Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, May 29, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/228/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708210030
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8708210030.8

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Mesto Vysoké Tatry, so sídlom v
Starom Smokovci č. 1, právne zastúpeného Advokátska kancelária SCHUBERT & partners, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, na ul. Vansovej č. 2, proti žalovaným 1/ O., H. U., so sídlom v Poprade, na ul. Hlavnej
č. 1416/28, právne zastúpenému JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, na ul.

Podbrezovskej č. 34 a 2/ C. Ú. L., W. C., so sídlom v Poprade, na ul. J. Curie č. 3, o určenie vlastníckeho
práva s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 01.06.2016 č.k.
9C/245/2008 - 977 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že o trovách konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Predloženými listinnými dôkazmi a to hospodárskou zmluvou o prevode správy majetku č.X/
XX zo dňa 1.4.1984, hospodárskou zmluvou o prevode správy majetku č.X/XX zo dňa X.X.XXXX,
hospodárskou zmluvou o prevode správy majetku č.X/XX zo dňa 1.5.1984, hospodárskou zmluvou
o zrušení práva trvalého užívania nehnuteľného majetku č.X/XX zo dňa 29.3.1985, hospodárskou

zmluvou o prevode vlastníctva majetku č.X/XX zo dňa 1.5.1985 mal za preukázané, že žalobca, resp.
jeho právny predchodca Mestský národný výbor Vysoké Tatry nadobudol do správy majetok a to
konkrétne novovytvorenú parcelu č. E./XX o výmere XXXXX m2 v k.ú. O. I. tak ako bola vytvorená na
základe geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX zo dňa 10.1.1984. Nehnuteľnosť bola zapísaná
na LV č. X k.ú. O. I., avšak geometrický plán nebol zakreslený do katastrálnych máp č. E.-X-X a E.-
X-XX. V zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení boli dovtedajšie mestské národné výbory

zrušené, ich právnymi nástupcami sa stali obce, teda v tomto konkrétnom prípade Mesto Vysoké Tatry.
Dňa 1.5.1991 nadobudol účinnosť zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V zmysle ustanovenia 2 ods.
1 tohto zákona do vlastníctva obcí prešli z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu
účinnosti osobitného predpisu podľa zákona č. 369/1990 Zb. právo hospodárenia národným výborom,
na území ktorých sa nachádzajú.

3. Z parcely č. XXXX/X časť pozemku o výmere XXXXX mX na základe hospodárskej zmluvy č. X/
XX prešla na právneho predchodcu žalobcu a časť pozemku o výmere XXXXX m2 v rámci privatizácie
prešla dňa 22.4.1992 na Eurocamp a.s. a táto zmena sa v katastri nehnuteľností zapísala 15.10.1993
pod č. XXX/XX. Geometrickým plánom Eurocamp a.s. rozdelil parcelu č. XXXX/X o výmere XXXXX m2
na novovytvorené parcely a to parcelu č. XXXX/X o výmere XXXXX m2, č. XXXX/XX o výmere XXXXX
m2 a č. XXXX/XX o výmere XXXXX m2. Kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.1995 previedol Eurocamp a.s.

parcelu č. XXXX/XX o výmere XXXXX m2 na kupujúceho Investičný privatizačný fond II VSŽ Sporiteľňa ,
ktorého nástupcom sa následne stala Cassovia Invest - Credit a.s. Košice. Tento vlastník rozdelil parceluč. XXXX/XX na parcelu č. XXXX/XX o výmere XXXXX m2, ktorú kúpnou zmluvou zo dňa 7.2.2006
previedol na žalovaného v 1. rade a parcelu č. XXXX/XX o výmere XXXX m2, ktorú kúpnou zmluvou zo
dňa 15.5.2003 previedol na obchodný dom Prior a.s. Poprad. Obchodný dom Prior túto nehnuteľnosť

rozdelil geometrickým plánom na parcelu č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 a túto previedol kúpnou
zmluvou z 8.4.2004 na N.. W., na parcelu č. XXXX/XXX o výmere XXXX m2 a túto previedol na Y.. C.
a na parcelu XXXX/XXX o výmere XXXX m2 a túto previedol na N.. T.. Tieto fyzické osoby uvedené
nehnuteľnosti previedli v roku 2008 na žalovaného v 1. rade.

4. Z ďalších pripojených listinných dôkazov, zo správy katastra, z predložených listov vlastníctva,
geometrických plánov a v neposlednom rade aj zo znaleckého posudku č. 16/2014, ktorý dal vypracovať
žalobca vyplýva, že časť parcely č. XXXX/XX je duplicitne zapísaná aj na LV č. XXX k.ú. O. I. ako parcela
č. XXXX/XX o výmere XXXXX m2 a to na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX. Táto
parcela mala byť formálne vytvorená z popisných údajov parcely č. XXXX/X o výmere XXXXX m2, čo
viedlo k tomu, že duplicitné vlastníctvo vzniklo aj z titulu zmätočného a zavádzajúceho geometrického

plánu, ktorý však bol vypracovaný na základe chybného zákresu v katastri nehnuteľností.

5. V prejednávanej veci žalobca skutočne preukázal nadobudnutie spornej nehnuteľnosti do svojho
vlastníctva. Svedeckou výpoveďou N.. L. J. bolo preukázané aj bežné nakladanie a hospodárenie s
majetkom. Vyplýva to aj z predložených urbanistických štúdií a ďalších listinných dôkazov označených

žalobcom týkajúcich sa prenájmu nehnuteľnosti. Rovnako nemožno žalobcovi vyčítať, žeby nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, nakoľko
rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Taktiež
bol preukázaný i aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade
a tento stav právnej neistoty bolo možné odstrániť rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva k

spomínanému pozemku.

6.Tiežjevšakpravdou,žeajžalovanýv1.radenazákladepredloženýchlistinnýchdôkazovspoukazom
na ust. § 134 Občianskeho zákonníka riadne preukázal vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, jeho
dobromyseľnosť, držbu trvajúcu viac ako 10 rokov, pri započítaní doby, po ktorú mali vec v oprávnenej

držbe aj právni predchodcovia a to dokonca k dátumu, kedy bola podaná žiadosť o opravu v katastri v
roku 2005, ako aj nakladanie s majetkom od roku 1992 až doposiaľ spolu so zámerom využitia pozemku.
Navyše žalovaný v 1. rade bol dobromyseľným už v čase nadobudnutia predmetného vlastníckeho
práva a nemal možnosť sa dozvedieť o predchádzajúcich prevodoch vlastníckeho práva, ktoré sa týkali
nehnuteľnosti v minulosti.

7. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vydaného dňa 16.3.2016 vo veci I.ÚS
549/2015-34 rozhodovanie štátu o privatizácii podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov je síce rozhodovaním štátu, ale nie ako
nositeľa verejnej moci, ale štátu ako doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha

žiadnej kontrolnej právomoci zo strany všeobecných súdov. Aj keď Občiansky zákonník explicitne
neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba
na základe dobrej viery od nadobúdateľa, s výnimkou vydržania, nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že
samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva. Treba poskytnúť zásadnú ochranu aj tej osobe, ktorá robila právny úkon s dôverou v

určitýprezentovanýskutkovýstav.Navyšeakbolpotvrdenýúdajmizverejnejštátomvedenejevidenciea
najmä keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci (kataster nehnuteľnosti, súd a podobne).
Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov
princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva,
pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom

prípade by si nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho
právneho štátu. Otázkou dobrej viery takéhoto nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy
musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia
ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka
a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej

viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery
ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Ak však nemožno
zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť k princípu všeobecnej spravodlivosti,
kedy je nutné zvažovať ako všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, tak aj individuálneokolnosti rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej
viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a
dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Ak teda

nadobúdateľ pri nadobudnutí nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností konal v dobrej viere
v konštitutívny akt štátu, mal by požívať ústavnú ochranu. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj
Ústavný súd Českej republiky, ktorý v náleze sp. zn. III.ÚS 247/14 zo dňa 28.1.2016 zhrnul svoju
doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva
dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje

vlastníckeprávoknehnuteľnostiamevidovanýmvkatastrinehnuteľnostíodprávnehoúkonu,ktorýbybol
neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť
s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá
poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo
podobných prípadov na území Slovenska, lebo dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie pri

rovnakom právnom základe.

8. Žalovaný v 1. rade bol jednoznačne v dobrej viere pri odkúpení predmetných nehnuteľností,
dodržiaval riadne zákon, nepochybil. Možno konštatovať, že ide o šiesteho nadobúdateľa v poradí, ktorý
nehnuteľnosť riadne odkúpil, zaplatil cenu, ktorá je obvyklá a užíval ju aj s určitým zámerom, keď aj

požiadal o vydanie územného rozhodnutia na výstavbu rodinných domov, resp. o výstavbu rekreačného
zariadenia. Toto vlastníctvo žalovaného v 1. rade spochybnené nebolo.

9. Pokiaľ sa týka žalobcu, taktiež mu nie je možné vytknúť bežné hospodárenie s majetkom,
nehnuteľnosť prenajímal a dal si vypracovať urbanistické štúdie so zámerom výstavby záchytného

parkoviska. Z výpovede svedka Ing. L. J. vyplynulo, že žalobca sa staral o bežnú údržbu nehnuteľností,
úpravy zelene, kosenie a podobne. Tiež možno dať za pravdu právnemu zástupcovi žalobcu, že nie je
reálne, aby žalobca kontroloval všetky pozemky zapísané v katastri, či tieto majú správnu výmeru na
správnej parcele, ak sú riadne zapísané v liste vlastníctva, ktorý spochybnený nebol. V tomto smere
sa len poukázalo na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci 28Cdo/3941/2010, podľa

ktorého zákon č. 497/1990 Zb. nezakladá priamy prechod vlastníctva na štát. I tento zákonný prechod
musí mať svoju realizačnú fázu, aby bolo jasné, z koho na koho a aké nehnuteľnosti prechádzajú. Tieto
veci museli byť označené v adresnom právnom úkone voči konkrétnemu subjektu, ktorý mal povinnosť
tieto veci vydať. Obec nemohla automaticky nadobudnúť nehnuteľnosti podľa zákona č. 172/1991 Zb.
do svojho vlastníctva, pokiaľ štát predtým nepostupoval v intenciách ústavného zákona č. 497/1990

Zb. Právo vždy vyžaduje určitú aktivitu a to predovšetkým zo strany tých osôb, ktoré sa cítia byť jeho
nositeľmi.

10. Žalobca teda aj po roku 1990 v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí mal možnosť dať
do súladu právny a skutkový stav týkajúci sa aj nehnuteľností, ktoré obec alebo mestá preberali do

svojho vlastníctva a teda mal možnosť aj do katastrálnej mapy zakresliť v uvedenom čase hranice, ktoré
zakreslené nie sú podľa geometrického plánu z roku 1983. Ani počas ďalších rokov k tomuto nedošlo
a až v roku 2005 žalobca prvýkrát požiadal listom správu katastra o opravu. Ide teda o dlhodobý stav
kedy žalobca nevyvinul žiadnu činnosť, ktorá by smerovala k odstráneniu daného stavu a odstráneniu
duplicity zápisu. Žalobca má možnosť domáhať sa náhrady škody z titulu nesprávneho postupu štátu a

nemožno sa v tomto prípade vracať do roku 1983, nakoľko rozsudok sa vydáva podľa stavu ku dňu jeho
vyhlásenia. Navyše podľa ustanovenia § 80 O.s.p., žalobou možno uplatniť pozitívne alebo negatívne
určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, len ak je na tom naliehavý právny záujem.
Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať tento naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu.
O naliehavý právny záujem môže ísť vtedy, ak bez súdom vysloveného určenia, či tu právny vzťah alebo

právo existuje, by bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým.
Súčasne je podmienkou existencie naliehavého právneho záujmu predpoklad, že rozhodnutie vo veci
nevyvolá ďalšie spory. V tomto prípade je zrejmé, že rozhodnutie o určení vlastníckeho práva by bolo
podkladompreviacerosúdnychsporov,nakoľkožalovanýv1.radejevpodstatešiestymnadobúdateľom
predmetnej nehnuteľnosti. Navyše pri nadobudnutí vlastníctva v rámci privatizácie ide o rozhodnutie

štátu ako vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha žiadnej kontrolnej právomoci.

11. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol.12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Rozhodnutie oprel o právne predpisy a judikatúru, ktorá nijako s prejednávanou
vecou nesúvisí a pre rozhodovanie vo veci je nepoužiteľná. Žalobca sa stal bez podmienky ďalších
úkonov, teda zo zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vlastníkom spornej nehnuteľnosti dňa 1.5.1991.
V priebehu konania sa jednoznačne preukázal spôsob, akým bol vykonaný prevod správy štátneho
majetku v období od roku 1984 do roku 1985 na žalobcu, ktorých pozemkov sa prevod týkal, v akej

výmere, pričom všetko bolo zaznamenané v katastri nehnuteľnosti (katastrálnom operáte). Geodetická
činnosť, zakresľovanie a vytyčovanie hraníc pozemkov vychádza z údajov v katastri nehnuteľnosti, ktoré
boli dostatočné na správne zakreslenie hraníc pozemkov. Vytyčovanie hraníc pozemkov v súlade s
údajmi obsiahnutými v katastri nehnuteľnosti a katastrálnom operáte nemôže založiť vznik alebo zmenu
vlastníctva a toto vytýčenie a zakreslenie hraníc vykonáva zvyčajne vlastník, ktorý hodlá s pozemkom
disponovať. Vykonáva ho prostredníctvom odborne vzdelanej a oprávnenej osoby, pričom výsledný

výstup následne kontroluje a odsúhlasuje kataster nehnuteľnosti, či je v súlade s právnymi listinami
a údajmi evidovanými v katastri nehnuteľnosti. Prenesenie zodpovednosti na žalobcu za nesprávne
vytýčenie hraníc sporného pozemku, ktorý sa prevádzal z Eurocamp a.s. na žalovaného v 1. rade (jeho
predchodcu) je v rozpore z právnymi predpismi a nezlučiteľné s princípom všeobecnej spravodlivosti.
Predmetom sporu vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. I.ÚS 549/2015 bol

prevodprivatizovanéhomajetkuformálneneplatnýmiúkonminanadobúdateľa,ktorýnadobudolmajetok
v dobrej viere v platnosť tohto prevodu. Spor bol medzi stranami, kde jedna urobila úkon, z ktorého
vyplývalo, že prepustila majetok zo svojej sféry vplyvu na nadobúdateľa a druhá strana nadobudla tento
majetok v dobrej viere, že tento úkon nebude spochybnený. Súdy rozhodovali o absolútnej neplatnosti
tohto úkonu a o tom, či vlastníkom nehnuteľností bude prevodca alebo nadobúdateľ. To znamená

medzi účastníkmi zmluvy, ktorou sa nehnuteľnosti predávali. V Náleze Ústavný súd neposudzuje dvojité
vlastníctvo nehnuteľnosti, ale rozhoduje o spochybnenom výlučnom vlastníctve nadobúdateľa, pričom
vlastníctvo by sa malo vrátiť pôvodnému vlastníkovi, ktorý urobil aj keď neplatný úkon s úmyslom
zbaviť sa svojho vlastníctva. Tento Nález Ústavného súdu by sa vzťahoval na prípad, ak by došlo k
spochybneniu vlastníctva medzi Eurocamp a.s. a žalovaným v 1.rade (jeho predchodcom). Žalobca

nikdy nevykonal žiadny právny úkon. z ktorého by vyplývalo, že chce žalovanému odpredať časť
parcely č. XXXX/XX, nebol v žiadnom právnom vzťahu ohľadne parcely č. XXXX/XX s prevodcom
Eurocamp. a.s. a ani so žalovaným v 1. rade a nevlastnil majetok, ktorý by podliehal privatizácii.
Ústavný súd považuje spôsob, akým vec opustila sféru vplyvu vlastníka, ako kritérium rozhodujúce
pre rozhodnutie o vlastníctve dobromyseľného nadobúdateľa. Žalobca nebol účastníkom úkonu, kúpnej

zmluvy, pričom kúpna zmluva sa týkala výlučne parcely č. XXXX/X a z nej vyčlenenej parcely, ktorá
bola v majetku Eurocamp, a.s.. Prevod majetku štátu na iné osoby síce nepodlieha žiadnej kontrolnej
právomoci zo strany všeobecných súdov, avšak musí byť splnená základná podmienka a to, že musí
ísť o privatizovaný majetok vo vlastníctve štátu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že spor sa vedie
o majetok - nehnuteľnosť, ktorá v čase prevodu na žalovaného v 1. rade už bola privátna (neštátna),

a preto ju nebolo možné privatizovať v zmysle zákona. Predmetom zmluvy medzi Eurocamp, a.s. a
žalovanýmv1.rade(jehopredchodcom)síceformálnebolprivatizovanýmajetok,alereálnesapreviedol
majetok žalobcu. Nedbalým vlastníkom podľa rozhodnutia Ústavného súdu môže byť len vlastník,
ktorého majetok bol privatizovaný, alebo urobil úkon svedčiaci o úmysle prepustiť majetok zo svojej sféry
vplyvu, ktorý svojím nedbalým prístupom spôsobil, že majetok opustil jeho sféru právne nerelevantným

spôsobom. Prvoinštančný súd nezdôvodnil, v čom bolo konanie žalobcu nedbalé. Zakreslenie hraníc
pozemkov do katastrálnej mapy podľa údajov v katastri nehnuteľnosti nepatrí do dispozície vlastníka
nehnuteľnosti. Je to úkon, ktorý nevytvára právne dôsledky a vykonáva ho geodet na základe údajov
evidovaných katastrom nehnuteľnosti, ktoré boli podľa znaleckého posudku korektné. Z uvedeného
možno vyvodiť, že nedbalé bolo vyhotovenie geometrického plánu č. XXXXXXXX - XXX/XXXX, ktorý bol

podkladompreprevodvlastníctvazEurocamp.a.s.nažalovanéhov1.rade(jehoprávnehopredchodcu)
v roku 1995 a vklad jeho vlastníctva do katastra nehnuteľnosti. Podľa záveru znaleckého posudku
č. 16/2014 vyhotoveného znalcom N.. Y. X., zmätok v evidencii pozemkového vlastníctva spôsobil
nekorektný geometrický plán spoločnosti Geoplan s.r.o. Kežmarok, ktorý v stave právnom výkazu výmer
riešil iný pozemok ako bol zobrazený v grafickej časti geometrického plánu. Novovytvorenú parcelu č.

XXXX/XX o výmere XXXXX m2 umiestnil do pozemku parc. č. XXXX/XX zapísaného na LV č. X vo
vlastníctve žalobcu. Prvoinštančný súd ničím nezdôvodnil prečo dobrá viera žalobcu v nedotknuteľnosť
jeho vlastníctva bez jeho vedomia a súčinnosti a dôvera v údaje katastra nehnuteľností sú právne menej
významné ako dobrá viera žalovaného v 1.rade. Podľa znaleckého posudku N.. Y. X. parcela č. XXXX/XX o výmere XXXXX mX k.ú. O. I. mala byť vytvorená z popisných údajov parcely č. XXXX/X o výmere
XXXXX m2 zapísanej na LV č. XXX. Podľa grafického zobrazenia geometrického plánu parcela č. XXXX/
XX o výmere XXXXX m2 bola však vytvorená z parcely č. XXXX/XX o výmere E. mX zapísanej na LV č.

X k.ú. O. I. v prospech žalobcu. Keď na túto nezrovnalosť v roku 2005 upozornil, kataster nehnuteľnosti
začal katastrálne konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte. Podľa katastrálneho zákona a jeho
ustanovenia § 59 je možné opraviť chyby v katastrálnom operáte spôsobené vlastnou činnosťou alebo
činnosťou iných osôb. Správa katastra vydala rozhodnutie č. X-XXX/XX/SP zo dňa 26.6.2007. Výmera
parcely č. XXXX/X sa obnovila na pôvodnú výmeru XXXXXmX a vytvoril sa stav, aký bol pred spísaním

kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.1995, ako keby kúpnou zmluvou sa neodpredala žiadna časť pozemku.
Výsledný právny stav po vynesení neprávoplatného rozsudku prvoinštančného súdu je ten, že žalovaný
v 1. rade sa rozhodnutím súdu zmocnil cudzej nehnuteľnosti, predávajúci má naďalej vo vlastníctve
prevedenú nehnuteľnosť a aj cenu za predaj, len žalobca prišiel o svoje vlastníctvo bez najmenšej
spoluúčasti s odvolaním sa na princíp všeobecnej spravodlivosti.

13. Žalovaný v 1. rade navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu je opodstatnené.

15. V danom prípade ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia dôvodom zamietnutia žaloby o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. O. I. ako parcela č. XXXX/XX o
výmere XXXXX m2 bolo nadobudnutie tejto nehnuteľnosti žalovaným v 1. rade vydržaním v súlade
s ustanovením § 134 Občianskeho zákonníka. Vydržanie predstavuje jeden zo spôsobov pôvodného

nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k
nemu priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania, pokiaľ právny poriadok tento spôsob
nadobúdania vlastníctva pripúšťa, vo všeobecnosti sú oprávnená držba, uplynutie zákonom stanovenej
vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Pritom a to je potrebné osobitne zdôrazniť právne
následky nastávajú len vtedy, ak sú zároveň splnené všetky jeho podmienky.

16. Kto je držiteľom oprávneným upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 130 ods. 1. Podľa tohto
ustanovenia, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo
patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

17. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len
z okolnosti, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je,
či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu
vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na

existenciu dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva. Dobrá viera
držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k
právnemu dôvodu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva.

18. V odôvodnení rozhodnutia je uvedený len stručný poukaz na dobromyseľnosť žalovaného v 1. rade

a jeho právnych predchodcov , oprávnenú držbu trvajúcu viac ako 10 rokov a nakladanie s majetkom
od roku 1992 až doposiaľ bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia. Takéto nedostatočné zdôvodnenie
spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

19. Sporná nehnuteľnosť mala byť vytvorená z parcely č. XXXX/X o výmere XXXXX m2 vo

vlastníctve právneho predchodcu žalovaného v 1. rade Eurocamp, a.s. avšak v dôsledku zmätočného
a zavádzajúceho geometrického plánu bola vytvorená z parcely č. XXXX/XX vo vlastníctve žalobcu.
Žalobca nebol účastníkom zmlúv, ktorými sa následne realizoval prevod nehnuteľnosti tvoriacej predmet
sporu na žalovaného v 1. rade. Rovnako ani z LV č. 1 k.ú. O. I., kde bol zapísaný ako vlastník
parcely č. XXXX/XX o výmere XXXXX m2 sa nemohol dozvedieť o tomto zásahu do jeho vlastníckeho

práva. Výmera parcely č. XXXX/XX i naďalej zostala nezmenená ako keby k žiadnemu prevodu
nedošlo. Žalobca pritom podľa odôvodnenia rozhodnutia so spornou nehnuteľnosťou bežne nakladal
a staral sa o ňu. Žalobca teda nebol zapísaný len ako vlastník nehnuteľnosti ale aj fakticky realizoval
svoje vlastnícke oprávnenia vyplývajúce z ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka. Či obdobnýmspôsobom vykonával vlastnícke oprávnenia i žalovaný v 1. rade, resp. jeho právni predchodcovia sa z
odôvodnenia rozhodnutia zistiť nedá.

20. Nezodpovedaná zostala i otázka, z akého dôvodu by mal žalobca prísť o vlastnícke právo k časti
parcely č. XXXX/XX zapísanej na LV č. X k.ú. O. I. len preto, lebo iná osoba na základe nesprávne
vyhotoveného geometrického plánu bola zapísaná ako ďalší vlastník tej istej časti zemského povrchu
bez toho, aby tento stav žalobca vyvolal a mal o ňom akúkoľvek vedomosť.

21. Pokiaľ ide o princíp dôvery v údaje katastra nehnuteľnosti , tento bol vyhodnotený iba vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade. Z rovnakého princípu je ale potrebné vychádzať i pri žalobcovi , ktorý je stále
zapísanýakovýlučnývlastníkparcelyč.XXXX/XXzapísanejnaLVč.Xk.ú.O.I.vnezmenenomrozsahu.

22. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo

nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

23. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany

použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v

znení účinnom do 30.06.2016.

24. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok

je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd

v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.

25. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k

nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

26. Keďže vydanie nezrozumiteľného alebo nedostatočne zdôvodneného rozhodnutia je potrebné
hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd

postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Po vrátení veci bude potrebné vyhodnotiť všetky skutočnosti a dôkazy svedčiace nielen v prospech
žalovanéhov1.rade,aleajvprospechžalobcuanásledneopätovnevovecirozhodnúťtak,abyštruktúra

odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

28. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).

29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).