Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010861
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3117010861.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom, v trestnej veci obžalovaných K.. S. W., N..,

K. a K.. S. N. na hlavnom pojednávaní konanom 5. februára 2019 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa§285písmenob)TrestnéhoporiadkusaobžalovanýK..S.W.,nar.XX.XX.XXXXvT.aobžalovaný
K.. S. N., nar. XX.XX.lXXX v R. K. nad C.

oslobodzujú

spod obžaloby na tom skutkovom základe, že

obvinený K.. W. ako lekár Fakultnej nemocnice Trenčín, so sídlom Legionárska č. 28, Trenčín dňa
10.05.2010 porušil svoje povinnosti lekára tým, že poškodenej K.. V. C., bytom R. A., H. č. XX, potom ako
maladňa08.05.2010úrazpravejruky,nesprávneposkytolzdravotnústarostlivosť,atotakýmspôsobom,
že ako operatér vo Fakultnej nemocnici Trenčín nevykonal operáciu poškodenej v súlade so súčasnými
poznatkami lekárskej vedy, pri jej operácii použil nesprávnu operačnú metódu, ktorou nebolo možné
dosiahnuť požadované ciele operácie, teda zabezpečenie správnej dĺžky lakťovej kosti a napravenie

hlavičky radia (vretennej kosti), pričom tento nesprávny operačný výsledok bol zrejmý na RTG snímku
už bezprostredne po operácii a k nesprávnemu operačnému výsledku došlo nesprávne vykonanou
operáciou s nesprávnym použitím stabilizácie fragmentov, následne potom neindikoval reoperáciu v
časovom období, kedy ešte bolo možné zvrátiť nepriaznivý operačný výsledok,
obvinený K.. N. ako N. Fakultnej nemocnice Trenčín, so sídlom Legionárska č. 28, Trenčín, v období od
dňa 08.05.2010 do 28.05.2010 porušil svoje povinnosti lekára a primára oddelenia tým, že poškodenej
K.. V. C., bytom R. A., H. č. XX, potom ako mala dňa 08.05.2010 úraz pravej ruky, nesprávne poskytol
zdravotnú starostlivosť a to tak, že ako primár nesprávne stanovil, akým spôsobom bude operácia

vykonávaná, nevykonal a ani nezabezpečil vykonanie reoperácie v časovom období, kedy ešte bolo
možnézvrátiťnepriaznivýoperačnývýsledok,atonapriektomu,žedňa24.05.2010videlnaRTGsnímku
skrátenie zlomeniny a subluxáciu v lakťovom kĺbe u poškodenej,
v dôsledku toho nebola poškodenej K.. C. poskytnutá správna zdravotná starostlivosť, nešlo o liečbu
v súlade s postupom lege artis, pričom nesprávnym vedením liečby došlo k výraznému obmedzeniu
hybnosti lakťa, k výraznejšiemu obmedzeniu ako v prípade, ak by bola liečba vedená správnym
spôsobom, obmedzenia v bežnom spôsobe života poškodenej po úraze je možné považovať za

ťažkú poruchu zdravia, ktorá nastala vplyvom samotného úrazu a nesprávne poskytovanou zdravotnou
starostlivosťou, poranenie zanechalo trvalé následky, čo vyústilo do čiastočnej invalidity poškodenej s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %,

pretože skutok nie je trestným činom. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal na Okresný súd Trenčín 09.06.2017 na obžalovaných
obžalobu na tom skutkovom základe, ako je tento uvedený vo výroku tohto rozsudku pričom tento skutok

kvalifikoval u oboch obžalovaných ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní boli obžalovaní poučení o všetkých ich procesných
právach podľa § 34, resp. § 121 Tr. poriadku. Zároveň boli poučení podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku
skutku môžu urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obaja obžalovaní po tomto poučení

zhodne urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, tj. že sú nevinní.

Nadväzujúc na vyhlásenie obžalovaných súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaných, poškodenej K.. V. C., svedkov K.. I. W. a K.. K. C., zástupcu znaleckej organizácie
forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. K.. N. Z., znalcov K.. V. J., K.. C. J. a K.. U.

K. (vrátane konfrontácie štyroch posledne menovaných) a oboznámením listinných dôkazov v spise sa
nachádzajúcich tak, ako to navrhli procesné strany, menovite správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou (č.l. 344-355), rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja (č.l. 357-364), správy z
Fakultnej nemocnice Trenčín (č.l. 365 a 367-375), správy zo spoločnosti Intest Poprad (č.l. 411), odpisov
z registra trestov obžalovaných (č.l. 474-475), správ na obžalovaných (č.l. 472-473), lekárskeho nálezu

(č.l. 651), RTG popisu (č.l. 652) a správy K.. C. (č.l. 653).

Obžalovaný K.. S. W., N.., K. pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní v podstate zotrval na
svojej výpovedi z prípravného konania. Uviedol, že 10.05.2010 operoval poškodenú pre Monteggiovu
zlomeninu, pričom priblížil, že sa jedná o zlomeninu lakťovej kosti spojenú s poranením hlavičky

vretennej kosti s tým, že táto zlomenina musí byť riešená operačne. Poškodenej sa stal úraz pri
páde na bicykli, bola prijatá 08.05.2010. Zlomenina bola lekárom, ktorý slúžil na ambulancii, po
jej rádiodiagnostickom zhodnotení napravená a naložená sadrová dlaha. Takýto postup zodpovedá
štandardnému postupu uvádzanému aj v literárnych zdrojoch, kde sa uvádza, že pokiaľ sa zlomenina
napraví, môžu operáciu vykonať ako operáciu elektívnu. Operácia bola realizovaná 10.05.2015. V daný

deň sa uskutočnila ranná porada lekárov oddelenia úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice Trenčín
(FN TN), ktorá bola vedená primárom oddelenia a bol určený záväzný operačný postup, ktorý odobril
primár oddelenia. Následne bola poškodená odoperovaná a po operácii bola podľa štandardného
postupu ukázaná pooperačná RTG snímka primárovi oddelenia. Tento nemal výhrady voči operačnému
postupu a výsledku, čím bol vlastne zákrok ukončený. Poškodenej bola naložená sadrová dlaha,

ktorá je nutná na to, aby bol zachovaný kľud v mieste zlomeniny a zabezpečené adekvátne hojenia
jednak kostných úlomkov, a jednak väzivového poranenia v oblasti lakťového kĺbu, ktoré vždy pri tejto
zlomenine vzniká. Poškodená bola po operácii hospitalizovaná asi 3 dni a potom bola prepustená do
ambulantnej starostlivosti. Poškodenú potom videl o približne 5 dní, keď bol primárom určený ako lekár
do ambulancie úrazovej chirurgie. Poškodená prišla na plánovanú kontrolu s tým, že si doma zložila

fixačnú sadrovú dlahu. Lakeť poškodenej bol ešte opuchnutý, bola naložená nová sadrová dlaha, ktorá
nebola dosadrovaná, tzn. docirkulovaná, a to vzhľadom na opuch a poškodená bola objednaná na
ďalšiu kontrolu. Pri tejto kontrole bola robená RTG snímka, kde bol zistený posun v mieste zlomeniny.
Podľa záznamov, lekár, ktorý poškodenú vyšetroval, konzultoval tento stav s primárom oddelenia, ktorý
doporučil poškodenú prijať. Poškodená bola následne hospitalizovaná a po asi trojdňovej hospitalizácii

bola prepustená do ambulantnej starostlivosti s tým, že opuch lakťa ustúpil. Poškodená potom chodila
na ambulantné kontroly, ale on už ju potom nevyšetroval. Videl ju ešte raz, keď bola hospitalizovaná
k odstráneniu osteosyntetického materiálu, asi v auguste 2010 a vtedy jej bol po odstránení materiálu
urobený aj tzv. redres lakťa, teda jej v celkovej narkóze bol rozhýbaný stuhnutý lakeť. Počas redresu bola
dosiahnutá hybnosť v lakti ako plnohodnotná a aby táto hybnosť bola zachovaná, poškodenú preložili

na fyziatrickorehabilitačné oddelenie FN TN k ďalšej rehabilitácii. Viackrát poškodenú vo vzťahu k liečbe
jej ochorenia nevidel. Vo vzťahu k samotnej zlomenine, ktorú poškodená utrpela, doplnil, že sú známe
typy zlomenín v tejto lokalite, kde dosiahnutie anatomických pomerov, aké boli pred operáciou, nie je
možné, ide o zlomeniny trieštivé, kde je obrovský problém úlomky zretinovať, teda udržať ich pokope
a obnoviť osové postavenie kosti. V modernej traumatológii pri tak závažných typoch zlomenín platí

premisa operovať tak, aby sa výsledkom čo najviac priblížili k funkčnému stavu, aký bol pred operáciou,lebo vzhľadom na typ zlomeniny jeho úplné dosiahnutie nie je možné. Tiež uviedol, že chirurg, ktorý tvrdí,
že každú Monteggiovu zlomeninu je možné úspešné odoperovať do anatomického postavenia a potom
sa zhojí bez komplikácii, takúto zlomeninu buď nikdy neoperoval, alebo jednoducho nehovorí pravdu.

Poukázal tiež na závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keď bolo konštatované, že
operácia bola prevedená správne a bez porušenia predpisov, Vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na
typ zlomeniny dosiahli postavenie také, ktoré by po zhojení a adekvátnej rehabilitácii umožnilo ak už
nie výbornú, tak aspoň veľmi dobrú hybnosť v poškodenom lakti. Výborná hybnosť v lakti, ktorý je
postihnutý Monteggiovou zlomeninou, je zriedkavá. Skôr je táto zlomenina zaťažená veľkým množstvom

komplikácií a reoperácií, v čom odkázal na príslušnú literatúru. Nie je si vedomý zlého postupu v liečbe
a už vôbec nie toho, že nezabezpečil reoperáciu a ďalšiu liečbu pacientky, pretože toto nebolo v jeho
kompetencii a bolo to výlučne v kompetencii primára oddelenia. Bezprostredne po operácii videl RTG
pooperačný snímok, dokonca ho na sále sám robil, pričom výsledok na základe predmetného RTG
snímku hodnotil vzhľadom na typ zlomu ako dobrý. RTG snímku poškodenej z 24.05.2010 videl po tom,
ako ju asi na podnet K.. W. zhodnotil primár oddelenia, ktorý navrhol reoperáciu. Reoperácia poškodenej

nebola urobená preto, že po opakovanom zhodnotení snímky primárom oddelenia, tento rozhodol, že
reoperácia nie je nutná. On nemal možnosť do tohto rozhodovacieho procesu vstupovať a nebola to
ani jeho kompetencia. Je to výlučne kompetencia primára oddelenia. Za svoju prax buď stážoval alebo
cirkuloval na veľa oddeleniach, či už chirurgických alebo iných oddeleniach, kde je rovnaká prax a
výslednérozhodnutieospôsobeliečbyjevždydoménouprimáraoddeleniaajezáväzné.Ďalejpoukázal,

ženeoddeliteľnou súčasťouadekvátneholiečebnéhovýsledkujedodržanieliečebnéhorežimuzostrany
pacientka, pričom pokiaľ pacient nespolupracuje a nedodržuje liečebný režim, ani najlepšie prevedená
operácia nemôže zaručiť dobrý výsledok. Poškodená prišla na prvé kontrolné vyšetrenie bez sadrovej
dlahy, čo aj uviedol v zázname z ošetrenia v ten deň, je mu známe, že poškodená síce tvrdí, že sadru si
nedala dolu, ale potom je namieste otázka, prečo neprotestovala proti záznamu z lekárskeho ošetrenia,

ktorý podpisovala. U poškodenej teda došlo k závažnému porušeniu liečebného režimu vzhľadom k
tomu, že táto zlomenina musí byť 5 až 6 týždňov fixovaná. Výsledok operácie bez znalosti stavu pred
operáciou prípadne počas operácie nie je možné posúdiť, keďže neexistuje vedomosť o charaktere i
type zlomeniny. Peroperačnú snímku, teda snímku počas operácie, robia vtedy, keď si kontrolujú napr.
stav repozície pred zavedením implantátu, prípadne stav po čiastočnom zavedení implantátu, aby sa

uistili, či môžu daným spôsobom pokračovať. U poškodenej táto nebola vykonaná, lebo nebola potrebná.

Obžalovaný K.. S. N. pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní rovnako v podstate zotrval na svojej
výpovedi z prípravného konania. Ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, zotrval na tom, že počas

celého jeho konania voči poškodenej sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, neporušil žiadnu
dôležitú povinnosť, postupoval najlepšie, ako vedel a podľa najmodernejších požiadaviek lekárskej
vedy. Pri operácii poškodenej sa nezúčastnil. Samotnej operácii predchádzalo stretnutie 6 doktorov na
sedanke. Z toho všetci 6 boli a sú trojatestovaní. Tam sa dohodli na tomto type operácie, ako je aj
v znaleckých posudkoch uvedené. Spôsob operácie je možné zmeniť počas jej samotného výkonu,

a to aj v prípade, že lekár má iný pokyn. Nemá informáciu, že by operácia prebehla neštandardne.
Poukázal na to, že u poškodenej sa jednalo o komplikovanú operáciu, poškodená nedodržiavala nimi
stanovený liečebný režim. Už na prvú ambulantnú kontrolu po prepustení z liečenia prišla bez fixácie
lakťa, kedy si samovoľne sňala sadru. Pri úrazoch lakťa podľa závažnosti vznikajú v 90 % obmedzenia
pohyblivostilakťa,atoajumalýchdetí.Ajvzmyslezáverovznaleckýchposudkovjeevidentnánejednota

v tom, ako bolo potrebné postupovať, aký druh operácie zvoliť a rovnako nie je zrejmé, či by prípadnou
reoperáciou došlo k zlepšeniu zdravotného stavu poškodenej oproti súčasnému stavu. Je možné, že
stav poškodenej by bol ešte horší, nakoľko pri reoperácii môžu vzniknúť iné komplikácie. Postup lekára,
postup nemocnice, ako aj postup jeho považuje za postup zákonný, nie je si vedomý pochybenia. Ďalej
poukázal na to, že v zmysle zásady in dubio pro reo je daný stav, kedy existuje znalecký posudok so

záverom, že operatér postupoval lege artis a aj liečba prebehla lege artis. Iný znalec uvádza, že tomu
tak nie je. Uvedený rozpor je potrebné posudzovať v jeho prospech. Rovnako, ako sa znalci nevedeli
zhodnúť v súčasnosti, nebolo možné 100 % stanoviť, čo bude najvhodnejšie ani v minulosti. Podľa jeho
vyjadrenia samotnú operačnú metódu neurčuje, ale tá sa po porade s ostatnými kolegami doporučuje.
Operatér si môže počas zákroku typ operácie zmeniť podľa okolností, ak ide o plne atestovaného lekára,

ktorý je za operačný zákrok aj plne zodpovedný. Primár nie je zodpovedný za to, čo robí operatér. To platí
na celom svete. V danom prípade sa všetci lekári jednomyseľne zhodli na type zákroku. V prípadoch
poranení, aké utrpela poškodená, sú tri základné typy operácií a to: intramedulárna osteosyntéza so
šrobom, ktorú operatér u poškodenej aj použil, potom kirschnerove drôty s cerklážou a metóda LCPdlahou. LCP dlahu v danom čase nemali k dispozícii, a preto sme ju ani nepoužili. V danom čase asi
na 70 % pri podobných operáciách používali intramedulámu osteosyntézu. Ani K.. W. nemal k zvolenej
metóde operácie poškodenej žiadne výhrady, sám chcel a preferoval zvolenú metódu. Ani po operácii K..

W. neuvádzal, že by vznikli počas operačného zákroku nejaké komplikácie, pričom každý operatér musí
po operácii nahlásiť výsledok operácii primárovi a K.. W. mu nehlásil žiaden problém, teda operácia
poškodenej prebehla bez problémov, ide o jednoduchý operačný zákrok, ktorý bežne dokáže spraviť
aj lekár s prvou atestáciou. Ďalej tiež poukázal, že dopredu nikdy nie je možné vedieť, čo sa počas
operačného zákroku vyskytne aj keď sa jedná o jednoduchú operáciu a s tým, čo sa vyskytne, sa

operatér musí vysporiadať, preto sám môže zmeniť navrhnutý typ operácie. Operáciu metódou LCP
dlahy teoreticky poznal, nikdy ňou však neoperoval a ani nedával pokyn na operáciu takou metódou.
Takúto špeciálnu dlahu v tom čase ešte nemali k dispozícii. Podľa neho bola táto dlaha bola k dispozícii
na Slovensku koncom roka 2010 alebo začiatkom roku 2011, avšak nie v FN TN, ale na klinike v
Bratislave. Za jeho pôsobenia sa nepoužila ani raz. LCP dlahu vo vzťahu k poškodenej ani nemohol
objednať, pretože by museli požiadať firmu Syntes, čakalo by sa niekoľko dní na dodanie. Navyše, k

LCP dlahe neabsolvovali žiadne školenie k jej použitiu, resp. k použitiu danej operačnej metódy, pričom
v takýchto prípadoch sa takéto školenia vždy robia. Uzavrel, že on poškodenú neoperoval, nebol jej
ošetrujúci lekár ani ju ambulantne nedoliečoval.

Aj poškodená K.. V. C. pri jej výsluchu na hlavnom pojednávaní v podstate zotrvala na svojej výpovedi z

prípravného konania. Uviedla, že 08.05.2010 mala úraz na bicykli, kedy spadla a pri tomto páde pocítila
bolesť v pravom lakti, na čo jej dve neznáme osoby pomohli dostať sa domov. Tu jej bola privolaná
rýchla zdravotná pomoc a bola som prevezená do FN TN na úrazové oddelenie, kde ju prijal K.. C..
Tento ju poslal na RTG a po tomto jej K.. C. spolu s dvoma asi ošetrovateľmi ruku naťahovali a pokúšali
sa jej upraviť zlomeninu. Pri tom, ako bola na RTG, tak jej asi lekárka oznámila, že má zlomené dve

kosti a že bude musieť byť hospitalizovaná. Asi po RTG a po tom, ako jej naprávali zlomeninu, tak ju
K. hospitalizoval a ruku mala asi fixovanú. V deň jej hospitalizácie ju neoperovali, ale po tom, ako už
bola hospitalizovaná, tak na izbu za ňou prišiel K.. W. a tam ju vyšetril. Po vyšetrení sa od neho nič
nedozvedela, ani jej neuviedol, čo sa bude ďalej diať. 10.05.2010 v ranných hodinách bola operovaná vo
FN TN na chirurgickom oddelení a operoval ju K.. W.. Operáciou jej spojil lakťovú kosť, pričom operácia

trvala asi len 20 minút. Po operácii bola prevezená na JIS. Po tom, ako bola operácia ukončená, tak
jej sádrovač mal ruku zafixovať, pričom tento nevedel, v akej polohe má ruka byť zafixovaná, iného
lekára sa neopýtal a ruku zafixoval podľa seba. Ako bola z JIS prevezená na izbu, tak za ňou prišiel už
len lekár, a to K.. W.. Tomu povedala, že sa jej v operovanej ruke niečo posunulo, na čo on povedal,
že sa tam nič neposunulo. Na druhý deň sa mu sťažovala na stŕpnutie prstov a bolesť v zápästí, po

čom privolal lekárku neurologického oddelenia, ktorá uviedla, že sa jedná o poškodenie nervu ulnaris.
Každý deň ju vyšetrovali na vizite tým spôsobom, že jej odstránili fixačnú dlahu a ruku skontrolovali a po
kontrole jej naspäť nasadili dlahu. K.. W. jej 14.05.2010 povedal, že ju chce prepustiť z hospitalizácie, na
čo som mu ona povedala, že by ešte radšej zostala v nemocnici. Napriek jej nesúhlasu ju v daný deň z
nemocnice prepustili. 19.05.2010 mala prísť na kontrolu, kde ju na príjmovej ambulancii kontroloval K..

W. a povedal, že nakoľko ruku má stále opuchnutú, nemôže jej dať sadru a ruku zafixovali len dlahou.
Na ďalšiu kontrolu bola objednaná 24.05.2010, kedy ju kontroloval K.. W., ktorý jej stav konzultoval s
primárom K.. N.. Nariadili jej hospitalizáciu z dôvodu posunu operovaných častí. 25.05.2010
bola hospitalizovaná, mala podstúpiť operáciu tak, ako navrhol K.. W., lebo podľa neho došlo k posunu
kosti. 26.05.2010 pri vizite, kde boli prítomný K.. W. a K.. N., K.. N. zamietol operáciu,

ktorú chcel K. vykonať, dôvod ale nevedela. 28.05.2010 bola z hospitalizácie prepustená do domácej
liečby a pravidelne dochádzala na kontroly do FN TN. 27.07.2010 bola na kontrole, kontroloval ju K..
F. a ten konštatoval, že kosť je dobre zrastená a že je potrebné vytiahnuť fixačný materiál. 19.07.2010
bola na vyšetrení v súkromnej športovej klinike v Bratislave u K.. Q., ktorý skonštatoval, že všetko je v
poriadku. 11.08.2010 bola hospitalizovaná v FN TN, kedy jej K.. C. vybral fixačný materiál. Po operácii

prišiel za ňou na JIS K.. C. a tvrdil, že vykonal redres ohýbanie a točenie kĺbmi a že všetko je v poriadku.
Pri vizitách ju K.. W. a K.. C. ubezpečovali, že ruka bude v poriadku, nakázali jej, aby s rukou cvičila.
Rehabilitační pracovníci s ňou každý deň museli cvičiť. Pri cvičeniach jej z rany tiekla krv a mala silné
bolesti, na čo žiadala K.. W., aby zastavil cvičenia aspoň na dva dni. On jej povedal, že ak odmieta cvičiť,
taknechpodpíšereverz,natomuonaodpovedala,ženeodmietacvičenie,alemásilnébolesti,potrebuje

chvíľu oddych. V cvičení musela pokračovať a bola preložená na fyziatricko rehabilitačné oddelenie,
kde pokračovala v cvičení podľa pokynov. 26.08.2010 bola prepustená z FN TN. 31.08.2010 bola na
vyšetrení u K.. J., ktorý žiadal urýchlené vyšetrenie nervov EMG, ktoré jej robil 14.09.2010 K.. S., kde
zistili poškodený nerv ulnaris. Nakoľko stále cítila bolesti a ruka nebola dostatočne hybná, telefonickykontaktovala K.. N., ktorý len žiadal jej rodné číslo, že si bude musieť pozrieť RTG snímky. Následne na
to jej telefonoval, aby prišla na CT vyšetrenie lebo, že má zlomenú kosť. 04.10.2010 prišla na CT a po
vyšetrení išla za K.. N., ktorý povedal, že ruku zlomenú a ani vykĺbenú nemá, že všetko je v poriadku a

že pošle správu. Táto jej však zaslaná nebola, hoci ju viackrát urgovala, lebo ju potrebovali aj iní lekári.
Z CT vyšetrenia má len CD nosič so snímkou a vyšetrením, ale nemá k tomu popis. Po urgenciách
jej K.. Q. napísal stručnú správu s tým, že v nej uviedol mierny posun. Počas doby liečenia viackrát
chodila k lekárovi K.. J., ktorý ju poslal k ortopédovi K.. D., ktorý konštatoval, že bude potrebná výmena
kĺbu. Následne si sama vyhľadala lekára K.. C., ktorý konštatoval, že jej tam chýba kus kostí a že budú

o nej rozhodovať na seminári. Tiež si nechal CD z CT vyšetrenia. Operáciu jej však zamietli, nakoľko
výsledok operácie by bol neistý. Od 10.01.2011 do 06.02.2011 absolvovala kúpeľnú liečbu v Piešťanoch,
pričom asi v máji 2011 kontaktovala nemocnicu v Banskej Bystrici, a to ortopédiu, kde K.. Q. uviedol, že
mala zlomené dve kosti, pričom v Trenčíne jej operovali len jednu kosť. 14.12.2011 bola operovaná v
Banskej Bystrici. Zlepšenie stavu necíti. Má za to, že zo strany lekárov jej nebola dostatočne poskytnutá
zdravotná starostlivosť.

Svedok K.. I. W. pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodenú vyšetroval po dobu
jej liečenia jedenkrát podľa ambulantného záznamu 24.05.2010. Jednalo sa o plánovanú kontrolu po
operácii zlomeniny predlaktia pravej hornej končatiny. Nechal zhotoviť RTG snímky a na podklade
ich výsledku konzultoval primára oddelenia, aby mi doporučil ďalší postup. Vtedajší primár oddelenia

K.. N. mi nariadil odporučiť pacientke hospitalizáciu na nasledujúci deň. Na základe predmetnej RTG
snímky poškodenej zistil, že sa jedná o skrátenie operovanej zlomeniny lakťovej kosti pravej hornej
končatiny a mierny posun v skĺbení vretennej kosti, ramennej kosti. Pokiaľ bola indikovaná hospitalizácia
poškodenej, k tomu doplnil, že primára na základe RTG snímky konzultoval z dôvodu, že postavenie pri
kontrole po operácii sa mu nezdalo optimálne, čo je aj uvedené v traumatologickej kontrole z 24.05.2010.

Vzhľadom na odstup času si presne nepamätal priebeh konzultácie s obžalovaným K.. N., avšak vedel,
že ho informoval o RTG vyšetrení poškodenej, tento si s ním RTG prezrel a následne vydal rozhodnutie,
že poškodenú hospitalizujú. Nevedel však, aký úmysel mal primár v ďalšej liečbe, príp. diagnostike
poškodenej. Pokiaľ mal opísať, ako sa vyberá postup, ktorým bude pacient operovaný uviedol, že
v prípade hospitalizovaného pacienta s bližšie nešpecifikovanou zlomeninou alebo s akoukoľvek

zlomeninouurčujeindikáciukoperáciiprimároddelenia,príp.vjehoneprítomnostinímpoverenýlekár.O
samotnom type výkonu pri operácii rozhoduje v pracovnej dobe tiež primár oddelenia, niekedy prebieha
k druhu výkonu aj diskusia medzi lekármi. Po tejto diskusii rozhodne o operačnom výkone primár, príp. v
jeho neprítomnosti nim poverený lekár. Prvé RTG vyšetrenie, ktoré dokumentuje výsledok operácie, sa
vykonáva priamo na operačnej sále pri operácii. Následné kontrolné RTG vyšetrenie sa vykoná podľa

odporučenia v prepúšťacej správe. Pri bežnom postupe je výsledok RTG pri operácii konzultovaný s
primárom oddelenia. Už v prípade poškodenej bol RTG snímok vyhotovovaný pravdepodobne digitálne
a ten ukladá v počítači v nemocnici. Nevedel povedať, či ráno pred operáciou prebehla medzi lekármi
diskusia k voľbe operačne metódy poškodenej.

Svedok K.. K. C. pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodenú prijímal ako
prijímací lekár, mal službu. Poškodená prišla s úrazom pravej ruky, bolo zrealizované vyšetrenie a
RTG, na základe ktorého následne informoval vedúceho službukonajúceho lekára K.. W. o pacientke s
takýmto poranením. Keďže sa jednalo o pacientku, kde bolo nutné chirurgické riešenie, poškodená bola
hospitalizovaná a bola jej naložená dlaha. Ostatné veci mal už na starosti vedúci lekár. Štandardným

postupom je, že vedúci lekár indikuje, či operáciu je nutné vykonať ihneď, alebo je možné ju vykonať
s nejakým odkladom. Nakoľko sa nejednalo o stav, ktorý by bolo nutné riešiť operačne ihneď, došlo
k odkladu operácie. Štandardný je aj postup, že na rannom sedení sa zhodnotí RTG nález, klinický
stav, tj., či je operácia vykonateľná, celkový stav pacienta a či je možné ho operovať. Na základe tohto
potom primár, príp. jeho zástupca alebo ten, kto je určený primárom vedením v jeho neprítomnosti, určí,

o aký typ zákroku, v akej anestézii, akým materiálom sa vykoná a vyberie operatéra a asistenta. Toto
je štandardný postup. Ako to prebiehalo pri poškodenej, to už si nepamätal. Nevedel povedať ani to,
či bol na rannom sedení v deň operácie poškodenej. Následne bol na poškodenej vykonaný operačný
zákrok, čo vie, lebo si pozeral operačný nález. S odstupom času bol potom on určený, a to buď primárom
alebo zástupcom primára, aby vybral osteosyntetický materiál z ruky poškodenej a spravil redres. To

aj vykonal a napísal to do operačnej vložky, čo je záznam o operácii. Poškodenú už potom neriešil ani
ambulantne. Ako u
poškodenej robil na začiatku repozíciu si už presne nepamätal. Vo všeobecnosti však platí, že pri
repozícii sa ruka natiahne, toto postavenie sa zafixuje dlahou a vykoná sa RTG kontrola, či sa to podarilospraviť správne. Ak dôjde k napraveniu, zostane to tak, keď nie, musí sa tento proces zopakovať,
pričom sa sleduje prekrvenie končatiny, hybnosť prstov a citlivosť. Tiež uviedol, že v prípade poškodenej
existuje v digitálnej forme len CT snímka, RTG snímky poškodenej boli len papierové. Štandardne sa

na rannom sedení pozerajú aj snímky, ktoré sa týkajú pacientov, u ktorých má dôjsť k výberu materiálu,
väčšinou sú to čerstvé snímky a podľa nich sa rozhodne, či sa vyberie všetko, alebo len časť. Podľa
operačnej vložky vedel, že u poškodenej vybral všetok materiál, teda skrutku, podložku a spravil redres.
Keďže robil tieto úkony, stav poškodenej bol považovaný za zhojený. Operácie vykonáva bežne. Počas
operácie sa vyhotovuje niekoľko snímok, podľa ktorých sa operuje, aby operatér vedel zhodnotiť stav

pacienta. Po skončení operácie sa vyberú z týchto snímok tie, ktoré sú väčšinou posledné a tie sa
následne archivujú. Pokiaľ si príslušný lekár nie je istý operačným výsledkom na zhotovenej snímke,
pošle ju svojmu nadriadenému, ktorý zhodnotí, či to tak môže byť. Ak to nadriadený odobrí, tak ukončí
operáciu, napr. zašije ranu, naloží dlahu a napíše operačnú vložku. Pokiaľ ide o výber metódy, resp.
postupu, akým bude pacient operovaný, k tomu priblížil, že bežný postup je taký, že na rannom sedení
sú prítomní všetci lekári, pacient sa zreferuje a následne sa vyhodnotí RTG snímka s tým, že sa musí

zhodnotiť aj stav pacienta, či je schopný zákroku a akého rozsahu. Je to viac-menej konsenzus s tým, že
posledné slovo na výber operačnej techniky, materiálu, operatérov má primár, alebo v jeho neprítomnosti
jeho zástupca, alebo v ich neprítomnosti ten, kto je písomne poverený primárom alebo zástupcom
primára. Ďalej tiež uviedol, že vo všeobecnosti býva pri operáciách asistent, pričom však také, ktoré
operatér zvláda sám, vykoná sám s inštrumentárkou. Toto je ale individuálne, sú operácie, kde musia

byť aj dvaja asistenti. Nevedel sa vyjadriť, prečo poškodenú operoval len sám K.. W. s inštrumentárkou.
Zrejme však nebol potrebný.

Zástupca znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., ktorá vo
veci vypracovala znalecký posudok č. 193/2013, K.. N. Z. na hlavnom pojednávaní skonštatoval, že

operácia poškodenej bola vykonaná non lege artis, a to jednak z toho dôvodu, že bola vykonaná až po
48 hodinách od úrazu, hoci pacientka bola pripravená z interného hľadiska na operáciu už po 5 hodinách
od úrazu a jednak z dôvodu nesprávne použitej metódy, ktorou bol dosiahnutý aj nesprávny operačný
výsledok, pričom tento bol zrejmý na RTG už bezprostredne po operácií. Doplnil, že k nesprávnemu
operačnému výsledku nedošlo na základe zlyhania osteosyntézy pri správne vykonanej operácií, ani

v dôsledku nedodržania liečebného režimu poškodenou, ale hlavnou príčinou vzniknutého stavu bola
nesprávne vykonaná operácia s nesprávnym použitím stabilizácie fragmentov. Operácia bola vykonaná
až po 48 hodinách po úraze, teda v čase už rozvinutého opuchu a začínajúcich lokálnych reparačných
pochodov. Tento časový posun napriek tomu nemal podstatný vplyv na zlý výsledok liečby poškodenej.

Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Ortopédia K.. V. J., K.., ktorý vo veci vypracoval
znalecký posudok č. 02/2012, na hlavnom pojednávaní uviedol, že vo vzťahu k liečbe poškodenej
bol diagnostický a liečebný postup správny, operačné riešenie bolo indikované včas, komplikácie
neurologického charakteru boli liečené, použitá technika bola správna. Zároveň konštatoval, že že
najvhodnejšia metóda pre liečbu zranenia poškodenej bola otvorená repozícia a dlahová osteosyntéza.

Ďalej potvrdil, že vnútrokĺbové zlomeniny lakťového kĺbu hlavne trieštivé s luxáciou hlavičky vretennej
kosti a v dospelom veku sú vždy indikáciou na liečbu operačne, a to hlavne otvorenou repozíciou a
dlahovou osteosyntézou. Poškodená bola operovaná takým spôsobom, že jej bola zavedená skrutka
s dlhým závitom a podložkou do drieňovej dutiny lakťovej kosti, čo je postupom síce správnym, podľa
znalca však nie optimálnym.

Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Chirurgia a traumatológia K..
U. K., ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. 25/2012, na hlavnom pojednávaní skonštatoval,
že operačná technika bola zvolená nesprávne pre daný typ zranenia, namiesto zatvoreného spôsobu
mal byť vykonaný otvorený spôsob, nesprávne bol použitý aj osteosynteický materiál a v operačnom

tíme chýbal asistent operatéra. Pooperačný snímok dňa 10.05.2010 odhalil nedostatočnú repozíciu
lomných plôch ako aj subluxačné postavenie v lakťovom zhybe. Už vtedy mala byť prevedená
reoperácia. Postup operatéra možno podľa znalca hodnotiť ako odborne nesprávny, keďže sa dalo inou,
vhodnejšou operačnou metódou dosiahnuť takmer anatomické postavenie lakťovej kosti a pri následnej
rehabilitačnej liečbe by bol predpoklad na dosiahnutie lepšieho funkčného výsledku. Rovnako odborne

nesprávnym postupom bolo podľa neho neindikovanie reoperácie počas prvých dvoch hospitalizácií
poškodenej.Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Úrazová chirurgia K.. C. J., ktorý vo veci vypracoval
znalecký posudok č. 56/2017, na hlavnom pojednávaní uviedol, že všetky úkony K.. W. boli správne na
určenie choroby (diagnózy), na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdraviť poškodenú, na

zlepšenie jej stavu pri zohľadnení v čase operácie známych poznatkov lekárskej vedy. Ani zvolením inej
operačnejmetódyprioperácií,resp.operačnejtechnikyapoužitieinéhomateriáluprioperácií,niesúbez
možných komplikácií, preto u poškodenej nebolo zaručené, že by nedošlo k zhoršeniu jej zdravotnému
stavu v prípade ich aplikácie. Ani jedna operačná metóda a technika nie je bez možných komplikácií, kde
je dokonca možný horší funkčný deficit v oblasti postihnutého kĺbu, v danom prípade pravého lakťového

kĺbu.

I počas konfrontácie všetkých znalcov na hlavnom pojednávaní títo v zásade zotrvali na svojich vyššie
prezentovaných záveroch. K.. J. a K.. J. zhodnotili, že K.. W. vykonal operáciu
vzhľadom na vtedajšie poznatky lekárskej vedy jedným z možných spôsobov, a teda sa jednalo o postup
lege artis (v súlade s vtedajšími poznatkami lekárskej vedy). Vzhľadom na komplikovanú zlomeninu,

ktorú poškodená utrpela, hodnotili aj výsledok operácie ako dobrý. Tiež zhodne uviedli, že použitím
inej operačnej metódy by nebol zaručený rovnaký alebo lepší výsledok u poškodenej. Výsledok RTG
snímky po operácií zhodnotili ako negatívny, bez zistenia luxácie, resp. subluxácie, teda posunutia kostí,
čo v konečnom dôsledku potvrdilo aj hodnotenie radiológa FN TN, ktorý vypracoval k predmetnej RTG
snímke správu. Obdobné závery boli prijaté aj po CT snímke. Naproti tomu K.. Z. a K.. K. zhodnotili

zvolenú operačnú metódu ako nesprávnu (K.. Z.), resp. nie najvhodnejšiu na daný typ zlomeniny (K.. K.).
Postup K.. W. vyhodnotil K.. Z. ako non lege artis, teda ako postup nesprávny. Obaja sa tiež zhodli na
nesprávnom, resp. zlom výsledku operácie poškodenej, kedy z RTG snímky vyplynula luxácia (K.. Z.),
resp. subluxácia (K.. K.) a teda nutnosť reoprácie poškodenej po prvotne vykonanej operácií, čo však
už vykonané nebolo, čím sa v tejto časti dopustil chyby K.. N. ako primár oddelenia. Možno

teda sumarizovať, že z konfrontácie znalcov vyplynuli dva hlavné rozpory, keď jednak výsledok operácie
poškodenej hodnotili K.. J. a K.. J. ako najlepší možný vzhľadom na daný typ komplikovanej
zlomeniny a K.. Z. a K.. K. ako nesprávny, resp. nedostatočný a jednak z RTG snímky poškodenej
podľa K..J.aK..J.nebolazrejmáluxáciaresp.subluxáciakostípoškodenej(čopodporiliisprávou
radiológa) a podľa K.. Z. a K.. K. luxácia resp. subluxácia kostí poškodenej zrejmá bola, a teda bola

potrebná reoperácie poškodenej. Ďalej je však potrebné dať do pozornosti, že všetci menovaní znalci
sa zhodli na niekoľkých skutočnostiach. U poškodenej sa jednalo o Monteggiovu zlomeninu, čo je jeden
z najzávažnejších typov zlomeniny, ktorú môže ľudské telo utrpieť. Je to zlomenina s posunom úlomkov
a navyše zlomenina spojená s poškodením okolitých mäkkých tkanív, ktorá v mnohých prípadoch a i pri
mladých ľuďoch zanecháva trvalé následky. V dôsledku toho pri použití akejkoľvek operačnej metódy,

ako aj v prípade vykonania reoperácie, nemusel byť u poškodenej dosiahnutý funkčne lepší výsledok
ako ten, ktorý operáciou poškodenej dosiahol K.. W.. Každá takáto zlomenina je osobitná, vyžaduje
si osobitný prístup. Všetci znalci sa záverom zhodli na tom, že možno laicky pomenovať tri základné
zásady traumatológie, a to napravenie zlomeniny, stabilizácia zlomeniny a rehabilitácia zlomeniny. K..
J. a K.. J. uviedli, že K.. W. ako aj K.. N. prvé dve zásady dodržali bez pochybenia a

rehabilitácia závisí plne od prístupu poškodenej. K.. K. videl problém v oboch prvých dvoch zásadách,
teda že K.. W. nesprávnym spôsobom napravil aj stabilizoval zlomeninu poškodenej. K.. Z. videl problém
v stabilizácii zlomeniny. Jednohlasne sa znalci zhodli aj na tom, že v čase, kedy bola poškodená K..
W. operovaná, neexistovali žiadne listinné podklady, tzv. guideliny, ktoré by záväzne určovali prípadne
odporúčali metódu, akou je najvhodnejšie Monteggiovu zlomeninu operovať.

Podľa správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou PO 581/2011 z 30.06.2011 (č.l. 344-355)
bolo konštatované, že výkonom dohľadu na mieste bolo zistené, že zdravotná starostlivosť poškodenej
zo strany dohliadaného subjektu v dohliadanom období nebola poskytnutá v súlade s ustanovením
§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov nakoľko:
1) neboli správne vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením
včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení
súčasných poznatkov lekárskej vedy.
2) zdravotná dokumentácia nebola vedená v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 písm. a), b), d),

f) zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vedenie zdravotnej dokumentácie je v zmysle
§ 4 ods. 5 neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Uvedeným konaním došlo
súčasne k porušeniu § 79 ods. 1 písm. l) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnejstarostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne.
Pokiaľ ide o Úradom uložené opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov, bolo uložené usporiadať

seminár pre lekárov oddelenia úrazovej chirurgie na tému zlomenina v oblasti lakťa, diagnostické a
liečebné postupy, a to za účasti vedenia nemocnice a odborníka SZU z odboru úrazové chirurgia.
Bolo tiež uložené problematiku zlomeniny lakťa, diagnostika a liečba písomne vypracovať, opatrenie
na odstránenie zistených nedostatkov realizovať v termíne do 30.11.2011 a v písomnej podobe doručiť
Úradu.

Rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja TSK/2012/01904/zdrav.-5 z 05.03.2012 (č.l.
357-364) bola držiteľovi povolenia - FN TN zastúpenej štatutárnym orgánom riaditeľom K. W. Q. podľa
§ 82 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti uložená pokutu 500,- € za
porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti uvedenej v § 79 ods. 1 písm. l) zákona o
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, pretože zdravotná dokumentácia poškodenej v súvislosti s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti nebola vedená v súlade s § 4 ods. 5 v spojení s § 21 ods. 1 písm.
a), b), d), f) a § 21 ods. 3 zákona číslo 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa správy FN TN z 22.01.2014 (č.l. 365) K.. W. mal ku dňu 08.05.2010 špecializáciu v odbore

chirurgia prvého stupňa, špecializáciu v odbore chirurgia druhého stupňa a špecializáciou v odbore
traumatológia, K.. C. nemal ku dňu 08.05.2010 žiadnu špecializáciu, špecializáciu v špecializačnom
odbore úrazová chirurgia získal dňa 05.11.2012 a K.. N. mal ku dňu 8.5.2010 špecializáciu v odbore
chirurgia prvého stupňa, špecializáciu v odbore chirurgia druhého stupňa a špecializáciu v odbore
traumatológia. Podľa ďalšej správy z 17.06.2014 (č.l. 369) bola v prílohe zasielaná časť SMK-28

Organizačného poriadku FN TN platného a účinného k máju 2010. Táto časť organizačného poriadku
upravuječinnosťvedúcichzamestnancovnemocnice,podktorújezaradenáajčasťtýkajúcasavedúcich
zamestnancov zdravotníckych organizačných útvarov, kam organizačne patrí aj primár oddelenia.
Povinnosti operatéra však organizačný poriadok neupravuje ani vo všeobecnej rovine. Rovnako ani
skutočnosť, operatér má, resp. mal možnosť operovať pacienta aj inou metódou ako tou, akú určí,

resp. určil primár, organizačný poriadok nerieši. Ďalej je konštatované, že po preverení situácie u
staničnej sestry na oddelení operačných sál, časť oddelenie úrazovej chirurgie, ktorá vedie agendu
súvisiacu s materiálnym zabezpečením daného oddelenia, v čase operácie poškodenej FN TN „LCP“
dlahami (dodávateľ obchodná spoločnosť Syntes), ktoré sú nevyhnutné na realizáciu operačného
zákrokuosteosyntézoulakťovejkosti,nedisponovala.Záveromjeuvedené,žeoindikáciáchkoperáciám

vrátane metodiky a materiálno-technického zabezpečenia rozhoduje primár oddelenia. V správe z
01.03.2017 sa konštatuje, že poškodená bola vo FN TN hospitalizovaná na Klinike úrazovej chirurgie
a 10.05.2010 bol vykonaný operačný zákrok. Podľa dokumentácie je pri predmetnej operácii uvedený
operatér K.. W.. Ako asistent v operačnom protokole nie je uvedený žiadny lekár. Pri
operáciách pre Monteggiovu zlomeninu spravidla asistuje ďalší lekár. Vzhľadom na odstup času sa FN

TN nevedela vyjadriť, či pri operácii poškodenej bola potrebná asistencia ďalšieho lekára.

Z lekárskeho nálezu K.. N. I. z 15.10.2015 (č.l. 651) vyplynulo, že u poškodenej k danému dňu sa jednalo
o stav po intraart. komminutívnej fraktúre a po fixácii olekranu ulny skrutkou v dobrom postavení. Bolo
konštatované vyhovujúce postavenie LL projekcie v artikulácii radia a humeru, v AP proj. bola niečo

širšia kĺb. štrbina s minimálnym posunom radia do strany (2-3 mm) ako pri distorzii, avšak bez dôkazu
luxácie radia, pravidelné kĺb. plochy v danom skĺbení.

RTG popis K.. K. D. (č.l. 652) sa týka snímok poškodenej, pričom sa konštatuje, že 10.05.2010 išlo o
RTG pravého lakťového zhybu na OP sále: stav, po osteosyntéze trieštivej zlomeniny proximálnej ulny

bez známok subluxácie ev. luxácie proxim. Radiusu. Uhlovitá deformácia proxim. radiusu s možnými
posttraumatickými zmenami staršieho dáta v oblasti pravého lakťového zhybu? 24.05. - 27.07.2010
išlo kontrolné RTG: stac. obraz pooperačných zmien s posunom úlomkov proxim. ulny. 17.09.2010
išlo o RTG, kde bol konštatovaný stav po extrakcii osteosyntetického materiálu, RTG nález postavenia
stacionárny.

Zo správy K.. C. (č.l. 653) vyplynulo, že sa jedná o popis CT vyšetrenia lakťa, pričom je konštatované,
že st. p. frakt. dist. epifýzy ulny s prihojením hrubých fragmentov s deformáciou epifýzy. Hlavička
radia v primeranom postavení, bez luxácie, hlavička je v tesnej blízkosti resp. až s kontaktom naokraj prihojeného fragmentu ulny. Humeroulnárne skĺbenie taktiež v primeranom postavení s potraumat.
deformáciou kĺbnej jamky.

Z odpisov z registra trestov obžalovaných (č.l. 474-475) a správ na obžalovaných (č.l. 472-473)
vyplynulo, že obaja obžalovaní pred spáchaním skutku podľa obžaloby viedli riadny život, neboli trestne
stíhaní.

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho

vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo
i v ich súhrne, bez ohľadu ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila, či navrhla vykonať), súd
aj so zreteľom na všetky platné zásady trestného konania podľa Tr. por., predovšetkým so zreteľom
na zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ („in dubio pro reo“), dospel k záveru, že
nebolo jednoznačne, teda bez rozumných (i logických) pochybností dokázané, že skutok, pre ktorý sú
obžalovaní stíhaní, je trestným činom. Preto súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. oboch obžalovaných spod

obžaloby oslobodil.

V prvom rade súd poukazuje, že z hľadiska naplnenia znakov skutkovej prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. sa vyžaduje, aby
bola naplnená objektívna stránka, v danom konkrétnom prípade, aby došlo k spôsobeniu ťažkej ujmy

na zdraví závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho
zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, a zároveň aby bola naplnená
subjektívna stránka, v danom konkrétnom prípade spočívajúca v nedbanlivostnom konaní. Súd dospel k
záveru, že nebolo jednoznačne preukázané naplnenie ani objektívnej ani subjektívnej stránky skutkovej
podstaty uvedeného trestného činu.

Pokiaľ ide o objektívnu stránku, súd poukazuje, že vina obvinených, resp. pochybenie obvinených
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti poškodenej, tj. skutku tak, ako bol uvedený v obžalobe, a z
neho vyplývajúci následok spočívajúci v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví poškodenej z vykonaného
dokazovania bez pochybností nevyplynul. Práve naopak, existujú dôvodné pochybnosti o tom, či

poškodenej zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis alebo non lege artis, keď existujú dve
navlas protichodné, hodnotovo vyrovnané a hodnoverné skupiny dôkazov, pričom jedna skupina
dôkazov obžalovaných vyviňuje spod skutku a naproti tomu druhá skupina dôkazov obvinených zo
spáchania skutku usvedčuje. Je v tejto súvislosti potrebné doplniť, že ak renomovaní znalci ani po
vzájomnej konfrontácii nie sú schopní prijať jednotný záver o poskytnutí zdravotnej starostlivosti, o

to viac platí, že jednoznačný záver nemôže prijať ani súd. Nemožno tak dôjsť k jednoznačnému a
nepochybnému záveru o nesprávnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti poškodenej ako
predpokladuspôsobeniaťažkejujmynazdravípoškodenej.Tujepotrebnéeštedoplniť,načomsazhodli
všetci znalci pri ich konfrontácii, že u poškodenej sa jednalo o Monteggiovu zlomeninu, čo je jeden z
najzávažnejších typov zlomeniny, ktorú môže ľudské telo utrpieť. Je to zlomenina s posunom úlomkov

a navyše zlomenina spojená s poškodením okolitých mäkkých tkanív, ktorá v mnohých prípadoch a
i pri mladých ľuďoch zanecháva trvalé následky, a teda i pri použití inej operačnej metódy, ako aj v
prípade vykonania reoperácie, nemusel byť u poškodenej dosiahnutý funkčne lepší výsledok ako ten,
ktorý operáciou poškodenej dosiahol K.. W..

Ďalej je tiež potrebné uviesť, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané naplnenie subjektívnej
stránky daného trestného činu, keď sa vyžaduje zavinenie nedbanlivostné, pričom podľa § 16
vedomá nedbanlivosť spočíva v tom, že páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal,
že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí a nevedomá nedbanlivosť spočíva v tom, že páchateľ

síce nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, ale vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Pokiaľ ide o vedomú nedbanlivosť, na hlavnom
pojednávaní nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by umožňoval prijať rozumný a nepochybný záver o
tom, že obžalovaní vedeli, že svojim postupom (voľbou operačnej metódy) môžu poškodenej spôsobiť
ťažkú ujmu na zdraví. Práve naopak, vyplynulo z vykonaného dokazovania, že obžalovaní pri voľbe

operačne metódy konali v súlade s právnymi predpismi a zvolili operačnú metódu, ktorá bola v súlade
s ich najlepším vedomím a svedomím, zodpovedala materiálno-technickému vybaveniu FN TN a bola
učinená s cieľom poškodenej pomôcť pri liečbe jej zranenia dosiahnuť čo najlepší funkčný výsledok.
Pokiaľ ide o nevedomú nedbanlivosť, na hlavnom pojednávaní sa všetci znalci pri ich konfrontácii zhodli,že v čase, kedy bola poškodená K.. W. operovaná, neexistovali žiadne listinné podklady, tzv.
guideliny, ktoré by záväzne určovali prípadne odporúčali metódu, akou je najvhodnejšie Monteggiovu
zlomeninu operovať, a teda nebolo dokázané, že obžalovaní vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné

pomery vedieť mali a mohli, že voľbou inej operačnej metódy môže u poškodenej byť dosiahnutý funkčne
lepší výsledok.

Vzhľadom na uvedené, keďže o otázke naplnenia znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., teda i viny

obžalovaných, existujú rozumné pochybnosti z vyššie uvedeného vyplývajúce, ktoré neboli vykonaným
dokazovaním na hlavnom pojednávaní odstránené, súd aplikujúc zásadu in dubio pro reo rozhodol o
oslobodení oboch obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku.

Pokiaľ rozsudok neobsahuje výrok podľa § 288 ods. 3 Tr. por., súd poukazuje, že poškodenou síce nárok
na náhradu škody bol uplatnený včas (počas prípravného konania), tento však nebol uplatnený riadne,

keď poškodená na poslednom hlavnom pojednávaní síce uviedla, že žiada priznať nárok na náhradu
škody a v čom tento má spočívať (najmä vynaložené náklady na liečbu a obhajobu), neuviedla však, v
akej výške jej tento má byť priznaný. Súd preto uzatvára, že nárok na náhradu škody nebol poškodenou
uplatnený riadne, a preto rozsudok výrok podľa § 288 ods. 3 Tr. por. neobsahuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.