Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/94/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316207479
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316207479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: Bc. E. F., nar.
XX.XX.XXXX, O. F. XX/X, F., zastúpená splnomocnenkyňou: TIMAR & partners, s.r.o., Štúrova 42, Šaľa,
proti žalovaným: 1/ R. X., nar. XX.X.XXXX, O. XXXX/XX, X., 2/ Y. X., nar. X.X.XXXX, O. XXXX/XX, X.,
obaja zastúpení splnomocnenkyňou: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária s.r.o., Stará Vajnorská
cesta 37, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č.k. 35C/188/2016-120 zo dňa 4. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má nárok voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť vypratať
byt číslo X, I. kategórie nachádzajúci sa na prvom poschodí na adrese P., číslo XX v X., súpisné číslo
XXXX, postavený na parcele C 3080/40, zapísaný Okresným úradom v Šali, katastrálnym odborom na
LV číslo XXXX, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, bez bytovej náhrady. Žalovaným 1/ a 2/ uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil citáciou § 123, § 126 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a vecne tým, že žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd domáha vypratania bytu v
jej vlastníctve, ktorí žalovaní užívajú bez právneho dôvodu. Žaloba o vypratanie je osobitným druhom
reivindikačnej žaloby, ktorou žalobca žiada vydanie nehnuteľnej veci. Aktívnu legitimáciu na podanie
vypratávacej žaloby má vlastník nehnuteľnosti. V konaní bolo preukázané, že pôvodný žalobca Mesto
Šaľa bolo v čase podania žaloby zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Na základe zmluvy o prevode

vlastníctva bytu zo dňa 28.6.2017 bolo vlastníctvo bytu prevedené do vlastníctva U. F., ktorý následne
previedol vlastníctvo bytu na základe darovacej zmluvy z 10.8.2017 na žalobkyňu, pričom vklad bol
povolený pod V-2010/2017 z 24.8.2017. Na základe uvedených právnych skutočností súd v priebehu
konania pripustil zmenu na strane žalobcu, pričom aktívnu legitimáciu žalobkyne ako vlastníčky bytu v
čase vyhlásenia rozhodnutia mal preukázanú na základe aktuálneho výpisu z listu vlastníctva.

3. Ďalším predpokladom úspechu žaloby je preukázanie, že vec sa nenachádza vo faktickej moci

vlastníka, ale neoprávnene ju užíva žalovaný, ktorý vlastníkovi bráni vo výkone jeho vlastníckeho práva.
Pokiaľ ide o dôkazné bremeno vo vzťahu k neoprávnenej držbe, pôvodný žalobca v písomnom vyjadrení
poukázal na rozsudok NS ČR zo 14.11.2007, sp. zn. 28Cdo 4178/2007, zo závermi ktorého sa súd
stotožňuje a v zmysle ktorého od žalobcu možno odôvodnene požadovať preukázanie skutočnosti,že žalovaný nadobudol držbu alebo detenciu veci. Preukázanie držby (detencie) v priebehu súdneho
konania až k okamihu vydania rozhodnutia však predstavuje pre žalobcu v celom rade prípadov
nesplniteľnú požiadavku, ktorá nekorešponduje s požadovanou ochranou jeho vlastníckeho práva.

Navyše je žalovaný ako momentálny držiteľ (detentor) veci v lepšom procesnom postavení. Požiadavka
na žalobcu, aby dokazoval existenciu držby u žalovaného k momentu vydania rozhodnutia súdu, by
znamenala jeho zaťaženie nemožným dôkazom (probatio diabolica). Nejde tu totiž o unesenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena, ale o jeho „presah" ku dňu rozhodovania súdu, pričom uvedenú
povinnosť by žalobca v mnohých prípadoch bez súčinnosti žalovaného objektívne nemohol ani splniť,

hoci inak by splnil povinnosť preukázať držbu (detenciu žalovaným). Z tohto dôvodu judikatúra vyvodila,
že žalobca je v konaní o vydanie veci povinný preukázať, že žalovaný pred podaním žaloby nadobudol
držbu (detenciu) veci, nie však existenciu držby žalovaného požadovanej veci v čase súdneho konania.
Dôkazné bremeno o strate držby (detencie) spočíva na žalovanom.

4. Žalobkyňa a jej právny predchodca v konaní preukázali, že žalovaní v minulosti nadobudli právo

užívať byt a to naposledy na základe Zmluvy o prenechaní bytu do podnájmu na dobu určitú zo
14.5.2004, a to do 28.10.2004. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26C 166/2011
bolo ustálené, že žalovaným v 1. a 2. rade žiadne iné právo na užívanie bytu (tvrdené právo nájmu)
nevzniklo, pričom konečné rozhodnutie vydané Krajským súdom v Trnave nadobudlo právoplatnosť
27.1.2015. Tieto závery boli následne potvrdené aj v dovolacom konaní. Toto konanie bolo iniciované

na návrh žalovaných, ktorí v žalobe podanej na súd 30.6.2011 v bode III. uviedli, že aj po 28.10.2004
a teda aj v čase podania ich žaloby byt užívajú. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že
žalovaní do 28.10.2004 užívali byt na základe zmluvy o podnájme a od 29.10.2004 bez právneho titulu.
Doložením uvedených skutočností žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu
žalovaných. V zmysle citovanej judikatúry dôkazné bremeno o tom, že žalovaní v čase vyhlásenia

rozhodnutia predmetný byt už neužívajú, prešlo na žalovaných.

5. Žalovaní na preukázanie ukončenia užívania bytu žiadne dôkazy neprodukovali ani neoznačili. Právny
zástupca žalovaných argumentoval, že neboli povinní protokolárne odovzdať byt pôvodnému žalobcovi
Mestu Šaľa, pretože byt užívali so súhlasom pôvodného nájomcu. Žalovaní však nepreukázali ani to,

že by ukončili užívanie bytu jeho odovzdaním pôvodnému nájomcovi U. F.. Samotní žalovaní v žalobe
podanej na súd dňa 30.6.2011 vo veci sp. zn. 26C/166/2011 tvrdili, že byt užívajú a existenciu práva
nájmu u U. F. spochybňovali. Ak žalovaní tvrdia, že predmetný byt neužívajú a zároveň, že neboli povinní
ho odovzdať Mestu Šaľa, boli povinní preukázať, že neoprávnené užívanie bytu po 30.6.2011 ukončili
jeho odovzdaním osobe, ktorá bola vlastníkom alebo ktorej svedčilo právo oprávneného užívania. Toto

dôkazné bremeno žalovaní neuniesli.

6. Súd mal za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade napriek výzvam pôvodného vlastníka doručeným
7.4.2016 nevypratali a neodovzdali nehnuteľnosť - byt, ktorý je v čase rozhodovania súdu vo vlastníctve
žalobkyne. Z uvedených dôvodov súd žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáha ochrany vlastníckeho práva

pred tým, kto doň neoprávnene zasahuje, vyhovel. Žalovaným súd uložil povinnosť vypratať byt do
15 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom im nepriznal právo na bytovú náhradu, keďže toto im ako
neoprávneným užívateľom nepatrí.

7. Nakoľko žalobkyňa mala v konaní plný úspech súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni

spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100% (§ 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (262 ods. 2 CSP).

8. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní prostredníctvom splnomocnenkyne. Rozsudok

napadli v celom rozsahu a to podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku a
namietajú, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Žalovaní
zotrvávajú na námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pretože aktívnu vecnú legitimáciu k podaniu
žaloby na vypratanie bytu voči osobe, ktorá ho užíva so súhlasom nájomcu bytu, má podľa názorov

žalovaných nájomca a nie prenajímateľ (20Cdo 1230/99) a z uvedeného dôvodu majú žalovaní za to,
že žalobca nie je osobou oprávnenou podať proti žalovaným žalobu o vypratanie bytu. Zotrvávajú aj na
námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, pričom túto námietku odôvodňujú v súlade so svojou
argumentáciou použitou v konaní pred súdom prvej inštancie a to tým, že predmetný byt neužívajúa adresa ich trvalého pobytu má len evidenčný charakter. Žalovaným nevznikla žiadna zákonná ani
zmluvná povinnosť byt protokolárne odovzdať alebo to právnemu predchodcovi oznamovať, nakoľko títo
ho užívajú so súhlasom pôvodného nájomcu pána F.. Povinnosť odovzdať byt voči jeho vlastníkovi pri

skončení nájmu mal nájomca. Pokiaľ sa byt stal vlastníctvom nájomcu a vstúpil do právneho postavenia
žalobcu nevzniká tým žalovaným osobitná povinnosť na odovzdanie bytu, ktorý v tom čase neužívali.
Poukázanie na adresu trvalého pobytu, ktorá má len evidenčný charakter nezbavuje žalobcu povinnosti
preukázať,žežalovanískutočnebytužívajú.Predpokladomúspechužalobyovyprataniejepreukázanie,
že vec neoprávnene užívajú žalovaní. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhoval a

nepredkladal dôkazy o tom, že žalovaní byt reálne užívajú. Z tohto dôvodu vyplýva, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno. Namietajú rozhodnutie o trovách konania, pretože táto časť rozhodnutia je závislá od
pomeru úspechu strán. Navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žaloba
sa zamieta, žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

9. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenkyne. Žalobkyňa
považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dokazovanie a
súčasne toto správne vyhodnotil a na vec správne aplikoval aj správny právny predpis, odvolanie nie je
dôvodné. V konaní nebolo sporné s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu spis. zn. 7Cdo 73/2016,
žežalovaní1/a2/niesúnájomcamibytumajúcehosavyprataťasúčasnepočínajúctakdňom27.1.2015

ako dňom právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k. 10Co 169/2013-228 je zrejmé, že
žalovaní byt užívajú bez právneho dôvodu, keď nikdy neboli nájomcami bytu, ale výlučne možno hovoriť
o tom, že na základe zmluvy o podnájme zo dňa 14.5.2004 boli podnájomcami bytu, na dobu určitú do
28.10.2004. Išlo teda o jediný legitímny titul na užívanie bytu, ktorá zmluva o podnájme bola uzavretá
medzi pôvodným žalobcom Mesto Šaľa v zastúpení Mestským bytovým podnikom a žalovanými. Na iný

podnájom nikdy nebol daný súhlas vlastníka bytu Mesta Šaľa ako prenajímateľa. Súčasne žalovaní v
spore žiadnym spôsobom nepreukázali, že by byt užívali na základe iného titulu a teda, že by medzi U. F.
ako pôvodným nájomcom bytu a žalovanými existovala písomná zmluva o podnájme bytu. Neobstojí
teda argument, že žalovaní nemuseli byt vypratať bez toho, že by ich na to vyzval U. F.. Tvrdenie
žalovaných, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby a túto má len nájomca U. F. tak

neobstojí, jednak preto, že medzi U. F. a žalovanými nikdy nebola uzavretá zmluva o podnájme bytu
majúceho sa vypratať a jednak z dôvodu, že U. F. sa stal vlastníkom bytu počas tohto konania dňom
8.8.2017 a po ňom žalobkyňa ako jeho dcéra dňom 24.8.2017, čím jeho postavenie nájomcu zaniklo
dňom 8.8.2017, teda ešte pred vyhlásením rozsudku vo veci samej. Neobstojí ani argument žalovaných,
že nie je daná ich pasívna legitimácia, keď byt neužívajú. Žalobkyňa uvádza, že jej žalovaní neoznámili,

že by byt neužívali alebo že ho vypratali pred rozhodnutím súdu a takúto skutočnosť neoznámili ani
pôvodnému vlastníkovi bytu Mesto Šaľa, ktoré ich opakovane vyzývalo na vypratanie bytu, avšak
bezvýsledne. Ak žalovaní byt neužívajú ako tvrdia, potom boli povinní vlastníkovi bytu a to Mestu Šaľa
ako pôvodnému vlastníkovi do 7.8.2017 resp. žalobkyni ako vlastníkovi bytu od 24.8.2017 oznámiť, že
byt vypratali a odovzdať kľúče od bytu. Ak žalovaní tvrdenia, že boli povinní odovzdať byt iba U. F. ako

nájomcovi ktorého postavenie zaniklo dňom 8.8.2017 a inak v konaní nepreukázali, že by byt odovzdali
práve nájomcovi bytu U. F. dňom 8.8.2017. Ak teda žalovaní tak neučinili, nemôžu sa úspešne brániť, že
byt neužívajú. Pod užívaním bytu je totiž potrebné rozumieť nielen stav kedy je byt obývaný žalovanými,
ale aj stav kedy sa v ich byte nachádzajú osobné veci bez toho, že by byt obývali. Skutkové tvrdenia
žalovaných v tomto smere však v spore absentujú, absentuje aj preukázanie, že by byt už neužívali,

pričom dôkazné bremeno v konaní zaťažuje žalovaných, ktorí si na tomto tvrdení vyvodzujú priaznivejšie
postavenie vo veci ani nemôže do nehnuteľnosti vstupovať a vykonať svojpomocné vypratanie, ale musí
disponovať rozsudkom o tom. Navrhuje rozsudok potvrdiť a žalobkyni priznať náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 100%.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že

odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilnéhosporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia
je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce

doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore
so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu
iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v
odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné
považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,

že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

13. Predmetom konania je požiadavka žalobkyne na uloženie povinnosti žalovaným vypratať byt.
Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že v súdenom spore je
požiadavka žalobkyne na ochranu vlastníctva opodstatnená, keďže žalovaní neoprávnene zasahujú do

jej vlastníckeho práva. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaných je predmetom odvolacieho
konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a či právne správne posúdil uplatnený nárok.

14. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolaní sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia
bola vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho
súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaní uvádzali v
odvolaní,vyriešilužsúdprvejinštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiasúduprvejinštancie
a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie

tvoria jeden celok.

15. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých

ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v
súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd

pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku
predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov

súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

17.Žalovanípodaliodvolaniezdôvodovpodľa ustanovenia§365ods.1písm.f),h) Civilnéhosporového
poriadku.

18. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
Žalovaní v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného
dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku ktorých dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná.

19. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaní v odvolacom konaní neuviedli
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemoholi uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového
poriadku. Ak žalovaná strana v odvolaní poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov,
resp. na neobjektívne zhodnotenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie, je potrebné uviesť,

že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal.

20. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca

úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

21. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne

vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia

rozsudkuupravenéhovustanovení§220ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,pričomsúdmápovinnosť
dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke
preskúmateľnosti (ako už bolo uvedené vyššie). V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie postačujúco a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovanou stranou

v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

22. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods.

1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov aleboprednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,
že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo

inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti
súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd
dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať

s jeho skutkovými závermi.

23. K odvolaciemu dôvodu žalovaných podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne

zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne
právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným
odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie

jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe v celom rozsahu vyhovel. Výsledky
dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu
skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k naplneniu podmienok pre
aplikáciu § 126 Občianskeho zákonníka, keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo
možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom

súdu prvej inštancie, že žalovaní nevypratali a neodovzdali predmetný byt žalobkyne a byt užívajú bez
právneho dôvodu. K námietke žalovaných o nedostatku aktívnej legitimácie, odvolací súd poukazuje na
bod 21. odôvodnenia rozsudku, s ktorý sa odvolací súd stotožňuje. Odkaz žalovaných na rozsudok 20
Cdo 1230/99 sa týkal iných skutkových okolností. Podľa žalovaných aktívnu legitimáciu má nájomca,
ktorým mal byť podľa žalovaných zrejme Milan Sláma, medzi Milanom Slámom a žalovanými nebola

uzavretá zmluva o podnájme bytu, Milan Sláma sa stal vlastníkom bytu (neskôr byt previedol na
žalobkyňu), jeho postavenie nájomcu v čase vyhlásenia rozsudku už neexistovalo. Za tohto stavu potom
jedine žalobkyňa ako vlastníčka bytu v čase vyhlásenia rozsudku, má aktívnu legitimáciu na podanie
predmetnejžaloby.Žalovanívodvolanízotrvaliajnámietkepasívnejlegitimáciu,ktorúsúdprvejinštancie
skúmal a uzavrel tak, že žalovaní sú pasívne vecne legitimovaní (podrobne bod 23. odôvodnenia).

Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno preukázania, že
predmetný byt neužívajú. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn.
28Cdo/4178/2007 zo dňa 14.11.2007. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil,

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.

1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení
veci.

25. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).