Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 6, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118206054
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118206054.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej, vo veci žalobcu: W. R., nar. XX. H. XXXX, trvalo
bytom X. XXX, proti žalovanej: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:
31 340 890, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO:47232471, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o

odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 30. júla 2018 č. k. 17Csp/58/2018-8, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uloženie povinnosti žalobcovi podať
žalobu vo veci samej, v časti o poplatkovej povinnosti a v časti trov prvoinštančného konania r u š í a
vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trvania neodkladného opatrenia do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej r u š í.

III. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zdržať sa výkonu zmluvného

ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy uvedeného v bode 3.9 zmluvy o úvere lepšia splátka č.
3793320286 uzavretej dňa 14.10.2013 medzi žalobcom a žalovanou v znení: “Dlžník a spoludlžník a
to každý z nich osobitne, podpisom tejto zmluvy o úvere uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo
mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením
pohľadávky Poštovky vzniknutej jej zo zmluvy o úvere. Poštovka ako veriteľ je oprávnená domôcť sa
uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi a spoludlžníkovi zo Zmluvy o úvere pravidelnými

mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej
podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného splatenia pohľadávky Poštovky“, a to až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej, II. vo zvyšku návrh zamietol, III. žalobcovi uložil povinnosť v
lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanej žalobu vo veci samej, predmetom
ktorej bude určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v bode 3.9 zmluvy o úvere lepšia
splátkač.3793320286uzavretej dňa14.10.2013,IV.žalovanejuložilpovinnosťzaplatiťsúdnypoplatokz

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur Slovenskej republike na účet Okresného
súdu Trnava, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, V. žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal.
Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/,
§ 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 336 ods. 1 CSP (Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z.) a §
37 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).

Vecne dôvodil, že návrhom doručeným súdu dňa 18.7.2018 sa žalobca domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanej uloží povinnosť zdržať sa použitia zmluvnéhoustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy v ním citovanom znení (bod 3.9 zmluvy o úvere z 14.10.2013)
a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu ŽSR Bratislava, aby upustil od vykonávania zrážok zo
mzdy. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca uzavrel so žalovanou 14.10.2013 zmluvu o úvere

lepšia splátka č. 3793320286 (ďalej aj „zmluva“), v zmysle ktorej boli žalobcovi poskytnuté finančné
prostriedky. Súčasťou zmluvy bola dohoda o zrážkach zo mzdy (bod 3.9). Na základe dohody bol
zamestnávateľ žalobcu povinný vykonávať v prospech žalovanej mesačne zrážky zo mzdy dlžníka/
žalobcu v riadnom výplatnom termíne a odvádzať ich na bankový účet (špecifikovaný v zmluve) vo
výške 167,10 eur mesačne. Považoval za nesporné, že žalovaná sa dňa 19.12.2017 obrátila na

zamestnávateľa žalobcu (ŽSR v Bratislave), ktorému predložila dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej aj
„dohoda“).
Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetné neodkladné opatrenie má výrazne regulatívny charakter.
Jeho zmyslom je zamedzenie vzniku škody alebo inej ujmy na zákonom aprobovaných právach
účastníka. Preventívny účinok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku situácie, kedy by boli pomery
účastníka ohrozené, resp. by došlo k rozširovaniu trvania negatívneho a protizákonného účinku. Žalobca

osvedčil existenciu základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi žalobcom
a žalovanou je spotrebiteľský vzťah. Zrážkami zo mzdy dochádza k bezprostrednému účinku dohody
v majetkovej sfére žalobcu, pričom táto napĺňa definíciu pojmu neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň
súd prvej inštancie konštatoval, že dohoda je absolútne neplatná aj z dôvodu jej neurčitosti, resp. pre

absenciujednejzozákladnýchnáležitostí(dohodaneobsahujeurčenieplatiteľamzdy).Súdpretonávrhu
žalobcu v časti o uloženie povinnosti zdržať sa zrážok zo mzdy vyhovel (výrok I).
V časti uloženia povinnosti vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - ŽSR Bratislava, aby upustil
od vykonávania zrážok zo mzdy, súd prvej inštancie návrh zamietol (výrok II), pretože uloženie tejto
povinnosti považoval za nadbytočné, keď povinnosť uvedená vo výroku I v sebe zahŕňa aj uvedenú

povinnosť, navyše uznesenie bude doručené po právoplatnosti aj zamestnávateľovi žalobcu, na základe
čoho sa o uloženej povinnosti zamestnávateľ dozvie.
Súd prvej inštancie zároveň žalobcovi uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať
na súd proti žalovanej žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v bode 3.9
zmluvy o úvere zo dňa 14.10.2013 č. 3793320286 (výrok III) a s poukazom na ust. § 2 ods. 2 a § 4 ods.

2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zaviazal
žalovanú k zaplateniu súdneho poplatku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33
eur (výrok IV).
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 CSP, vecne úspechom žalobcu
v konaní v plnom rozsahu. Nakoľko však žalobcovi žiadne trovy v konaní nevznikli, súd prvej inštancie

mu ich náhradu nepriznal (výrok V).
2. Proti tomuto uzneseniu v jeho zamietajúcej časti, zjavne i v časti trvania neodkladného opatrenia
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a v časti uloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu vo
veci samej, podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti, alternatívne
žalobca navrhol jeho zmenu vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle

pôvodného petitu návrhu. Dôvodil, že odvolanie podáva podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pretože súd
prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. Žalobcovi totiž uložil povinnosť podať žalobu o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom CSP takúto žalobu nepripúšťa a tým ho núti aby inicioval
vopred prehraté súdne konanie. Je jednoznačné, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná z dôvodu
jej neprijateľnosti. Navrhovaným neodkladným opatrením sa dosiahne trvalá úprava pomerov pokiaľ

ide o zrážky zo mzdy. Súd mal teda žalovanú o možnosti podať žalobu poučiť a nie ukladať žalobcovi
povinnosť podať žalobu vo veci samej. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Krajského súdu v Trnave
z 20.9.2017 sp. zn. 25Co/165/2017, Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18.10.2017 sp. zn. 1Co/1/2017
a z 27.9.2017 sp. zn. 15Co/179/2017. Dodal, že dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa nevytvorí
nenávratný a nenapraviteľný stav, keďže žalovaná má možnosť uplatniť svoje nároky súdnou cestou,

o čom ju súd prvej inštancie poučí.

3.Žalovanásakodvolaniužalobcupísomnevyjadrila.Uviedla,žezákonsúduumožňujeuložiťpovinnosť
podať žalobu vo veci samej. Súd prvej inštancie jasne definoval, že žaloba vo veci samej sa ma týkať
neplatnosti dohody o zrážkach. Predmet konania a definovanie petitu žaloby sú rozdielne záležitosti.

Aj v konaní o určenie povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy je predmetom práve
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, jedine ak súd rozhodne, že dohoda o zrážkach zo mzdy je
neplatná, môže vyniesť výrok o tom, že strana je povinná zdržať sa jej použitia. Odvolanie žalobcu
považuje za účelové a nehospodárne vo vzťahu k súdnemu konaniu.4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil,

súc pritom viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§
329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o uloženie povinnosti žalobcovi
podať žalobu vo veci samej nie je vecne správne, je potrebné ho zrušiť (spolu so závislým výrokom
o trovách prvoinštančného konania a o poplatkovej povinnosti) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie; v napadnutej časti trvania neodkladného opatrenia je potrebné uznesenie zrušiť; v

napadnutej zamietajúcej časti o uloženie povinnosti žalovanej vykonať oznámenie zamestnávateľovi
žalobcu považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku

uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi
povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá

povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na
podanie žaloby súd neurčuje.
Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo
veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

Podľa § 337 ods. 3 veta prvá CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší
rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
Vposudzovanejvecisúdprvejinštanciekonštatovalopodstatnenosťnariadenianeodkladnéhoopatrenia
vo veci v časti o zdržanie sa výkonu zrážok zo mzdy s poukazom na existenciu potreby úpravy vzťahov
medzi stranami (v tejto časti odvolanie podané nebolo), s tým, že neodkladné opatrenie časovo obmedzil

doprávoplatnostirozhodnutiavovecisamejavčastiouloženiepovinnostižalovanejvykonaťoznámenie
zamestnávateľovi žalobcu návrh zamietol. Žalobcovi podľa § 336 CSP uložil povinnosť podať v lehote
30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej, predmetom ktorej má byť určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy.

6. Pokiaľ ide o odvolanie v časti uloženia žalobnej povinnosti a v časti trvania neodkladného opatrenia /
posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu (§ 124 CSP) a v súlade článkom 11 CSP, z ktorého vyplýva,
rovnako tak aj zo samotného návrhu, že žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia bez
časového obmedzenia/, odvolací súd uvádza nasledovné.
Uložením povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 CSP) sa súd zaoberá iba v

prípade nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. pri vyhovení návrhu pred začatím konania vo veci
samej. Z obsahu návrhu však musí vyhodnotiť, či má požadované neodkladné opatrenie povahu
procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne
uplatnený žalobou. Za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu
a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť

na podanie žaloby žalobcovi neuloží.
Ustanovenie § 330 ods. 2 CSP výslovne umožňuje nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorého obsah by
bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre prípustnosť takéhoto rozhodnutia je, že totožnosť
výrokov pripúšťa povaha veci. Spravidla ide o prípady špecifických zdržovacích nárokov.Vzhľadom na variabilitu individuálnych právnych vzťahov nemožno vylúčiť procesnú situáciu, keď sa
navrhovateľ bude návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhať rozhodnutia, ktoré bude z
hľadiska výroku totožné s eventuálnym rozhodnutím vo veci samej. Môže ísť o návrh počas konania,

v ktorom sa už žalobca domáha identického meritórneho výroku, alebo aj o návrh pred začatím
konania vo veci samej, v ktorom sa mieni navrhovateľ takéhoto výroku domáhať. Súd teda vždy
individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia z
hľadiska totožnosti výrokov (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1123 - 1124 s.).

Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci samotné neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá
povinnosť žalovanej ako veriteľovi zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu ako dlžníka, postačuje na
poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami,
rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia tak konzumuje rozhodnutie vo veci samej.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nesprávne časovo obmedzil trvanie neodkladného opatrenia
(do právoplatného rozhodnutia vo veci samej) podľa § 330 ods. 1 CSP a uložil žalobcovi povinnosť podať

žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 a 2 CSP (o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy),
pretože neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (§ 330 ods.
2 CSP). V danej veci je preto potrebné postupovať v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP a poučiť žalovanú
o možnosti podať žalobu vo veci samej s uvedením strán, predmetu konania a o právnych následkoch
s tým spojených.

Priamo zo znenia druhej vety § 337 ods. 2 CSP vyplýva, že následné konanie vo veci samej sa môže
týkať aj reštitučných, reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných nárokov, ktoré bezprostredne
súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho prípadným výkonom (porov.
Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1140 s.).

V uznesení z 26. septembra 2018 sp. zn. 5 Cdo 135/2017 Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil,
že zákon súdu stanovuje obligatórnu poučovaciu povinnosť, a to poučiť stranu, proti ktorej neodkladné
opatrenie pred začatím konania smeruje, o možnosti podať žalobu a o právnych následkoch s tým
spojených, v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených
záujmovstrán,protiktorýmneodkladnéopatreniesmeruje.Súdjetakpovinnýtýmtostranámposkytnúťv

zmysle ustanovenia § 337 ods. 1 a ods. 2 CSP kvalifikované poučenie (vo výroku súdneho rozhodnutia).
Nazákladevyššieuvedeného,odvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutejčastiouloženie
povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej (v zmysle § 336 CSP) podľa § 389 ods. 1 písm. b/
CSP zrušil (vrátane závislých výrokov o trovách konania a poplatkovej povinnosti) a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie a súčasne zrušil uznesenie súdu prvej inštancie aj v napadnutej časti

časového obmedzenia trvania neodkladného opatrenia („a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej“).
Súd prvej inštancie žalovanú v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP (vo výroku súdneho rozhodnutia) poučí o
možnosti podať žalobu vo veci samej a o následkoch s tým spojených (súd aj bez návrhu uznesenie o
neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel). Vzhľadom na uvedený

následok v prípade úspešnej žaloby, je potrebné mať na zreteli skutočnosť, že medzi neodkladným
opatrením a žalobou vo veci samej musí byť vecná súvislosť, pretože bez vecnej súvislosti nemožno
vyhovujúcim rozsudkom spojiť zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 337 ods. 3 CSP.

7. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu v časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia (povinnosť žalovanej vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu), odvolací
súd dodáva, že hoci žalobca napadol tento výrok uznesenia súdu prvej inštancie, neuviedol vo vzťahu k
tomuto nároku žiadne konkrétne námietky ani tvrdenia, vo vzťahu k nemu možno vztiahnuť iba uvedenie
ním odvolacieho dôvodu citovaním § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Odvolateľ neuviedol, aké konkrétne
nedostatky vecnému dôvodu zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti

vytýka a bolo by porušením princípu rovnosti strán, pokiaľ by odvolací súd za stranu - de facto z
úradnej moci - vyhľadával všeobecne vytknuté (údajné) pochybenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd
preto bližšie stanovisko k uplatnenému dôvodu v predmetnej časti nezaujal, keďže všeobecný odvolací
dôvod nebol spôsobilý spochybniť vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie, vedúceho k zamietnutiu
návrhu v tejto časti.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP, ako vo výroku vecne správne
potvrdil.8. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho konania) o nariadenie neodkladného

opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd (prvej inštancie) v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§
262 ods. 1 CSP).

9. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)