Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314203644
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314203644.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcov l/ S. E., nar. X.X.XXXX, 2/

F. E., nar. XX.X.XXXX, 3/ Ľ. E., nar. XX.X.XXXX, 4/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, 5/ O. E., nar. XX.X.XXXX,
všetci bytom N. č. XX a právne všetci zastúpení advokátom Mgr. Petrom Kavuličom, AK Humenné,
Námestie Slobody č. 2, Humenné proti žalovaným l/ Z. V. M. N..V..Q.. E., S. č. XX/XX, zast. JUDr. Ing.
Renátou Vorobeľovou, AK Humenné, Lipová č. l, Humenné, 2/ W. K. , M..N.., G. XX/M., G., o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade 8.000 eur, žalovanému v 2. rade 5.000 eur,
žalovanému v 3. rade 5.000 eur, žalovanému v 4. rade 5.000 eur a žalovanému v 5. rade 5.000 eur v

lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamieta.

Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť súdny poplatok na účet Okresného súdu E. v sume 1680 eur v

lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. - 5.rade žalobou podanou dňa 21.12.2012 žiadali, aby súd zaviazal žalovaných v 1.
- 3.rade k zaplateniu 150.000 eur a to spoločne a nerozdielne tak, že každému zo žalobcov zaplatia
žalovaní v 1. - 3.rade spoločne a nerozdielne sumu 30.000 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Zároveň žiadali zaviazať žalovaných v 1. - 3.rade aj k zaplateniu trov tohto konania.
Tento žalobný návrh zástupca žalobcov upresnil podaním doručeným súdu 16.01.2013 na výzvu súdu

(č.l. 19) tak, že sumu 150.000 eur uviedol ako celkovú sumu, avšak z tejto sumy patrí žalobcovi nárok
na zaplatenie 30.000 eur každému z nich. Svoj nárok odôvodnili tým, že uvedenú čiastku žiadajú priznať
z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, z titulu ochrany osobnosti po dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa
XX.XX.XXXX v K., pri ktorej došlo k usmrteniu Ľ. E., ktorý je manželom žalobkyne v 1.rade a otcom
žalobcov v 2. - 5.rade.

Žalovaný v 1.rade bol žalovaný z toho dôvodu, že je bývalým zamestnávateľom neb. Ľ. E. a v čase

dopravnej nehody sa nebohý vracal z práce zo N. J. I. domov, pričom táto dopravná nehoda bola u
žalovaného v 1.rade prešetrovaná a uzavretá, ako pracovný úraz. Žalovaný v 2.rade bol žalovaný z
dôvodu, že viedol osobné motorové vozidlo značky J. N. EČ: E. XXXBK a zavinil túto nehodu, za čo bol
aj právoplatne odsúdený. Žalovaný v 3.rade bol žalovaný ako poisťovateľ motorového vozidla značkyJ. N. EČ: E. XXXBK a podľa žalobcov náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je súčasťou náhrady
škody na zdraví, pričom škodu na zdraví v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou treba ponímať širšie a

požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia
zodpovednostižalovanéhozaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla. Počaskonaniazobrali
žalobcovia žalobu voči žalovanému v 2.rade, t.j. vodičovi osobného motorového vozidla v celom rozsahu
späť a žiadali voči nemu konanie zastaviť. Učinili tak podaním doručeným súdu 27.03.2013. Na základe
tohto úkonu súd konanie proti žalovanému v 2.rade V. Č. zastavil, žalovanému v 2.rade náhradu trov

konania nepriznal a nárok žalobcov v 1. - 5.rade proti žalovaným v 1. a 3.rade vylúčil na samostatné
konanie uznesením zo dňa 13.12.2013. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v 1.rade odvolanie, v
ktorom namietal, že prvostupňový súd vo vzťahu k žalovanému v 2.rade konanie zastavil, poukázal
na to, že žalovaný ako vodič je osobou, ktorá spôsobila zásah do práv žalobcu a spôsobila im aj
nemajetkovú ujmu, preto je pasívne legitimovaný v tomto spore. O tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v
K. uznesením XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa

vo výroku o zastavení konania proti žalovanému v 2.rade a vo výroku o trovách konania žalovaného v
2.rade. Následne súd nárok žalobcov proti už len žalovaným v 1. a 3.rade vylúčil na samostatné konanie,
ktoré sa viedlo pod novou spisovou značkou XC/XX/XXXX.

Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s obsahom

trestného spisu Okresného súdu v K. sp. zn. XXT/XX/XXXX zistil súd tento skutkový stav:

Z obsahu spisu Okresného súdu v K. sp. zn. XXT/XX/XXXX súd zistil, že rozsudkom tohto súdu zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý sa stal právoplatným XX.XX.XXXX, bol V. Č., pôvodne žalovaný v 2.rade uznaný
vinným z jednočinného súbehu prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 Tr. zák. a ublíženia na zdraví

podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., pretože dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. v K. viedol po ul.
I. v smere do I. J. Y. osobné motorové vozidlo značky J. N. EČ: E. XXXBK v kilometri XXX,XX mestskej
časti J. Š. sa plne nevenoval vedeniu vozidla a následne situácii v cestnej premávke prešiel s vozidlom
vpravo mimo vozovku, kde čelne narazil do stĺpa pouličného osvetlenia, pričom jeho spolujazdci Ľ. E.,
nar. XX.XX.XXXX utrpel zranenie, ktorému podľahol. Ďalší spolujazdci, ako Z. N., I. Y., I. S. utrpeli

poranenia, ktoré si vyžiadali aj dlhšiu dobu liečenia, za čo bol menovaný odsúdený k úhrnnému trestu
odňatiaslobodyvtrvaní2rokyspodmienečnýmodkladomtohtovýkonutrestuodňatianaskúšobnúdobu
v trvaní 4 rokov a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu
5 rokov. Rozsudok sa stal právoplatným XX.XX.XXXX. Žalobcovia predložili do konania listinné dôkazy
a to zápisnicu č. XX/V./XXXX zo zasadnutia škodovej komisie v zmysle § 195-197 Zákonníka práce o

určení zodpovednosti za škodu po pracovnom úraze zo dňa XX.XX.XXXX, kde boli prítomní predseda
komisie M. Z. - konateľka spoločnosti s.r.o., členovia Š. G.Ú. a F.. Š. Z. s tým, že Š. G. bol autorizovaný
bezpečnostný technik a F.. Š. Z. zástupca zamestnancov. Predmetom zasadnutia škodovej komisie bolo
určenie miery zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze u Ľ. E., teda manžela a otca žalobcov. V
tejto zápisnici bolo konštatované, že zo strany poškodeného, t.j. Ľ. E.Á. nedošlo k porušeniu predpisov

bezpečnosti práce. Okolnosť, že išlo o pracovný úraz neb. Ľ.Í. E. potvrdzuje aj záznam o registrovanom
pracovnom úraze na č.l. 12, kde je uvedené že zamestnávateľom nebohého je žalovaný v 1.rade Z.-V.
M., N..V..Q.. E. a tento záznam o registrovanom pracovnom úraze podpísali konateľka spoločnosti M.
Z., zástupca zamestnancov F.. Š. Z. a autorizovaný bezpečnostný technik Š. G.. Žalovaný v 1.rade sa
v konaní bránil tým, že nie je pasívne legitimovaný na náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa žalovaného

v 1.rade by mal zodpovednosť za túto náhradu niesť vodič, t.j. žalovaný v 2.rade, voči ktorému bola
žaloba zobratá späť nesprávne. Právna zástupkyňa žalovaného v 1.rade počas konania poukazovala
na to, že žalovaný v 1.rade nemôže zodpovedať za náhradu nemajetkovej ujmy aj z toho dôvodu, že
záležitosť bola nesprávne posúdená ako pracovný úraz len z toho dôvodu, že konateľka žalovaného
v 1.rade chcela pomôcť pozostalým neb. Ľ. E.. Podstatné však na tom bolo to, že v čase dopravnej

nehody nebohý Ľ. E. nevykonával a neplnil pracovné povinnosti, a preto sú toho názoru, že žalovaný
v 1.rade nenesie zodpovednosť za škodu, ani za náhradu nemajetkovej ujmy. Z výsluchu konateľky
žalovaného v 1.rade bolo zistené, že žalovaný v 1.rade nie je vlastníkom osobného motorového vozidla
J. N. EČ: E. XXXBK, ale vlastníkom tohto motorového vozidla je Š. Z., ktorý na základe zmluvy o
prenájme motorového vozidla prenajal toto motorové vozidlo žalovanému v 1.rade a takýto stav bol aj

dňa XX.XX.XXXX, kedy došlo k dopravnej nehode. Š. Z. je pritom manželom konateľky žalovaného v
1.rade, ktorý je zamestnaný u žalovaného v 1.rade ako výrobný riaditeľ. Konateľka vo svojej výpovedi
poukázala na to, že v čase dopravnej nehody sa vykonávali práce na objekte Y. N. J. I., ktoré vykonával
žalovaný v 1.rade. Tieto práce riadil výkonný riaditeľ, t.j. pán Š. Z., ktorého navrhla v konaní aj vypočuťk okolnosti návratu Ľ. E. z práce domov, keď podľa jej názoru nebohý svojvoľne odišiel z pracoviska
domov, i keď mal firmou zabezpečený nocľah. Z výsluchu Š. Z. súd zistil, že ten pracuje u žalovaného
v 1.rade ako výrobný riaditeľ a je vlastníkom motorového vozidla, ktoré prenajal na základe zmluvy

o prenájme žalovanému v 1.rade. V roku 2011 vykonávala firma práce na objekte Y. N. J. I., ktorú
tento svedok riadil. Po tom, ako došlo k dopravnej nehode, uviedol, že nesúhlasil s tým, aby vec bola
registrovaná ako pracovný úraz, pretože podľa jeho názoru odišli pracovníci v uvedený deň osobným
motorovým vozidlom z pracoviska svojvoľne bez jeho súhlasu. Nakoniec však tieto listiny podpísal. Na
bližšie ozrejmenie celej situácie uviedol, že dňa XX.XX.XXXX bol na mieste objektu Y. v N. J. I., kde sa

mali ukončiť práce, avšak sa neukončili, preto tento svedok uviedol, že žiadal pracovníkov, aby ostali
aj ráno, aby nešli domov, že všetci majú zabezpečené ubytovanie, po ceste si môžu kúpiť niečo jesť
v H. a ráno aby pomohli dokončiť práce. Časť pracovnej skupiny sa chcela však vrátiť domov a časť
súhlasila s tým, že pôjde na ubytovňu. Svedok uviedol, že medzi tými, ktorí odišli domov, bol aj nebohý
Ľ. E.. Konkrétne Ľ.W. E. pracoval u žalovaného v 1.rade na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá
bola uzavretá na dobu neurčitú. Pracoval vo firme ako zámočník. Keď sa pri práci vyskytli chyby, mal

zástupca firmy záujem, aby pracovníci, ktorí prišli na vyhradený čas na miesto výkonu práce ostali dlhšie,
než bolo predpokladané a ráno pomohli túto chybu odstrániť. Z tohto dôvodu pán Š. Z. mal za to, že
skupina, ktorá odišla v aute, kde sedel aj Ľ. E., odišla bez súhlasu nadriadeného a svojvoľne.

Z výsluchu Š. G., ktorý pracoval vo firme ako autorizovaný bezpečnostný technik a tieto práce vykonával

ajprežalovanéhov1.radevrámcivýkonusvojejživnosti,súdzistil,žemenovanýsvedokŠ.G.potom,čo
mu bolo oznámené, že sa stala dopravná nehoda, začal vykonávať svoju činnosť, pretože nehoda bola
nahlásená aj na Inšpektoráte práce v K.. Čakal za zisťovaním príčiny dopravnej nehody, ktorú zisťoval
Dopravný inšpektorát na policajnom oddelení v K.. Následne skúmal aj dej úrazu a pripravoval podklady
pre odškodňovanie pracovných úrazov pre Sociálnu poisťovňu. Pokiaľ ide o registráciu pracovného

úrazu, konateľka s touto registráciou súhlasila, čo je aj zjavné z listinných dôkazov a registrácie tohto
úrazu. Svedok potvrdil, že uvedený úraz je pracovným úrazom, lebo k úrazu došlo v dopravnom
prostriedku, ktorý v tom čase dopravnej nehody prevádzkoval zamestnávateľ nebohého a tak sa má za
to, že došlo k úrazu v objekte firmy, preto musel tento úraz byť registrovaný ako pracovný. Poukázal
na to, že správnosť jeho postupu kvalifikoval aj Inšpektorát práce v K.. Boli spracované protokoly o

ťažkýchúrazochasmrteľnomúraze,kdevzáverebolokonštatovanéajporušeniepredpisovbezpečnosti
práce, pokiaľ ide o vodiča tohto motorového vozidla, ktorý následne bol za to aj právoplatne odsúdený.
Nebohý pán E. však neporušil žiadne bezpečnostné predpisy, pretože bol iba pasívnym spolujazdcom
v uvedenom motorovom vozidle, a preto zamestnávateľ navrhoval odškodné.

Súd vypočul v konaní aj svedka V. Č., ktorý bol pôvodne žalovaný ako žalovaný v 2.rade, ktorý vo svojej
výpovedi potvrdil tú skutočnosť, že dňa XX.XX.XXXX viedol osobné motorové vozidlo, v ktorom sedeli aj
ďalšíspolujazdci,medziktorýmibolajneb.Ľ.E..Následnedošlokdopravnejnehode.Vautesedelajpán
Y., ktorý bol vo firme predákom a tento svedok potvrdil iba tú skutočnosť, že pán Z. chcel, aby všetci ostali
dlhšie a dokončili prácu, ale keď s tým robotníci nesúhlasili, tak pán Z. povedal, že ak s tým nesúhlasia,

nech idú domov. Svedok túto okolnosť počul na vlastné uši a preto mal za to, že posádka celého auta
odišla z miesta výkonu práce so súhlasom pána Z. domov. Následne ďalšie dni boli zabezpečené inou
pracovnouskupinou,ktorépotompokračovalinamiestevN.J.I.vovýkoneďalšíchprác.Svedokuviedol,
že z pracoviska odišli podľa plánu, keďže tam prišli v sobotu a v nedeľu odišli neskoro v noci a v podstate
aj podľa plánu mali v pondelok ráno pracovať už na inej stavbe v G.. Na víkend vystriedali v N. J. I.

iba pracovníkov, ktorí mali ísť na víkend domov. Túto výpoveď potvrdili v celom rozsahu aj svedkovia
I. Y. a I. S.. Konkrétne I. Y. uviedol, že podľa plánu mal byť v pondelok ráno už vo výrobe v E., a preto
skupina, ktorá prišla na víkend, mala iba vystriedať predtým tam pracujúcu skupinu, ktorá cez víkend
odišla domov pre osobné veci. Keďže pán Z. chcel, aby ostali dlhšie, nesúhlasili s tým, pretože napr.
svedok, ktorý nemá lieky, ktoré berie od tlaku chcel ísť domov a v pondelok ráno už mal pracovať vo

výrobe v E.. Následne ich mali vystriedať iní spolupracovníci, čo sa aj stalo. Aj svedok I. S. potvrdil to, že
celá skupina spolupracovníkov odchádzala z pracoviska so súhlasom pána Z., ktorý prízvukoval pánovi
Y., že ráno o XX.XX hod. chce, aby auto bolo na firme, aby do N. J. I. prišli noví pracovníci. Následne
sa tak aj stalo. Naopak svedok Š. Z.Á., syn Š. Z. staršieho a syn konateľky žalovaného v 1.rade mal za
to, že títo pracovníci mali ostať podľa pokynov nadriadeného, t.j. jeho otca na pracovisku podľa potreby

a preto je toho názoru, že aj pán E., ktorý zomrel pri dopravnej nehode, mal ostať na mieste výkonu
práce a správať sa pokynmi vedúceho.Aj svedok S. S., ktorý pracoval u žalovaného v 1.rade potvrdil to, že auto odišlo z pracoviska nie proti
vôli Š. Z., resp. tento svedok nebol pri tom a nepočul, aby pán Z. zakázal niekomu odísť z pracoviska.
Naopak tvrdil, že mal s týmto autom odísť on sám a nakoniec mu pán Z. povedal, že v aute pôjde pán

N.Ň. a Ty ostaneš, z čoho môže usúdiť, že pán Z. nakoniec dal súhlas k odchodu pracovníkov Č., Y., N.,
E. a S.. Rovnako popisovali situáciu odchodu z pracoviska zo N. J. I. aj svedkovia O. Z., U. O., Ľ. E.. Ani
jeden z vypočutých svedkov totiž nepotvrdil, aby pán Š. Z. dal príkaz pracovníkom ostať na pracovisku
a oni napriek tomuto príkazu z tohto pracoviska svojvoľne odišli. Všetci jednoznačne tvrdili, že síce pán
Z. prosil niektorých, aby ostali a pomohli ráno s odstraňovaním chyby na stavbe, avšak nakoniec potom

po neochote pracovníkov, ktorí tam prišli iba na dva dni a neboli zabezpečení jedlom, ani liekmi, alebo
ošatením, súhlasil s tým, aby odišli domov a aby na miesto výkonu prác prišli ďalší pracovníci.

Žalovaný v 3.rade W. K., M..N.. so žalobným návrhom nesúhlasila. Poukázala na to, že nárok, ktorý je
predmetom tohto konania, nie je krytý povinne zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z., a preto ho žiadala v celom

rozsahu zamietnuť. Žalovaná nepopierala a nepovažovala za sporné, že v čase dopravnej nehody
bola poisťovateľom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovéhovozidlavedenéhoV.Č.,ktorýporušenímdopravnýchpredpisovspôsobildopravnúnehodua
následne aj spôsobil nemajetkovú ujmu žalobcom. Poukázal na to, že z právnej teórie, ako aj konštantnej
judikatúry všeobecných súdov vrátane Najvyššieho súdu je zjavné, že náhrada nemajetkovej ujmy v

zmysle § 11 a násl. O. z. a náhrada škody sú rozličné právne pojmy nielen charakterom a účelom,
ale aj obsahovo a táto rôznosť vyplýva zo samotnej štruktúry O. z., keď právo na ochranu osobnosti
je vymedzené v prvej časti, nakoľko je úzko späté s nositeľom tohto práva, fyzickou osobou. Na
druhej strane právo na náhradu škody je upravené v samostatnej časti 6 časti kódexu, v ktorom je
rozpracovaná problematika jednotlivých druhov občiansko-právnej zodpovednosti za škodu, ako aj

rozsah tejto náhrady škody.

Odlišnosť uvedených dvoch inštitútov potvrdzuje aj samotné znenie ustanovenia § 16 O. z., v ktorom
sa uvádza, že ak niekto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí inému škodu,
zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Za žalovaného v 3.rade štát určil v zákone č. 381/2001 Z. z. rozsah poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. K písomnému vyjadreniu predložil žalovaný v 3.rade aj
písomné vyjadrenie kancelárie zástupcu SR pred súdmi Európskej únie vo veci prejudiciálneho konania
U.-XX/XX prípad E. zo dňa XX.XX.XXXX. Poukázal na to, že z uvedeného vyjadrenia jasne vyplýva,

že dosiaľ prezentované stanoviská, prednesy žalovaného v 3.rade v konaní sú správne. Slovenská
republika totiž rozlišuje právo na ochranu osobnosti a právo na náhradu škody ako dva samostatné
právne inštitúty s rôznym predmetom a režimom ochrany. Pozostalí po obeti dopravnej nehody preto
nie sú poškodenými ani v zmysle smerníc, ani v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistenia tejto zodpovednosti. Na základe

uvedeného žiadal žalovaný v 3.rade žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Právny zástupca žalobcov žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukazoval na to, že žalobcovia
majú nárok na ochranu osobnosti, pretože v konaní bolo preukázané, že došlo k zásahu do ich práva na
súkromie, kedy došlo k usmrteniu im blízkej osoby, pričom svoj nárok opierajú o ustanovenie § 11, 13 a

15 O. z., ako aj § 427 ods. 1 O. z., ako aj § 427 ods. 1 O. z. Pokiaľ ide o výšku nároku, zástupca žalobcu
uviedol, že sa pridržiava ocenenia ľudského života zo strany Výskumného ústavu dopravného v Ž., ktorý
uviedol, že výška, alebo hodnota vyhasnúceho života sa pohybuje okolo 400.000 eur. Uviedol, že súd
nie je viazaný týmto názorom a nech sám posúdi, kto zo žalobcov má nárok na akú sumu v tomto konaní.
Skutočnosť, že žalobcovia získali odškodnenie aj od Sociálnej poisťovne, konkrétne žalobkyňa v 1.rade

3997,70 eur, k tomu náklady na pohreb vo výške 2366,30 eur a synovia Igor a Ľuboš dostali po 1998,90
eur nemá nič spoločné s nárokom, ktorý uplatnil v tomto konaní z titulu náhrady nemajetkovej ujmy.
Zástupca žalobcov poukazoval, že uplatnenie tohto nároku voči poisťovni, teda žalovanému v 3.rade je
v súlade s predpismi, tak vnútornými, ako aj európskymi, ktoré treba vykladať eurokonformne a žalovaný
v 3.rade by mal niesť zodpovednosť za túto nemajetkovú ujmu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania s tým, že žalobkyňu v 1.rade, žalobcu v 2.rade
a žalobcu v 3.rade vypočul na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX a výsluch žalobcov v 4.a 5.rade
zabezpečil tak, že žalobcu v 5.rade vypočul formou zápisnice napísanej na Okresnom súde E. dňaXX.XX.XXXX z dôvodu zabezpečenia tohto dôkazu, keďže žalobca v 5.rade žije v Í. a nemohol sa
dostaviť na pojednávanie v inom časovom termíne a žalobca v 4.rade, ktorý tak isto žije v cudzine,
zaslal súdu písomné vyjadrenie. Z výsluchu žalobkyne v 1.rade súd zistil, že táto uplatňuje nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy z titulu úmrtia blízkej osoby, keďže nebohý Ľ. E. bol jej manželom. Vo svojej
výpovedi uviedla, že mali spolu pekný vzťah. Ku dňu smrti žili spolu 27 rokov a manžel zomrel vo veku,
keď ona dosiahla 46 rokov. Manželstvo bolo usporiadané, pretože nebohý bol vyučený zámočník pre I.,
venoval sa drevárstvu a stolárstvu a bol veľmi zručný, takže po jeho smrti ostali stopy po celom rodinnom
dome, keďže v každej ich izbe vidieť jeho prácu, čo urobil vlastnoručne. Žalobkyňa v 1.rade uviedla,

že spolu mali 4 deti, boli to práve chlapci, ktorí vystupujú v tomto konaní ako žalobcovia a s ktorými
mal nebohý dobrý vzťah. Snažili sa vychovať deti tak, aby si plnili svoje povinnosti a uviedla, že nerobia
ani jeden z nich hanbu jej, ani nerobili by nebohému manželovi, keby žil. Práve jeden zo synov a to
Ľ., ktorý mal 23 rokov v čase úmrtia otca sa zhostil úlohy náhradného otca a pomáha v rodine v čase
svojho voľna sa venuje domácim prácam, i keď vo svojom mladom veku by mohol ísť za zábavou, ako
to robia mladí, či na diskotéku. Žalobkyňa v 1.rade uviedla, že jej je ľúto a ťažko prežíva nielen stratu

svojho manžela, ale aj to, ako jeho neprítomnosť zaťažila celú rodinu, najmä deti. Prítomnosť manžela
jej chýba osobne, ale aj pokiaľ ide o finančné hospodárenie, pretože manžel pracoval a vedel zabezpečiť
rodinu aj finančne. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že si postavili rodinný dom, ktorý nebohý manžel
zveľaďoval svojou prácou, najmä stolárskymi drevenými výrobkami. Žalobkyňa v 1.rade ťažko znášala
správu o smrti svojho manžela. Poukazovala na to, že manžel pracoval istú dobu aj v Í., kde s ním

pracovali aj dvaja synovia a to syn S. a syn O.. Aj ona ho počas obdobia jeho pôsobenia v Í. navštívila.
Poukázala na to, že stratou manžela sa jej zmenilo úplne všetko. V osobnom živote žije naďalej bez
partnera, čo ťažko znáša, najmä pokiaľ sa musí zúčastniť nejakej rodinnej oslavy, svadby, kde všetci
prichádzajú s partnermi a z tohto dôvodu sa radšej vyhýba tomu, aby išla do spoločnosti na oficiálnu
slávnosť. Poukázala tiež na to, že v decembri bude mať stužkovú syn F., ktorý maturuje a keďže manžel

zomrel práve v období Vianoc, tak sú týmto poznačené všetky Vianoce, od kedy sa táto udalosť stala.
Žalobkyňa uviedla, že v krátkom čase jej zomreli dvaja najbližší ľudia, keďže zomrel manžel a následne
na Štedrý deň hneď po smrti manžela jej zomrela aj matka a XX.XX. ju aj pochovala. Postoj žalovaného
v 1.rade bol taký, že keď sa táto udalosť stala, konateľka žalovaného uviedla, že odškodnia pozostalých
ako firma zamestnávajúca nebohého a tak isto preplatí aj letenky deťom, ktoré prídu domov. Pravda však

bola taká, že nezaplatila táto firma po smrti manžela ani mzdu, na ktorú mal nárok a to vo výške 130 eur.
Až na naliehanie syna ekonómka žalovaného v 1.rade doniesla túto sumu. Tak isto sa preplatila iba jeden
krát letenka synovi z Írska a ďalej sa už žalovaný v 1.rade správal tak, že odmietal akékoľvek plnenie.

Z výsluchu žalovaného v 5.rade F.. O. E. bolo zistené, že žalobca v 5.rade je synom neb. Ľ. E.. Smrť

otca v roku XXXX ho veľmi zasiahla, pretože rodina je pre neho miestom, kde sa vždy rád vracal, keďže
v tom čase pracoval v H. a domov dochádzal iba na víkendy. Tak isto potvrdil, že rodinné zázemie bolo
veľmi dobré, pretože všetci súrodenci - chlapci vychádzali s otcom, ktorý bol pre nich mužským vzorom.
Venoval sa stolárčine, zapájal ich do týchto prác, zhotovil mu nábytok, keď žil v H., kde absolvoval Y. W..
Z výsluchu tohto žalobcu súd zistil, že rodičia podporovali psychicky i finančne svoje deti a smrť otca ich

preto veľmi zasiahla. V rokoch 2007 - 2009 žalobca F.. O. E. pracoval v Í., kde ho nebohý zobral v čase
prázdnin spolu s bratom S. na prázdniny, aby si privyrobili. V tom čase aj brat S. študoval na vysokej
škole, ktorú nedokončil a následne ostal s otcom v Í. aj pracovať. Podľa žalobcu bol otec správnym
mužom, ktorý im ukázal cestu životom, a preto im veľmi chýba. Vďačí mu za mnoho názorov na život a
veľmi ťažko znáša to, že sa s ním už nikdy nebude môcť porozprávať, zveriť sa mu s ťažkosťami, ktoré

v živote stretnú každého a táto okolnosť je vnímaná najviac v čase vianočných sviatkov, ktoré prežívajú
vždy ťažko v spomienkach na otca.

Žalobca v 4.rade S. E. zaslal súdu písomné vyjadrenie a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Z
jeho vyjadrenia bolo zistené, že aj on ťažko znáša stratu otca. Aj keď toho času sa nezdržiava doma,

vždy po príchode domov túto okolnosť pocíti výrazne, pretože otec mu chýba či pri sedení za stolom,
nedeľnom obede, alebo pri rodinnej grilovačke, pri bežných činnostiach, na ktoré bol zvyknutý. Pamätá si
najehovýroky,ktorýmihosprevádzal,keďodchádzaldozahraničiaachýbamuajpreto,žehopovažoval
za vzor, ktorý ho vychoval tak, aby sa správal v živote čestne.

Z výsluchu žalobcu v 2.rade súd zistil, že ten je najmladším zo súrodencov a v čase, keď došlo k tragickej
udalosti, mal 15 rokov. Hodnotil spolužitie svojho otca a matky veľmi dobre. Otec sa k nemu správal
ochranársky vzhľadom k tomu, že bol najmladší zo súrodencov a pri roztržkách vždy obviňoval starších
bratov a dával im za vinu všetko a takto to vnímal aj žalobca v 2.rade, že mal u otca ochranu a pokiaľbol doma otec, vedel v čase neprítomnosti nahradiť aj matku, pretože doma vždy bola atmosféra, kde
bolo teplo, navarené, vedel sa postarať. V súčasnej dobe je v dome sám, keď je matka v práci a keďže
aj bratia prichádzajú domov iba sporadický, otec mu veľmi chýba.

Z výsluchu žalobcu v 3.rade Ľ. E. súd zistil, že v čase, keď sa stala dopravná nehoda, žalobca študoval
na vysokej škole. Konkrétne v uvedený deň išiel s matkou a starou matkou do K., keď ich telefonát od
jej zamestnávateľa vrátil späť a následne bolo oznámené, čo sa stalo. K otcovi mal veľmi dobrý vzťah,
keďže ho považoval za všestranne nadaného. Vedel robiť s drevom, klásť dlažbu, so železom. Veľa

práce si urobil sám a žalobca uviedol, že mu je ľúto, že ho nestihol všetko naučiť. V čase, keď otec nemal
prácu, vedel si pre rodinu peniaze zabezpečiť, pretože bol šikovný. Privyrábal si rôznymi prácami pre
známych, robil prístrešky, kde brával žalobcu so sebou. Z výsluchu tohto svedka súd zistil, že práve brat
S. nebol schopný túto okolnosť prijať a po tom, čo všetci chystali pohreb, brat S. si nechcel celú túto
záležitosť ani pripustiť a nebol schopný ani pomôcť. V čase, keď nebohý zomrel, mal žalobca v 3.rade 20
rokov. Otec ho podporoval v štúdiu. V súčasnej dobe žalobcovi chýba jeho podpora tak psychická, ako

aj finančná. Z dôvodu finančných problémov mal problémy aj pri skúškach a podporujú ho zatiaľ bratia
aj finančne. Z výsluchu žalobcu bolo zistené aj to, že žalobkyňa v 1.rade v snahe zamestnať sa niečím
a nájsť zmysel života začala študovať na vysokej škole diaľkovo a všetci si vzájomne vypomáhajú.

Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR má každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 O. z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do
práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere

znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 O. z. kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá
za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 427 ods. 1, 2 O. z. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 511 ods. 1 O. z. platí, že ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Súd vykonal dokazovanie a prihliadol na všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré boli navrhnuté účastníkmi do
skončenia prvého pojednávania. Vykonaným dokazovaní zistil, že žaloba bola čiastočne dôvodná a to
pokiaľ ide o nárok žalobcov voči žalovanému v 1.rade. Z vykonaného dokazovania bolo totiž nesporne
preukázané, že neb. Ľ. E. v čase dopravnej nehody, pri ktorej zomrel, bol v pracovnom pomere u
žalovaného v 1.rade, čo vyplýva z dohody o pracovnej činnosti uzavretej medzi žalovaným v 1.rade a

neb. Ľ. E. dňa XX.XX.XXXX a dodatku zo dňa 09.10.2011. V konaní bolo nesporne preukázané, že išlo
o pracovný úraz, o čom svedčí nielen listinný dôkaz o registrácii pracovného úrazu, listinné dôkazy o
plnení Sociálnej poisťovne z titulu pracovného úrazu, ale aj tá skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo
v dopravnom prostriedku, ktorý prevádzkoval žalovaný v 1.rade pri výkone svojej činnosti a pri ceste
domov z práce. Motorové vozidlo, ktorým došlo k dopravnej nehode, v čase dopravnej nehody bolo v

prenájme u žalovaného v 1.rade a to na základe zmluvy o prenájme XX/XXXX-dodatok č. 1 osobných
motorových vozidiel, nákladných motorových vozidiel, uzavretej dňa XX.XX.XXXX, z ktorej je zrejmé, že
prenajímateľom je Š. Z. - Z.-V. a nájomcom žalovaný v 1.rade. Predmetom nájmu je osobné motorové
vozidlo J. N. EČ: E. XXXBK a to na dobu neurčitú.

Pri určení osoby zodpovednej za nemajetkovú ujmu, ktorú utrpela vo svojej osobnosti fyzická osoba,
je treba pripustiť analogické použitie § 420 ods. 2 O. z. pri určení osoby zodpovednej za zásah
proti osobnosti vyvolaný osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, aj analogické použitie
ustanovenia § 427 a násl. O. z. Pri skúmaní ďalších predpokladov zodpovednosti za zásah do
osobnostných práv je však treba postupovať podľa § 13 O. z. Podľa názoru súdu žalovaný v 1.rade

nesie zodpovednosť za náhradu nemajetkovej ujmy, pretože subjektmi zodpovednými za zásah, ktorý
je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len v ohrození
osobnosti fyzickej osoby, jej fyzickej a morálnej integrite, môžu byť buď fyzické osoby, alebo osoby
právnické. V prípade, že za zásah zodpovedá právnická osoba, vychádza sa všeobecne z toho, že ak
bol zásah do osobnosti spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou k realizácii činnosti tejto

právnickej osoby, postihujú občiansko-právne sankcie podľa ustanovenia § 13 O. z. samotnú právnickú
osobu a to pri analogickom použití § 420a ods. 2 O. z. v spojení s ustanovením § 427 a násl. O. z.
a § 853 O. z. Z tohto hľadiska je teda zodpovedný žalovaný v 1.rade a nie vodič, voči ktorému bola
následne zobratá aj žaloba späť a konanie proti nemu zastavené (podobný je právny názor vyslovený v
rozhodnutí XXCdo/XXX/XXXX J. Č.). Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že sú splnené

všetky predpoklady pre prisúdenie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcom v 1. - 5.rade, pretože niet
pochýb o tom, že žalobcovia utrpeli ujmu, keď pri dopravnej nehode zomrel im blízky človek a došlo
teda k zásahu do ich osobnostných práv, najmä práva na súkromie a rodinný život. Je nepochybné, že
došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia chráneného § 11 O. z., ktorého je súčasťou rodinný život
a strata blízkeho človeka je neodčiniteľnou ujmou, ktorá dopadá na zostávajúcich členov rodiny, takže

primeraným zadosťučinením je i náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 O. z.

Určenie výšky zadosťučinenia v peniazoch sa v zmysle § 136 O.s.p. stáva predmetom voľného uváženia
súdu. Súd pritom musí vychádzať z úplné zisteného skutkového stavu a opierať sa o konkrétne a
preskúmateľné hľadiska. Pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia sú stanovené dve

kritéria, z ktorých musí súd vždy vychádzať a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti,
za akých došlo k neoprávnenému zásahu.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že k dopravnej nehode došlo v dôsledku nedbanlivostného
protiprávneho konania vodiča, pôvodne žalovaného v 2.rade. Nebohý Ľ. E. neporušil pri tejto dopravnej
nehode žiadne predpisy, ani bezpečnostné, ani iné, keďže bol pasívnym členom posádky v tomto

aute. V danom prípade tragické, náhle a neočakávané úmrtie člena rodiny zasiahlo žalobcov takým
spôsobom, že následky sú neodvrátiteľné a trvalé. Konaním bolo preukázané, že pred nehodou rodina
žila usporiadane, harmonicky, citovo navzájom previazaná a súdržná. Následky nehody sa najsilnejšie
prejavovali na žalobkyni, ktorá ostala v podstate sama vo veku 46 rokov. Musí sa vysporiadať so stratou
partnera v každej oblasti života. Aj keď v čase zásahu boli dvaja synovia plnoletí, i v súčasnej dobe

vychováva žalobkyňa v 1.rade syna, ktorý končí strednú školu a od nehody celá rodina v súdržnosti sa
snaží si navzájom pomáhať nielen psychicky, finančne, ale aj fyzicky pri vykonávaní rôznych domácich
prác. Pre žalobkyňu to bola strata o to väčšia, že v rovnakom čase jej zomrela aj matka, čiže v priebehu
krátkej doby, ako uviedla, stratila dvoch najbližších ľudí a ostala na všetko sama. Postoj žalovaného
v 1.rade bol po nehode taký, že odmietal niesť zodpovednosť za túto ujmu a ostal nezmenený aj
počas súdneho konania. Napriek tomu žalobkyňa v 1.rade sa snaží zachovať pre rodinu zázemie, byť

psychicky vyrovnaná a za tým účelom, aby vynahradila rodine aj stratu otca, najmä deťom, začala
študovať diaľkovo na vysokej škole s pomocou svojich detí. Výsluch ostatných žalobcov potvrdil, že
rodina je navzájom veľmi citovo previazaná a stratou otca trpia aj chlapci, ktorí v otcovi mali mužský
vzor, a ktorým otec chýba na každom kroku každodenného života. Skutočnosť, že aj žalobcovia v 2. a
5.rade veľmi ťažko znášajú stratu otca bolo bádať aj pri ich výsluchu, ktorý bol spontánny, emotívny, a pri

ktorom sa neubránili ani slzám. Je nepochybné, že ak rodina žila v súdržnosti a podpore, tak náhla strata
jedného člena rodiny, ktorá je neočakávaná, zasiahne do života celej rodiny a následky sú neodvrátiteľné
a trvalé. Aj keď žalobcovia žiali náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur pre každého z nich,
súd určil náhradu nemajetkovej ujmy v nižšej sume s prihliadnutím k tomu, že aj keď došlo k zásahu
do súkromia tejto rodiny a k strate blízkej osoby, bolo to v období, keď deti nebohého boli dospelé a vo

veku blízkom dospelosti a v takejto situácii sú aj silnejší a dokážu lepšie sa vysporiadať s touto stratou
aj z pohľadu na to, že žijú mimo rodinného domu, mimo miesta trvalého bydliska a domov prichádzajú
sporadicky. Na základe takto ustáleného zisteného skutkového stavu súd zaviazal žalovaného v 1.rade
zaplatiť žalobkyni v 1.rade 8.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy a ostatným deťom - žalovaným
v 2. - 5.rade v rovnakej výške po 5.000 eur s tým, že túto sumu súd považuje za postačujúcu z titulu

náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli stratou blízkej osoby. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Žalobcovia uplatnili svoj nárok aj proti žalovanému v 3.rade. Opierali pri tom svoj nárok o ustanovenie
§ 823 O.z. v spojení s ustanovením Zákona č. 381/2001 Z. z. s použitím eurokonformného výkladu
pojmu náhrada škody na zdraví uvedenej v ustanovení § 4 ods. 1, § 4 ods. 2, § 4 ods. 4 a § 15

ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia
z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou
motorových vozidiel sa v rámci náhrady škody odškodňuje podľa žalobcov aj nemajetková ujma
spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody, za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou
podľa § 13 ods. 2 a 3 O. z., ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods.

2 písm. a) Zákona č. 381/2001 Z. z. s tým, že táto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch spadá do
rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla podľa citovaného zákona.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu,

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho uhradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu:

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,d) ušlého zisku.

Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa
odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Súd mal za to, že zo žiadneho ustanovenia Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nevyplýva, že by rozsah poistného
krytia zahŕňal aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, lebo tento nárok sa v celom zákone
ani nespomína. Súd mal teda za to, že tento nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
§ 11 a násl. O. z. nie je krytý predmetným zmluvným poistením. Na podporu uvedeného poukazuje
na rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, podľa ktorého chráneným predmetom, za poškodenie
ktorého má poisťovateľ plniť za poistného poškodenému, ak v zmluve nie je uvedené inak, nie je

zásah do súkromia, ktorého súčasťou je aj rodinný život a teda podľa súčasnej platnej právnej úpravy.
Aplikačná prax vnútroštátnych súdov jednoznačne potvrdzuje, že rozsah poistného krytia podľa zákona
o poistnom zmluvnom poistení nepokrýva nemajetkovú ujmu. Súd mal za to, že zákon 381/2001 Z. z.
prevzal do svojho znenia právne akty európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú uvedené v
prílohezákona. TietobolinahradenésmernicouEurópskehoparlamentuaRadyXXXX/XXX/D.vzáujme

jasnosti a prehľadnosti (bod 1 Smernice), teda európske právo je zohľadnené priamo v zákone. Podľa
článku 288 zmluvy o Európskej únii sú priamo aplikovateľné iba nariadenia, a nie smernice. Smernica je
záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť,
pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Účelom smerníc je preto určiť cieľ
pre určitú oblasť právnych vzťahov a spôsob realizácie je na každom členskom štáte. Účelom smernice

bolo, aby každý členský štát prijal opatrenia potrebné na zabezpečenie krytia zodpovednosti za škodu
vzhľadom k používaniu motorových vozidiel na svojom území (bod 3 Smernice) a aby všetky motorové
vozidla na území spoločenstva boli pre tento prípad poistené (bod 8 Smernice).

Podľa názoru súdu nejasnosti o rozsahu zodpovednosti za škodu vyplývajú z rozdielnych pojmov

náhrady škody v smernici a vnútroštátnej úprave. Podľa článku 3 Smernice, každý členský štát prijme
v súlade s článkom 5 Smernice všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou vozidiel je pokrytá poistením, pričom poistenie povinne pokrýva škodu na
majetku a ujmy na zdraví. Pri hmotných veciach teda smernica používa termín škoda a pri poškodení
zdravia termín ujma. Slovenský právny poriadok termín ujma na zdrví nepozná a aj pri poškodení

zdraviasapoužívatermínškoda.PodľanázorusúduúčelomSmerniceneboloupraviťrozsahnáhrad,ale
zabezpečiť, aby každý členský štát mal zabezpečené poistenie zodpovednosti za škodu pri prevádzke
motorových vozidiel. Svedčí tomu aj znenie článku 12 Smernice, ktorá uvádza, že poistenie uvedené v
článku 3 pokrýva ujmu na zdraví a škodu na majetku, ktorú utrpia chodci, cyklisti a iní nemotorizovaní
užívatelia ciest, ktorí sú v dôsledku nehody s účasťou motorového vozidla oprávnení na náhradu škody v

súlade s vnútroštátnym občianskym právom. Teda priamo smernica EP Rady č. XXXX/XXX/D. v prípade
nárokov na náhradu škody odkazuje na vnútroštátne občianske právo. Rovnako treba vykladať aj
rozsudok súdneho dvora č. U.-XX/XX. Súd sa preto stotožňuje s odôvodnením žalovaného, že priameho
účinku smerníc sa možno dovolať len proti členskému štátu, ktorý má tieto ustanovenia upravené. Na
základe týchto okolností súd žalobu voči žalovanému poisťovni W. M..N.. v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 151 ods. 30 O.s.p. tak, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O zaplatení súdneho poplatku rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zbierky v platnom znení

tak, že zaviazal žalovaného v 1.rade zaplatiť súdny poplatok na účet Okresného súdu vo výške 1680
eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko žalobcovia sú v konaní od súdneho
poplatku oslobodení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.