Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204933
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314204933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., Politických vězňů
1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému M. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXXX/X, I., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica,
IČO: 42 309 166, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská
Bystrica, o zaplatenie 400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č. k. 11C 63/2014 - 38 zo dňa 24.05.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom rozsahu, t.j. okrem výroku o zastavení konania v časti a
nepriznaní náhrady trov konania žalovanému.

P r i z n á v a žalovanému a Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166 náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 400 eur od 21.08.2009 do zaplatenia zastavil.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil vedľajší

účastník - Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská bystrica, IČO: 42 309 166.
Vedľajšiemu účastníkovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 2 Smernice 93/13/EHS; §
3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) a ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka a § 121 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 23.02.2009 bola medzi spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. (predchádzajúci veriteľ) a žalovaným uzatvorená úverová zmluva č. XXXXXXX,

na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 350 eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť
požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo 232 eur, t.j. celkovo zaplatiť sumu 582 eur v 6 -
tich mesačných splátkach po 97 eur počnúc od 16.03.2009 na účet veriteľa. V zmluve o úvere nie
sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN. Vo všeobecných podmienok poskytnutia úveru v článku 17 je
dohoda o vyplnení zmenky : Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky
vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil zmenku, v ktorej
nie je vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli,

že zmenkovú sumu vyplní remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane
dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len
časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknúku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní zo zmeniek remitent tak,
že ním bude deň, keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh. Zo zmluvy o
úvere a všeobecných podmienok, v ktorých je dohodnutá aj dohoda o vyplnení zmeniek vyplýva, že

tieto neboli individuálne dojednané, sú na formulárových tlačivách, a spotrebiteľ nemal možnosť ich
zmeniť, ovplyvniť ich a boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu. Zmenkovú sumu si preto
môže veriteľ vyplniť vo výške ako chce, vrátane istiny, poplatkov, úrokov a rôznych sankcií, bez ohľadu
na vôľu dlžníka. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila
na zabezpečenie, ale aj na uhradenie dlhu vzniknutého zo zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským

úverom. Na uvedený právny vzťah je preto potrebné použiť okrem ustanovení Zákona o zmenkách a
šekoch aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve, ako aj ustanovenia Zákona o
spotrebiteľských úveroch a iné spotrebiteľské právne normy Európskej únie a Slovenskej republiky. Na
základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že dohoda o vyplnení zmeniek
uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvou podmienkou, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľského právneho

vzťahu, v neprospech spotrebiteľa. Z tohto dôvodu je teda absolútne neplatnou. Bez platnej dohody o
vyplnení zmenky je preto absolútne neplatná aj samotná zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatňuje
žalovanú pohľadávku. Uvedená dohoda o vypĺňacom práve k zmenke, ako aj zmenka sú neplatné podľa
ustanovení spotrebiteľského práva a nie podľa Zákona o zmenkách a šekoch. Dojednanie o vypĺňacom
práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená

zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany Pohotovosť,
s.r.o. na žalobcu CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka
a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Taktiež je zrejmé,
že dohoda o vyplnení zmenky a následne podľa nej vystavená zmenka, sú absolútne neplatné aj podľa
§ 39 a § 3 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor so zákonom,

respektíve snahou veriteľa obísť právne normy spotrebiteľského práva. Účelom tohto právneho úkonu
je prostredníctvom zmeniek obísť ustanovenia spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen
formálnu ochranu práv a povinností spotrebiteľa. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008, v ktorom konštatoval
absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 265

Obchodného zákonníka. Zároveň najvyšší súd konštatoval, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy
nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Súd je viazaný žalobou a keďže si
žalobca uplatňoval v tomto konaní právo zo zmenky, pričom dohoda o vyplnení zmenky a na jej základe
vystavená zmenka sú absolútne neplatné, súd žalobu zamietol.
Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške

0,19 % denne zastavil.
Výrok o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust.
§ 93 ods. 1 - 3 O.s.p. a uviedol, že námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva vznesenú zo
strany žalobcu je potrebné považovať za nedôvodnú, pretože Združenie spotrebiteľov Slovenska,
o.z. je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na základe

zákonného splnomocnenia vyplývajúceho zo Zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez konkretizácie
hmotnoprávneho záujmu na výsledku sporu. Tým sa zabezpečuje reálna a nielen formálna rovnosť
strán v spotrebiteľských veciach.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o zamietnutí žaloby, o pripustení vstupu
vedľajšieho účastníka do konania a výroku o nepriznaní trov konania, odvolanie žalobca. Namietal
inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj nesprávne právne posúdenie. Jednotlivé dôvody

podaného odvolania bližšie konkretizoval s tým, že poukázal na abstraktný charakter zmenky, ďalej na
účel konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
č. 861/2007 z 11.07.2007, ako aj na samotný procesný postup súdu prvej inštancie. V odvolaní uviedol,
že súd prvej inštancie uvádza vo svojom odôvodnení, že vo veci vykonal dokazovanie, avšak žalobca a
ani žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi vôbec nenavrhli. Podľa ust.

§ 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.
Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženejzmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného
dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie
nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu

zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje právo žalobcu. Žalovaný mohol na základe
čl. 5 ods. 3 a 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej týmto nariadením.
Uviedol, že súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností o
tom, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, že zmenka, ktorá je

predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ.
Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán sporu a súd tieto
údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaný a ani žalobca sa k
uvedeným skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k ich
nespornosti. Žalobca ďalej namietal, že súd k rozhodnutiu dospel na základe aplikácie nesprávnych
právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej

únie. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať
či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.
Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec

posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Vo vzťahu k pripusteniu vedľajšieho
účastníka do konania žalobca namietal, že len samotné oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe
do konania nemôže automaticky zakladať právo vedľajšieho účastníka na účasť na konaní a vedľajší
účastník nemôže v konaní vystupovať proti vôli toho účastníka, popri kom chce v konaní vystupovať.
Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov

odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

3. Žalovaný ani vedľajší účastník sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §

34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust.§380CSP,beznariadeniapojednávania,snariadenýmtermínomverejnéhovyhláseniarozhodnutia,
ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 06.04.2017 (§ 219 ods. 1, 3
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Odvolací súd z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce

správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento

zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Vo vzťahu k veci samej napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na to, že
vzhľadom na zmenu právnej úpravy zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016, odvolací súd posudzoval rozsah a dôvody podaného odvolania podľa Civilného sporového
poriadku, lebo v zmysle citovaného ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku právne účinky
úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostali zachované, avšak Civilnýsporový poriadok platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pokiaľ nie je
ustanovené inak.

7. Odvolací súd s poukazom na zistené skutkové závery, ako aj právne posúdenie uplatneného nároku
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, s posudzovaním dohody o vyplnení
zmenky ako absolútne neplatného právneho úkonu vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o
úvere,nazákladektorejbolazmenkažalovanýmvystavená.Uplatnenúnámietkunesprávnehoprávneho
posúdenia odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé

odôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje a na zdôraznenie správnosti rozsudku
a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa:

8. Vo veci nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu prvej inštancie
pri vykonávaní dôkazov. V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky
indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo

zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu upraveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007
(ďalej len ,,nariadenie“). Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob
vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.
Žalobca začne konanie vyplnením príslušného tlačiva a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na

základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu
vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež použitím príslušného tlačiva. Znenie čl. 4 nariadenia môže
vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá
možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je
ale nesprávny. Cieľom nariadenia totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných

pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby
dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z čl. 8 a 9 uvedeného
nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť
sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie pokiaľ to považuje za potrebné.
Zjednodušená forma konania podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho

dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za predpokladu, ak nie je
ustanovené inak, procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
čl. 19 nariadenia.

9. Uvedený záver podporuje aj spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v ktorom sa uvádza, cit.:
„Vo vzťahu k aplikácii nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti
preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné
v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho

činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia
nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v
konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti
návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd
pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred

súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených
lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len
na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné.“

10. Odvolací súd preto nesúhlasí s uplatnenou námietkou týkajúcou sa vád konania, ktoré by mali za

následok nesprávne rozhodnutie, resp. že nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Súd prvej inštancie postupoval v predmetnej veci štandardne v zmysle vnútroštátneho práva,
Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ako aj v súlade s článkom 19
Nariadenia č. 861/2007 Z.z.. Iné posúdenie uplatneného nároku žalobcu súdom nemožno považovať za

porušenieprávastranysporunasúdnuochranuzaručenéhoÚstavouSlovenskejrepublikyaniporušenie
práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Správne súd prvej inštancie rozhodol o veci
samej,akžalobuzamietolvychádzajúczospotrebiteľskéhocharakteruzmluvy,posúdenianeprijateľnýchzmluvných podmienok vo vzťahu k dohode o vyplnení zmenky. Z tohto dôvodu nebolo možné odvolaniu
žalobcu vyhovieť. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnené namietanie procesného postupu súdu
prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie, podrobil súdnej kontrole zmluvu o úvere, ako aj dohodu

o vyplnení zmenky. Bez náležitého neoboznámenia sa s listinnými dôkazmi, by súd svojim postupom
porušil ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

11. Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu
práv zo zmenky, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o

jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu
pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej
zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky
predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný tak, ako to správne urobil súd prvej
inštancie, konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Ak má byť zabezpečené
naplneniecieľasledovanéhoprávnymipredpisminaochranuspotrebiteľa,jenutnéumožniťsúduskúmať

charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky a v prípade zistenia, že
ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené
v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z
indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti

niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie
právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17
zákona zmenkového a šekového by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom
možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z
hľadiskasúladusdobrýmimravmijezvýraznenávtýchprípadoch,keďjustranasporuvýslovnenamieta,

musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže
na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je
možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase,
kedy bola zmenka vystavená.

12. Správny je i samotný záver súdu prvej inštancie, ktorý ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
vyhodnotil dohodu veriteľa a dlžníka (spotrebiteľa) o vyplňovacom práve k blankozmenke. Pokiaľ
ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžaduje
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne informácie o

dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny predchodca sa
svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť ani poukazom na
princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov
v neprospech žalovaného. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo
strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa

bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj
v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa
dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských
právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na
podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.

jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

13. Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto
cenného papiera, si žalovaný bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršil svoje zmluvné postavenie. Potreba
vystavenia zmenky pritom pre žalovaného priamo vyplývala zo všeobecných úverových podmienok.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne

predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto
je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, tak ako to správne skonštatoval
súd prvej inštancie.14. K námietke žalobcu o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania odvolací súd
poukazuje na to, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania pred 01.01.2015, teda v čase, keď súhlas
hlavného účastníka nebolo potrebné podľa vtedy platnej právnej úpravy predložiť spolu so vstupom do

konania. Žalovaný súčasne nevyjadril výslovný nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania,
preto nie je možné považovať odvolacie námietky žalobcu za dôvodné. Vo vzťahu k novej právnej úprave
účinnej od 01.07.2016 odvolací súd je toho názoru, že v súlade s ust. § 470 ods. 2 CSP je potrebné
akceptovať právne účinky oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka a toto konanie skončiť za účasti
Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z..

15. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu, t.j. okrem výroku o
zastavení konania v časti a nepriznaní náhrady trov konania žalovanému ako vecne správny v súlade
s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

16. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešnému žalovanému a Združeniu spotrebiteľov Slovenska o.z. priznal náhradu trov

odvolacieho konania v plnej výške voči žalobcovi, lebo žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v
plnom rozsahu.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.