Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 13, 2009

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/124/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7605215406
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2009:7605215406.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu F. V., W..

XX.X.XXXX, F. L., N. XX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Strižovským, advokátom, Starosaská 11,
Spišská Nová Ves, proti žalovanému H. K. L. L..C..I.., W. Ľ..Š. X, Ž., právne zastúpený JUDr. Annou
Mozolíkovou, advokátkou, Palárikova 1449 Čadca, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy z
dôvodu diskriminácie takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o náhradu škody vo výške 556,10 eur a prísl. a žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 995,82 eur z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Štát n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloba so svojím návrhom doručeným súdu 8.12.2005 domáhal vyplatenie sumy 2 219,- Sk za mesiac
júl 2005, sumy 5 148,- Sk za mesiac august 2005, sumy 4 639,- Sk za mesiac september 2005, sumy
4 747,- Sk za mesiac október 2005 so 17,6% ročným úrokom z omeškania, spolu vo výške 16 753,- Sk.
Ďalej žiadal vyplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 7 500,- Sk a vydať doklad o zrazených preddavkoch

na daň od 1.1.2005 do 31. 10. 2005. Na prvom pojednávaní žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu s
tým, že žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo výške 30 000,- Sk, a návrh, v časti vydania dokladu zobral
späť na poslednom pojednávaní.

Svoj návrh odôvodnil tým, že po nastúpení do práce dňa 18.7.2005 mu žalobca začal robiť prieky formou
diskriminácie a šikanovania s cieľom poškodiť ho na zárobku, stravných lístkov, znížiť mu vážnosť na
pracovisku, znepríjemniť mu prácu, aby sám dal výpoveď. Bol vypracovaný rozpis zmien s legendou

a doplnok k smerniciam dňa 22. 7. 2005, ktoré spracoval p. W. s tým, že nemal nočné zmeny, boli 4-
hodinové zmeny, kde nedostal stravné lístky. Tri hodiny mal byť vonku bez čiapky, poupratovať kolegovi,
ktorý sedí na vrátnici. Z toho dôvodu napísal aj s kolegom p. W. sťažnosť do Košíc na Inšpektorát práce,
kde si predvolali majiteľa firmy JUDr. V.. Pri vracaní sa z Inšpektorátu práce dňa 10.8.2005 JUDr. V.
zvolal poradu, kde ho začal ponižovať s úmyslom vytvoriť nepriateľský vzťah. Poslal ich s p. W. von a
ostatným dával pokyny proti ním. Zamestnanci potom zaslali list, že odmietajú s ním pracovať.

Súd rozsudkom 10C124/2005-126 zo dňa 24.10.2006 žalobu zamietol a konanie o vydanie dokladu
o zrazených preddavkov zastavil. Žalobca podal odvolanie voči zamietajúcej časti rozsudku. Krajský
súd v Košiciach Uznesením 1Co/505/2006-148 zo dňa 10.1.2008 rozsudok zrušil a vec vrátil súduprvého stupňa na ďalšie konanie. Na pojednávaní odvolacieho súdu žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu spresnil svoj nárok tak, že uplatnený mzdový nárok je nárokom na náhradu škody.

Súd vykonaným dokazovaním, z pripojených spisov 7C/54/2005, 4C/170/2005 a 1C/189/2005 a
výsluchom svedkov a doplnením dokazovania v zmysle uznesenia KS, zo znaleckého posudku zistil
tento skutkový stav:

Žalobca so žalovaným uzatvorili pracovnú zmluvu dňa 30. 11. 2004 s nástupom do práce 1.12.2004

na dobu neurčitú. Predtým pracoval u žalovaného na základe dohody. Bola dohodnutá mzda 38,- Sk/
hod. a ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hod. Žalovaný listom zo dňa 23. 2. 2005 ukončil so
žalobcompracovnýpomervskúšobnejdobebezudaniadôvodu.Žalobcapodalnasúdnávrhnaurčenie,
že zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je neplatné. Žalovaný vo svojom vyjadrení na súd
uviedol, že u jeho pracovníkov nastala administratívna chyba a preto zrušenie pracovného pomeru
považujú za neplatné. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi rozsudkom sp. zn. 7C 54/2005 zo dňa 25. 5.

2005 žalobe vyhovel a rozsudok nadobudol právoplatnosť 30. 6. 2005.
Žalobca sa ďalšou žalobou domáhal vyrovnania podlžnosti z neplatného rozviazania pracovného
pomeru za obdobie december 2004, január, február, marec 2005 a vydania potvrdenia o zrazených
preddavkov za obdobie od 20.8. do 31.12.2004. Žalovaný všetky nároky žalobcovi dobrovoľne uhradil,
žalobca zobral návrh späť a súd uznesením sp. zn. 4C 170/2005 zo dňa 30. 3. 2006 konanie zastavil.

Žalobca bol práceneschopný od marca do 17. 7. 2005. Dňa 18.7.2005 nastúpil do práce. Pred nástupom
doprácedňa15.7.2005podpísaldohodu,ževzmysle§97ods.10ZPsúhlasízdohodouažiadasiprácu
nadčas. Do toho však uviedol, že iba za predpokladu, že v prípade potreby voľna bude zamestnávateľ
súhlasiť s výmenou zmeny s niektorým z kolegov. Keďže žalovaný s touto výhradou nesúhlasil pretože,
ako uviedol nastal by chaos v službách, túto dohodu nepodpísal. Čiže k uzavretiu dohody nedošlo.

Žalovanývypracovaldňa17.7.2005atokonkrétnep.V. W.rozpiszmiennamesiacaugust2005.Žalobca
hneď na to listom zo dňa 24. 7. 2005 oznámil žalovanému, že nesúhlasí s rozpisom zmien tak, že jeden
pracovník bude 4 hodiny vonku a druhý pracovník bude sedieť 4 hodiny na vrátnici. Žiada rozvrhnúť
12 hodinové zmeny a nočné zmeny rovnomerne pre všetkých pracovníkov, v opačnom prípade si svoje
právo bude vymáhať súdnou cestou. Žalovaný na základe sťažnosti zvolal zasadnutie zamestnaneckej

rady, ktorá nemala výhrady proti rozpisu zmien. Podľa vyjadrenia svedkov bol tento rozpis niekoľkokrát
menení.
Dňa 25. 7. 2005 bol spracovaný doplnok smerníc z roku 2004 s ktorým boli oboznámený všetci
pracovníci. Žalobca aj s p. W. tam uviedli poznámku, že zo smernicami nesúhlasia. Žalobca následne
31. 7. 2005 zaslal žalobcovi ďalší list, kde uvádza, že ho diskriminuje delením zmien na 4 hodiny bez

nočných smien hoci ho o to nepožiadal a opätovne žiadal rovnomerné rozloženie nočných zmien pre
všetkých, v opačnom prípade si svoje právo uplatní na súde. Na pojednávaní žalobca uviedol, že má
zdravotné problémy, zaťažuje ho, ak má stáť pred vrátnicou celý čas, ako je uvedené v smerniciach,
preto keď už nevládal, tak si sadol. Poobedňajšie zmeny čiže 4-hodinové mal iba on a p. W.. Žalovaný
mu odmietol poskytnúť voľno k lekárovi, a kázal mu umývať podlahu.

Žalobca ďalej uviedol, že dňa 10. 8. 2005 žalovaný pri návrate z Inšpektorátu práce zvolal poradu, kde
rečnil iba proti nemu. Povedal, že napísal sťažnosť na Inšpektorát práce v Košiciach a teraz musí
platiť pokutu a preto nemôže zvýšiť mzdy. Zmanipuloval kolegov, aby napísali otvorený list. Na porade
žalovaný JUDr. V. hovoril, že sa stále sťažuje, aby vyhľadávali čo poruší a aby mu to hlásili. Keď si na
tejto porade pýtal slovo nedostal ho, slovo dostal len na konci porady, keď ho už nikto nepočúval. Počas

porady ho poslal von s p.W., aby nepočuli aké im dáva pokyny. Oni dvaja nedostali nočné služby. Pri 4-
hodinových pracovných zmenách im nevznikol ani nárok na stravné. Po tejto porade p.C., ktorého súd
vypočul ako svedka napísal otvorený list dňa 15.8.2005, ktorý spolu podpísali 5 pracovníci z dôvodu,
že žalobca vyniesol mimo objekt a následne prefotil dokumentáciu o rozpise služieb a odpracovaných
zmenách. Týmto stratili u nich dôveru aj s p. W. a preto odmietajú s nimi pracovať na jednej zmene.

Žalobca uvádzal, že k tomuto konaniu ich naviedlo vedenie.

ŽalobcasúdupredložillistInšpektorátupráceKošicezodňa25.8.2005ovýsledkušetreniajehopodnetu.
Ďalej predložili súdu list Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 15.6.2006 kde mu oznamujú vybavenie jeho
podania s tým , že zamestnávateľovi bolo uložené odstrániť nedostatky a on bol odkázaný, v prípade že

má neuspokojené nároky od zamestnávateľa, domáhať sa ich uspokojenia v občiansko-právnom konaní
na súde. Tiež pred výsluchom svedka p. R. J. predložil uznesenie Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej
Vsi, kde jeho oznámenie o podozrení z tesného činnou voči p. J. odovzdávajú na konanie Obvodnému
úradu v Spišskej Novej Vsi preto, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania.Podľa predloženého podacieho lístku, ďalšie podanie v tomto smere adresoval Prezídiu PZ MV SR dňa
7. 6. 2006.
Dňa 30.8.2005 prevzal žalobca výpoveď v zmysle § 63 ods.1 písm. e/ a neplatnosť tejto výpovede bola

predmetom konania 1C/189/2005. V tomto konaní súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa
26.8.2005 je neplatná. Jedným z troch výpovedných dôvodov bolo porušenie pracovnej disciplíny tým,
že druhýkrát nenastúpil do práce, pretože bol u lekára a návštevu lekára si mohol zabezpečiť vo svojom
voľnom čase. Konštatoval, že porušenia pracovnej disciplíny nespĺňajú takú intenzitu a také dôsledky
pre žalovaného, ktorými by mu bola spôsobená škoda. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 16.9.2008.

Žalovaný uviedol, že na upozornenie Inšpektorátu práce musel zrušiť 16-hodinové pracovné zmeny a
tie rozdelili na 4 a 12 hodinové. Žalobcovi po návrate z práceneschopnosti bol vymeraný fond pracovnej
doby ktorý určuje Zákonník práce v zmysle § 97 a bol informovaný, že žalobca p. W. uviedol, že nadčasy
nepotrebuje, chce pracovať v zmysle Zákonníka práce, pretože má doma dosť práce pri opatere svojej

matky a pomáha dcére pri plynofikácii domu a to isté uviedol i jemu. Čo sa týka nároku žalobcu na
stratu zárobku, tak všetky jeho mzdové nároky boli vyplatené v zmysle odpracovaných hodín. Na porade
10.8.2005 oboznámil pracovníkov z celkovou situáciou a uviedol, že nebudú robiť 16-hodinové pracovné
zmeny, pretože tieto sú v rozpore so zákonom a upozornil ich na povinnosť mlčanlivosti. Uviedol , že p.
V. prefotil zmenovky a knihu služieb a všetko zaslal na Inšpektorát práce. V žiadnom prípade neposlal

žalobcu z porady von ale po skončení porady jemu aj ďalšiemu pracovníkovi, ktorý mali službu povedal,
aby pokračovali v práci. Žiadnemu s pracovníkov nedával pokyny smerujúce proti žalobcovi. Na porade
povedal, že na záver dá každému slovo. To povedal aj žalobcovi, pretože žalobca neustále vyskakoval
a chcel rozprávať, takže mu povedal, aby do reči neskákal. Nikdy nekázal žalobcovi umývať dlážku a
tiež nežiadal pracovníkov, aby napísali otvorený list.

Súd vypočul všetkých pracovníkov, ktorých žalobca navrhoval a to jednak tých, ktorý vo firme pracujú a aj
tých, ktorí vo firme už nepracujú. Okrem p. W. nikto nepotvrdil tvrdenia žalobcu, žeby bol diskriminovaný,
čo sa týka na porade z dôvodu, že mu nebolo dané slovo, ktoré mu bolo dané až na záver. Tiež sa
nepotvrdilo, žeby bol žalobca vykázaný z porady, že p. V. voči nemu slovne útočil a nahováral proti
nemu ostatných pracovníkov, dával ho sledovať alebo dával osobné pokyny, ktoré by boli rozdielne od

ostatných pracovníkov. Žalobca na adresu svedkov, keď nepotvrdili jeho tvrdenia uvádzal, že klamú.

Svedok R. J. okrem iného uviedol, že po nástupe do práce v júli 2005 p. V. uviedol, že vyhral spor a
chcel presvedčiť celú partiu, aby sa pridali a súdili. Chcel aby p. W. písal zmeny tak, ako to on povie. Tiež
mu p. V. povedal, že chce pracovať iba 4-hodinové pracovné zmeny. Pred p. W. on rozpisoval zmeny.

Ďalší svedok R.W. C. uviedol, že otvorený list písal on, nikto z vedenia ho o to nežiadal, pretože bol
proti tomu, aby sa išlo proti firme. Svedok R. M. uviedol, že žalobca zobral rozpis služieb a išiel ho fotiť
k p. Chovancovej a toto zistil keď nastúpil do práce a doniesol tieto papiere. Ďalší svedok V. W. uviedol,
že sám žalobca ho žiadal 4-hodinové pracovné zmeny. List zo dňa 24.7.2005, kde bola hlavička DIS
Žilina nečítal, pretože nebol jemu adresovaný a kázal ho žalobcovi poslať do Žiliny. Nikdy nevykonával

kontrolu upratovania, pretože jeho úlohou bola kontrola služby, ustrojenosť a úprava pracovníkov. Má
18 prevádzok a preto na kontrole tejto prevádzky mohol byť 4 až 5 krát do mesiaca. Dodatok k smernici
ktorú vypracoval, slúži všetkým pracovníkom, je pre všetkých záväzná a nie je zameraná voči žalobcovi.
Všetci ju dodržujú bez námietok.

Žalobcaprostredníctvomprávnehozástupculistomzodňa15.7.2008doplnilnávrhvzmyslezrušujúceho
uznesenie Krajského súdu v Košiciach tak, že upresnil, že si uplatňujú náhradu škody podľa § 192 ods. 1
Zákonníka práce. Žalobca bol zaradený do nepretržitého pracovného režimu, výkon prác bol na zmeny,
ale žalovaný mu svojvoľne určil nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, najmä na štvorhodinové
popoludňajšie zmeny. Tým, že nebol zaradený na nočné zmeny a nevykonával prácu nadčas bol

diskriminovaný voči ostatným zamestnancom, dosahoval nižší mesačný príjem a tým mu vznikla škoda
v žalovanej sume. Tiež si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- Sk podľa § 13 Zákonníka práce
o zákaze diskriminácie a podľa § 9 ods. 3 zákona č. 355/2004 Z.z. V priebehu prvostupňového konania
preukázal, že počas trvania pracovného pomeru bol diskriminovaný a to tým, že bol vypracovaný nový
rozpis služieb, bol diskriminovaný v súvislosti so súdnym sporom a o neplatnosť skončenia pracovného

pomeru ako aj so sťažnosťou na Inšpektorát práce a túto diskrimináciu konštatoval aj Krajský súd.Žalobca uviedol, že tým, že bol v práci diskriminovaný, nemohol toľko pomáhať sestre s opaterou matky,
odvoz k lekárovi, vyberať lieky. Nemohol sa zúčastňovať návštev v rodine, priateľov, spoločenských
podujatí, nestihol urobiť všetky opravy okolo domu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že zaobchádzanie so žalobcom nenaplnilo znaky diskriminácie.
O poobedňajšie 4-hodinové zmeny požiadal sám, a ďalším dôvodom bolo, že opätovne viackrát porušil
pracovnú disciplínu čo bolo preukázané v konaní 1C 189/05. Javil sa nespoľahlivý na vykonávanie 12-
hodinových pracovných zmien. Vzhľadom na sústavné menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny,

nepovažujú namietané konanie za diskriminačné. Žalovaná náhrada je neopodstatnená. V žiadnom
prípade nebola znížená ľudská dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie. Zákon
požaduje značnú intenzitu, aby mohlo dôjsť k nemajetkovej ujme,. Žalovaný nespôsobil škodu žalobcovi,
ktorá by vznikla porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Žalovaný ďalej predložil rozpisy služieb za mesiac júl - október 2005 a pracovné náplne ktoré sú
obsiahnuté v smerniciach.

Súd žalovaného niekoľko krát vyzval, aby v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu sa k veci
vyjadril a doplnil dôkazy. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca predložil dôkazy, z ktorých možno
konštatovať, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a za daného stavu sa dôkazné
bremeno presúva na žalovaného. Žalovanému mal byť vytvorený dostatočný priestor na navrhnutie a

vykonanie dôkazu opaku. Žalovaný mal preukázať, že
- nerovnaké zaobchádzanie bolo opodstatnené a nie je porušením zásady rovnakého zaobchádzania
( poobedňajšie pracovné zmeny, zaobchádzanie na porade, pracovná náplň, neudelenie pracovného
voľna na návštevu lekára ),
- porovnať novú pracovnú náplň s predchádzajúcou pracovnou náplňou jednotlivých zmien a či nie

je poobedňajšia pracovná zmena výrazne upravená práve preto, že na túto zmenu bol prevažne
zaraďovaný žalobca
- predložiť rozvrh práce, aký by bol, ak by práca bola rovnomerne rozdelená medzi všetkých
pracovníkov, akú mzdu by dosiahol žalobca, aby sa dala porovnať so mzdou akú dosiahol pritom je
potrebné brať do úvahy, že žalobcovi za uvedené obdobie patrí mzda len za fond pracovného času,

pretože s ním nebola uzavretá dohoda o nadčasovej práci.

Žalobca zaslal len všeobecné vyjadrenie a na uvedené návrhy v zrušujúcom uznesení nereagoval. V
liste zo dňa 3.10.2008 doplnil svoje predchádzajúce vyjadrenia, kde udáva rozpis mzdy za mesiace
august, september a október 2005, a kde uvádza, že žalobcovi bol v mesiaci október vyplatený doplatok

na mzde, v skutočnosti ide o doplatok týkajúci sa sporu 4C/170/2005 za predchádzajúce obdobie. Súdu
predložil tabuľky - rozpis služieb za sporné obdobie bez prepočtu mzdy.

Súdpretovoveciustanovilznalca.ZnalkyňaIng.E.F.,PhD.zodboruEkonómieamanažmentu,odvetvie
Účtovníctvo a daňovníctvo, Personalistika predložila súdu dňa 27.4.2009 znalecký posudok č. 22/2009 v

ktorom odpovedala na otázky uložené súdom v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Podľa
tohto znaleckého posudku vypracovala dve varianty.
Podľa prvého variantu vychádzala z dennej pracovnej doby 7,5 hodiny. Za predpokladu, že zamestnanec
odpracuje len fond pracovnej doby rozvrhla pracovnú dobu rovnomerne 1/3. Za sledované obdobie pri
rovnomernom rozvrhnutí pracovných zmien za fond pracovnej doby bez nadčasov za obdobie august,

september, október 2005 bola vyplatená mzda o 31,- Sk viac.
Pri druhom variante vychádzala s rozpisu predloženom zamestnávateľom a podľa tohto variantu
pri celkovom počte odpracovaných hodín 153 a po porovnaní s výplatnými páskami bola žalobcovi
vyplatená mzda o 580,- Sk viac. Čiže pri obidvoch variantov bola hrubá mzda žalobcu pri rovnomernom
rozvrhnutí pracovných zmien a pri odpracovanom fonde pracovnej doby bez nadčasov nižšia, ako mu

bola mzda vyplatená zamestnávateľom.

Žalobca listom zo dňa 12.5.2009 uviedol, že má výhrady voči znaleckému posudku, nakoľko neobsahuje
výpočet mzdy ostatných zamestnancov, znalkyňa neuvádza knihu denných hlásení o odpracovaných
zmenách, neuvádza fond pracovnej doby u všetkých zamestnancov, uvádza hrubú mzdu podľa výplatnej

pásky a hrubú mzdu vypočítanú znalcom, nešpecifikuje z čoho pozostáva hrubá mzda a prečo vznikajú
plusové alebo mínusové rozdiely. Nezobrala do úvahy prekážky v práci za dňa 9.8. a 16.8.2005 a
znalkyňa mala vypočítať hrubú mzdu žalobcu aj vrátanie nadčasov. Na základe uvedeného navrhol
kontrolný znalecký posudok.Žalovaný so znaleckým posudkom súhlasil.

Znalkyňa na námietky žalobcu uviedla, že znalecký posudok vypracovala v zmysle položenej otázky
súdom a mal byť vypracovaný na výpočet mzdy žalobcu a nie ostatných zamestnancov. Na základe
toho jej nevyplývala úloha vykonať výpočet na základe knihy denných hlásení. Na výhradu žalobcu, že
nešpecifikovalazčohopozostávalahrubámzdaaprečovznikajúplusovéamínusovérozdielypoukázala
na stranu 7 znaleckého posudku. Na ďalšiu výhradu, že neboli zohľadnené prekážky na strane žalobcu

za dni 9.8. a 16.8.2005 znalkyňa uviedla, že vychádzala zo situácie, že má odpracovaný plný počet
pracovnýchzmienvmesiaciaugust2005.Navýhradužalobcu,žemalavypočítaťhrubúmzduajvrátanie
nadčasov, poukázala na otázku položenú súdom, že je potrebné brať len do úvahy, že žalobcovi za
uvedené obdobie patrí mzda len za fond pracovného času, lebo s ním nebola uzavretá dohoda o
nadčasovej práci a teda príplatky za nadčasy mu nepatria.

Súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom zamietol z dôvodu, že
súd položil znalkyni otázky v zmysle zrušujúceho uznesenie Krajského súdu a tým bolo, že žalobca
má nárok na náhradu škody, ktorou by bol rozdiel na mzde ktorú žalobca dosiahol a ktorú by mohol
dosiahnuť, keby rozvrh práce bol rovnomerný. V zrušujúcom uznesení je konštatované, že žalobcovi
patrila len mzda za fond pracovného času v zmysle zákonníka práce, pretože pokiaľ s ním nebola

uzavretá dohoda o nadčasovej prác, príplatky za nadčasy by mu nepatrili a preto nemožno porovnávať
jeho mzdu so mzdou pracovníkov, ktorý pracovali nadčasy.

Podľa § 13, ods. 1,2,3 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych
vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania

ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon).
V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského
stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti,

národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Výkonprávapovinnostívyplývajúcichzpracovnoprávnychvzťahovmusíbyťvsúladesdobrýmimravmi.
Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu
alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych
vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo

zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Podľa § 192 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla
zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri
plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.

Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z.z., diskrimináciou nie je také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je
objektívne odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa
tieto činnosti vykonávajú, ak sú rozsah alebo spôsob takéhoto rozdielneho zaobchádzania primerané a
nevyhnutné vzhľadom na tieto činnosti alebo okolnosti, za ktorých sú vykonávané.

Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 365/2004 Z.z., ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä
ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť,
spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím

na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Podľa § 11 ods. 1,2 zák. č. 365/2004 Z.z. konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady
rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej

tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania.
Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca predloží
súdu dôkazy, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
došlo.Podľa § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,

za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení po spresnení nároku, ktoré urobil právny zástupca

žalobcu po podaní odvolania, na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach konštatoval, že uplatnený
nárok je nárok na náhradu škody, ktorý mal žalobcovi vzniknúť v súvislosti s diskriminačným postupom
zamestnávateľa a teda je potrebné ho posúdiť v zmysle § 192 ods. 1 Zákonníka práce.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že po skončení práceneschopnosti, žalobca dňa

18.7.2005 nastúpil do práce. Žalobca vypracoval na mesiac august nový rozpis služieb, ktorý žalobca
označuje za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Rozpis služieb na nasledujúce mesiace
možno považovať za dôkaz, z ktorého možno usudzovať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania,
pretože u 7 zamestnancov mali poobedňajšiu 4 hodinovú pracovnú zmenu len žalobca a W. a okrem nich
dve poobedňajšie zmeny mal J.. Ostatní zamestnanci boli zaradení len na denné a nočné 12-hodinové

pracovné zmeny. V mesiaci september mal poobedňajšie zmeny žalobca a W. a v októbri aj novoprijatý
zamestnanecM..Tvrdeniežalovanéhoorovnakomrozpisezmienprevšetkýchzamestnancovneobstojí.
Tvrdenie žalovaného a svedka W., že žalobca si sám žiadal poobedňajšiu 4 hodinovú pracovnú zmenu
vyvracajú listy zo dňa 25.7. a 31.7. 2005, ktorými sa žalobca písomne domáhal rovnomerného rozvrhu
zmien.

Žalovaný predložil aj smernice, v ktorých je uvedená pracovná náplň pre jednotlivé zmeny a z
ktorých možno usudzovať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Pri poobedňajšej zmene, ktoré
prevažne robil žalobca, je zrejmý rozdiel, keď v jednej smernici je uvedené, že je potrebné umyť podlahu
vodou so saponátom a v druhej smernici táto práca uvedená nie je. V ostatných zmenách umývanie
podlahy nie je uvedené. Žalobca až po tom, čo žalovaný na jeho listy nereagoval, podal sťažnosť na

inšpektorát práce, čo je zrejmé z jeho výpovede, preto túto sťažnosť nemožno považovať za dôvod
diskriminácie.
Zaobchádzanie na jednej porade tak, že žalobcovi nebolo hneď udelené slovo, ale až na záver, súd
nepovažuje za diskrimináciu, pretože nie je možné, aby všetci mohli hovoriť ako prvý a tiež to, že žalobca
bol poslaný pracovať, pretože podľa rozpisu zmien žalobca dňa 10.8.2005 mal poobedňajšiu zmenu,

čiže nebol vykázaný, ale bol poslaný aby vykonával prácu. Tiež to, že žalovaný nepovolil žalobcovi
návštevu lekára nie je možné považovať za diskrimináciu. Žalovaný odchod žalobcu považoval za
porušenie pracovnej disciplíny a bolo to jedným z výpovedných dôvodov a predmetom súdneho konania
1C/189/2005. V tomto konaní súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 26.8.2005 je neplatná.

Žalobca žiadal náhradu škody za mesiace júl až október spolu vo výške 16.753,- Sk. Túto časť návrhu
odôvodnil tým, že z dôvodu diskriminácie nemohol odpracovať toľko hodín, ako za mesiace december
2004 a január a február 2005 a po vypracovaní znaleckého posudku žiadal porovnávať svoju mzdu
so mzdou, ktorú dosiahli ostatní pracovníci. Súd mal z predložených dokladov a znaleckého posudku
preukázané, že mu bola vyplatená mzda za mesiace júl až október 2005 v plnej výške, čiže mu

bola vyplatená podľa odpracovaných hodín, v súlade s uzavretou pracovnou zmluvou a v súlade so
Zákonníkom práce. Po porovnaní, akú mzdu by dosiahol, ak by rozvrh práce bol rovnomerný, ak
by žalobca odpracoval v podstate rovnaký počet ranných, denných, poobedňajších a nočných zmien
rovnomerne, bolo preukázané znaleckým posudkom, že nebol v podstate zistený rozdiel na mzde,
dokonca mu bolo vyplatené viac a teda ku žiadnej škode nedošlo.

Súd je viazaný stanoviskom odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že za žalované obdobie žalobcovi patrí
mzda len za fond pracovného času v zmysle Zákonníka práce, pretože pokiaľ s ním nebola uzavretá
dohoda o nadčasovej práci, príplatok za nadčasy mu nepatrí a preto nemožno porovnávať jeho mzdu sostatnými pracovníkmi, ktorí mali uzatvorenú dohodu o práci nadčas. Súd na základe uvedeného žalobu
na náhradu škody zamietol.

Nemajetkovej ujmy v peniazoch sa žalobca podľa § 9 ods. 3 zák. č. 365/2004 a § 13 ods. 3 OZ,
môže domáhať iba výnimočne a len v prípade, ak bola značným spôsobom znížená jeho dôstojnosť,
spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie. Predpokladom vzniku tohto práva je preukázanie,
že zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti bolo v značnej miere, nie len bežnej (rozsudok
NS SR 4 Cdo 15/03). Žalobca uviedol že je čiastočný invalidný dôchodca. Tým, že bol v práci

diskriminovaný, nemohol toľko pomáhať sestre s opaterou matky, odvoz k lekárovi, vyberať lieky.
Nemohol sa zúčastňovať návštev v rodine, priateľov, spoločenských podujatí, nestihol urobiť všetky
opravy okolo domu. Poobedňajšie pracovné zmeny mu práve naopak umožňovali vypomáhať v rodine,
pretože návštevy lekára a výber liekov sa najčastejšie vykonávajú v doobedňajších hodinách. Tiež mal
dostatok času na opravy a na návštevy mal dostatok času po pracovnej dobe. Okrem toho išlo o krátke
obdobie dva a pol mesiaca, čiže krátku dobu. Žalobca týmto svojím tvrdením nepreukázal, žeby išlo o

taký zásah do jeho práv, ktorý by v značnej miere nie len v bežnej znižoval jeho dôstojnosť a vážnosť
v spoločnosti. Okrem toho žalobcovi uvedeným konaním nevznikla žiadna škoda a preto vzhľadom na
uvedené, súd žalobu aj v tejto časti zamietol .

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Žalobca
bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, bol mu priznaný bezplatný advokát, je dlhodobo
práceneschopný, čo súd považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý žalovanému nepriznal
náhradu trov konania. Je toho názoru, že nepriznanie uvedenej náhrady nebude pre žalovaného,
ako obchodnú spoločnosť znamenať finančnú ujmu, ktorá by mu spôsobila problémy pri výkone jeho

podnikateľskej činnosti.

Súd rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania podľa § 148 O.s.p. - vyplatené svedočné a
znalečné, pretože žalobca, ktorý bol v konaní neúspešný je oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.