Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 19, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/149/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113204639
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5113204639.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného právnym
zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO:
36 857 033, proti žalovanému: X. W., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR,
v konaní o zaplatenie 69,27 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 69,27 eur, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 13.02.2013 sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 69,27 eur spolu so sankčným úrokom vo výške 20 % ročne zo sumy 69,27
eur od 03.09.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.05.2002 uzavrel so žalovaným zmluvu o rastovom osobnom účte.

Dohodli sa na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve a VOP. Nakoľko žalovaný neuhradil
žalobcovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy žalobca dňa 26.08.2008 odstúpil o zmluvy.
Na základe výpisu z účtu zo dňa 02.09.2008 je výška aktuálneho debetného zostatku v sume 69,27
eur. Podľa VOP je žalobca oprávnený nevysporiadaný debetný zostatok na účte sankcionovať sankčnou
úrokovou sadzbou podľa sadzobníka poplatkov. Výška úrokovej sadzby podľa sadzobníka je 20 %.
Tvrdil, že žalovaný svoj dlh voči žalobcovi nesplnil.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
4. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
stvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, okresný súd

vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 19.11.2018, pričom
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 04.10.2018.Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 708 ObZ zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu
bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa§191ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to zmluvou o rastovom osobnom účte

zo dňa 28.05.2002, odstúpením od zmluvy zo dňa 26.08.2008, výpisom z účtu zo dňa 02.09.2008,
sadzobníkom poplatkov platným od 20.08.2008, VOP platnými od 01.08.2008.

6. Dňa 28.05.2002 strany sporu uzavreli zmluvu o rastovom účte. V rámci tejto zmluvy žalobca
žalovanému povolil debetný zostatok. Žalovaný vytvoril na predmetnom bežnom účte debetný zostatok

vo výške 2 083,83 Sk, t.j. 69,27 eur. Debetný zostatok žalovaný žalobcovi neuhradil. Uvedené
skutočnosti považoval okresný súd za nesporné.7. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným právne posúdil v súlade s § 708, § 710 a §
497 ObZ ako zmluvu o úvere. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným
ako zmluvu o úvere, zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s

ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keď žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy
konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej
zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa. Žalovaný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda je potrebné ho
považovať za spotrebiteľa. Predmetnú zmluvu súd vyhodnocoval aj za aplikácie zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca je veriteľom a žalovaného možno považovať za spotrebiteľa
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou sa zaviazal
poskytnúť žalobca ako dodávateľ žalovanému ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky a
žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady
spojené s úverom.

8. Súd považoval medzi stranami za nesporné tvrdenie žalobcu, že žalovaný na predmetnom bežnom
účte vytvoril debetný zostatok 69,27 eur, ktorý žalobcovi neuhradil. V konaní nevyšiel najavo opak
skutkového tvrdenia žalobcu, preto súd vychádzal z tohto skutkového tvrdenia žalobcu. Z uvedeného
tak okresný súd považoval za preukázané, že žalovaný skutočne debetný zostatok vytvoril, neuhradil,
a teda žalobu žalobcu v tejto časti vyhodnotil ako dôvodnú a žalobcovi sumu 69,27 eur priznal.

9. Súd však ako nedôvodnú vyhodnotil žalobu v časti o zaplatenie sankčného úroku vo výške 20 %
ročne zo sumy 69,27 eur od 03.09.2008 do zaplatenia. Sankčný úrok si strany sporu nedohodli priamo
v zmluve, ale len vo vedľajších dokumentoch, čo je pre dôvodné uplatnenie náhrady sankčného úroku
nedostačujúce. Súd vychádzal z toho, že pokiaľ by chcel žalobca dôvodne uplatniť akékoľvek úroky,

poplatky, muselo by ísť o úroky, či poplatky, ktoré by boli so spotrebiteľom dohodnuté priamo v zmluve.
Súd zastáva názor, že žalobca je povinný všetky úroky, či poplatky so žalovaným jednoznačne a
dostatočne určito dohodnúť priamo v zmluve, a nie iba vo vedľajších dokumentoch. Okresný súd má
za to, že všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy
prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru; nesmú však slúžiť k tomu, aby

v nich boli obsiahnuté dojednania predstavujúce podstatné náležitosti alebo dojednania, ktoré sú pre
spotrebiteľa nevýhodné. K tomuto záveru okresný súd upriamuje pozornosť aj na rozsudok Krajského
súdu v Žiline č.k. 7Co/192/2018-168 zo dňa 24.10.2018, v ktorom bol obsiahnutý právny názor, že všetky
poplatky musia byť so spotrebiteľom dohodnuté individuálne, tak aby spotrebiteľ mal možnosť sa s
týmito oboznámiť vopred pred podpisom zmluvy a tieto mohol prípadne aj ovplyvniť. Uvedené však v

danom prípade jednoznačne splnené nebolo. Sankčný úrok si strany sporu priamo v zmluve nedohodli,
a teda žalobca nemá nárok na jeho úhradu. Sankčný úrok vo výške 20 % ročne nebol dojednaný
priamo v zmluve, výška 20 % bola ustanovená jednostranne len zo strany žalobcu v sadzobníku,
pričom nebolo preukázané, že žalovaný by mohol ovplyvniť jeho obsah. Naviac sadzobník poplatkov
nemá charakter individuálneho zmluvného dokumentu, je interným dokumentom žalobcu, obsahuje

jednostranne dodávateľom stanovený výpočet (rôznych) poplatkov. V konaní pri uplatnenom nároku
žalobcu v tejto časti (sankčný úrok) tak nebolo preukázané, že by tento nárok vychádzal z individuálneho
zmluvného dojednania so spotrebiteľom, resp. bol obsahom individuálneho dojednania v spotrebiteľskej
zmluve, a preto okresný súd nárok žalobcu v tejto časti žalobcovi nepriznal, a teda v tejto časti uplatnený
nárok žalobcu zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému ako plne úspešný účastník, nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Okresný súd pri posudzovaní úspechu a rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania vychádzal z uplatnenej istiny 69,27 eur (z ktorej istiny bol hradený aj
samotný súdny poplatok).

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.