Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/181/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217010252
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6217010252.2

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.01.2019 v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého
prejednal odvolanie obžalovaného F. O. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo 17.09.2018 sp.
zn. 3T/122/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného F. O. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného F. O. za vinného z prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v jednočinnom súbehu
s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako
je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za to bol odsúdený podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne
odložil s tým, že podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola určená skúšobná doba 30 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť spoločne a nerozdielne s
odsúdenými M. E. a E. H. nahradiť poškodenej strane Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. Nitra, škodu v

sume 1.981,21 Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal
preskúmania napadnutého rozsudku, jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie.

V dôvodoch odvolania obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že skutok sa stal pred viac ako 6 rokmi,
dokazovanie trvalo preto dlho, lebo sa zisťovalo kto spôsobil poškodenému O. R. zranenie a že malo ísť
o úmyselné ublíženie na zdraví. Doterajšie dokazovanie sa zameralo na riešenie otázky, kto z viacerých
spolupáchateľov mal spôsobiť zranenie poškodenému na nohe, keď nikto priamo zo svedkov nevidel,
že by bol obžalovaný ublížil poškodenému takým spôsobom, ako je to uvedené v samotnej obžalobe a v
rozsudku okresného súdu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že došlo ku konfliktu viacerých osôb,

ktoré boli pod vplyvom alkoholu s tým, že konflikt sa odohrával vo vonkajšom priestore medzi lavičkami
a v podstate ani poškodený sám nevedel identifikovať útočníka, ktorý mu mal túto ujmu spôsobiť. V
ďalšom súd nebral v úvahu skutočnosť, že z hľadiska právnej kvalifikácie by malo byť konštatované, že
liečenie malo trvať 42 až 56 dní, avšak pacient nespolupracoval a jeho práceneschopnosť trvala 308 dní,
čo nemožno pripočítať na vrub ani útočníka, ktorý mal menovanému takéto zranenie spôsobiť. V ďalšom
poukazuje na fyzické proporcie poškodeného, keď pri výške 160 cm a váhe 120 kg bol človekom, ktorý si

mohol spôsobiť takýto úraz pádom, ale nie nejakým priamym úderom, pretože zlomenina členka pravej
dolnej končatiny mohla byť spôsobená aj neúmyselným šliapnutím na nohu poškodeného neznámouosobou. Nebolo jednoznačne preukázané, ako došlo k zraneniu poškodeného a kto mu takéto zranenie
spôsobil.

Znalec zo svojho posudku citoval výlučne výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí pred vznesením
obvinenia voči konkrétnym osobám, a teda takéto výpovede nemali byť použité v trestnom konaní a ani
v konaní pred súdom, pretože všetci svedkovia boli vypočutí po vznesení obvinenia a bola vykonaná
rekonštrukcia, ale podľa názoru obžalovaného nikdy nebolo jednoznačne preukázané, kto spôsobil
zranenie poškodenému a akým mechanizmom. Pokiaľ okresný súd na hlavnom pojednávaní na návrh

prokurátora čítal výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí pred začatím trestného stíhania, tak v podstate
došlo k porušeniu práva na obhajobu, pretože takéto výpovede nemali byť použité v takomto trestnom
konaní a ani znalec nemal mať k dispozícii takéto výpovede, pretože následne došlo k ovplyvneniu
nálezov znaleckého posudku na základe toho, ako znalec vyhodnotil jednotlivé výpovede pred začatím
trestnéhostíhania.Obžalovanýneboldoterazsúdnetrestanýatvrdí,žesanedopustilžiadnehotrestného
konania.

Pokiaľ ide o znalecký posudok, ktorý uvádza zranenie poškodeného najmenej 42 dní, je v podstate
hraničným bodom takého konania v súvislosti s dĺžkou práceneschopnosti a preto na posúdenie, či došlo
alebo nedošlo k ťažkej ujme na zdraví úmyselným spôsobom bolo potrebné v tomto smere špecifikovať
konkrétnu dĺžku práceneschopnosti.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce a zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme
ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného
konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za
preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a § 168 ods. 1 Tr. por.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu zabezpečené dôkazy boli vyhodnotené v súlade s ustanovením § 2
ods. 12 Tr. por. na základe zásad správneho myslenia, vnútorného presvedčenia a tieto dôkazy vedú aj
odvolací súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku, a to spôsobom
ustáleným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa stručne ale zrozumiteľne vysvetlil, na základe ktorých dôkazov
a akých úvah sa dopracoval k jednotlivým výrokom napadnutého rozsudku, odvolací súd si takéto
hodnotenie dôkazov osvojil, stotožnil sa s ním a v ďalšom naň iba poukazuje.

V záujme odpovede na odvolanie obžalovaného odvolací súd musí konštatovať, že aj keď obžalovaného
poškodený a svedkovia na jeho strane na hlavnom pojednávaní jednoznačne neusvedčovali resp.
nevypovedali vzhľadom na odstup času od spáchania skutku podrobne o priebehu tohto skutku, treba
uviesť, že sa odvolali na výpovede z prípravného konania, kedy si na priebeh skutku dostatočne
pamätali.

Z výpovedí svedkov v prípravnom konaní, hlavne A. G. a H. O. boli tými svedkami, ktorí vo svojich
výpovediach potvrdili, že to bol práve obžalovaný F. O., ktorý po páde poškodeného O. R. na zem ho
jeden až dvakrát kopol do oblasti nôh, preto podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva
práve tento mechanizmus mal byť tým, ktorý spôsobil zranenia poškodeného v oblasti členka, ktoré

bolo najvážnejším zranením s najdlhšou dobou liečenia a práceneschopnosti u poškodeného O. R..
Nepriamo svedok O. R. potvrdil, že to boli títo svedkovia, ktorí mu po skutku oznámili túto skutočnosť,
on sám to nezaregistroval, lebo v dôsledku úderov do oblasti nosa a hlavy s následkom pádu na zem
zo strany obžalovaného bol natoľko otrasený a pociťoval bolesť, že si myslí, že bol aj krátku dobu v
bezvedomí, resp. v stave otrasu do tej miery, že sám nezaregistroval kto a akým spôsobom ho kopol do

nôh. V súvislosti s týmito dôkazmi je odvolací súd toho názoru, že vina obžalovaného spolu s ostatnými
dôkazmi bola nesporne preukázaná, naopak bola vyvrátená obhajoba obžalovaného, ako on mal útočiť
na poškodeného resp. znalec tento popis útoku na poškodeného zo strany obžalovaného vyhodnotil ako
nespôsobilý vyvolať následky v zmysle zranenia, a hlavne nohy v oblasti členku poškodeného. Naopakpriebeh vzniku jednotlivých zranení v oblasti členka zodpovedá podľa znalca popisu útoku zo strany
obžalovaného a uvedenými svedkami.

Vychádzajúc z týchto dôkazov a ostatných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiály potom
odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný je páchateľom predmetného skutku, pričom jeho konanie
bolo správne kvalifikované ako jednočinný súbeh prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
písm. c) Tr. zák., pretože obžalovaný jednak spoločným konaním sa dopustil fyzicky, na mieste verejnosti

prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu ťažkú
ujmu na zdraví, pričom išlo o konanie úmyselné aj pri trestnom čine ublíženia na zdraví z hľadiska
následku minimálne v nepriamom úmysle, pretože vedel, že svojim konaním môže také porušenie
alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobil, bol s týmto uzrozumený. Treba brať v úvahu aj
motív obžalovaného, ktorý bol v podstate nezmyselný a nevyprovokovaný, ako sa to snažil dokazovať
obžalovaný, že predtým malo dôjsť k nejakému drgnutiu do obžalovaného pri strete pri odchode na

toaletu.Zjavneišloosituáciu,keďobžalovanýspolusospolupáchateľmi,ktorísúužodsúdení,sivyhliadli
poškodeného a jeho priateľov bezdôvodne ich napadnúť, s tzv. motívom udrieť si do niekoho a vhod
im prišli práve poškodení.

Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o treste, pretože pri rozhodovaní o druhu a výmere

trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a
uložil obžalovanému trest výchovný pri dolnej hranici trestnej sadzby, s prihliadnutím na skutočnosť, že
obžalovaný sa dopustil dvoch prečinov úmyselným konaním, pri prečine ublíženia na zdraví s vážnejšími
následkami, keď súd prvého stupňa aj odvolací súd nebral v úvahu tú časť následkov, ktoré si zavinil
poškodený sám nezodpovedným prístupom k liečbe, ale podľa znaleckého posudku išlo o zranenie,

ktoré by si tak či tak vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou minimálne 42 dní až 56 dní, čo
sa v trestnom práve považuje za ťažkú ujmu na zdraví, počas ktorej doby bol obžalovaný obmedzený
v obvyklom spôsobe života. Uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám aj z pohľadu
individuálnej a generálnej prevencie.

Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, keď uložil obžalovanému povinnosť spolu
s odsúdenými nahradiť škodu, ktorú spôsobili poškodenému predmetným úmyselným trestným činom,
keď poškodená strana si uplatnila svoje nároky na regresnú náhradu riadne a včas.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.