Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7Cb/17/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613205732
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2015:8613205732.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu SJ PLUS s.r.o.,

so sídlom Makarenkova 104/2398, 080 06 Ľubotice, IČO: 36 824 844 zastúpený HODOR advokátska
kancelária, s.r.o. so sídlom Hlavná 77/85, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 47 240 849 proti
žalovanému METALIMPEX-SK, spol. s r.o., so sídlom Gen. Svobodu 681/3, 089 01 Svidník, IČO: 36
508 152 zastúpený JUDr. Martou Maruniakovou, advokátkou, so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01
Svidník, o zaplatenie 4 500,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1 624,- eur ( trovy
právneho zastúpenia ) na účet právnej zástupkyne JUDr. Marty Maruniakovej, advokátky do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 30,54 eura.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.9.2013 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na
zaplatenie sumy 4 500,- eur s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca na základe vzájomnej dohody vykupoval od žalovaného
druhotné suroviny ( sklo ). Za týmto účelom poskytol žalobca žalovanému na základe jeho požiadaviek
veľkoobjemové kontajnery, do ktorých bola druhotná surovina zhromažďovaná. Dňa 21.11.2011 prevzal
žalovaný v súvislosti s vyššie uvedenou vzájomnou spoluprácou ( obchodným stykom ) so žalobcom 2
ks veľkoobjemových kontajnerov, ktoré boli na základe pokynu žalovaného umiestnené v priemyselnom
areáli nachádzajúcom sa v obci Horná Potôň. Konateľ žalovaného p. Ján Ivančo bol pri uložení
predmetných kontajnerov osobne prítomný. Počas vzájomnej spolupráce od 21.11.2011 a najmä počas

roku 2012 boli tieto kontajnery stále na základe oznámenia žalovaného ( že sú už naplnené ) žalobcom
vyprázdnené ( cca 4 krát ) a opätovne vracané na miesto uloženia v areáli obce Horná Potôň. Nakoľko
koncom roka 2012 a začiatkom roku 2013 žalovaný nehlásil žalobcovi, že kontajnery sú naplnené
snažil sa štatutárny zástupca žalobcu kontaktovať štatutárneho zástupcu žalovaného, či sú kontajnery
naplnené resp. z akého dôvodu žalovaný nevyzýva žalobcu na odvoz ( naplnených ) kontajnerov.
Štatutárny zástupca žalovaného však na telefonáty štatutárneho zástupcu žalobcu už prestal reagovať.
Štatutárny zástupca žalobcu pred začiatkom mája 2013 osobne vycestoval do obce Horná Potôň, kde

zistil, že kontajnery sa už v areáli nenachádzajú. Na základe uvedenej skutočnosti podal na OO PZ
Dunajská Streda oznámenie o ich odcudzení. Konajúci vyšetrovateľ na základe oznámenia začal trestné
stíhanie vo veci prečinu krádeže podľa ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Trestného zákona, ale uznesením
zo dňa 22.8.2013 toto trestné stíhanie prerušil z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúcezačať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Z odôvodnenia zastavujúceho uznesenia však okrem
vyššie uvedených skutočnosti vyplýva, že podľa výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného Jána
Ivanča žalovaná spoločnosť dňa 11.8.2012 prerušila práce v uvedenom areáli na neurčitý čas a začala

vykonávať práce vo Svidníku s tým, že kontajnery žalobcu zostali v areáli obce Horná Potôň, čo potvrdil
aj pracovník pracujúci v areáli pán Ing. Jozef Perkatai. O prerušení práce žalovaného v areáli a odchod
do Svidníka však žalovaný žalobcu žiadnym spôsobom neupovedomil, pričom žalobca sa opodstatnene
domnieval, že žalovaný stále vykonáva práce v areáli Horná Potôň. Žalovaný naviac nevykonal žiadne
opatrenia na zabránenie odcudzenia zverených predmetov.

Žalobca nadobudol predmetné 2 ks veľkoobjemových kontajnerov v roku 2010 za kúpnu cenu vo
výške 6 283,20 eura s DPH, avšak žalobca si uplatňuje voči žalovanému, titulom náhrady spôsobenej
škody sumu vo výške 4 500,- eur. V prípade preukázania zodpovednosti žalovaného bude výška škody
žalobcom preukázaná aj inými dôkazmi prípadne žalobca navrhne na určenie hodnoty kontajnerov
znalecké dokazovanie. Nakoľko je doposiaľ preukázané, že kontajnery žalobcu boli odcudzené,
žalovaný nemôže splniť svoju vyššie uvedenú povinnosť prevzaté kontajnery vydať žalobcovi. Podľa

žalobcu však existuje zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mu odcudzením kontajnerov vznikla a
za túto škodu žalobcovi zodpovedá žalovaný. Táto zodpovednosť vyplýva z ustanovenia § 519 ods. 1
druhá veta v spojení s ustanovením § 570 Obchodného zákonníka prvá veta. Ustanovenie § 519 ods.
1 Obchodného zákonníka dopadá na zmluvný vzťah účastníkov z dôvodu, že upravuje zodpovednosť
pri uložení veci tretej osobe, t. j. najbližší podobný vzťah. Predmetné kontajnery síce neboli zverené

do užívania tretej osobe, ale boli uložené na nehnuteľnosti patriacej tretej osobe ( vlastníkovi areálu
v obci Horná Potôň ) so súhlasom žalobcu. V prípade aplikácie citovaného ustanovenia na vzťah
účastníkov, by zodpovedal žalovaný žalobcovi za škodu ako mandatár, a to podľa ustanovenia § 570
prvá veta Obchodného zákonníka, a to v prípade, ak by škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení
odbornej starostlivosti. Žalovaný však svoju povinnosť odbornej starostlivosti, ktorá mu vyplýva aj z

ustanovenia § 517 Obchodného zákonníka ( nesplnil ) nakoľko žalobcu včas a riadne neinformoval
o tom, že už dňa 11.8.2012 odišiel z areálu a predmetné kontajnery tam ponechal bez akéhokoľvek
dohľadu, čím umožnil ich odcudzeniu. Podľa žalobcu mal s poukazom na vyššie uvedené žalovaný
ako opatrovateľ povinnosť oznámiť žalobcovi, že 11.8.2012 plánuje na neurčitý čas opustiť areál, v
ktorom boli kontajnery žalobcu uložené a vyzvať žalobcu, aby ich odtiaľ odniesol, alebo s nimi naložil

podľa vlastnej úvahy. V dôsledku nesplnenia oznamovacej povinnosti ostali kontajnery žalobcu dlhší čas
bez dozoru, a to v období od 11.8.2012 až do 2.5.2013, počas ktorého došlo k ich odcudzeniu. Tým,
že si žalovaný nesplnil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi zodpovedá mu za vzniknutú škodu aj s
poukazomnaustanovenie§373Obchodnéhozákonníka,pretožesnesplnenímoznamovacejpovinnosti
nemôže byť spojená okolnosť vylučujúca jeho zodpovednosť. Listom zo dňa 3.6.2013 vyzval žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, pričom žalovaný
prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 28.6.2013 svoju zodpovednosť neuznáva.

Okresný súd Svidník dňa 6.11.2013 vydal platobný rozkaz sp. zn. 6Rob/25/2013-14.

Žalovaný dňa 22.11.2013 podal odpor voči platobnému rozkazu, ktorý odôvodnil tým, že žalobcovi
vznikla škoda tým, že neznámy páchateľ odcudzil dva veľkoobjemové kontajnery z hospodárskeho
dvora v obci Horná Potôň, kde ich umiestnil žalobca. Žalovaný teda nie je pasívne legitimovaný v
tomto konaní o náhrade škody. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že medzi ním a žalovaným bola
uzavretá zmluva o uložení veci. Vznik tejto zmluvy vylučuje v prvom rade skutočnosť, že žalovaný nemal

kontajnery u seba. Žalobca ich umiestnil za účelom naloženia, t. j. dodania tovaru v areáli tretej osoby,
ktorý sa síce uzatváral, ale bol prístupný viacerým užívateľom areálu. Okrem toho ako sám žalobca v
žalobe uvádza: v období zmluvného vzťahu, na základe ktorého mu žalovaný dodával tovar - druhotnú
surovinu ( sklo ) naplnené kontajnery opakovane z dvora odviezol a znovu priviezol, čo je v rozpore s
podstatou zmluvy o uložení veci. Obsahom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bola kúpa

a predaj tovaru ( druhotný odpad - sklo ), ktorý žalovaný získal v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri
likvidácii skleníkov. Miestom dodania bol areál hospodárskeho dvora v obci Horná Potôň. Žalovaný si
splnil povinnosť zo zmluvy vtedy, keď tovar naložil do žalobcom pristavených dvoch veľkoobjemových
kontajnerov a oznámil žalobcovi, že tovar je naložený. Počas trvania tohto zmluvného vzťahu teda s
kontajnermi disponoval žalobca. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný od neho prevzal kontajnery v súvislosti

s obchodným stykom je iba nepodložená konštrukcia. Žalovaný teda nie je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla. Žalovaný neporušil žiadne povinnosti zo záväzkového vzťahu, preto nemôže byť
zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla odcudzením kontajnerov neznámym páchateľom.Podľa § 174 ods. 2 O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa
platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným

prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal platobný rozkaz.

Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie istiny 4 500,- eur s
príslušenstvom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a listinnými dôkazmi, a to: dodací list
zo dňa 21.11.2011, faktúra č. 201021011, vyjadrenie k predžalobnej výzve zo dňa 28.6.2013, uznesenie
OO PZ Dunajská streda zo dňa 22.8.2013, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 21.11.2013, výpis z
obchodného registra žalovaného, záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy zo dňa 21.11.2011
a 3.7.2012, stanovisko žalobcu podané e - mailom dňa 4.6.2015, osvedčenie o evidencii ( technický

preukaz ) vyjadrenie zo dňa 4.6.2015, záverečné stanovisko žalovaného zo dňa 5.6.2015, zmluva o dielo
zo dňa 15.2.2012, podanie žalobcu e - mailom dňa 23.9.2015, pripojený spis Okresného riaditeľstva PZ
Dunajská streda sp. zn. ORP-946-DS-DS-2013, spis Okresného súdu Svidník, sp. zn. 7Cb/17/2013 a
zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania bol obchodný záväzkový vzťah, ktorého obsahom bola kúpa a predaj
tovaru - druhotná surovina sklo a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Z právne
významných skutočností nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že druhotnú surovinu žalovaný
umiestňovaldoveľkoobjemovýchkontajnerovžalobcuvObciHornáPotôň,vareálipoľnohospodárskeho
družstva, ktoré poskytoval žalobca a tieto po naplnení opakovane odvážal. Nebolo sporné medzi

účastníkmi konania, že táto spolupráca prebiehala minimálne v časovom období od februára 2012 do
júla 2012.

Z dodacieho listu na čl. 4 spisu súd zistil, že žalobca dodal dňa 21.11.2011 žalovanému dva kusy
veľkoobjemových kontajnerov.

Z faktúry č. 201021011 na čl. 5 spisu súd zistil, že žalobcovi bola vystavená faktúra za nákup dvoch
kusov abrollkontajnerov 6500x2300x1500 na sumu 5 280,- eur.

Z uznesenia Obvodného oddelenia PZ Dunajská Streda č. k. ORP-946/DS-DS-2013 zo dňa 22.8.2013

súd zistil, že podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku bolo trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil nezistený páchateľ tým, že doposiaľ
nezistený páchateľ v dobe odo dňa 21.11.2011 do dňa 2.5.2013 v obci Horná Potôň, okres Dunajská
Streda z areálu Poľnohospodárskeho družstva bez použitia násilia doposiaľ nezisteným spôsobom
odcudzil 2 ks veľkoobjemové kontajnery nezistených rozmerov, čím spoločnosti SJ Plus, s.r.o., so sídlom

Ľubotice, Makarenkova č. 104, okres Prešov spôsobil škodu krádežou vo výške 6 283,20 eura, podľa
predloženejfaktúryprerušené,lebosanepodarilozistiťskutočnostioprávňujúcevykonaťtrestnéstíhanie
voči určitej osobe.

Z výpisu z obchodného registra žalovaného súd zistil, že predmetom činnosti žalovaného sú, okrem

iného, aj zváračské a paličské práce, výkup kovového odpadu a kovového šrotu, výkup, predaj a
spracovanie druhotných surovín, výroba biomasy.

Na pojednávaní konanom dňa 19.6.2014 štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že so žalovaným
spolupracoval už skôr, niekedy v mesiacoch júl - august 2010 ho oslovil, že potrebuje kontajnery na

uloženie skla, pretože má zákazku v Podhájskej. Firma žalobcu sa zaoberá spracovaním druhotných
surovín a predajom, predovšetkým sklom. Pre svoju prácu žalovaný potreboval nevyhnutne kontajnery,
aby tam uložil sklo zo skleníkov. Po telefonickom rozhovore a osobnom stretnutí v Prešove mu odviezol
kontajnery do Podhájskej, kde si určil žalovaný a následne do areálu v obci Horná Potôň, kde išlo o
uzamykateľné areály a on dostal ubezpečenie, že nemôžu byť odcudzené. V oboch prípadoch išlo o

družstvá a žalovaný mu povedal, že má kľúče on a predseda družstva. Vodič žalobcu pokiaľ išiel po
naplnené kontajnery, tak išiel vždy najskôr za predsedom družstva, ktorý mu následne otvoril areál,
vošiel doňho a tak odviezol kontajner. Žalovaný mu telefonoval alebo jeho vodičovi, že kedy by sa
dal zrealizovať odvoz skla. Pri odvoze nebol prítomný. Asi v novembri 2011 presunuli kontajnery doobce Horná Potôň. Dodací list následne na kontajnery vystavil až na areál Horná Potôň. Asi päť alebo
šesťkrát vyviezli kontajnery so sklom a 3.7.2012 bolo vyvezené poslednýkrát. O zabezpečení týchto
kontajnerov sa informoval u predsedu družstva v Hornej Potôni, ktorý ho ubezpečil, že kontajnery sú v

uzamknutom areáli, od ktorého má kľúče iba on a pri každej manipulácii s kontajnermi im musí bránu
otvoriť. Po 3.7.2012 sa žalovaný odmlčal, telefonicky ho kontaktovali, aký je stav veci. Žalovaný mal
rôzne výhovorky, že sú dovolenky, zlé počasie, že potrebuje tie kontajnery tam mať na prevádzke.
Vodiča poslal po uvedené kontajnery dňa 2.5.2013 a tento vodič sa dozvedel od predsedu družstva, že
kontajnery tam už nie sú, že on si myslel, že ich zobral pred časom sám žalobca. Prvoradým dôvodom

vzájomných obchodných vzťahov bolo odkupovanie skla, bola vystavená aj faktúra, ktorá je zaplatená.
Kontajnery dodal, aby sa malo kde uložiť sklo, a aby sa mohol realizovať odvoz. Miesto uloženia určil
žalovaný. Žalovaný neinformoval žalobcu o ukončení činnosti na danom mieste, v opačnom prípade by
ich zobral. Pokiaľ ide o dodací list, tento bol vyhotovený v Prešove a odovzdal ho fyzicky v Prešove,
avšak žalovaný nemal pri sebe pečiatku, preto ho zobral so sebou a následne ho poštou, asi do dvoch
týždňov poslal späť opečiatkovaný a podpísaný.

Na pojednávaní dňa 3.11.2014 štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že jeho spoločnosť sa zaoberá
výkupom a predajom kovového šrotu a taktiež sa zaoberá demontážou a likvidáciou rôznych oceľových
konštrukcií a zariadení, technologických liniek a podobne. V roku 2005, resp. 2004 - 2005 začali
rozoberať prvú etapu skleníkového hospodárstva v Podhájskej, to je okres Nové zámky. S pánom

Petrigáčom sa už poznal z minulosti, preto ho telefonicky kontaktoval, či bude mať záujem o odpadové
sklo a budú potrebovať pristaviť kontajnery, aby sa mohlo sklo zhromažďovať v tých kontajneroch a
následneodvážať.Vroku2010sazačaladruháetapademontážeskleníkovvPodhájskej,kdetiežoslovil
pána Petrigáča, či má záujem o sklo a tak v rámci spolupráce im pristavil kontajnery do Podhájskej,
tam akciu ukončili koncom roka 2011. Vo februári 2012 pristavili kontajnery na ďalšiu akciu do Hornej

Potône, okres Dunajská Streda. Bolo to niekedy koncom februára. Bol to objekt bývalého JRD, objekt
bol uzavretý, bol oplotený betónovým plotom, bola tam vstupná brána, od tej vstupnej brány mal kľúče
žalovaný, predseda a jeden pracovník, ktorý každý druhý deň kontroloval geotermálny vrt, z ktorého
boli napojené nové skleníky vzdialené asi 2 kilometre od objektu, kde boli umiestnené kontajnery, ďalej
mal tam kľúče ešte jeden súkromne hospodáriaci roľník. Skleníky začali rozoberať v marci, medzitým

mali pauzy, tri - štyri dni po mesiaci odbehli domov a potom sa vrátili naspäť. Keď boli kontajnery
naplnené sklom, tak zavolali vodiča žalobcu a oni následne prišli, doniesli prázdne kontajnery a zobrali
plné kontajnery, došlo k výmene kontajnerov. Koncom augusta 2011 /?/ odišli asi na 2 mesiace do
Svidníka, pričom skleníky ešte neboli dokončené v Hornej Potôni, nechali tam aj dva vysokozdvižné
vozíky, rezacie súpravy, kontajnery, lebo ešte polovicu skleníkov bolo treba dokončiť. Do Hornej Potône

sa vrátili až na druhý rok 2013, niekedy v októbri na dokončenie prác. Niekedy v marci alebo v apríli ho
kontaktoval vodič, že prišiel pre kontajnery a kontajnery tam nie sú. Predtým ho asi dvakrát kontaktoval
žalobca a vodič, ktorý sa informovali o tom, či si môžu prísť po kontajnery. On im povedal, že ešte nie,
pretože potrebuje ešte rozobrať nejakú časť skleníka a pokiaľ im nebudú chýbať kontajnery, aby ich tam
nechali uložené.

Z výsluchu svedka Jaroslava Teja na pojednávaní dňa 3.11.2014 súd zistil, že tento pre žalobcu pracuje
v pracovnom pomere už asi 15 rokov v pozícii vodič a zástupca konateľa. Robia dva druhy zmlúv -
dlhodobá zmluva, kde je aj zodpovednosť za kontajner a krátkodobé, kde sa dáva podpisovať dodací
list. Spolupracovali so žalobcom, najprv chodili bez kontajnerov, len si naložili a potom mu dali kontajner

po dohode, že je to lepšie, pretože je to lepšia robota aj všetko. V novembri 2011 odviezli kontajnery
do Hornej Potône, kde boli zamestnanci žalovaného. Previezol mu aj dňa vysokozdvižné vozíky. S
pánom Ivančom bol osobne pri nakládke v Podhájskej. Potom komunikovali cez telefón. Spolupracovali
aj predtým, v Podhájskej nebol problém, tam bolo všetko zabezpečené, o čom sa aj oni presvedčili.
V Hornej Potôni taktiež nebol problém, bolo to tam všetko zabezpečené, pozatvárané. Svedok sa

rozprával s predsedom družstva, ktorý ho informoval, že areál je ohradený a uzamykateľný cez bránu.
Hovoril, že prístup do areálu mal iba pán Ivančo a predseda družstva. Nikdy tam nikoho nevidel, iba
pracovníkov žalovaného. Poslednýkrát mu otvoril predseda v máji 2013. Od novembra do mája 2013
s ním veľakrát telefonoval o kontajneri, žalovaný ho stále prosil, aby ich ešte nechali, že ich potrebujú.
Prvýkrát kontajnery pre žalovaného nechávali v Podhájskej, dával podpisovať dodací list, aby bol krytý,

aby mal dôkaz o tom, kde kontajner zložil. Raz za mesiac a pol alebo za dva mesiace mu pán Ivančo
zavolal, že to potrebuje vyviezť. On prišiel, zobral plné a prázdne nechal. Vždy tam bol prítomný nejaký
zamestnanec žalovaného. Pokiaľ ide o prerušenie prác, žalovaný ho informoval, že prerušujú, ale že
budú pokračovať a vrátia sa späť.Na pojednávaní konanom dňa 5.3.2015 bol vypočutý svedok Ján Fečo, ktorý pracoval pre žalovaného
ako živnostník od 23.2.2012 so svojimi zamestnancami na zákazke v Hornej Potôni. Predtým pracovali

v Podhájskej, kde mali aj vysokozdvižné vozíky. V Podhájskej boli dva kontajnery, do ktorých dali
vysokozdvižnévozíkyadošielšofér,ktorýtopreviezoldoHornejPotône.VareáliHornejPotôneichčakal
žalovaný s predsedom, aby im otvorili areál. Zložil kontajnery a odišiel preč a oni začali pracovať. Prácu
si riadili sami. Dňa 20. júla 2012 svedok ukončil prácu v Hornej Potôni a zamestnanci zostali do 27. júla
2012. Vyprázdňovanie kontajnerov išlo mimo nich, oni sa dohodli, im len oznámili, že prídu vyprázdniť

a potom im ukázali miesto, kde ich majú zložiť. Nebol svedkom žiadnych jednaní medzi účastníkmi
konania ohľadne kontajnerov. Svedok ďalej uviedol, že pánovi Ivančovi oznamovali potrebu vyprázdniť
kontajner, kontajnery boli vyprázdnené asi šesťkrát, vždy dva kontajnery naraz. V čase od 1.7.2012 do
10.7.2012 mali turnusové voľno, preto sa k výmene kontajnerov dňa 3.7.2012 nevedel vyjadriť. Svedok
si nespomínal, či v čase, keď nastúpil 10.7.2012 boli kontajnery prázdne alebo plné.

Zo zmluvy o dielo zo dňa 15.2.2012 na č.l. 66 spisu súd zistil, že žalovaný sa zaviazal pre objednávateľa
Poľnohospodárske družstvo v Hornej Potôni vykonať dielo: Likvidácia skleníkov typu LUR I, ktoré
pozostáva z demontáže oceľovej konštrukcie, sklených výplní, nefunkčných rozvodov ústredného
kúrenia a zavlažovacieho systému v objekte hospodárskeho dvora družstva v Hornej Potôni, vrátane
odvozu. Objednávateľ sa zaviazal odovzdať zhotoviteľovi stavenisko najneskôr do 20.2.2012 s tým, že

vyznačí prípadne existujúce funkčné inžinierske siete nachádzajúce sa pod skleníkom. Zhotoviteľ sa
zaviazal vykonať dielo do 31.12.2013.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 516 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o uložení sa zaväzuje opatrovateľ, že bude
pre uložiteľa dočasne bezplatne opatrovať vec, ktorú má u seba v súvislosti s obchodným stykom s
uložiteľom.

Podľa § 263 ods.2 Obchodného zákonníka, strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení

uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú
formu právneho úkonu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa§125O.s.p.zadôkazmôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Žalobca v žalobe vymedzil predmet konania tak, že požadoval od žalovaného náhradu škody vo výške

4 500,- eur s príslušenstvom za 2 kusy veľkoobjemových kontajnerov, pretože existuje zodpovednosť
žalovaného za škodu, ktorá mu vznikla odcudzením kontajnerov.

Žalobca v rámci procesnej povinnosti pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti/ povinnosť tvrdenia/,
opísal v žalobe skutočnosti, ktoré za takéto podľa vlastného presvedčenia považoval ( § 79 ods.1 , §

101 ods.1 O.s.p.). Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Dôkazným bremenom ( § 120
ods. 1 O.s.p. ) sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania nebolipreukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá
skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky

zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o
tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky,
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že účastník neuniesol
dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré

účastník označil na preukázanie svojho tvrdenia. Účastníkom označený dôkaz súd neuskutoční iba v
prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto,
že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti,
ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.

Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje

hmotnoprávna norma, tzn. právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. V predmetnom konaní
bola na žalobcovi povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť ohľadne tvrdených skutočností. Žalobca
hmotnoprávne opieral uplatnený nárok o zmluvu o uložení veci, resp. o zodpovednosť žalovaného za
porušenie zmluvnej povinnosti podľa § 373 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o uplatňovaný nárok na
náhradu škody bola na žalobcovi povinnosť tvrdenia ako aj dôkazná povinnosť vo vzťahu k súčasnému

naplneniu všetkých zákonným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie
právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.

Zmluva o uložení veci zakladá medzi zmluvnými stranami relatívny obchodný záväzkový vzťah ( § 261
ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka ). Na to, aby došlo k vzniku tejto zmluvy, sa vyžaduje, aby

najneskôr v čas uzavretia zmluvy bola vec, ktorá bude predmetom uloženia, v dispozícii opatrovateľa.
Z podmienok vzniku tejto zmluvného vzťahu vyplýva, že táto zmluva bude obvykle dopĺňať „základný“
zmluvný vzťah, kvôli ktorému bola uzavretá, keďže zo základného ustanovenia vyplýva, že opatrovateľ
je s uložiteľom v čase vzniku zmluvy o uložení už v inom zmluvnom vzťahu, nakoľko má opatrovanú
vec u seba v súvislosti s obchodným stykom s uložiteľom. Tejto zákonnej konštrukcii zodpovedá i

bezodplatnosť tohto zmluvného vzťahu a minimálny rozsah povinností zmluvných strán, predovšetkým
opatrovateľa, keďže sa predpokladá, že subjektu, ktorý je opatrovateľom, patrí odplata z iného titulu
(bližšiepozriPatakyováM.akol.,Obchodnázákonník.Komentár,4.vydanie,Bratislava:C.H.Beck2013,
1407 s. ).

Podstatnými časťami, t.j. pojmovými znakmi tejto zmluvy sú: určenie zmluvných strán, určenie predmetu
uloženia, t.j. bližšie označenie veci, ktorú má opatrovateľ u seba v súvislosti s obchodným stykom s
uložiteľom a záväzok opatrovateľa opatrovať predmet uloženia bezplatne. Na vznik zmluvy sa okrem
dohody zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy vyžaduje aj faktické odovzdanie veci uložiteľovi.
Predmet uloženia môžu tvoriť iba jednotlivo určené hnuteľné veci, ktoré sa najneskôr v čase uzavretia

zmluvy už nachádzajú u opatrovateľa v súvislosti s jeho obchodným stykom s uložiteľom. Ak sa zmluvné
strany nedohodnú o podstatných častiach zmluvy vymedzených v § 516, zmluva o uložení nevznikne
(bližšie pozri Ovečková O. a kol., Obchodná zákonník. Komentár, 3. vydanie, Bratislava: IURA EDITION,
spol. s r.o. 2012, 564 s.,565 s. ).

Z právne významných skutkových tvrdení nebolo sporné medzi účastníkmi konania a vyplynulo to aj z
vykonaného dokazovania, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej obsahom
bola kúpa a predaj druhotnej suroviny - skla, pričom tento obchodno-záväzkový vzťah sa uskutočňoval
tak, že žalobca zložil v areáli Poľnohospodárskeho družstva Horná Potôň dva kusy veľkoobjemových
kontajnerov, žalovaný do týchto kontajnerov umiestňoval sklo z likvidovaných skleníkov, po ich naplnení

telefonicky kontaktoval žalobcu, ktorý následne doviezol žalovanému prázdne kontajnery, ktoré zložil
na rovnakom mieste a plné naložil a odviezol. Žalobcovi otváral areál družstva zakaždým predseda
družstva. Táto spolupráca prebiehala opakovane / aspoň päťkrát /, minimálne v časovom období od
februára 2012 do júla 2012. Z výsluch žalobcu, ako aj jeho zamestnanca svedka Teja súd zistil, že sa
osobne informovali u predsedu družstva o zabezpečení areálu, ktorý im dal aj ubezpečenie o uzamykaní

areálu.Preposúdeniedôvodnostižalobybolopotrebnézistiť,čiohľadnepredmetnýchkontajnerovvznikolmedzi
účastníkmi konania záväzkový vzťah, z ktorého porušenia by súd mohol vyvodiť právnu zodpovednosť
žalovaného za vzniknutú škodu.

Dôkazné bremeno v konaní zaťažovalo žalobcu. Bolo na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že
medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah, v rámci ktorého žalovaný prevzal na seba
povinnosť opatrovať konkrétnu vec, ktorú má u seba v súvislosti s obchodným stykom s uložiteľom.
Z vykonaného dokazovania však nie je možné vyvodiť právny záver o tom, že žalovaný prevzal

záväzok opatrovať veľkoobjemové kontajnery, ktoré žalobca opakovane vymieňal. Predmetom zmluvy
o uložení podľa Obchodného zákonníka ( ale aj zmluvy o výpožičke podľa Občianskeho zákonníka)
môže byť len vec individuálne určená a nie vec určená podľa druhu, čo je aj v súlade s logikou veci.
Nedostatočná individualizácia predmetu zmluvy potom bezprostredne súvisí s nemožnosťou uplatňovať
práva uložiteľa, napr. na vydanie veci, náhradu škody a ďalšie, čo sa prejavilo aj v prejednávanom
prípade.

Keďže žalobca v konaní nepreukázal uzavretie zmluvy medzi účastníkmi konania, nemohol preukázať
ani jej porušenie, ako prvý predpoklad zodpovednosti za škodu a ani príčinnú súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou. Všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť pritom
splnené súčasne.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu
trov konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1 624,- eura za prípravu a prevzatie,
písomné podanie -odpor dňa 22.11.2013, účasť na pojednávaní dňa 16.6.2014, 3.11.2014, 5.3.2015,
8.6.2015, 28.9.2015, písomné podanie zo dňa 5.6.2015 t. j.8 x 161,01 eura + 2 x rež. paušál 7,81 eura
+ 2 x rež. paušál 8,04 eura, + 4 x rež. paušál 8,39 eura + 20 % DPH, podľa § 9 ods.1, § 10 ods.1,§ 13a

ods.1 písm. a/ , c/ , d/ § 16 ods.3, § 18 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania za tri úkony právnej služby, a to porady dňa 10.6.2014,
dňa 24.10.2014 a dňa 4.6.2015, pretože záznamy, ktoré predložila právna zástupkyňa žalovaného

nepreukazujú, že došlo k týmto poradám, keďže nie sú podpísané žalovaným.

Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O práve štátu na náhradu trov konania /svedočné/ rozhodol súd podľa § 148 ods.1 O.s.p., podľa ktorého
štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u
niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto
účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Žalobca je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 30,54
eura na účet Okresného súdu Svidník.