Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716207622
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716207622.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému
X. S., nar. X. X. XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX W. - Y., v konaní o zaplatenie 888,- € s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/145/2016-53 zo 7. septembra 2017,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobu o náhradu škody spôsobenej žalobcovi žalovaným prečinom úverového podvodu súd prvej
inštancie zamietol len z dôvodu, že svoj nárok uplatnil žalobca na súde prvej inštancie po uplynutí

dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na náhradu škody upravenej v § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Žalobca poskytol žalovanému úver na
základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 7. januára 2010, ktorá z hľadiska formy a obsahu je zmluvou
spotrebiteľskou podriadenou pod ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Podľa
zmluvy mal žalovaný splácať úver poskytnutý v sume 450,- € v mesačných splátkach, ktoré nedodržal,
z tohto dôvodu stratil výhodu splátok a dňom 22. 06. 2010 sa dlh stal splatným. Na základe trestného

oznámenia žalobcu odsúdil Okresný súd Zvolen trestným rozkazom č. k. 3T/168/2010-81 zo dňa 29. 12.
2012,ktorýnadobudolprávoplatnosťavykonateľnosť02.02.2001zprečinuúverovéhopodvodupodľa§
222 ods. 1 Trestného zákona práve v súvislosti s nesplácaním čerpaného úveru poskytnutého žalobcom
a žalobcu podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie. Žalobca sa podľa názoru súdu prvej inštancie dozvedel o tom, že ku škode došlo a kto
za ňu zodpovedá najneskôr okamihom podania trestného oznámenia. Žalobcovi nič nebránilo, aby od

02. 02. 2011, kedy nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 3T/168/2010 podal žalobu na náhradu škody na súde. Súd uznal, že žaloba bola podaná v 10
ročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť
dňom poskytnutia úveru 7. januára 2010, nestalo sa tak však v subjektívnej premlčacej dobe. Žalovaný
námietku premlčania nevzniesol. Na premlčanie pohľadávky prihliadol súd prvej inštancie podľa § 5b
zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a to z dôvodu, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o
úvere konal ako spotrebiteľ. Spor medzi žalobcom a žalovaným o náhradu škody považoval súd prvej
inštancie za spor spotrebiteľský, upravený ustanoveniami § 290 a nasledujúce zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“). Práve táto skutočnosť odôvodňovala postup súdu prvej
inštancie prihliadnuť na premlčanie nároku aj bez námietky žalovaného.
1.1 Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % podľa

ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. vzhľadom na jeho úspech v konaní.2. Tento rozsudok napadol žalobca odvolaním v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. f) a h) C. s. p. s odôvodnením, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Odmietol postavenie

žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný uzavrel dňa 07. 10. 2011 (správne 7. januára 2010 - poznámka
odvolacieho súdu) zmluvu o úvere za účelom výkonu zamestnania. Podľa zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere sa za spotrebiteľa považovala
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Zmluva o úvere preto podlieha ustanoveniu § 497 a nasledujúce zákona č. 513/1991

Zb. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
preto nie je namieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluva je podľa
názoru žalobcu vyňatá spod režimu spotrebiteľských zmlúv. V prípade postavenia žalobcu je potrebné
prihliadnuť na jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval. Žalobca si v
konaní uplatňoval nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, nie nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy, z tohto dôvodu nebol súd prvej inštancie oprávnený ex offo prihliadnuť na premlčanie nároku.

Takýto záver vyplýva z viacerých rozhodnutí všeobecných súdov. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z
dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom
pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že

odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c)
Civilného sporového poriadku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z nasledovných
dôvodov:

5. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v konaní sa žalobca žalobou podanou dňa 21. 06. 2016

domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 888,- € s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej
prečinom úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaným žalovaným. Trestným
rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/168/2010 zo dňa 29. 12. 2010, právoplatným dňa 02. 02.
2011,bolžalovanýuznanývinnýmzuvedenéhoprečinuvsúvislostisúverovouzmluvou,ktorúuzavrelso
žalobcom (veriteľom) dňa 7. januára 2010. V danom prípade je teda predmetom konania nárok žalobcu

na náhradu škody (to treba zdôrazniť) a nie nárok zo samotnej zmluvy o úvere ako takej, kedy by bolo
právne významné skúmanie, či zmluvu o úvere uzavrel dlžník v postavení spotrebiteľa. Súd je v civilnom
sporovom konaní totiž viazaný žalobou nielen v rozsahu jej petitu, t.j. v tomto prípade zaplatenia akej
sumy sa žalobca domáha od žalovaného, ale aj v rozsahu, na akom skutkovom základe sa jej domáha.
Vyplýva to z ustanovenia § 216 C. s. p. v spojení s § 140 ods. 2 C. s. p., kde súd je viazaným žalobným

návrhom a za zmenu žaloby sa považuje aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe. Súd síce nie je viazaný právnym posúdením veci žalobcom, vec však právne
posudzuje na základe rozhodujúcich skutočností opísaných žalobcom v žalobe. Súdu teda neprináleží
zasahovaťdodispozičnéhooprávneniažalobcu,naakomskutkovomzákladesiuplatňujenárokuvedený
v žalobe.

6. Podľa ustálenej judikatúry škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľná všeobecnýmekvivalentom,t.j.peniazmi,ajetedanapraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R
55/1971, s. 152).

7. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru (R 22/1979), v zmysle ktorej rozsah
viazanosti civilného súdu rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, je daný
tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň okolnosťami významnýmipre rozhodnutie o náhrade škody. Znaky (skutkovej podstaty) trestného činu sú uvedené jednak vo
všeobecnej časti Trestného zákona a jednak v osobitnej časti Trestného zákona. Znakmi skutkovej
podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona sú spôsobenie škody

poškodenému (žalobcovi) páchateľom trestného činu (žalovaným) trestným činom - konaním opísaným
v § 222 ods. 1 Trestného zákona, teda civilný súd je viazaný aj závermi trestného súdu o tom, kto škodu
spôsobil, komu bola spôsobená a že škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom
majúcim znaky trestného činu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 41/2011 zo dňa 17.05.2012, v ktorom sa okrem iného uvádza,

že v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 269/2011 - 55 zo dňa 23.11.2011
ústavne súladný výklad ustanovenia § 135 ods. 1 O. s. p. (v súčasnosti § 193 C. s. p.) si vyžaduje, aby
súdy zúčastnené na rozhodovaní o veci náhrady škody boli viazané odsudzujúcim rozsudkom trestného
súdu vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia a trestným súdom zistené,
čo platí aj o zistení vzniku škody u poškodeného v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného.
Nerešpektovanie záverov právoplatného trestného rozsudku (v tomto prípade trestného rozkazu) je v

rozpore s princípom právnej istoty. Z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky vyvodil záver, že
žalovaný nielenže môže, ale v zásade musí byť zaviazaný v občianskoprávnom (civilnom) konaní na
náhradu škody spôsobenej trestným činom, ak existuje právoplatný rozsudok vydaný v trestnom konaní,
ktorým bol žalovaný odsúdený za trestný čin, ktorého znakom skutkovej podstaty je „spôsobenie škody
inému“ a poškodený bol so svojím riadne uplatneným nárokom odkázaný na občianskoprávne (civilné)

konanie.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie mal teda vychádzať z
opisu rozhodujúcich skutočností žalobcom, ktoré zakladajú nárok na náhradu škody. V takom prípade,
však žalovaný nemá postavenie spotrebiteľa, ktoré prichádza do úvahy len pri zmluvnom záväzku, nie

mimozmluvnom. V danom prípade teda súd prvej inštancie nemal oprávnenie ani povinnosť aplikovať
ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v
znení neskorších predpisov účinného od 01.05.2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku

alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi,
aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Teda na ustanovenie,
ktoré upravovalo postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladalo
povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky strany sporu v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie.

8.1 Odvolací súd upozorňuje, že uvedené ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. stratilo účinnosť v
dôsledku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018.

9. Keďže v danom prípade jednoznačne absentuje vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa §
100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka (na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka),

súd prvej inštancie nebol oprávnený premlčaním nároku sa vôbec zaoberať, a teda ani prípadne skúmať,
či je premlčaný nárok na náhradu škody podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Ak tak urobil a v konaní
aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje, vec nesprávne právne posúdil. Pre
úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že odkaz žalobcu v odvolaní na § 110 Občianskeho
zákonníka je nenáležitý, pretože nárok na náhradu škody ohľadne jeho výšky bude prípadne judikovaný

ažrozhodnutímsúduvcivilnomkonaní,ktorýjeviazanýpredpokladmizodpovednostizaškoduzistenými
trestným súdom. Trestný súd totiž v predmetnom trestnom rozkaze nejudikoval nárok na náhradu škody,
iba s ním odkázal žalobcu na občianskoprávne konanie. Ak by škodu judikoval, jednalo by sa o prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by bránila súdu vec prejednať v civilnom konaní.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle § 389 ods.
1 písm. c) C. s. p., nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy v smere zisťovania predpokladov vzniku nároku na náhradu škody a
jeho výšky a vzhľadom na rozsah dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom a v
zmysle § 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. V súlade s § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom
konaní vykonať dokazovanie v smere zisťovania predpokladov vzniku nároku na náhradu škody (pri
viazanosti závermi trestného súdu) a najmä výšky tohto nároku z hľadiska ustálenia výšky skutočnejškody a prípadného ušlého zisku. Žalobca si totiž okrem vrátenia poskytnutého úveru 450,- € domáha
aj zaplatenia poplatku vo výške 438,- €, ktorý sa má podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru
deliť v 1/3 na úrok a v 2/3 na náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou

administratívou s tým spojenou, čo žalobca zrejme považuje za ušlý zisk. Odplatu tvoria pri zmluvách
o úvere úroky a rôzne poplatky. V tejto súvislosti bude úlohou súdu prvej inštancie preskúmať zmluvu
o úvere z pohľadu, či by v prípade nespáchania trestného činu mal žalobca ako veriteľ skutočne
nárok aj na odplatu. Z tohto pohľadu je právne významné pre posúdenie nároku na ušlý zisk, či by
žalovaný v takom prípade mal alebo nemal postavenie spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd

dodáva, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, keď právne posúdil zmluvný vzťah medzi
žalobcom (veriteľom) a žalovaným (dlžníkom) tak, že ide o spotrebiteľský právny vzťah dodávateľa a
spotrebiteľa (fyzickej osoby) sú správne. Predmetná zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej
zmluvy a obsah zmluvy zjavne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické
pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné
podmienky potvrdzujú skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán,

z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa
voči spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy.

12. V pripojenom spise Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/168/2010 založená zmluva o úvere zo 7.
januára 2010 potvrdzuje tvrdenia žalobcu, že v zmluve o úvere je uvedené, že finančné prostriedky

poskytnuté na základe tejto zmluvy použije žalovaný na výkon zamestnania. Súd prvej inštancie sa bude
zaoberať tým, či na zmluvu o úveru sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 11. 06.
2010, keď tento v § 3 ods. 2 za spotrebiteľa označuje fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Iba v prípade, že žalovaný vznesie po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu právne účinným
spôsobom námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody, súd prvej inštancie riadiac sa
princípom hospodárnosti konania najprv posúdi dôvodnosť tejto námietky podľa § 106 Občianskeho
zákonníka len v prípade, že vyhodnotí námietku premlčania ako nedôvodnú, pristúpi k vyššie
uvedenému dokazovaniu.

14. Nakoľko od pomeru úspechu strán sporu vo veci samej je závislý výrok o nároku na náhradu trov
konania, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 C. s p. v spojení s § 379 písm. a) C. s. p. zrušil aj
výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

15. O trovách konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s § 396 ods. 3 C. s. p. v novom rozhodnutí.

16. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).