Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614204475
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4614204475.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, ICO: 35 807 598, zastúpený : Advocate,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému :
O. Z. nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, o vymoženie sumy 2.272,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/649/2014 - 16 zo dňa 26. júla 2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu (výrok I.), rozhodol, že žiadna zo strán

nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.). O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že
o nich rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti napadnutého uznesenia (výrok III.).
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 39 odsek 4, § 57 odsek 1
písmeno m), § 243f odsek 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 233/1995 Z. z. národnej rady o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 15.04.2016 predložil súdny exekútor oznámenie, v ktorom uviedol,
že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote nedoplnil, pričom ustanovenie
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku odkazuje na fyzickú osobu, nie na podnikateľa a preto nie je potrebné
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f odsek 1 Exekučného poriadku.
4. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že oprávnený bol povinný v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku v lehote 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona t.j. do 22.01.2016 doplniť návrh na vykonanie

exekúcie, čo však neurobil v lehote 30 dní odo dňa účinnosti zákona a taktiež k doplnenému návrhu
na vykonanie exekúcie bol povinný pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, čo však neurobil,
nakoľko podkladom pre vydanie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou
rozhodcovskou,a.s.sp.zn.SR06319/2011zodňa19.09.2013bolaZmluvaoúvereč.401300170zodňa
15.06.2012 zabezpečená zmenkou vystavenou dňa 15.06.2012. Ďalej doplnil, že oprávnený si nesplnil
2

7CoE/33/2018
svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 243f ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku a nedoplnil návrh
na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. V danom prípade bola vystavená
zmenka a nárok sa uplatňoval zo zmenky, preto súd prvej inštancie exekúciu zastavil tak, ako je to
uvedené vo výroku uznesenia s poukazom na § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. O trovách konania
rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len "CSP") tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
6. Oprávnený v odvolaní poznamenal, že považuje napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné. V
súlade s ustanovením § 220 odsek 2 CSP mal súd v odôvodnení uznesenia jasne a výstižne vysvetliť

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil. Akcentoval na to, že za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia.
Namietal, že v danom prípade nie je potrebné rozhodovať o zastavení exekúcie, pretože povinný je

živnostníkom, čo vyplýva zo zmluvy o úvere, kde je uvedené ICO povinného. Povinný mal v čase
uzatvorenia zmluvy aktívnu živnostenskú činnosť. Doplnil, že predmetné exekučné konanie je vedené
proti povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie
je spotrebiteľským vzťahom. Novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie
exekúcie v exekučných konania, ktorá sa vykonávajú na podklade zmenky sa vzťahuje na konania
voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Okrem toho ustanovenie § 39 odsek 4 Exekučného poriadku

odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj
predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa. Vzhľadom na
uvedené dospel oprávnený k záveru, že predmetné ustanovenie nemožno na dané exekučné konanie
aplikovať. Zdôraznil, že dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti súd od podania návrhu na
vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu, tým pádom aj exekučného spisu súdu.

7. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 odsek 1, 2 a § 383 CSP), pričom prejednal podané
odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a dospel k záveru,

že odvolanie oprávneného, nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v časti I. výroku o zastavení exekúcie potvrdil ako vecne správne, pričom
sa stotožnil i odôvodením napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 25.03.2014 kedy bola pred
súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor

písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 26.05.2014 požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného
3
7CoE/33/2018
titulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská a.s. pod spisovou značkou sp. zn. SR 06319/13 zo dňa 19.09.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2013 a vykonateľnosť dňa 31.10.2013. V exekučnom titule bola
povinnémuuloženápovinnosťzaplatiťoprávnenémuistinuvovýške2.272,79eura,spolusozmenkovým
úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy
2.272.79 eura od 14.03.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy

2.272.79 eura od 29.04.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 493,13
eura to všetko v mesačných splátkach vo výške 200 eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci
na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody
splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Z odôvodnenia

predmetného rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol
na základe Zmluvy o úvere č. 401300170 uzatvorenej dňa 15.06.2012, na základe ktorej poskytol
oprávnený povinnému úver v sume 1000 eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok
v sume 968 eur ( celkovo vrátiť sumu 1968 eur ) v 12 mesačných splátkach po 164 eur, počnúc
dňom 20.07.2012. Oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou

(blankozmenkou) vystavenou dňa 15.06.2012 kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako
remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu nesplnil, čím sa stal dlh v
zmysledohodnutýchpodmienoksplatnývcelkudňa14.03.2013.Oprávnený(vrozhodcovskomrozsudku
žalobca) vyplnil dňa 22.04.2013 zmenku povinného (v rozhodcovskom rozsudku žalovaný) v zmysle
Dohody o vyplnení zmenky na sumu

2.272.79 eura s dátumom začiatku úročenia dňa 14.03.2013 a táto bola povinnému predložená na
zaplatenie dňa 29.04.2013. Následne súd prvej inštancie vydal dňa 12.06.2014 poverenie, ktorým
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, na vymoženie sumy 2.272,79 eur s príslušenstvom.
Súdny exekútor listom, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa 15.04.2016 oznámil, že oprávnenýnávrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f odsek 1 Exekučného poriadku nedoplnil a požiadal súd,
aby preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Následne súd prvej inštancie napadnutým
uznesením zastavil exekúciu a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. O

trovách exekúcie si ponechal priestor na čas po právoplatnosti uvedeného uznesenia.
10. Spis bol spolu s odvolaním už predložený Krajskému súdu v Nitre dňa 07.09.2016, ktorý ho prípisom
zo dňa 29.09.2017 vrátil súdu prvej inštancie bez rozhodnutia s pokynom, aby súd prvej inštancie
požiadal súdneho exekútora o oznámenie, kedy bola oprávnenému doručená výzva na doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie s poučením, či boli splnené podmienky na zastavenie exekučného

konania. Zároveň mu uložil povinnosť, aby v záhlaví napadnutého uznesenia opravil nesprávne uvedené
priezvisko povinného. Súdny exekútor oznámil súdu, že žiadosť na doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie v súlade s § 243f odsek 1 Exekučného poriadku bola doručená oprávnenému dňa 05.01.2016.
11. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ Exekučného poriadku, účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

12. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4

7CoE/33/2018
13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým

radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
15. Podľa § 243f odsek 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
16. Podľa § 243f odsek 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

19. Podľa § 243f odsek 4 Exekučného poriadku, oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. pod spisovou značkou
sp. zn. SR 06319/13 zo dňa 19.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2013 a vykonateľnosť

dňa 31.10.2013., vydaného na podklade predloženej zmenky vystavenej dňa 15.06.2012 Odvolací súd
pripomína, že zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 v exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona (pred 23. 12. 2015) a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto
zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 povinnosť, podľa
ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

20. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť
preskúmať,čijedanýdôvodnazastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.m/.Tútopovinnosťsúdprvej
inštancie splnil a dospel k správnemu záveru, že povinný nekonal pri uzavretí vyššie spomenutej zmluvy
o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. povinnýmal v predmetnom konaní postavenie spotrebiteľa. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že článok 13
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej

zmluvy uzatvorenej medzi povinným ako dlžníkom a oprávneným ako veriteľom umožňuje vystaviť
povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi,
ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení
zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, nebolo individuálne dojednané a spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jeho
neprijateľnosť a tým aj neplatnosť podľa § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštancie preto správne podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
21. V súvislosti s otázkou, či sa v danej situácii v prípade povinného jednalo o spotrebiteľa alebo
nie, uvádza odvolací súd nasledovné. Vyššie uvedenú zmluvu o uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako
právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal
v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho
zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného dostatočne nepreukázal. Na tomto konštatovaní
nič nemení ani skutočnosť, že povinný v zmluve o úvere uviedol, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon podnikania. V zmluve o úvere je povinný totiž identifikovaný svojim bydliskom a rodným číslom.

Za použitia interpretačného pravidla v ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach
o obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka
ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť
preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru

súdu,bezpečnýmpreukázanímnemôžebyťlenvšeobecnýúdajoposkytnutíúverunavýkonpodnikania,
ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s podnikaním účastníka zmluvy a navyše, ak
je tento údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva. Podľa názoru odvolacieho súdu je
označenie dlžníka v zmluve o úvere spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý text
tejto zmluvy vopred nevyhotovil. Za danej situácie teda možno nejasné označenie povinného hodnotiť

ako pokus o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd
teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva, ktoré boli uzavreté
medzi oprávneným a povinným dňa 15.06.2012 sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinného.
22. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov

konania rozhodol tak, že povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu
žiadne trovy nevznikli, ani mu zo spisu žiadne nevyplývajú.
23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
6

7CoE/33/2018
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie
dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí
byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený
advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom
právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v

sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohtozákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o
rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.