Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35C/188/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316207479
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316207479.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobkyne: V..

E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. F. XX/X, F., zast. TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, 927
01 Šaľa, proti žalovaným: 1. R. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, Š. a 2. Y. Š., nar. X.X.XXXX,
bytom O. XXXX/XX, Š., obaja zast.: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Stará
Vajnorská cesta 37, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í vypratať byt číslo X, I. kategórie nachádzajúci sa na prvom
poschodí na adrese O., Č. XX X. Š., súpisné číslo XXXX, postavený na parcele N. XXXX/XX, zapísaný
Okresným úradom v Š., katastrálnym odborom na LV číslo XXXX, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku,

bez bytovej náhrady.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobkyne U. Š. sa svojím návrhom doručeným súdu 29.4.2016 domáhal, aby
súd žalovaným uložil povinnosť vypratať mestský nájomný byt č. X, I. kategória nachádzajúci sa na
I. poschodí, na adrese O. Č.. XX X. Š., súp. č. XXXX postavený na parcele N. XXXX/XX, zapísaný
Okresným úradom v Š., katastrálnym odborom na LV č. XXXX (ďalej len byt) do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku, bez bytovej náhrady a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaní užívali
byt na základe Zmluvy o nájme bytu z 28.10.2004, ktorú uzavreli na dobu určitú, a to na jeden rok.
Predmetný byt užívajú v zmysle právoplatného rozsudku Krajského súdu Trnava č.k. 10Co/169/2013
bez právneho dôvodu bez toho, aby uhrádzali nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Z
uvedených dôvodov právny predchodca žalobkyne vyzval žalovaných, aby uhradili dlh a odovzdali byt.
Napriek týmto výzvam sa žalovaní z bytu nevysťahovali a byt naďalej užívajú bez právneho dôvodu.

2. Súd vydal dňa 17.5.2016 rozkaz na plnenie, ktorým návrhu právneho predchodcu žalobkyne v
plnom rozsahu vyhovel. Proti rozkazu na plnenie podali žalovaní odpor, v ktorom uviedli, že žalobca
nijako nepreukázal svoje tvrdenie, že byt žalovaní v súčasnosti užívajú. Adresa ich trvalého pobytu má
len evidenčný charakter a nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať túto skutočnosť. Rovnako však v
konaní vedenom na Okresnom súde v Galante pod sp. zn. 10C/438/2015 žaluje o vypratanie totožnej
nehnuteľnosti aj U. F., ktorý o sebe tvrdí, že je nájomcom predmetného bytu. U. F. byt v roku 2003
odovzdal žalovanej v 1. rade. Aktívnu legitimáciu k podaniu žaloby na vypratanie bytu voči osobe,

ktorá ho užíva so súhlasom nájomcu bytu má nájomca, nie prenajímateľ (20Cdo 1230/99). Žalovaní
o sebe tvrdia, že im v minulosti vzniklo právo nájmu bytu, o ktorého určenie bolo vedené konanie
pred Okresným súdom Galanta pod sp.zn. 26C/166/2011. O ich návrhu bolo právoplatne rozhodnutérozsudkom Krajského súdu Trnava, č.k. 10Co/169/2013 - 228 z 3.12.2014 tak, že návrh bol zamietnutý.
Proti tomuto rozsudku podali žalovaní dovolanie na Najvyšší súd SR.

3. Právny predchodca žalobkyne vo vyjadrení k odporu doručenom súdu 7.11.2016 uviedol, že od
žalobcu možno odôvodnene požadovať preukázanie skutočností, že žalovaní nadobudli držbu alebo
detenciu veci. Preukázanie držby (detencie) v priebehu súdneho konania až k okamihu vydania
rozhodnutia nekorešponduje s požadovanou ochranou jeho vlastníckeho práva. Navyše žalovaní ako
momentálni držitelia (detentori) veci sú v lepšom procesnom postavení. Požiadavka na žalobcu, aby

dokazoval existenciu držby u žalovaných k momentu vydania rozhodnutia súdu, by znamenala jeho
zaťaženie nemožným dôkazom (probatio diabolica). Z toho dôvodu judikatúra vyvodila, že žalobca je v
konaní o vydanie veci povinný preukázať, že žalovaní pred podaním žaloby nadobudli držbu (detenciu)
veci, nie však existenciu držby žalovaných v čase súdneho konania. Dôkazné bremeno o strate držby
(detencie)spočívavžalovaných.(RoNSCRzo14.11.2007,sp.zn.284087/2007).Žalovanízačaliužívať
predmetný byt na základe Zmluvy o nájme bytu z 14.05.2004. žalobca má za to, že v zmysle § 126

ods. 1 Občianskeho zákonníka je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na vypratanie, ktorú má
právo podať vlastník protiprávne zadržiavanej veci, pričom vec sa nenachádza v jeho faktickej moci a
zadržiavanie veci niekým iným je porušenie jeho subjektívneho vlastníckeho práva. Žalobca preukazuje
svoju aktívnu vecnú legitimáciu listom vlastníctva č. XXXX, na ktorom je uvedený ako vlastník bytu.
Žalovaní predmetný mestský nájomný byt vlastníkovi neodovzdali, aj napriek tomu, že im boli zasielané

viacerévýzvynaodovzdaniebytu.Taktiežžalovaníneuhrádzajúod01.08.2015žiadnuprimeranúúhradu
za užívanie bytu. Žalobca voči nim k 31.10.2016 eviduje pohľadávku vo výške 2014,40 Eur.

4. Podaním doručeným súdu 6.12.2016 vstúpil do konania ako intervenient na strane žalobcu U. F., nar.
X.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX Š..

5. Na návrh žalovaných súd uznesením č.k. 35C/188/2016 - 87 z 11.7.2017 rozhodol, že pripúšťa vstup
intervenienta do konania na strane žalobcu.

6. Uznesením č.k. 35C/188/2016 - 107 zo 6.9.2017 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného

žalobcu vstúpila žalobkyňa a zároveň pripustil vystúpenie intervenienta z konania. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 26.9.2017.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - výzva k odovzdaniu mestského bytu zo
17.3.2016, 14.3.2016, výzva na zaplatenie dlhu a odovzdanie bytu z 10.3.2016, rozhodnutie o pridelení

bytu z 23.9.1988, zmluva o nájme bytu zo 14.5.2004, rozhodnutie o uzavretí dohody o podnájme bytu
z 28.10.2003, výpis z Obchodného registra spol. Bytkomfort, s.r.o., predpis mesačnej zálohovej úhrady
za užívanie bytu platný od 1.8.2015, sumárna analýza platieb za obdobie od 1.8.2015 do 27.4.2016,
mandátna zmluva z 31.3.2005, vyjadrenie k výzve z 23.11.2016, výzva nájomcu z 13.4.2015, opätovná
výzva nájomcu z 15.11.2016, výpis z LV č. XXXX, Zmluva o prenechaní bytu do podnájmu na dobu určitú

podľa Obč. zákonníka zo 14.5.2004, oboznámením sa s podstatným obsahom spisu 26C/166/2011, a
zistil tento skutkový stav veci:

8. Byt číslo X, I. kategórie nachádzajúci sa na prvom poschodí na adrese O., Č. XX X. Š., súpisné číslo
XXXX, postavený na parcele N. XXXX/XX, zapísaný Okresným úradom v Š., katastrálnym odborom na

LV číslo XXXX, bol v čase podania žaloby vo vlastníctva Mesta Š. ako pôvodného žalobcu.

9. Výzvami na zaplatenie dlhu a odovzdanie bytu z 10.3.2016 adresovanými žalovaným v 1. a 2. rade,
ktoré im boli 17.3.2016 doručené na adresu O. XX, Š., spoločnosť Bytkomfort, s.r.o., ktorá bola správcom
bytu na základe mandátnej zmluvy z 9.3.2005 uzavretej medzi ňou a Mestom Š. ako vlastníkom,

oznámila žalovaným, že na základe Podnájomnej zmluvy zo 14.5.2004 užívali byt. V súčasnosti ho
užívajú bez platnej zmluvy. Vzhľadom na to, že evidujú dlh na nájomnom a úhradách spojených s
užívaním bytu vo výške 1.163,96 Eur ku dňu 29.2.2016 a poplatok z omeškania vo výške 62,10 Eur k
29.2.2016, správca vyzval žalovaných na vyrovnanie dlhu do 5 dní od doručenia výzvy.

10. Výzvami na odovzdanie mestského bytu zo 17.3.2016 (adresovanej žalovanej v 1. rade a doručenej
7.4.2016) a zo 14.3.2016 (adresovanej žalovanému v 2. rade a doručenej 7.4.2016) Mesto Š. vyzvalo
žalovaných k odovzdaniu bytu, ktorého boli podnájomníkmi na základe zmluvy zo dňa 14.5.2004 a ku
ktorému im nájom zanikol v súlade s čl. IV. odst. 7 zmluvy o podnájme bytu uplynutím doby, na ktorú bolanájomná zmluva uzatvorená a to na dobu určitú do 28.10.2004, čo vyplýva z právoplatného rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/169/2013. Nakoľko doteraz byt neodovzdali, Mesto Š. ich vyzvalo,
aby tak vykonali v lehote do 5 dní od doručenia tejto výzvy.

11. Predmetom konania vedeného na tunajšom súdu pod sp. zn. 26C/166/2011 bolo určenie že žalovaní
v 1. a 2. rade (v predmetnom konaní v postavení žalobcov) sú nájomcami bytu. Návrh podaný na súd
30.6.2011 smeroval proti žalovanému v 1. rade Mestu Š. a žalovanému v 2. rade U. F.. V bode III. žaloby
je uvedené, že dňa 14.5.2004 uzatvorili žalobcovia so správcom bytov - Mestský bytový podnik spol. s

r.o. Zmluvu o nájme bytu, titulom ktorej predmetný byt užívali. Citovaná nájomná zmluva bola uzatvorená
na dobu určitú, t.j. do 28.10.2004. Žalobcovia počas doby trvania nájmu byt riadne a výlučne užívali,
platili nájomné ako aj platby spojené s užívaním bytu, ktoré im ako nájomcom bytu boli predpisované.
Po uplynutí dohodnutej doby nájmu, t.j. po 28.10.2004 do dňa podania žaloby žalobcovia predmetný byt
naďalej užívajú, riadne platia nájomné ako aj úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu.

12. Krajský súd v Trnave, rozsudkom č.k. 10Co/169/2013-228 z 3.12.2014 zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa tak, že žalobu zamietol. Súd druhej inštancie v odôvodnení konštatoval, že z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade U. F. sa stal výlučným osobným užívateľom bytu
na základe úpravy § 180 ods. 1 a §182 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. decembra
1991. Táto skutočnosť vyplynula z rozvodového rozsudku Okresného súdu Galanta z 26.2.1990 č.k.

4C 207/89-26 z tvrdenia navrhovateľky rozvodu U. F. (bývalej manželky žalovaného v 2. rade U. F.), že
trvalo opustila spoločnú domácnosť v polovici roka 1989. V zmysle §871 ods. 1 vety prvej Občianskeho
zákonníka účinného po 1.1.1992 (zákon č. 509/1991 Zb.). Súd prvej inštancie neprávne vyhodnotil
účinky čestného vyhlásenia žalovaného v 2. rade U. F., ktoré bolo urobené v čase účinnosti Občianskeho
zákonníka po novelizácii účinnej od 1.1.1992. Nájom k bytu mohol zaniknúť len písomnou dohodou

medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Nebolo preukázané, že by došlo k
zániku práva nájmu žalovaného v 2. rade U. F., čo bolo prekážkou založenia nájomného vzťahu medzi
žalovaným v 1. rade Mestom Š. a žalobcami. Pokiaľ išlo o Zmluvu o nájme bytu zo 4.5.2004 uzavretú
medzi Mestským bytovým podnikom spol. s r.o. Š. a žalobcami na dobu do 28.10.2003, táto mala len
charakter určitého potvrdenia o obsahu dojednaného a zároveň súhlas s podnájomcom, ktorú zmluvu

uzavrel vo vlastnom mene bytový podnik a nie žalovaný v 1. rade Mesto Š.. Žalobcovi nepreukázali, že
im svedčí právo nájmu na dobu neurčitú a to nielen ich vôľou, ale aj vôľou žalovaného v 1. rade Mesta
Š.R.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.1.2015.

13. Predmetný rozsudok bol napadnutý dovolaním, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudkom sp.zn. 7Cdo/73/2016 z 28.9.2016 tak, že dovolanie zamietol. V odôvodnení konštatoval,
že žalovaný v 2. rade U. F. je naďalej nájomcom bytu. Nájomný pomer medzi žalovaným v 2. rade
U. F. a žalovaným v 1. rade Mestom Š. nemohol vzniknúť na základe dohody medzi žalovaným v 2.
rade U. F. a žalobcami v 1. a 2. rade a ani na základe čestného prehlásenia. Na tejto skutočnosti nič
nemení ani Zmluva o nájme bytu zo 4.5.2004, z ktorej je nesporné, že obaja žalobcovia sú označení

ako podnájomcovia, ako aj že predmetný byt je v podnájme od U. F.. Aj z ďalších listinných dokladov
vyplýva, že užívanie sporného bytu žalobcami nebolo nájomným vzťahom. Faktické uvoľnenie bytu
žalovaným v 2. rade U. F. nemá za následok zánik nájmu bytu, pretože zánik nájmu bytu je viazaný na
písomnú dohodu (prípadne výpoveď z nájmu bytu). Nájomca bytu, ktorý fakticky uvoľnil byt, má i naďalej
povinnosti nájomcu. Novú nájomnú zmluvu k bytu môže prenajímateľ uzavrieť iba za podmienok, že

prenajímaný byt je právne voľný, t.j. že bol ukončený predchádzajúci nájom bytu. K uzavretiu nájomného
vzťahu (konkludentne) preto medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade Mestom Š. nemohlo
dôjsť, a to ani konaním žalovaného v 1. rade Mesta Š. a ani konaním správcu bytov.

14. Na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 28.6.2017 bolo vlastníctvo bytu prevedené do

vlastníctva U. F., pričom vklad bol povolený pod X.-XXXX/XXXX z 8.8.2017. U. F. následne previedol
vlastníctvo bytu na základe darovacej zmluvy z 10.8.2017 na žalobkyňu, pričom vklad bol povolený pod
X.-XXXX/XXXX z 24.8.2017.

15.PodľaZmluvyoprenechaníbytudopodnájmunadobuurčitúzo14.5.2004uzavretúmedzinájomcom

bytu U. F., podnájomníkmi žalovanými v 1. a 2. rade a prenajímateľom Mestským bytovým podnikom
Šaľa spol. s r.o. bola zmluva uzavretá v súlade s §719 ods. 1 Občianskeho zákonníka na dobu určitú, a
to na jeden rok, t.j. do 28.10.2004. Prenajímateľ súhlasil s uzatvorením zmluvy.16. Právna zástupkyňa žalobkyne pred súdom uviedla, že žalobkyňa žiada o vypratanie žalovaných
z bytu, ktorí ho užívajú bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalovaní nikdy neboli nájomcami, len
podnájomníkmi, a to na dobu určitú. Tento podnájom zanikol ešte v roku 2004, od tej doby žalovaní byt

užívajú, žalobkyni sa neozvali. Byt žalovaní doposiaľ protokolárne neodovzdali. Právo užívať zaniklo
najneskôr 28.10.2004, pričom vzhľadom na vedené súdne konanie možno ustáliť, že najneskôr dňom
27.1.2015, ktorý je dňom právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave, došlo k odstráneniu
stavu neistoty, a od 28.1.2015 žalovaní užívajú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Napriek výzvam
žalobkyne a jej právneho predchodcu žalovaní doposiaľ kladne nereagovali.

17. Právny zástupca žalovaných pred súdom uviedol, že namietajú pasívnu legitimáciu žalovaných,
nakoľko títo byt neužívajú. Nevznikla im ani povinnosť byt protokolárne odovzdať alebo to právnemu
predchodcovi žalobkyne oznamovať, nakoľko žalovaní byt užívali so súhlasom pôvodného nájomcu
pána F.. Žalobkyňa preto nie je oprávnená podať proti nim žalobu o vypratanie, žalovaným nevznikla
povinnosť byt protokolárne odovzdať.

18. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

20. Podľa §126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

21.Žalobkyňasažaloboupodanounatunajšísúddomáhavyprataniabytuvjejvlastníctve,ktorížalovaní
užívajú bez právneho dôvodu. Žaloba o vypratanie je osobitným druhom reivindikačnej žaloby, ktorou
žalobca žiada vydanie nehnuteľnej veci. Aktívnu legitimáciu na podanie vypratávacej žaloby má vlastník
nehnuteľnosti. V konaní bolo preukázané, že pôvodný žalobca Mesto Š. bolo v čase podania žaloby

zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 28.6.2017
bolovlastníctvobytuprevedenédovlastníctvaU.F.,ktorýnáslednepreviedolvlastníctvobytunazáklade
darovacej zmluvy z 10.8.2017 na žalobkyňu, pričom vklad bol povolený pod X.-XXXX/XXXX z 24.8.2017.
Na základe uvedených právnych skutočností súd v priebehu konania pripustil zmenu na strane žalobcu,
pričom aktívnu legitimáciu žalobkyne ako vlastníčky bytu v čase vyhlásenia rozhodnutia mal preukázanú

na základe aktuálneho výpisu z listu vlastníctva.

22. Ďalším predpokladom úspechu žaloby je preukázanie, že vec sa nenachádza vo faktickej moci
vlastníka, ale neoprávnene ju užíva žalovaný, ktorý vlastníkovi bráni vo výkone jeho vlastníckeho práva.
Pokiaľ ide o dôkazné bremeno vo vzťahu k neoprávnenej držbe, pôvodný žalobca v písomnom vyjadrení

poukázal na rozsudok NS ČR zo 14.11.2007, sp. zn. 28Cdo 4178/2007, zo závermi ktorého sa súd
stotožňuje a v zmysle ktorého od žalobcu možno odôvodnene požadovať preukázanie skutočnosti,
že žalovaný nadobudol držbu alebo detenciu veci. Preukázanie držby (detencie) v priebehu súdneho
konania až k okamihu vydania rozhodnutia však predstavuje pre žalobcu v celom rade prípadov
nesplniteľnú požiadavku, ktorá nekorešponduje s požadovanou ochranou jeho vlastníckeho práva.

Navyše je žalovaný ako momentálny držiteľ (detentor) veci v lepšom procesnom postavení. Požiadavka
na žalobcu, aby dokazoval existenciu držby u žalovaného k momentu vydania rozhodnutia súdu, by
znamenala jeho zaťaženie nemožným dôkazom (probatio diabolica). Nejde tu totiž o unesenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena, ale o jeho „presah“ ku dňu rozhodovania súdu, pričom uvedenú
povinnosť by žalobca v mnohých prípadoch bez súčinnosti žalovaného objektívne nemohol ani splniť,

hoci inak by splnil povinnosť preukázať držbu (detenciu žalovaným). Z tohto dôvodu judikatúra vyvodila,
že žalobca je v konaní o vydanie veci povinný preukázať, že žalovaný pred podaním žaloby nadobudol
držbu (detenciu) veci, nie však existenciu držby žalovaného požadovanej veci v čase súdneho konania.
Dôkazné bremeno o strate držby (detencie) spočíva na žalovanom.

23. Žalobkyňa a jej právny predchodca v konaní preukázali, že žalovaní v minulosti nadobudli právo
užívať byt a to naposledy na základe Zmluvy o prenechaní bytu do podnájmu na dobu určitú zo
14.5.2004, a to do 28.10.2004. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26C 166/2011
bolo ustálené, že žalovaným v 1. a 2. rade žiadne iné právo na užívanie bytu (tvrdené právo nájmu)nevzniklo, pričom konečné rozhodnutie vydané Krajským súdom v Trnave nadobudlo právoplatnosť
27.1.2015. Tieto závery boli následne potvrdené aj v dovolacom konaní. Toto konanie bolo iniciované
na návrh žalovaných, ktorí v žalobe podanej na súd 30.6.2011 v bode III. uviedli, že aj po 28.10.2004

a teda aj v čase podania ich žaloby byt užívajú. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že
žalovaní do 28.10.2004 užívali byt na základe zmluvy o podnájme a od 29.10.2004 bez právneho titulu.
Doložením uvedených skutočností žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu
žalovaných. V zmysle citovanej judikatúry dôkazné bremeno o tom, že žalovaní v čase vyhlásenia
rozhodnutia predmetný byt už neužívajú, prešlo na žalovaných.

24. Žalovaní na preukázanie ukončenia užívania bytu žiadne dôkazy neprodukovali ani neoznačili.
Právny zástupca žalovaných argumentoval, že neboli povinní protokolárne odovzdať byt pôvodnému
žalobcovi Mestu Š., pretože byt užívali so súhlasom pôvodného nájomcu. Žalovaní však nepreukázali
ani to, že by ukončili užívanie bytu jeho odovzdaním pôvodnému nájomcovi U. F.. Samotní žalovaní v
žalobe podanej na súd dňa 30.6.2011 vo veci sp. zn. 26C/166/2011 tvrdili, že byt užívajú a existenciu

práva nájmu u U. F.U. spochybňovali. Ak žalovaní tvrdia, že predmetný byt neužívajú a zároveň, že
nebolipovinníhoodovzdaťMestuŠ.,bolipovinnípreukázať,ženeoprávnenéužívaniebytupo30.6.2011
ukončili jeho odovzdaním osobe, ktorá bola vlastníkom alebo ktorej svedčilo právo oprávneného
užívania. Toto dôkazné bremeno žalovaní neuniesli.

25. Súd mal za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade napriek výzvam pôvodného vlastníka doručeným
7.4.2016 nevypratali a neodovzdali nehnuteľnosť - byt, ktorý je v čase rozhodovania súdu vo vlastníctve
žalobkyne. Z uvedených dôvodov súd žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáha ochrany vlastníckeho práva
pred tým, kto doň neoprávnene zasahuje, vyhovel. Žalovaným súd uložil povinnosť vypratať byt do
15 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom im nepriznal právo na bytovú náhradu, keďže toto im ako

neoprávneným užívateľom nepatrí.

26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

28. Nakoľko žalobkyňa mala v konaní plný úspech súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni
spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100% (§262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.