Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/96/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112216915
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2112216915.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáčkovou, v právnej veci navrhovateľov: X. M. Y., D..

X.X.XXXX, N. O.L. XXX, X. O. W. Y., D.. XX.X.XXXX, N. O. XXX, X. O. O. Y., D.. XX.X.XXXX, N. O. XXX,
navrhovatelia v 1. až 3. rade v konaní zastúpení: EQUIDEM-advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 869
031 so sídlom Hornopotočná 1, Trnava, proti odporcovi: Fakultná nemocnica Trnava, IČO: 00610381,
so sídlom A. Žarnova 11, Trnava, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Ján Majling, s.r.o., IČO:
35 960 728, so sídlom Palárikova 14, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, o zaplatenie 150.000,- eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade náhradu vo výške 100.000,- eur, navrhovateľke v
2. rade náhradu vo výške 35.000,- eur a navrhovateľovi v 3. rade náhradu vo výške 15.000,- eur, do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. až 3. rade náhradu trov konania vo výške 635,39 eur
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám splnomocneného zástupcu navrhovateľov.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v 1. rade sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 24.8.2012 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 150.000,- eur titulom náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do práva navrhovateľa v 1. rade na ochranu osobnosti.
Uznesením č.k. 19C/96/2012-119 zo dňa 16.4.2014 súd pripustil do konania vstup navrhovateľov v 2.
a 3. rade a zároveň pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade
náhradu vo výške 100.000,- eur, navrhovateľke v 2. rade náhradu vo výške 35.000,- eur a navrhovateľovi
v 3. rade náhradu vo výške 15.000,- eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2015.
Uznesením č.k. 19C/96/2015-186 zo dňa 6.5.2015 súd konanie v časti o zaplatenie 50.000,- eur
navrhovateľovi v 1. rade zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu. (pôvodne návrhom na začatie konania

navrhovateľ v 1. rade žiadal priznať sumu 150.000,- eur).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
sobášnym listom; Úmrtným listom; Lekárskym nálezom; Listom o prehliadke mŕtveho a štatistickom
hlásení o úmrtí; Oznámením o výsledku šetrenia zo dňa 7.11.2011; Znaleckým posudkom číslo 185/2012
a zistil nasledovný skutkový stav:

Splnomocnený zástupca navrhovateľov uviedol, že navrhovateľ v 1. rade bol manželom nebohej G.Í.
Y., D.. X.XX.XXXX, ktorá bola v období od 14.7.2011 do 15.7.2011 hospitalizovaná vo Fakultnej
nemocnici Trnava, kde došlo dňa 15.7.2011 k jej úmrtiu. S poukazom na uvedené podal navrhovateľ v
1. rade aj podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Trnava, v rámci ktoréhožiadal o prešetrenie postupu odporcu. V oznámení o výsledku šetrenia podania zo dňa 7.11.2011
úrad skonštatoval, že výkonom dohľadu bolo zistené porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o
zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Z doloženej zdravotnej dokumentácie bolo zistené, že: Manželka navrhovateľa v 1. rade navštívila
gynekologickú ambulanciu dňa 22.11.2010, kde udala údaj o PM, a to deň 8.10.2010. Bolo jej
vykonané USG vyšetrenie, ktoré potvrdilo vitálnu graviditu v 6. týždni tehotnosti a termín pôrodu
bol stanovený na 15.7.2011. V rámci posledného vyšetrenia vykonaného 6.7.2011 t.j. v 39 týždni
tehotnosti, bol stav žalobcovej manželky hodnotený ako primeraný a bola jej odporučená hospitalizácia

na deň 18.7.2011. Ďalej zo záznamov vyplýva, že tehotnosť manželky bola bez komplikácií, že boli
vykonané zákonom požadované všetky vyšetrenia rodičky a aj plodu, pričom pri USG vyšetrení bola
placenta lokalizovaná na zadnej stene. Manželka navrhovateľa v 1. rade bola prijatá na gynekologicko-
pôrodnícku kliniku FN v Trnave dňa 14.7.2011 o 16:12 h. s diagnózou parturiens - rodička. V pôrodopise
pri prijatí boli udané kontrakcie od 12:00 h., nekrvácanie a neodtekanie plodovej vody. Následne
bola odoslaná na pôrodný sál, kde mala ordinované odbery krvi, klizmu, resp. prípravu k pôrodu.

Následný priebeh pôrodu bol podľa záznamov bez komplikácií, pričom I. doba pôrodná trvala do
21,35 h., kedy došlo k zájdeniu bránky. II. doba pôrodná bola ukončená pôrodom plodu o 21,45
h. Podľa ďalších záznamov v chorobopise, po pôrode nedochádzalo 15 minút k pôrodu placenty.
Bol podaný liek na sťahovanie svaloviny maternice do pupočníka a následne došlo k silnejšiemu
krvácaniu, došlo k poklesu tlaku a o 22:05 bol privolaný ďalší službukonajúci gynekológ. O 22:15 h.

bola stanovená diagnóza „placenta adheres" a odporučená manuálna evakuácia dutiny maternice. Pred
jej výkonom o 22:40 h. boli podané infúzie s liekmi na sťahovanie svaloviny maternice. Následne bola
v celkovej anestézii vykonaná manuálna lýza placenty, pričom strata krvi bola 400 ml. K výkonu bola
pripojená kyretáž dutiny uteru tupou kyretou, satúra krčka maternice a ruptúra pošvovej steny vpravo.
Je udávané, že výkon bol bez komplikácií. V dokumentácii však absentoval údaj o revízií dolného

segmentu maternice, ďalej absentoval lekársky záznam, ktorý by posúdil klinický stav s hypotenziou
a tachykardiou. A to všetko napriek tomu, že manželka navrhovateľa v 1. rade bola už nekľudná,
udávala bolesti chrbta a na základe zvýšenej pulzovej reakcie a nízkej hodnoty krvného tlaku bolo už
možné predpokladať začínajúcu kompenzačnú reakciu organizmu, ako pri hemoragickej hypotenzii,
resp. šoku. Podľa vyjadrenia pôrodníka, v starostlivosti ktorého bola manželka žalobcu, pri vyšetrení

a po manuálnej evakuácii placenty nezistil nič, čo by mohlo vzbudzovať obavy z komplikovaného
popôrodného priebehu a to aj napriek tomu, že pretrvávala hypotenzia a že indikoval podanie transfúzií.
Po transporte manželky na určitú časť gyn. pracoviska za účelom prístrojového monitorovania, kde
síce bolo zaznamenané, že manželka poškodeného je stále hypotenzná a tachykardná a naďalej
pretrvával nekľud o bolesti chrbta, a navyše prišlo k poklesu saturácie 02 na hodnotu 91 %, stále

sa nepristupovalo k žiadnemu diagnostickému procesu, resp. kontrole reprodukčného systému, ktorý
jediný vzhľadom k predchádzajúcim zmenám, ktoré v ňom nastali z dôvodov tehotenstva a pôrodu,
mohol predstavovať zdroj krvných strát. Nepochopiteľne nasleduje záznam o 0.15 h., kedy bol stav
uzatvorený službukonajúcim lekárom ako primeraný. O 1,15 h sa stav manželky navrhovateľa v 1.
rade začal ďalej zhoršovať, stále udávala bolesti a bola nekľudná, tachykardia pretrvávala, pričom

pri pulzovej frekvencii udávanej v zdravotnej dokumentácii, nemohla byť funkcia srdca, ako čerpadla,
efektívna. Opäť absolútne nepochopiteľne, stále sa nepristupovalo k žiadnemu diagnostickému procesu
a ani k agresívnejšej liečbe. Keď o 1,15 h. prišlo, resp. malo prísť, k transportu rodičky na oddelenie
KAIM, na chodbe nastalo výrazné zhoršenie klinického stavu. Stav vyžadoval urgentné zabezpečenie
dýchacích ciest intubáciou a katecholamínovú podporu cirkulácie pre nemerateľný tlak. Aj napriek tomu

prišlo k zastaveniu cirkulácie, čo bolo riešené 40 minútovou komplexnou resuscitáciou. Po obnovení
obehu sa dokončil transport na KAIM, avšak manželka poškodeného bola už komatózna, s cirkuláciou
podporovanou katecholamínmi, s midriatickými nereagujúcimi zrenicami. Výsledky laboratórnych
parametrov analyzovaných po prijatí na KAIM, svedčili jednoznačne o prítomnosti ťažkej hypovolémie
s následným hemoragickým šokom. Následne o 3,30 h. bolo zrealizované hematologické konzílium a

CT vyšetrenia, pri ktorom sa zistilo masívne hemoperitoneum so zväčšeným uterom, ktorý predstavoval
zdroj krvácania. Nevykonanie USG vyšetrenia, ako jednoduchej a dostupnej metódy, resp. neskorá
realizácia CT vyšetrenia, sa nutne považuje za porušenie zákona a za neadekvátny medicínsky
postup pri monitorovaní zdravotného stavu manželky navrhovateľa v 1. rade, ktorá javila známky
rozvoja hypovolemického šoku. Nediagnostikovanie krvácania viedlo k rozvoju komplikácií u manželky

navrhovateľa v 1. rade, ktoré mali za následok úmrtie manželky navrhovateľa v 1. rade, pričom v liste o
prehliadkemŕtvehoaštatistickomhláseníoúmrtí,jeakodátumúmrtiapaniG.Y.,F..G.,X.W.XX.X.XXXX
P. X,XX C.. V príslušnom riadku tohto listu je ako príčina, ktorá privodila smrť uvedené hemoragicko-
hypovolemický šok, a ako prvotná príčina, krvácanie pri pôrode a porucha koagulácie.Na základe vyššie uvedených skutočností a listinných dôkazov je preukázané, že pani G. Y. pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti poskytovateľom, došlo k porušeniu ustanovení § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, pričom poskytovateľom bola Fakultná nemocnica Trnava.

Vychádzajúc z občianskoprávnej ochrany osobnosti, ktorá je na rozdiel od administratívnej a
trestnoprávnej založená na objektívnom zodpovednostnom princípe, na vznik zodpovednosti podľa
noriem občianskeho práva, nie je potrebný subjektívny predpoklad spočívajúci v zavinení. Na uplatnenie
práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná osoba, voči ktorej takýto neoprávnený zásah
smeroval.

Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je konštatovanie
príslušného súdu, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, konkrétne
do práva na súkromie a rodinný život. Ďalej je nutné, aby súd prihliadol nielen na závažnosť takejto
ujmy, ale aj na všetky okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Súd musí tiež dôkladne poznať
väzby navrhovateľa v 1. rade k osobe, ktorá následkom takéhoto protiprávneho konania zahynula.
Závažnosť ujmy sa posudzuje najmä z hľadiska „odčiniteľnosti" takéhoto zásahu. Navrhovateľ v 1.

rade sa domnieva, že takýmto činom došlo k tak neodčiniteľnej ujme a deštrukcii rodinných a vôbec
interpersonálnych vzťahov, že na škále „závažnosti" od 1 do 10, kde 10 je maximum, si „zaslúži" 10.
Súdna prax konštatuje, že náhrada imateriálnej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, ale slúži
len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy, pričom pri stanovení jej výšky je smerodajných niekoľko
faktorov, a to či bol žalovaný pôvodcom takéhoto zásahu, či k zásahu do práv došlo úmyselne alebo z

nedbanlivosti tak ako aj to, ako bol žalobca uspokojený v trestnom konaní. Je nepochybné, že žiadna
suma, priznaná súdom, nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu ani na to, aby nahradila život
človeka. Tento inštitút kladie za cieľ túto ujmu zmierniť, a to najmä v prípadoch, kedy navrátenie do
pôvodného stavu neprichádza do úvahy.
Navrhovateľ v 1. rade bol v očakávaní príchodu nového člena do ich rodiny - súrodenca pre prvorodené

dieťa, a ako rodinne založený človek mal životný cieľ spolu s manželkou vychovávať v kompletnej rodine
svoje deti, ku ktorým malo časom pribudnúť tretie dieťa, a nakoniec spoločne ich chceli uviesť do života
a odovzdať im svoje osobné skúsenosti. Navrhovateľ v 1. rade viedol s nebohou manželkou spoločnú
domácnosť, keď protiprávnym konaním poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k zásahu do jeho
súkromia a tým navždy stratil možnosť viesť rodinný a súkromný život vrátane výchovy detí spolu s

manželkou, pričom z tejto traumy sa lieči ambulantnou formou u príslušného lekára a psychológa. Z
nečakanej smrti manželky prežíva pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, pričom túto stratu prekonáva
s výraznými a pretrvajúcimi ťažkosťami.
Poukazuje na ustanovenie §11 a nasl. OZ, ktoré poskytuje ochranu súkromiu fyzickej osoby, ktorého
súčasťou je aj rodinný život. Medzi navrhovateľom v 1. rade a nebohou existovali silné sociálne, morálne,

citové a kultúrne putá vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života. Navrhovateľ v 1. rade
tvoril s nebohou plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Z nečakanej
smrti nebohej prežíva pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, pretože stratil možnosť viesť s ňou
súkromný život. Túto stratu prekonáva s výraznými a pretrvajúcimi ťažkosťami. Protiprávnym konaním
odporcu došlo k nenávratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb tvoriacich základ rodinného života

navrhovateľa v 1. rade, a tým k intenzívnemu zásahu do jeho osobnostných práv, práva na súkromie a
rodinnýživotaprávonaochranuosobnostinavrhovateľav1.radeboloporušenéprotiprávnymzásahom,
ktorého následky nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho
zadosťučinenia nepostačuje na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková
ujma navrhovateľa v 1. rade. To vyplýva i z okolností prípadu a vysokej intenzity konania non lege

artis odporcu, ktorý je v zásade nereparovateľný. Vzniknutá trauma je zo života navrhovateľa v 1. rade
prakticky neodstrániteľná, pričom z dôvodu silných depresií a stavov úzkosti podstúpil psychiatrickú
ambulantnú liečbu.
Poukazuje tiež na čl. 15 ods. 1 Ústavy SR v znení „Každý má právo na život a ľudský život je hodný
ochrany ešte pred narodením“. Navrhovateľ v 1. rade v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zákonníka využíva

právonanáhraduimateriálnejujmyvosobnostnejsfére,pričomimateriálnaujmavzniklanajednejstrane
tým, že stratil možnosť viesť riadny súkromný život so svojou manželkou a dvomi deťmi, za vznik tejto
imateriálnej ujmy si uplatňuje náhradu vo výške 100.000,- eur, navrhovateľke v 2. rade žiada priznať
sumu 35.000,- eur a navrhovateľovi v 3. rade sumu 15.000,- eur.
Z priloženého ZP č. 185/2012 zo dňa 24.10.2012, ktorý bol predložený súdu ako listinný dôkaz, ktorý bol

vypracovaný pre účely trestného konania, je evidentne na str. č. 33, že postup ošetrujúceho lekára dňa
14.7.2011 v čase od 21.45 hod. až do 01.15 hod. dňa 15.7.2011, čiže celých 150 minút bol postupom
non lege artis, lekár nesprávne zhodnotil príznaky šoku a nemyslel na možnosť krvácania do dutiny
brušnej. Nebol včas indikovaný operačný výkon, ktorý mohol zvrátiť zhoršujúci sa stav poškodenej. Nastr. 34 predmetného posudku sa uvádza, že bezprostrednou príčinou smrti pani G. Y. bol šokový stav a
zlyhanie cirkulácie na základe vykrvácania do dutiny brušnej. Dôvodom krvácania čiže prvotnou príčinou
smrti bola nerozpoznaná prasklina jazvy maternice. Na str. 37 predmetného posudku je uvedené, že:

„Spôsob zdravotnej starostlivosti počas hospitalizácie menovanej bol v priamej príčinnej súvislosti s jej
úmrtím“. Následok je teda v príčinnej súvislosti s činnosťou toho, kto v čase hospitalizácie niesol právnu
zodpovednosť za správny diagnostický a terapeutický postup a bol povinný potrebnú pomoc poskytnúť.

Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že s manželkou mali výborný vzťah, manželstvo bolo usporiadané, v

čase kedy došlo k predmetnej udalosti boli 6 rokov manželia, predtým ich známosť trvala od roku 2001.
Po smrti manželky sa zmenilo úplne všetko, celý život sa mu otočil naruby, nedá sa ani opísať čo cítil,
nevedel si predstaviť, ako sa bude starať o deti, ako to všetko zvládne, ako bude bez nej, cítil beznádej.
Sám dospel k názoru, že potrebuje odbornú pomoc, radili mu to aj priatelia a rodina, konzultoval to i so
svojou všeobecnou lekárkou a poradila mu, že potrebuje odbornú pomoc. Začal navštevovať MUDr. S.
U., psychiatričku v Hlohovci, začal ju navštevovať vo februári 2012, chodil tam pravidelne každý mesiac,

alebo každý druhý mesiac, presne si to nepamätá, bral i lieky. Tieto pravidelné návštevy boli ukončené
začiatkom tohto roku (roku 2013), kedy sa jeho stav čiastočne zlepšil, naposledy tam bol v decembri
2012. V súčasnosti ju má navštevovať len podľa potreby. Jeho psychický stav sa čiastočne zlepšil, ale
vie,ženikdytoužnebudeono,častosastane,žesarozplače.Ivsúčasnostistáleužívaliekydoporučené
psychiatričkou konkrétne Citalopram actavis.

Maloletá dcéra bude mať v júli 6 rokov ( pojednávanie dňa 22.5.2013), maloletý syn bude mať tento rok
2 roky( pojednávanie dňa 22.5.2013), v starostlivosti mu pomáha jedna i druhá stará matka maloletých
detí. Maloletá W. bola teraz na zápise do školy, bol jej doporučený odklad, keď pri zápise do školy nebola
vôbec aktívna, preto ich poslali psychologičke. Táto vypracovala správu, kde uviedla, že maloletá trpí
stále stratou matky, preto jej bol doporučený aj odklad nástupu do základnej školy. V čase keď manželka

zomrela mala maloletá W. 4 roky, začala často plakávať, aj keď mala ísť do škôlky, uzavrela sa, hovorila,
že jej je smutno za mamičkou, prestala byť aktívna i v škôlke, prestala mať záujem o rôzne vystúpenia
v škôlke, akékoľvek prejavy, uzavrela sa. S maloletou nenavštevoval odborného lekára, psychológa,
psychiatra, i keď mu to bolo doporučené, pozoroval, že u maloletej sa striedajú nálady, bolo obdobie,
že bola veselá, smutná bola najmä v čase rôznych sviatkov, keď deti v škole rozprávali o tom, čo im

mamička pripravila a podobne. Preto zvážil, že to zvládne aj sám spoločne s rodinou. Teraz je to už s
maloletou dobre. Rozprávajú sa o mamičke, chodievajú na cintorín, tam sa s ňou porozprávajú, maloletá
to zvláda lepšie.
V rámci trestného konania si ako poškodený uplatňuje len trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s pohrebom
čo je cca 600,-eur.

Splnomocnený zástupca odporcu uviedol, že v prvom rade chce prejaviť ľútosť nad udalosťou, ktorá
sa stala. To, že došlo k pochybeniu je jasné a túto skutočnosť žalovaný nespochybňuje, na strane
žalovaného bolo prijaté opatrenie voči zodpovednému lekárovi a to také, že bol prepustený a boli prijaté
opatrenia v zmysle záverov zistení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V predmetnom

spore zostáva otvorená len otázka výšky nemajetkovej ujmy. Z pohľadu žalovaného sa uplatňovaná
výška javí nedôvodná, žiada, aby súd pri posúdení výšky škody bral do úvahy viacero faktorov a to v
prvom rade skutočnosť, či k pochybeniu došlo úmyselne, alebo z nedbanlivosti a v druhom rade tiež,
aby súd skúmal, či v trestnom konaní sa uplatňuje škoda v akej výške prípadne či bola vyplatená, alebo
bude vyplatená resp. či titulom náhrady tejto škody bolo poskytnuté žalobcovi nejaké iné plnenie. Ďalším

faktorom je skutočnosť, že suma, ktorú požaduje žalobca by bola čiastočne i likvidačná vzhľadom na
finančnú situáciu v zdravotníctve. Je si vedomý toho, že právny poriadok nejakým spôsobom neupravuje
akým spôsobom postupovať pri určení výšky náhrady takejto škody a je to výlučne na uvážení súdu
po zohľadnení všetkých okolností. Dovoľuje si poukázať na rozhodnutia z bežnej súdnej praxe, kde je
zrejmé, že v takomto prípade sa výška náhrady škody pohybuje rádovo od 10.000,- do 20.000,- eur, pri

náhrade škody pozostalému manželovi.
Ďalej zástupca odporcu uviedol, že má za to, že navrhovatelia v 2. a 3. rade sa stali účastníkmi konania
až po tom ako bolo právoplatne rozhodnuté o ich vstupe do konania, preto akékoľvek procesné návrhy
mohli podávať až po tom, ako boli pripustení do konania ako účastníci. Keďže návrh, čo sa týka
uplatnenianárokovnavrhovateľovv2.a3.radebolprednesenýažnapojednávaní6.5.2015,zopatrnosti

vznáša námietku premlčania.

Zástupkyňa vedľajšieho účastníka, uviedla, že do konania vstúpili z toho dôvodu, že s odporcom majú
uzavretú poistnú zmluvu, v prípade ak bude odporca zaviazaný na plnenie budú plniť maximálne dovýšky 100.000,-eur. Čo sa týka uplatnených nárokov, pridržiava sa vyjadrení odporcu a to i čo sa týka
vznesenej námietky premlčania. Nemá žiadne námietky čo sa týka záverov Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou resp. záverov znaleckého dokazovania, tak ako uviedol odporca, čo sa týka

výšky nárokov rozhodnutie ponecháva na súd. Poukazuje na to, že i keď je ľudský život nenahraditeľný
uplatnená náhrada je neprimerane vysoká. Za dostatočné zadosťučinenie považuje konanie Úradu pre
dohľad, ktorý odporcovi uložil pokutu a i to, že sa vedie trestné konanie voči zamestnancov odporcu.

Zo sobášneho listu vydaného Matričným úradom mesta Hlohovec dňa 18.2.2006 súd zistil, že M. Y. D.

X.X.XXXX V. G. Y. F.. G. D. X.XX.XXXX uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v Hlohovci.

Z úmrtného listu vystaveného Matričným úradom mesta Trnava dňa 18.7.2011 súd zistil, že G. Y. F.. G.
zomrela dňa XX.X.XXXX S. H..

Z lekárskeho nálezu vystaveného dňa 2.2.2012 MUDr. S. U. psychiatrom súd zistil nasledovné:

Anamnéza: Pacient M. Y. doposiaľ psychiatricky neliečený, pred pol rokom mu pri pôrode zomrela
manželka, vtedy obrovský šok, plakal neustále, ale myslel si že to prebolí. Teraz je doma na materskej
dovolenke a necíti sa lepšie, nič ho nebaví, neteší, máva stavy plaču, úzkosti, vybuchne, býva
podráždený, v noci sa opakovane budí, má slabú chuť do jedla. Najhoršie mu je keď zostane sám, vtedy
ho nebaví nič urobiť. Záver: Reaktívna depres. porucha. Pacientovi boli predpísané lieky špecifikované

v lekárskom náleze.

Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistickom hlásení o úmrtí zo dňa 18.7.2011 a 15.7.2011 súd zistil,
že vykonanou pitvou bolo zistené, že smrť G. Y. bola privodená hemoragickým šokom pri krvácaní z
maternice, prvotná príčina - ruptúra maternice.

Z Oznámenia výsledku šetrenia podania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa
7.11.2011 vyplýva, že šetrenie podania bolo vykonané dohľadom na mieste; k výkonu dohľadu boli
prizvaní konzultanti z odborov: gynekológia a pôrodníctvo, anestéziológia a intenzívna medicína.
Prešetrením podania úrad zistil, že postup lekárov, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pani G. Y.

bol počas hospitalizácie na GPK vo FN Trnava od jej prijatia až do ukončenia II. doby pôrodnej správny.
Následne bola diagnostikovaná porucha odlučovania placenty a bola vykonaná v celkovej anestézii
manuálna lýza placenty. Po každom spontánnom pôrode po predchádzajúcom cisárskom reze, je nutné
vykonať digitálnu revíziu dolného segmentu prednej steny maternice, za účelom vylúčenia ruptúry
maternice. Hypotenzia a tachykardia spolu s poklesom hemoglobínu a to aj s ohľadom na anamnézu

cisárskehorezuavykonanejmanuálnejlýze,svedčilipremožnékrvácaniedodutinybrušnej.Eventuálne
krvácanie bolo možné jednoducho a rýchlo overiť USG vyšetrením, ktoré by potvrdilo, resp. vylúčilo
prítomnosťtekutinyvdutinebrušnejaumožnilobyajoveriť,čijedutinauteruprázdnaačijeprednástena
uteru celistvá. Z tohto pohľadu nevykonanie USG vyšetrenia, ako jednoduchej a dostupnej metódy, resp.
neskorú realizáciu CT vyšetrenia, je treba považovať ako neadekvátny postup pri monitorovaní stavu

so známkami rozvoja hypovolemického šoku, nereagujúceho na liečbu. Nediagnostikovanie krvácania
následne viedlo k rozvoju komplikácií, ktoré mali za následok úmrtie G. Y.G.. Zaužívané štandardné
diagnostické postupy neboli dostatočne využité (USG vyšetrenie, skoršia realizácia CT vyšetrenia, MR),
čo viedlo ku skutočnosti, že adekvátne liečebné postupy nemohli byť aplikované v plnom rozsahu.
Časový priestor na diagnostické a aj liečebné zákroky existoval a bol dostatočne dlhý.

Výkonom dohľadu bolo zistené porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004. Z.z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
Zo záverov znaleckého posudku číslo 185/2012 vypracovaného znaleckou organizáciou v odbore
Zdravotníctvo a farmácia - forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., Bratislava

pre zadávateľa - Okresné riaditeľstvo PZ v Trnave súd zistil, že podľa názoru znaleckej v prípade
poskytovania zdravotnej starostlivosti pani G. Y. neboli vykonané všetky dostupné vyšetrenia. Pri
známkach šokového stavu malo byť realizované okamžité ultrazvukové vyšetrenie dutiny brušnej, ktoré
by potvrdilo prítomnosť voľnej tekutiny - teda aj nahromadenie krvi v dutine brušnej. Poskytovanie
zdravotnej starostlivosti nebolo správne - v súlade s postupmi lege artis. Konaním lekára, ktorý mal po

pôrode pani Y. v starostlivosti nebola vylúčená iná možná príčina rozvíjajúceho sa šokového stavu, t.j.
možnosť trhliny maternice v jazve a krvácanie do dutiny brušnej. Tento postup liečby nebol správny.
Skorým ultrazvukovým vyšetrením by totiž bolo možné zistiť rozvíjajúci sa šokový stav pri krvácaní
do dutiny brušnej, čo by bolo viedlo k urgentnej operácii v snahe odstránenia príčiny šokového stavu.Bezprostrednou príčinou smrti pani G. Y. bol šokový stav a zlyhanie cirkulácie na základe vykrvácania
do dutiny brušnej. Dôvodom krvácania (prvotnou príčinou smrti) bola nerozpoznaná prasklina jazvy
maternice po predchádzajúcom cisárskom reze.

ÚstavaSlovenskejrepublikyvčlánku14anasl.zakotvujezákladnéľudsképrávaaslobody.Podľačlánku
19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

Podľa§4ods.3Zákonač.576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivosti,službáchsúvisiacichsposkytovaním
zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná

starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby
so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manželka navrhovateľa v 1. rade G. Y. bola prijatá na

gynekologicko-pôrodníckuklinikuFNvTrnavedňa14.7.2011o16:12h.sdiagnózouparturiens-rodička.
Priebeh pôrodu bol podľa záznamov bez komplikácií, II. doba pôrodná bola ukončená pôrodom plodu o
21,45 h. Dňa 15.7.2011 o 8,00 hod. G. Y. zomrela, bezprostrednou príčinou smrti pani G. Y. bol šokový
stav a zlyhanie cirkulácie na základe vykrvácania do dutiny brušnej. Dôvodom krvácania (prvotnou
príčinou smrti) bola nerozpoznaná prasklina jazvy maternice po predchádzajúcom cisárskom reze.

Šetrením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo zistené, že postup lekárov, pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti pani G. Y. bol počas hospitalizácie na GPK vo FN Trnava od jej
prijatia až do ukončenia II. doby pôrodnej správny. Následne bola diagnostikovaná porucha odlučovania
placenty a bola vykonaná v celkovej anestézii manuálna lýza placenty. Z výsledku šetrenia ďalej vyplýva,
že po každom spontánnom pôrode po predchádzajúcom cisárskom reze, je nutné vykonať digitálnu

revíziu (vyšetrenie prednej steny maternice, za účelom vylúčenia ruptúry maternice). Hypotenzia a
tachykardia spolu s poklesom hemoglobínu a to aj s ohľadom na anamnézu cisárskeho rezu a vykonanej
manuálnej lýze, svedčili pre možné krvácanie do dutiny brušnej. Eventuálne krvácanie bolo možné
jednoduchoarýchlooveriťUSGvyšetrením,ktorébypotvrdilo,resp.vylúčiloprítomnosťtekutinyvdutine
brušnej a umožnilo by aj overiť, či je dutina uteru prázdna a či je predná stena uteru celistvá. Z tohto

pohľadu nevykonanie USG vyšetrenia, ako jednoduchej a dostupnej metódy, resp. neskorú realizáciu
CT vyšetrenia, je treba považovať ako neadekvátny postup pri monitorovaní stavu so známkami
rozvoja hypovolemického šoku, nereagujúceho na liečbu. Nediagnostikovanie krvácania následne
viedlo k rozvoju komplikácií, ktoré mali za následok úmrtie G. Y.. Zaužívané štandardné diagnostické
postupy neboli dostatočne využité (USG vyšetrenie, skoršia realizácia CT vyšetrenia, MR), čo viedlo ku

skutočnosti, že adekvátne liečebné postupy nemohli byť aplikované v plnom rozsahu. Časový priestor na
diagnostické a aj liečebné zákroky existoval a bol dostatočne dlhý. Úrad konštatoval porušenie § 4 ods.
3 zákona č. 576/2004. Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V danej veci sa navrhovatelia svojho nároku - nemajetkovej ujmy v peniazoch domáhali voči
Fakultnej nemocnici Trnava, ktorá bola zriadená Ministerstvom zdravotníctva SR ako štátna rozpočtová
organizácia s právnou subjektivitou. V prípade, ak je pacient prijatý do ústavnej starostlivosti
zdravotníckeho zariadenia, akým ja fakultná nemocnica, občiansko-právnu zodpovednosť vyplývajúcuzo vzťahu lekár - pacient nesie zdravotnícke zariadenia. Zdravotnícky pracovník, ktorým je aj lekár,
v pracovnom alebo obdobnom vzťahu k zdravotníckemu zariadeniu, nezodpovedá bezprostredne
pacientom,alezodpovedázaškoduibasekundárnesvojmuzamestnávateľovipodľapracovno-právnych

predpisov, za zavinený postup non lege artis.
Vzhľadom na uvedené bol odporca pasívne legitimovaným v konaní.
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca ako
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 4 ods.
3 zákona č. 576/2004 Z.z. a nebohej G. Y. neposkytol po pôrode správne zdravotnú starostlivosť, čo

malozanásledoksmrťmenovanej.Bolatedapreukázanápríčinnásúvislosťmedziporušenímpovinností
odporcu a smrťou G. Y., čo je jeden zo základných predpokladov pre priznanie nemajetkovej ujmy.
Odporca v konaní namietal výšku požadovanej imateriálnej ujmy, ktorú považoval za neadvekvátnu, s
čím sa súd nestotožnil, keď mal za to, že smrťou manželky navrhovateľa v 1. rade a matky navrhovateľov
v 2. a 3. rade došlo k tak závažnému neoprávnenému zásahu do práva na ochranu ich osobnosti,
ktorý spočíva v obmedzení súkromného a rodinného života, že požadovaná výška imateriálnej ujmy je

primeraná, keď smrťou manželky navrhovateľ v 1. rade navždy stratil možnosť viesť rodinný a súkromný
životvrátanevýchovydetíspolusmanželkou,soženousktorousizaložilrodinu.Navrhovateľkav2.rade
mala v čase úmrtia 4 roky, teda bola v útlom veku, vo veku keď je matka pre dieťa nikým nenahraditeľná,
maloletá navrhovateľka od narodenia žila s matkou, bolo medzi nimi vytvorené citové puto. Trauma
navrhovateľov v 1. a 2. rade zo smrti manželky a matky je neodstrániteľná.

Maloletý navrhovateľ v 3. rade navždy stratil možnosť poznať svoju matku, žiť s ňou. Obe deti stratili
navždy možnosť žiť v úplnej rodine so svojimi rodičmi.
Smrť G. Y. teda nezvratne zasiahla do života jej najbližších, čím je celá rodina ochudobnená, ide o
nenapraviteľný stav.
Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu. Súd v danej veci prihliadal na závažnosť

vzniknutej nemajetkovej ujmy, na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku nesprávne poskytnutej
zdravotnej starostlivosti, ktorý spočíval v smrti manželky a matky navrhovateľov a dôsledky, ktoré
vyvolala smrť manželky a matky navrhovateľov. Súd pri určení výšky peňažnej náhrady zobral do úvahy
ďalej skutočnosť, že v danom prípade sa jednalo o obzvlášť hrubé zanedbanie zdravotnej starostlivosti,
keď v konaní bolo preukázané, že časový priestor na diagnostické a aj liečebné zákroky existoval a

bol dostatočne dlhý. O hrubom zanedbaní zdravotnej starostlivosti svedčí i to, že v danom prípade ako
vyplýva zo správy o výsledku šetrenia sa jednalo o spontánny pôrod po predchádzajúcom cisárskom
reze, kedy je nutné vykonať digitálnu revíziu dolného segmentu prednej steny maternice, za účelom
vylúčenia ruptúry maternice. Toto vyšetrenie vôbec nebolo vopred vykonané.
Vzhľadom na uvedené súd považuje výšku priznanej nemajetkovej ujmy za primeranú.

Čo sa týka vznesenej námietky premlčania nároku uplatneného navrhovateľmi v 2. a 3. rade odporcom s
poukazom na skutočnosť, že títo sa stali účastníkmi konania až potom ako bolo právoplatne rozhodnuté
o ich vstupe do konania, preto akékoľvek procesné návrhy mohli podávať až potom ako boli pripustení
do konania ako účastníci, a preto podľa názoru odporcu ich nárok bol uplatnený až na pojednávaní

dňa 6.5.2015 teda po uplynutí premlčacej doby, súd sa s uvedeným názorom nestotožnil, keď návrh
na vstup ďalších účastníkov do konania predniesol splnomocnený zástupca navrhovateľa v 1. rade už
na pojednávaní dňa 12.3.2014, kedy už bol splnomocneným zákonným zástupcom oboch maloletých
navrhovateľov, zároveň na pojednávaní dňa 12.3.2014 uplatnil i nárok maloletej navrhovateľky v 2. rade
na zaplatenie sumy 35.000,- eur a maloletého navrhovateľa v 3. rade na zaplatenie sumy 15.000,-

eur. S poukazom na ustanovenie § 79 ods.1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (,,Konanie sa
začína na návrh.“) týmto dňom (12.3.2014), teda počas plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby
(§101 Občianskeho zákonníka) bol uplatnený predmetný nárok navrhovateľov v 2. a 3. rade, pričom
skutočnosť kedy sa stalo právoplatné rozhodnutie o pripustení navrhovateľov v 2. a 3. rade je irelevantná
pre posúdenie kedy bolo začaté konanie o nárokoch navrhovateľov v 2. a 3. rade. Rozhodnutie súdu o

návrhunapripustenieďalšíchúčastníkovdokonanianastranenavrhovateľovjeprocesnýmrozhodnutím
o tom, či o ich uplatnenom nároku bude súd konať a rozhodovať v už začatom konaní. V prípade, ak
by súd nepripustil ich vstup do konania, o ich nároku by muselo byť rozhodnuté v samostatnom konaní,
ktoré by sa považovalo za začaté dňom kedy bol podaný návrh na súd, resp. prednesený na pojednávaní
ako návrh na začatie konania.

Súd rozhodol o trovách konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že navrhovateľom priznal náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 635,39 eur, keď
tarifná hodnota podľa § 10 ods. 8 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., je vo veciach ochrany osobnosti 2.000,- eur,základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby tak podľa § 10 ods.1 citovanej vyhlášky
predstavuje sumu 91,29 eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za nasledovné úkony:
- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 28.3.2012, podľa § 13a ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky á 91,29

eur
- zastupovanie na pojednávaní dňa 22.4.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, podľa § 13a
ods. 1 písm. d) v spojení s § 14 ods. 5 písm. b) citovanej vyhlášky á 22,82 eur, t.j. 1 základnej sadzby
tarifnej odmeny 91,29 eur
-zastupovanienapojednávanídňa22.5.2013,podľa§13aods.1písm.d)citovanejvyhláškyá91,29eur

- písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 19.2.2014, podľa § 13a ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky
á 91,29 eur
- zastupovanie na pojednávaní dňa 12.3.2014, podľa § 13 ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky á 91,29 eur
- zastupovanie na pojednávaní dňa 6.5.2015, podľa § 13 ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky á 91,29 eur
+ režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 1x v roku 2012 á 7,63 eur, 2x v roku 2013 á 7,81
eur + 2x v roku 2014 á 8,04 eur + 1x v roku 2015 á 8,39 eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 529,99 eur + 20% DPH, t.j. 635,39 eur.
Súd nepriznal splnomocnenému zástupcovi navrhovateľov odmenu za úkony - porada s klientom
pred pojednávaním podľa §13a ods.1 písm. b) citovanej vyhlášky dňa 21.4.2013, dňa 21.5.2013, dňa
19.1.2014, dňa 11.3.2014, dňa 5.5.2015 vzhľadom na to, že splnomocnený zástupca navrhovateľov
nepreukázal uskutočnenie týchto úkonov a tým ani ich účelnosť.

Súd nepriznal navrhovateľom náhradu trov konania ani za úkon ich splnomocneného zástupcu -
stanovisko k žiadosti Okresného súdu zo dňa 8.3.2013 podľa §13a ods.1 písm. c) citovanej vyhlášky,
nakoľko sa nejednalo o vyjadrenie vo veci samej, išlo o vyjadrenie k žiadosti súdu, či žiada pokračovať
v konaní, vzhľadom na predchádzajúcu žiadosť zástupcu odporcu adresovanú súdu o predĺženie lehoty
na vyjadrenie k veci z dôvodu snahy o mimosúdne vyriešenie veci.

Ďalej sú nepriznal navrhovateľom náhradu trov právneho zastúpenia za úkon - písomné stanovisko
Žalobcu k výzve Žalovaného zo dňa 28.4.2014 podľa §13a ods.1 písm. c) citovanej vyhlášky, nakoľko
sa nejednalo o úkon v zmysle citovaného zákonného ustanovenia teda podanie týkajúce sa veci samej,
keď v tomto podaní sa právny zástupca navrhovateľov vyjadroval k návrhu odporcu na vstup vedľajšieho
účastníka do konania, k čomu sa vyjadril už na pojednávaní dňa 12.3.2014, napokon súd nežiadal

splnomocneného zástupcu navrhovateľa o takéto vyjadrenie, tento úkon vzhľadom na uvedené súd
považoval za neúčelný.
Súd nepriznal splnomocnenému zástupcovi navrhovateľov ani odmenu za úkon - zastupovanie na
pojednávaní dňa 20.1.2014 podľa §13a ods.1 písm. d) citovanej vyhlášky, keď splnomocnený zástupca
navrhovateľov sa tohto pojednávania nezúčastnil, na pojednávanie sa dostavil až po jeho skončení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.