Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/202/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717208188
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717208188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a sudcov JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu : Ing. N. R.,
nar. X.X.XXXX, bytom V. P. XX, XXX XX N., právne zastúpeného Mgr. Vierou Rišiaňovou, advokátkou
so sídlom E. XX, XXX XX, proti žalovanému: Tatra banka, a.s. so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06
Bratislava, IČO: 00 686 930, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5Csp/105/2017-107 zo dňa 15.3.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 5Csp/105/2017-107 zo dňa 15.3.2018 zamietol žalobu žalobcu
o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy. Zároveň rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznáva.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 28.10.2014, zo dňa 25.2.2015, zo dňa 9.3.2015, zo dňa
13.5.2015 a zo dňa 17.9.2015. Uviedol, že sú v rozpore s právom Európskej únie ako aj medzinárodnými

zmluvami. Žalobca ako dlžník, ako ani zamestnávateľ žalobcu, nedokážu napriek neexistencii súdneho
rozhodnutia zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy aj napriek tomu, že by plnením na základe takto
uzavretých dohôd došlo k plneniu z neprijateľných zmluvných podmienok.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, keď poukazoval na to, že žalobca v podanej žalobe
len všeobecne poukazuje na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok a nijakým spôsobom
neosvedčil, že by realizovaním dohody o zrážkach zo mzdy mali byť uspokojované pohľadávky, ktoré
by boli v rozpore s hmotným právom. Má za to, že predmetné dohody sú platné, pretože žalobca tieto

nesporne podpísal, dohody majú všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona, zabezpečovaná pohľadávka
je dostatočne identifikovaná, jasne je uvedená aj výška zrážok. Všetky dohody boli uzavreté vo forme
osobitnej listiny, pričom žalobca mal možnosť odmietnuť ich uzavretie a žalobca svojim podpisom
potvrdil, že bol poučený o tom, že dohody o zrážkach zo mzdy nie sú podmienkou poskytnutia
príslušného spotrebiteľského úveru a svojim podpisom potvrdil, že bol poučený o práve odmietnuť
uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. O prítomnosti dohody o zrážkach zo mzdy bol žalobca
informovaný aj prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere.

Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola
dňa 28.10.2014 uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby
č. BSU - 00 - 0002134704, na zabezpečenie ktorej bola v rovnaký deň uzavretá Dohoda o zrážkach
zo mzdy a iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka, dňa 13.5.2015 bola medzi žalobcoma žalovaným uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.
BSU - 00 - 0002213254, na zabezpečenie ktorej bola v rovnaký deň uzavretá Dohoda o zrážkach
zo mzdy a iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka, dňa 17.9.2015 bola medzi žalobcom

a žalovaným uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.
BSU - 00 - 0002244815, na zabezpečenie ktorej bola v rovnaký deň uzavretá Dohoda o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka, dňa 9.3.2015 bola medzi žalobcom a
žalovaným uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. BSU
- 00 - 0002193010, na zabezpečenie ktorej bola v rovnaký deň uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy a

iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka a dňa 25.2.2015 bola medzi žalobcom a žalovaným
uzavretá Zmluva o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA, na zabezpečenie ktorej bola tak isto v rovnaký
deň uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Z
podkladov predložených v priebehu konania žalovaným mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca
bol riadne poučený o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy osobitnou listinou, na ktorej
zároveň svojim podpisom prehlásil, že poučeniu o následkoch uzavretia takejto dohody porozumel.

S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že v danom prípade nemal
preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby o určenie neplatnosti dohôd
o zrážkach zo mzdy (§ 137 písm. a/ CSP). Naliehavosť právneho záujmu by bola daná vtedy, ak by
rozhodnutím súdu, v tomto prípade určením za neplatné uzavretých dohôd o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov by sa odstránila spornosť práva a neistota právneho vzťahu medzi stranami sporu. Súd prvej

inštancie mal za to, že neexistuje právo žalobcu, ktoré by malo byť v závislosti od rozhodnutia súdu
ohrozené. Bez existencie naliehavého právneho záujmu nie je právomocou súdu zaoberať sa vecou
samou, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol,

že namieta správnosť názoru súdu prvej inštancie o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu
na požadovanom určení neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy. Poukázal na ust. § 53 Obchodného
zákonníka, z ktorého priamo vyplýva právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určenie neplatnosti.
Systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia si

vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom
zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou Smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento
nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom, nezávislým od samotných zmluvných
strán. Preto podľa odvolateľa v tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez
návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/

EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na
dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice, pretože takéto preskúmavanie môže mať odradzujúci
účinok smerujúci k ukončeniu užívania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi.
Ďalej uviedol, že v konečnom dôsledku aplikovanie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým
je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý v danom prípade veriteľovi umožňuje svojvoľne nadiktovať výšku

pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, možno
hodnotiť ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolností sa nemôže poskytnúť právna ochrana. Navrhol
preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania.

3. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobcu nepovažuje za dôvodné a
v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi napadnutého rozsudku. Navrhol ho preto potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (385 ods. 1 CSP a contrario CSP v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP), napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil
z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1,23, CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konanína súdu prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

6.Odvolacísúdpreskúmanímnapadnutéhorozsudku,celéhospisovéhomateriáluavyhodnotenímtoho,
čo uviedli strany sporu v odvolacom konaní, konštatuje, že prvostupňový súd v potrebnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne, zrozumiteľne a nepochybným spôsobom odôvodnil,
čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie

prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Okresný súd v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoj právny záver.
Prijatý právny záver primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti,
s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a

následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, podľa ktorého
naliehavý právny záujem nie je v preskúmavanej veci daný, správne sa už vecnou stránkou podanej

žaloby nezaoberal.

8. S poukazom na uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil
svoje odvolanie, preto rozsudok okresného súdu potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

9. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomerujejúspechuvoveci.Vpredmetnomodvolacomkonanímalaplnýúspechstranažalovaná,apreto
odvolací súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (§

262 ods. 2 CSP).

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)