Všeobecne totiž nie je vylúčené, aby
naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v priebehu konania pominul, resp. aby v priebehu konania
nastal. Je nutné, aby tento naliehavý právny záujem existoval nielen v čase rozhodnutia súdu prvého

stupňa, ale aj v čse rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 3 O.s.p.).

Podľa§151písm.a)Obč.zákonníka vzneníplatnomvčaseuzavretazmlúvozriadenízáložnéhopráva,
záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložné právo oprávňuje
uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka

nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151 písm. b) ods. 1 Obč. zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom.

Podľa § 151e ods. 2 Obč. zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom
vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 40a Obč. zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a , § 140, §145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto

je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov. Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, jeneplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 145 ods. 1 Obč. zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí, môže vybavovať každý z
manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je úkon neplatný.

Nová právna úprava záložného práva platná od 01.01.2003 (vykonaná novelou Občianskeho zákonníka
č. 526/2002 Z.z.) v ustanovení § 151d na vznik záložného práva okrem iného vyžaduje, aby bol záložca

vlastníkom zálohy. Založiť vec je oprávnený jej vlastník. Založiť iný spôsobilý predmet záložného práva
(záloh) je oprávnený ten, komu takýto predmet patrí. Záložcom môže byť len osoba, ktorá má vec vo
svojom vlastníctve, alebo ktorá je oprávnená disponovať daným právom alebo majetkovou hodnotou. V
zmysle právnej úpravy záložného práva účinnej od 01.01.2003 záložné právo k nehnuteľnosti vznikne
na základe platnej záložnej zmluvy. Pokiaľ je záložná zmluva neplatným právnym úkonom, záložné
právo nemôže vzniknúť. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2002

vznikalozáložnéprávoknehnuteľnostiamnielenpodľaplatnejzáložnejzmluvy,aleinazákladeneplatnej
záložnej zmluvy, ak bola vec odovzdaná záložnému veriteľovi a ten ju prijal v dobrej viere, že záložca je
oprávnený vec založiť (§ 151d Obč. zákonníka v znení platnom do 31.12.2002). Z tejto právnej úpravy
účinnej do 31.12.2002 vychádzal aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/89/2007, v
ktorom sa zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy

a z ktorého rozhodnutia aj súd prvého stupňa vychádzal. Vzhľadom k tomu, že záložné právo podľa
právnej úpravy účinnej do 31.12.2002 mohlo vzniknúť i na základe neplatnej záložnej zmluvy v prípade
uvedenom v ust. § 151d Obč. zákonníka, súdy v konaniach o určenie neplatnosti záložnej zmluvy
vychádzali z toho, že právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom,
predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach záložcu

viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. V dôsledku toho konštatovali, že určením platnosti
alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nevyrieši obsah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi a
stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno odstrániť len určením, či
tu je záložné právo alebo nie je. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti
záložnej zmluvy, uzavretej po účinnosti novely Občianskeho zákonníka vykonanej zák. č 526/2002 Z.z.

všakzuvedenéhoprávnehonázoruonedostatkunaliehavéhoprávnehozáujmuužnemožnovychádzať.
Ako už bolo vyššie konštatované, platná právna úprava v súčasnosti v ust. § 151d Obč. zákonníka,
okrem iného vyžaduje, aby záložca bol vlastníkom zálohu (na rozdiel od § 151d Obč. zákonníka v znení
účinnom do 31.12.2002). V tomto prípade skúmaním neplatnosti záložných zmlúv nejde o posúdenie
predbežnejotázkyvovzťahu,čizáložnéprávojealebonieje,aleideorozhodnutievovecisamej,ktoréje

spôsobilé odstrániť ohrozenie postavenia žalobkyne - výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v
danom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, že predmetné
zmluvy o zriadení záložného práva sú neplatné, nakoľko takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom
pre vykonanie zmeny zápisu záložného práva (jeho výmazu) v katastri nehnuteľností. Rozsudok súdu

o určení neplatnosti záložnej zmluvy je spôsobilou listinou na zápis v katastri nehnuteľností záznamom
v zmysle § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov. Stav ohrozenia tvrdeného práva
žalobkyne a neistotu v jej právnom postavení možno preto odstrániť súdnym rozhodnutím, ktorým bude
určené, že predmetné zmluvy o zriadení záložného práva sú neplatné, keď bez takéhoto určenia je

ohrozené vlastnícke právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam, keďže žalovaný 2/ ako záložný
veriteľ môže kedykoľvek začať s výkonom záložného práva za účelom uspokojenia pohľadávky voči
žalovanému 3/ z úverovej zmluvy. Takýmto konaním by mohlo dôjsť k obmedzeniu, resp. až k strate
vlastníckeho práva žalobkyne a teda jej právne postavenie je neisté, pričom tento stav právnej neistoty
je možné odstrániť iba práve požadovaným určením, že predmetné zmluvy o zriadení záložného

práva sú neplatné. Právny názor súdu prvého stupňa o nedostatku naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na požadovanom určení z vyššie uvedených dôvodov preto nebol správny. Je však potrebné
uviesť, že žaloba žalobkyne v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bola neopodstatnená z toho
dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala svoje vlastnícke právo k predmetu zálohu, nakoľko z predloženého
listu vlastníctva č. XX k.ú. K. vyplývalo, že vlastníkom založených nehnuteľností v podiele 1/1-ine

bol zapísaný ako výlučný vlastník žalovaný 1/. V čase rozhodovania odvolacieho súdu však bolo
zistené, že podľa aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností pre k.ú. K. sú založené nehnuteľnosti v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 1/. Z výpisu listu vlastníctva č. XX pre k.ú. K. je
zrejmé, že správa katastra zapísala bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného 1/ v katastrinehnuteľností na základe predloženého sobášneho listu poznámkou, ktorá je v zmysle katastrálneho
zákona úkonom určeným na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti,
alebo na osobu a ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Z uvedeného

je zrejmé, že nejde o nové skutočnosti a dôkazy v odvolacom konaní v zmysle ust. § 205a Obč.
zákonníka, keď vyznačením vlastníckeho práva žalobkyne na liste vlastníctva záznamom v katastri
nehnuteľností nevzniklo vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam, ale sa len deklaroval pomer
žalobkyne vzťahujúci sa na nehnuteľnosti, ku ktorým nadobudla vlastnícke právo titulom bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúddospelkzáveru,ženastranežalobkyne

je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva a keďže súd
prvého stupňa žalobu nepreskúmal po vecnej stránke, bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby žalobkyne vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ a vo výroku o náhrade trov
konania medzi žalobkyňou a žalovanými 1/, 2/ zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p.).

Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalovanému 3/, v tomto smere súd prvého stupňa dospel k
správnemuprávnemunázoru,ženiejepasívnevecnelegitimovaný,nakoľkonebolúčastníkomsporných
zmlúv o zriadení záložného práva, preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému 3/ podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania medzi žalobkyňou a žalovaným 3/ bolo rozhodnuté podľa § 224
ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému 3/ náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko žalovaný 3/ nepodal návrh na ich priznanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude preskúmať žalobu po vecnej stránke, t.j. posúdiť

platnosť záložných zmlúv v zmysle uplatnenej žaloby žalobkyne.

Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

V ďalšom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 222 ods.

3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .