Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311218100
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2311218100.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Ing. I. D., PhD., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/XX, U., správca konkurznej podstaty úpadcu: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.
XX, zastúpený Mgr. Romanom Desátom, advokátom, Nám. SNP 3, Trnava, proti žalovanej: J. G. nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XX, zastúpená splnomocnencom: Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, za účasti intervenienta: JPM finance, s.r.o., so sídlom Pod Skalkou 1,
Banská Bystrica, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14. decembra 2017, č.k. 26C/191/2011-297, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výroku I. určil veci patriace do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov úpadcu a žalovanej, pričom výrokom II. všetky tieto aktíva
prikázal do výlučného vlastníctva úpadcu a súčasne rozhodol, že úpadca preberá a zaväzuje sa uhradiť
vo výroku špecifikované záväzky. Ďalej súd napadnutým rozsudkom žalovanej uložil zaplatiť súdny
poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 66 eur do troch dní od

právoplatnosti rozsudku (výrok III.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi
priznal 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii, ako aj § 147 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako
„OZ“), keď z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané a medzi stranami sporu nebolo
sporným, že uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 38K/3/2011-101 zo dňa 06.06.2011, právoplatným

dňa30.06.2011,bolnamajetokúpadcuvyhlásenýkonkurz,pričomdovyhláseniakonkurzubezpodielové
spoluvlastníctvo manželov úpadcu a žalovanej nezaniklo a ani nebolo vyporiadané. Medzi stranami
sporu neexistoval spor v časti aktív spadajúcich do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(BSM), na základe čoho súd ustálil aktíva spadajúce do BSM. Spor sa vyskytol vo vzťahu k položke
aktív pôvodne označenej pod písm. b), ktorú položku v záverečnom návrhu žalobca v súlade s názorom
žalovanej vylúčil a súd teda uvedenú položku do masy BSM nezahrnul. Spornou sa stala definícia
zaradenie pasív s výnimkou záväzku vo výške 105.361,18 eur voči spoločnosti JPM finance, s.r.o. z

titulu zmluvy o úvere zo dňa 09.07.2007, ktorý záväzok ako jediný z celej masy pasív žalovaná uznala
ako spoločný záväzok strán sporu, keď všetky zvyšné záväzky žalovaná nepoprela ani čo do dôvodu ich
vzniku a výšky, pričom nepoprela ani to, že predmetné záväzky vznikli počas trvania manželstva. Tvrdila
však, že nejde o spoločné záväzky oboch manželov, ale o výlučné záväzky úpadcu. Ohľadne uvedenejspornej časti súd v súlade s právnym názorom žalobcu konštatoval, že všetky vo výroku rozhodnutia
označené záväzky (pasíva) je nutné považovať pre účely vyporiadania BSM za záväzky tvoriace masu
pasív BSM, a to vychádzajúc z ust. § 147 ods. 1 OZ, nakoľko bolo preukázané vychádzajúc zo žalovanou

nespochybnenej skutočnosti, že všetky uvedené záväzky vznikli počas trvania manželstva úpadcu a
žalovanej, pričom nie je podstatnou skutočnosť, či vznik predmetných záväzkov spôsobili úpadca a
žalovaná spoločne alebo ich vznik zapríčinil len jeden z manželov, v každom prípade je záväzok čo
i len jedného z manželov uspokojiteľný z celého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Sporným bol aj spôsob vyporiadania BSM navrhnutý žalobcom, pričom súd sa aj v tejto

časti plne stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že
pasíva tvoriace masu BSM jednoznačne prevyšujú celkovú hodnotu aktív BSM. Súd v tomto prípade
nemal dôvod odchýliť sa od konštantnej judikatúry a stotožnil sa s názorom NS ČR z 31.10.2007, sp.
zn. 22 Cdo 1725/2006, podľa ktorej „ prípad vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
zaniknutého vyhlásením konkurzu takisto druhovo patrí k tým prípadom, keď bude namieste, aby aktíva
BSM neboli rozdelené medzi manželov, ale prikázané iba jednému manželovi, a to logicky úpadcovi.

Táto výnimočnosť riešenia je odôvodnená predĺženosťou BSM a princípom ochrany veriteľov ako
všeobecným záujmom na dodržiavaní platne uzavretých záväzkov. Napokon, títo veritelia vo vzťahu k
úpadcovi a jeho manželke nie sú viazaní ani ich dohodou, ani rozhodnutím súdu dovtedy, kým sa podľa
práva môžu domáhať uspokojenia svojich pohľadávok voči BSM resp. splnenia spoločných záväzkov
úpadcu a jeho manžela v zmysle ust. § 143 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 145 ods. 3 OZ aj z

aktív prikázaných z majetku v BSM do výlučného majetku manžela úpadcu voči tomuto manželovi. Ak
môžu byť veritelia manželov uspokojení z predĺženého BSM v rámci konkurzu aj tak iba čiastočne, aj
keby úpadcovi boli prikázané všetky aktíva BSM, niet dôvodu na to, aby súd tieto aktíva neprikázal
úpadcovi..“. Súd uvedený spôsob vyporiadania predĺženého BSM považuje nielen za zákonný podľa
vyššie ustanovených ustanovení, ale aj za spravodlivý a logický. Na základe uvedených skutočností v

zmysle vyčerpávajúceho citovaného odôvodnenia NS ČR v právne a skutkovo takmer totožnej veci, súd
rozhodol tak, že všetky aktíva ako aj pasíva prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu bez náhrady za
vyporiadanie žalovanej. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s poukazom na
plný procesný úspech žalobcu vo veci, a teda na právo na 100% náhradu vzniknutých trov konania a
trov právneho zastúpenia. Rovnako vzhľadom na osobné oslobodenie žalobcu od poplatkovej povinnosti

v tomto konaní s prihliadnutím na procesný neúspech žalovanej tejto náleží povinnosť zaplatiť súdny
poplatok z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá nesúhlasila
so zvoleným spôsobom vyporiadania BSM, keď všetky veci (medzi nimi aj nehnuteľnosti slúžiace na

bývanie) súd prikázal do výlučného vlastníctva úpadcu, čo podľa jej názoru znamená zásadný odklon
od pravidla, podľa ktorého by sa mali medzi účastníkov rozdeliť najmä nimi nadobudnuté majetkové
hodnoty, a to či už bez povinnosti na výplatu alebo s minimalizovaním výšky sumy určenej na výplatu
protistrane sporu. Taktiež nesúhlasila s tým, aby bral súd pri vyporiadaní BSM do úvahy všetky záväzky
úpadcu len preto, že vznikli počas trvania BSM bez ohľadu na to, či sú spoločnými záväzkami alebo nie.

Nakoľko ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii platné a účinné v čase vyhlásenia konkurzu,
podľa ktorých je potrebné aj toto konanie dokončiť, spôsob vyporiadania BSM neurčujú, je potrebné
pri jeho vyporiadaní vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že
konkurzné konanie nie je výkonom rozhodnutia, ale konaním sui generis, nie je dôvod, aby bral súd
pri vyporiadaní BSM do úvahy záväzky vzniknuté len jednému z manželov pri jeho podnikateľskej

činnosti. V prípade opačného výkladu nemalo zmysel ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, podľa ktorého je potrebné BSM po vyhlásení konkurzu vyporiadať. Poukázala na to,
že k vyporiadaniu pohľadávok a dlhov manželov zaujal stanovisko aj Najvyšší súd ČSSR (zhodnotenie
Najvyššieho súdu ČSSR z 03.02.1972, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972), ktorý uviedol, že Občiansky
zákonníka nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadavané pohľadávky a dlhy manželov,

ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky
a dlhy podľa § 143 OZ nepatria do BSM, takže sa na ne nevzťahujú ust. § 149 a § 150 OZ. Ak
tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle ust. § 496 OZ (v súčasnosti § 853
OZ) vychádzať z ustanovení OZ, ktoré upravujú vzťahy svojim obsahom a účelom im najbližšie a
primerane použiť ust. §149 a § 150 OZ, t.j. vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ

vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v súvislosti s ich hospodárskym a
spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa však týka vzťahov
medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o
vyporiadanie BSM a ktorým zostávajú dotknuté všetky ich práva a námietky. Žalovaná ďalej uviedla,že keďže všetky záväzky uvedené v napadnutom rozsudku, s výnimkou záväzku voči spoločnosti JPM
finance, s.r.o., sú záväzkami, ktoré vznikli úpadcovi pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, nemajú
súvislosť s manželstvom a ani jeho hospodárskym a spotrebným spoločenstvom, a sú preto záväzkom

úpadcu a vyporiadaní BSM by nemali byť súdom brané do úvahy. Navrhla preto, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
resp. aby napadnutý rozsudok zmenil a BSM vyporiadal v súlade s hmotným právom.

4. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom predpísané odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§

367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia ústneho
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľky
nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 26C/191/2011 je vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov úpadcu a žalovanej, k zániku ktorého došlo k vyhláseniu
konkurzu na majetok úpadcu. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výroku I. určil
veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov úpadcu a žalovanej, pričom výrokom II.
všetky tieto aktíva prikázal do výlučného vlastníctva úpadcu a súčasne rozhodol, že úpadca preberá

a zaväzuje sa uhradiť vo výroku špecifikované záväzky. Ďalej súd napadnutým rozsudkom žalovanej
uložil zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 66
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
tak, že žalobcovi priznal 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia (výrok IV.).

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie v celom rozsahu.

8. Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Pokiaľ odvolateľka namietala, že napadnutý rozsudok

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, k tomu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre

ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

10.VprípadezánikuBSMvdôsledkuvyhláseniakonkurzujepotrebnévychádzaťnielenzprávnejúpravy
obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ale aj v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii

(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 147/2011 zo dňa 27.08.2013).

11. Keďže manžel - nepodnikateľ má prospech zo ziskov z podnikania manžela - podnikateľa, rovnako
musia byť pri vyporiadaní BSM zohľadnené aj dlhy vzniknuté v bezprostrednej súvislosti s podnikaním(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 1/2014 zo dňa 14.04.2016 a uznesenie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 3766/2012 zo dňa 25.03.2015).

12. V prípade zániku BSM v dôsledku vyhlásenia konkurzu je namieste výnimočné riešenie vyporiadania
BSM takým spôsobom, že všetok majetok v BSM bude prikázaný len jednému z manželov, nakoľko je to
odôvodnené princípom ochrany veriteľov, pričom v zmysle § 147 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z
manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku
patriaceho do BSM. Nebolo by účelné, aby v súvislosti s dosiahnutím uspokojenia pohľadávok boli

vedené ďalšie základné a exekučné konania, nakoľko v prípade predĺženého BSM budú pohľadávky
veriteľov uspokojené aj tak len čiastočne. Je potrebné pripočítať na ťarchu manžela - nepodnikateľa,
že v zmysle § 148 ods. 2 OZ nepodal návrh na zrušenie BSM v čase, keď manžel - podnikateľ získal
oprávnenie na podnikateľskú činnosť, čo odôvodňuje právny záver, že manžel - nepodnikateľ sa musí
podieľať ako na pozitívnom, tak aj negatívnom výsledku podnikania manžela - podnikateľa. Keďže z
vykonaného dokazovania nevyplynula ani existencia záujmu na ochrane neplnoletých detí a rodiny,

bolo dôvodné prikázať majetok v BSM len jednému z manželov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 22 Cdo 1725/2006 zo dňa 31.10.2007, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo
3766/2012 zo dňa 25.03.2015 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 4625/2014 zo dňa
30.09.2015). Účel konkurzu je do značnej miery podobný účelu exekúcie, keďže v prípade exekúcie
ide o individuálne vymáhanie pohľadávky a v prípade konkurzu ide o kolektívne uspokojenie veriteľov,

avšak záujem na ochrane práv veriteľa zostáva v oboch druhoch konaní zachovaný. V zmysle § 167i
ods. 1 veta druhá zákona č. 7/2005 Z.z., do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. V prípade zániku BSM
v dôsledku vyhlásenia konkurzu, kde BSM je predĺžené a kde sa majetok vyporiadava tak, že všetok
majetok bude prikázaný úpadcovi, je namieste uložiť povinnosť úpadcovi prevziať a uhradiť aj všetky

záväzky, keďže pohľadávky veriteľov budú uspokojené aj tak len čiastočne. Tým bude rešpektovaný
aj základný princíp konkurzného práva - princíp pomerného uspokojovania veriteľov zakotvený v § 6
zákona č. 7/2005 Z.z. tak, aby žiaden z veriteľov nebol zvýhodnený alebo znevýhodnený.

13. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľky neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne

nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Rovnako považoval odvolací súd za správny rozsudok
súdu prvej inštancie i v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na to, že
žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, s prihliadnutím na jeho procesný úspech spočívajúci

v tom, ako veľký podiel sa mu dostal zo spoločného majetku. Vzhľadom na oslobodenie žalobcu od
zaplatenia súdneho poplatku bolo dôvodným prenesenie tejto povinnosti na žalovanú, s prihliadnutím
na čo odvolací súd z dôvodu vecnej správnosti potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v časti uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok, ako aj v časti náhrady trov konania.

14. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Senát krajského súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).