Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 6, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204694
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314204694.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaŠkrabaačlenovJUDr.Mareka

Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4,
Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČ: 264 29 705, proti žalovanej: O. Š., O.. XX.X.XXXX, V. B., M.Š.
XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z.,
so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 42 309 166, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, o zaplatenie 116,- eur s prísl., na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11C/58/2014-36 zo dňa 24.5.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, a to vo výroku, ktorým bol

návrh čiastočne zamietnutý, ktorým bol do konania na strane žalovanej pripustený vedľajší účastník a
vo výrokoch o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na jej strane nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Humenné (ďalej len „okresný súd“ alebo „ súd prvej inštancie“) vyššie označeným
rozsudkom konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 116,- eur od
24.4.2011 do zaplatenia zastavil. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu zamietol. Pripustil, aby do konania

na strane žalovanej vstúpil ako vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7,
Banská Bystrica, IČO: 42 309 166. Zároveň rozhodol, že vedľajšiemu účastníkovi a žalovanej náhradu
trov konania nepriznáva.

2) V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca návrhom doručeným súdu dňa 17.4.2014 sa podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 Z.z. o európskom konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd na základe zmenky zaviazal žalovanú

zaplatiť sumu 116,- eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že ako indosátor je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 1.10.2010 na zmenkovú sumu 116,- eur, pričom
sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 24.4.2011. Indosovaná zmenka
je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa - P., F..E..D... Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil na uvedenú zmenkovú sumu nič, a to ani na istinu, ani
na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť

predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015
žalobca vzal návrh v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť a uplatňoval nárok na
zmenkový úrok iba vo výške 0,06 % denne.3) Prvoinštančný súd zo zmenky predloženej žalobcom zistil, že listina je označená ako zmenka, je
vystavená v B. dňa 1.10.2010 s textom: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: P., F..E..D.., C.:
XX XXX XXX, V., sumu 116,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 24.4.2011. Splatné P.D., F..E..D.., V..

Bez protestu na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Vystaviteľom je žalovaná. Na opačnej
strane, na rube zmenky, je uvedené: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o. - žalobca. Zo zmluvy o
úvere uzavretej medzi P., F..E..D.., V. (predchádzajúci veriteľ) a žalovaným, číslo zmluvy XXXXXXXXX
zo dňa 1.10.2010, vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 100,- eur a žalovaná sa zaväzuje
zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 68,- eur, t.j. celkovo zaplatiť sumu 168,-

eur v 16 mesačných splátkach po 28,- eur, počnúc od 19.10.2010 na účet veriteľa. V zmluve o úvere
nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN.

4) Predmetom konania je spor zo zmenky. Keďže žalobca si výslovne uplatňuje právo na zaplatenie
žalovanej sumy s príslušenstvom zo zmenky, súd musel zistiť, či zmenka spĺňa náležitosti stanovené
zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou, spĺňa všetky

náležitosti podľa tohto právneho predpisu. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu B., sp.
zn. XXEr/XXX/XXXX vyplýva, že tú istú pohľadávku, z tej istej zmenky a z úverovej zmluvy, t.j. z toho
istéhospotrebiteľskéhoprávnehovzťahu,sinazákladerozhodcovskéhorozsudkuakoexekučnéhotitulu
uplatnil plnenie voči žalovanému ako povinnému predchádzajúci veriteľ ako oprávnený - P., F..E..D...
Z uznesenia exekučného súdu ďalej vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. Dôvodom bolo, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny
vzťah a je preto na neho potrebné použiť právne normy o ochrane spotrebiteľa. Zároveň konštatoval,
že rozhodcovské doložky uzavreté v tomto prípade, sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda sú
absolútne neplatné. Následne bolo exekučné konanie uznesením exekučného súdu zastavené.

5) V uvedenom spore je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, o čom už rozhodli aj iné
exekučné súdy. Predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie, ale aj na uhradenie
dlhu vzniknutého zo zmluvy o úvere, ktorý je vzťahom spotrebiteľským. Na uvedený právny vzťah je
preto potrebné použiť, okrem ustanovení zákona o zmenkách a šekoch, aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľskom práve a iné spotrebiteľské právne normy EÚ a SR. Návrhom sa

uplatňuje nárok zo zmenky, t.j. cenného papiera, a to dokonca z indosovanej zmenky podľa zákona
č.191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, čo umožňuje právnemu predchodcovi žalobcu, aby použitím
zmenky obišiel ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od dlžníka plnenia aj z
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov
a vo všeobecnosti sa pri zmenke neskúma causa pôvodného právneho vzťahu. Výsledkom však môže

byť, že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov zneužitím tohto inštitútu, a to bez možnosti súdnej
kontroly (VI.ÚS457/2010 Ústavného súdu CZ). V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Európskeho
súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi),
v ktorom samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci
skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia, napriek tomu, že v

danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera,
je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Pri posúdení veci poukázal aj
na nemecký rozsudok Z1965, podľa ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný subjekt (čo je aj tento
prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ P., F..E..D.., ju previedol na žalobcu) a pritom jestvujú indície,
že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa (čo je aj tento prípad), nie je možné

poskytnúť ochranu žalobcovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ, t.j. žalobca, si mal preskúmať v súlade
so spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver, a to hlavne z dôvodu, že
nadobudol tieto zmenky od subjektov (v tomto prípade P., F..E..D..), o ktorých je všeobecne známe, že
predmetom ich činnosti je poskytovanie úverov alebo pôžičiek.

6) Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/161/2007). Na uvedený prípad je potrebné, okrem zákona o
zmenkách a šekoch, použiť aj právne názory vo vyššie uvedených rozhodnutiach súdov EÚ a členských
štátov EÚ. Súd dodal, že treba rozlišovať neplatnosť zmenky ako cenného papiera buď podľa zákona o
zmenkách a šekoch č. 191/1950 Zb., ale na druhej strane je potrebné rozlišovať neplatnosť dojednaní

o vystavení, resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa týchto
dojednaní, ak sú v rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami, a to či už pre neprijateľnosť
zmluvných podmienok alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Dohoda o vypĺňacom práve k zmenke, ako aj
zmenka,súneplatnépodľaustanoveníspotrebiteľskéhoprávaaniepodľazákonaozmenkáchašekoch.Keďže si žalobca uplatnil výslovne právo zo zmenky, súd celý návrh zamietol. Zmluva a obchodné
podmienky nie sú individuálne dojednané a sú na predtlačených formulároch.

7) V tomto konkrétnom prípade okresný súd posúdil za absolútne neplatné dojednanie o vyplnení
zmenky, ako aj následne vystavenú samotnú zmenku, a to z dvoch samostatných dôvodov. Dohoda
o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka, a to podľa článku 2 písm. a/ v spojení s
ustanovením prílohy odsek 1 písmeno s/ Smernice 93/13/EHS, pretože sa jedná o podmienku, ktorej
účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa, neprimerane

vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne. Zároveň ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým podľa § 53 odsek 4
písm. k/, pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s
nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné. Je zrejmé, že dohoda o vyplnení zmenky a následná
vystavená zmenka podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a umožňuje vymáhať od spotrebiteľa aj
neprimerane vysoké sankcie. Okrem toho nebola individuálne dojednaná. Dojednanie o vypĺňacom
práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená
zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany P., F..E..D..,
na žalobcu CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a

jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať jeho práva. Taký záver vyplýva už z
charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo
ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10).

8) Taktiež je zrejmé, že tento právny úkon, a to dohoda o vyplnení zmenky a následne podľa nej

vystavená zmenka, sú absolútne neplatné aj podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor
s dobrými mravmi a pre rozpor so zákonom, resp. snahou veriteľa obísť právne normy spotrebiteľského
práva. Účelom tohto právneho úkonu je prostredníctvom zmeniek obísť vyššie uvedené ustanovenia
spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a povinností spotrebiteľa,
a to aj súdom v každom štádiu konania. Okresný súd poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4

Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008, ktorý konštatoval absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Zároveň NS SR konštatoval, že
z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky.
V tomto prípade je zrejmé, a to vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, že pohľadávka žalobcu
uplatnená v tomto konaní je v rozpore so spotrebiteľským právom a je zjavne neopodstatnená a

neprípustná. Preto bez nariadenia pojednávania bez ďalšieho postupu podľa článku 5 Nariadenia
nasledujúceho s poukazom na bod 13 preambuly Nariadenia a článok 4 odsek 4 Nariadenia, návrh
žalobcu zamietol.

9) Keďže žalobca zobral návrh v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť pred prvým

pojednávaním, súd prvej inštancie v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

10) Námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú zo strany žalobcu, majúc na pamäti
dikciu ustanovenia § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, považoval za nedôvodnú, pretože
vyššie uvedené združenie je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník

na základe zákonného splnomocnenia zo zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie svojho
hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania. Tým sa zabezpečuje aj Smernicou EÚ požadovaná
reálna a nielen formálna rovnosť účastníkov v spotrebiteľských veciach, čo je zmyslom a cieľom
spotrebiteľského práva EÚ a SR. Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka v čase jeho vstupu boli
teda splnené a preto okresný súd jeho vstup do konania na strane žalovaného pripustil.

11) O trovách konania súd prvej inštancie stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnému
žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešný žalovaný si trovy neuplatnil. Vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy neuplatnil.

12) Proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti výroku o zamietnutí návrhu, výroku o pripustení vstupu
vedľajšieho účastníka a voči výroku o nepriznaní trov konania, podal v zákonnej lehote žalobca
odvolanie,ktorýmžiadalrozsudokvtejtočastizmeniť,návrhunauplatneniepohľadávkyvcelomrozsahu
vyhovieť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Ako dôvod uviedol, že prvoinštančný súd vodôvodnení rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, o. i. aj oboznámením sa s úverovou
zmluvou,všeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru,exekučnýmspisomiďalšímilistinnýmidôkazmi.
Žalobca a podľa dostupných informácii ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným

spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom
konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených
účastníkmi, a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil ako dôkaz svojich
nárokov platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané
zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy

a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného nebolo žiadnych námietok, a
preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonávanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to,

abypostupompodľa§ 120ods.1,vetaprvá,infineO.s.p.,vznášalnámietkyvočizmenkezažalovaného.
Ak tak učinil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania.
Z vlastnej iniciatívy, bez návrhov žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu, vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany
nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Iniciatívne

rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre
zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte,
predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1
Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd. Prvostupňový súd, navyše,
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal, z podľa neho, nesporných skutočností. Za nesporné považoval

to, že žalovaný so spoločnosťou P., F..E..D.., uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je
predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako
spotrebiteľ. Súdom uvádzané údajne nesporné skutočnosti neboli tvrdením ani jedného z účastníkov
konania. Tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaný, ani
žalobca sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť

k nespornosti týchto skutočností. Dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie.
Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Predovšetkým
súd ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať
tzv. kauzálne námietky voči novému majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným

majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť
sám súd. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo/3/2008 zo dňa
22.10.2008. Je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi,
avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného, a predovšetkým on v tejto situácii nesie
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu prevzal súd a suploval

jeho aktivitu. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu
povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť
v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, keď pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej

právnejúpravy,akájeaplikovateľnáajvtomtokonaní,pričomtentojudikátjepoužiteľnýnaprejednávanú
vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné
hovoriťotom,žezmenkajezmenkoupodľazákonaospotrebnýchúverochažetomutozákonuodporuje.
Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti a teda ide o zmenku
platnú. Uplatnený nárok je tak v celom rozsahu dôvodný. Uvedené závery potvrdzuje aj uznesenie

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013 a uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodných veciach
žalobcu.

13) Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 24.5.2016, žalobca podal odvolanie dňa 12.7.2016. Dňa

1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa
§ 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolací súd preskúmaval, či súd prvej inštancie prisvojom rozhodovaní postupoval v zmysle zákonných ustanovení v tom čase účinných, t.j. Občianskeho
súdneho poriadku.

14) Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15) V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k výroku, ktorým bola jeho žaloba (po
zastavení konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 %) v prevyšujúcej časti

zamietnutá, považuje odvolací súd za dôležité poukázať na spoločné stanovisko Občianskoprávneho a
Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého:

„Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:

a) pokiaľ za akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k

prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na

to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok za uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

16) Odvolací súd ďalej v súvislosti s odvolacími námietkami uvádza, že všeobecný súd je i pri

rešpekte k špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinný
vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľa však nesmie prehliadať jeho
špecifické záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a
aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov
neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov v zmenkových vzťahoch.

17) V súvislosti s vyššie uvedeným je treba uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že uvedená zmenka
bola vystavená 1.10.2010, pričom v pravom hornom rohu je uvedené číslo zmluvy, a to XXXXXXXXX.
Uvedené číslo je aj na zmluve o úvere uzavretej medzi veriteľom P., F..E..D.., a žalovanou. Zmluva
o úvere bola uzavretá 1.10.2010 (č.l. 25). Podľa nej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 100,-

eur s tým, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
68,- eur, t.j. celkovo zaplatí čiastku 168,- eur. V tom čase ustanovenie § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmel
prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj
v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného textu vyplýva, že

zmenka bola vyplnená v rozpore s týmto ustanovením, a preto sa žalobca nemohol úspešne domáhať
plnenia z uvedenej zmenky.

18) Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, tu odvolací súd uvádza, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne

k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho
charakteru. Nesmú však slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými
písmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
uniknú. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémutokonaniu nemožno priznať právnu ochranu. Fakticky je pritom zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní,
ktoré dojednania budú uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach, len zdanlivá, lebo
obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ, a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile

dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ ťažko môže domôcť zmeny predom
pripravenýchzmluvnýchdojednaní.Doložkavzmluveuzavretejadhéznymspôsobom,ktoráodkazujena
podmienky uvedené mimo vlastný text zmluvy, je platná, len ak slabšia strana s doložkou a jej významom
bola reálne oboznámená alebo ak sa preukáže, že význam doložky musela poznať. Tieto podmienky
v danom prípade, pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky, splnené neboli. Preto aj

z toho hľadiska je treba považovať zakomponovanie dohody o vyplňovacom práve blankozmenky do
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru za také, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

19) Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá, a vo výrokoch o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného a
vedľajšieho účastníka, ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

20) Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie aj proti výroku súdu prvej inštancie,
ktorým bol do konania na strane žalovaného pripustený ako vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o.z..

21) V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci
vedľajší účastník vstúpil do konania písomným oznámením zo dňa 23.7.2014, doručeným súdu dňa
30.7.2014. Občiansky súdny poriadok (účinný k uvedenému dňu) v žiadnom ustanovení upravujúcom
vedľajšiu intervenciu (§ 93) nevyžadoval udelenie výslovného súhlasu hlavného účastníka konania
na vstup vedľajšieho účastníka. Až zákon č. 353/2014 Z.z., ktorým sa novelizovalo ustanovenie § 93

Občianskeho súdneho poriadku, stanovil, aby súčasťou oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania bol aj súhlas účastníka konania. Uvedený zákon však nadobudol účinnosť až dňa 1.1.2015.
Preto nepochybil súd prvej inštancie, keď po tom, čo vedľajší účastník podaním doručeným súdu
dňa 30.7.2014 oznámil vstup do konania a žalobca jeho vstup namietol, rozhodol o pripustení vstupu
tohto vedľajšieho účastníka (ktorého hlavnou náplňou je ochrana spotrebiteľov) do konania na podporu

žalovaného vo veci tzv. spotrebiteľského charakteru.

22) Za týchto okolností je vstup a ďalšie pôsobenie občianskeho združenia (Združenie spotrebiteľov
Slovenska) v predmetnej veci plne dôvodné a legitímne, a preto ani odvolanie žalobcu proti výroku súdu
prvej inštancie, ktorým pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného, nie je

dôvodné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd potvrdil aj tento napadnutý výrok ako vecne správny (§
219 ods. 1 O.s.p.).

23) O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol už podľa § 396 ods. 1v spojení s § 262 ods.
2 CSP. V odvolacom konaní žalobca nemal úspech. Preto priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane, a to v rozsahu 100 %.

24) Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).