Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 7, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/144/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218011029
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218011029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.

Jozefa Piknu a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanej T. G., pre zločin lúpeže podľa §
188ods.1,ods.2písm.c/Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.a/Trestnéhozákona,oodvolaní
obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13.6.2018 č. k. 18T/30/2018-415,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 7.2.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

obžalovaná T. G., nar. XX.XX.XXXX v N. E., trvalé bydlisko N. XXXX/XX, H.
sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku
spod obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Dunajská Streda na Okresný súd Dunajská Streda dňa
06.04.2018 pod sp. zn. 2 Pv 221/15/2201-99 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ s
poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že dňa 26.03.2015 v čase o 11.00 hod. na Cintorínskej ulici č. 2 v Šamoríne,
okres Dunajská Streda v miestnej pobočke spoločnosti Tatra Banka, a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo

námestie č. 3, IČO: 00686930, ručnou strelnou zbraňou, prípadne napodobeninou zbrane doposiaľ
nezistenej značky a kalibru ohrozovala zamestnankyňu pobočky banky L. T. a so slovami „Daj všetky
peniaze“,vyzývalajukvydaniufinančnejhotovostizhlavnejpokladne,avšakzamestnankyňajejpeniaze
nevydala a stlačila poplašné zariadenie pod pultom, na čo z miesta činu obvinená ušla po Veternej ulici
smerom na Školskú ulicu, pričom k zraneniu osôb nedošlo a majetková škoda spôsobená nebola,
oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 13.6.2018 č. k. 18T/30/2018-415 rozhodol tak, že
obžalovanú T. G. uznal za vinnú, že

dňa 26.03.2015 v čase o 11.00 hod. na Cintorínskej ulici č. 2 v Šamoríne, okres Dunajská Streda v
miestnej pobočke spoločnosti Tatra Banka, a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie č. 3, IČO:
00686930, ručnou strelnou zbraňou, prípadne napodobeninou zbrane doposiaľ nezistenej značky a
kalibru ohrozovala zamestnankyňu pobočky banky L. T. a so slovami „Daj všetky peniaze", vyzývala ju
k vydaniu finančnej hotovosti z hlavnej pokladne, avšak zamestnankyňa jej peniaze nevydala a stlačila
poplašné zariadenie pod pultom, na čo z miesta činu obvinená ušla po Veternej ulici smerom na Školskú
ulicu, pričom k zraneniu osôb nedošlo a majetková škoda spôsobená nebola,

teda proti inému použila hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchala
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
čím spáchala zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a/ Trestného zákona.Za to bola odsúdená podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaradila do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná a to proti výroku o vine a konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Prokurátor sa odvolania vzdal.
Obžalovaná v odôvodnení odvolania, podaného prostredníctvom svojho obhajcu uviedla:
Obžalovaná ako aj obhajca podali na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.06.2018, počas ktorého

došlo k vyhláseniu rozsudku, voči Napadnutému rozsudku odvolanie, ktoré odvolanie podali proti výroku
o vine ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, nakoľko majú za to, že prvostupňový súd pri
rozhodovaní o vine obžalovanej nevychádzal z náležite zisteného skutkového stavu veci a nesprávne
vyhodnotil dôkazy zadovážené počas trestného konania. Obhajoba poukazuje predovšetkým na rozpor
odôvodnenia napadnutého rozsudku s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého
súd v odôvodnení rozsudku uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové

zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporujú, pričom z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel
návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
Čo sa týka konkrétnych dôvodov, v ktorých obhajoba vzhliadla nedostatočné vysporiadanie sa súdu s

vykonanými dôkazmi počas trestného konania vedeného voči obžalovanej, tu obhajoba poukazuje na
nasledovné skutočnosti, s ktorými sa konajúci súd v odôvodnení Napadnutého rozsudku nevysporiadal:
a) výpoveď svedka - poškodenej Ing. C. R., ktorá počas svojej výpovede uskutočnenej v prípravnom
konaní dňa 06 . 09 . 2017 v časti opisu vzhľadu páchateľa uviedla, že : „Vlasy mala tmavšie, asi
ryšavé ale určite nie svetlé", pričom menovaná svedkyňa - poškodená počas svojej svedeckej výpovede

uskutočnenej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. 05. 2018 v časti opisu páchateľa uviedla ,
že : „... vtedy som videla, že má plavé vlasy strednej dížky...", ktoré výpovede poškodenej si v
značnej miere odporujú. Konajúci súd sa napriek zjavným rozporom vo výpovedi menovanej svedkyne
- poškodenej v odôvodnení Napadnutého rozsudku obmedzil výlučne na vyhodnotenie výpovede
poškodenej uskutočnenej počas hlavného pojednávania, pričom úplne opomenul vysporiadať sa so

zjavnými rozpormi vo vyššie uvedených výpovediach. Z pohľadu obhajoby je však nevyhnutné za
vierohodnejší vyhodnotiť výsluch poškodenej, ktorý bol z časového sledu vykonaný skôr, t.j. časovo
bližšie ku dňu spáchania skutku, nakoľko odstupom času vierohodnosť ako aj pamäťové vlastnosti
svedkov klesajú;
b) výpoveď svedka - poškodenej L. T., ktorá v prípravnom konaní po predložení obrazových

záznamov vo farebnom vyhotovení nebola schopná opoznať osobu páchateľa skutku, a to aj napriek
tej skutočnosti, že medzi predloženými obrazovými záznamami sa nachádzal aj obrazový záznam
o obžalovanej. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.05.2018 po predložení čiernobielych
obrazových záznamov v oveľa nižšej kvalite ako tomu bolo v prípravnom konaní, však menovaná
svedkyňa náhle opoznala obžalovanú ako osobu údajného páchateľa. Konajúci súd sa napriek zjavným

rozporom vo výpovedi menovanej svedkyne - poškodenej v odôvodnení Napadnutého rozsudku
obmedzil výlučne na vyhodnotenie výpovede poškodenej uskutočnenej počas hlavného pojednávania,
pričom úplne opomenul vysporiadať sa so zjavnými rozpormi v opoznaní páchateľa. Obhajoba má za
to, že konajúci súd v odôvodnení Napadnutého rozsudku vyhodnocoval výlučne skutočnosti zistené v
trestnom konaní svedčiace voči obžalovanej, pričom skutočnostiam svedčiacim v prospech obžalovanej

náležitú pozornosť nevenoval.
Znalecký posudok bol zo strany konajúceho súdu označený ako hlavný usvedčujúci dôkaz, tu si
obhajoba dovoľuje poukázať na zjavné rozpory vo vzťahu k určeniu času spáchania údajného
skutku, ktorého spáchanie sa kladie obžalovanej za vinu, nakoľko vychádzajúc z obžalobného
návrhu zhmotneného v obžalobe Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zo dňa 05.04.2018, číslo

2Pv 221/15/2201-99 ako aj z výroku Napadnutého rozsudku možno ustáliť, že v prípade označenia
skutku, ktorého spáchanie sa kladie obžalovanej za vinu, a to konkrétne vo vzťahu k označeniu
času spáchania skutku, je ako čas spáchania skutku uvedený deň 26.03.2015 v čase 0 11.00 hod.
Napriek konkrétnemu časovému vymedzeniu času spáchania skutku (11.00 hod. dňa 26.03.2015),
ktorého spáchanie sa obžalovanej kladie za vinu, však znalec vyhotovujúci vyššie špecifikovaný

znalecký posudok pri porovnávaní osoby obžalovanej a osoby zachytenej na kamerových záznamoch,
vychádzal z kamerových záznamoch zachytených kamerovým systémom až v čase 11:12:30.82 hod. až
11:13:39.81 hod., t.j. až v čase 12 min. a 30sek. po spáchaní údajného skutku kladeného obžalovanej
za vinu. Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti má obhajoba za to, že znalecký posudok č. 22/2016vypracovanýDoc.RNDr.RadoslavomBeňušom,PhD.,ktorýznaleckýposudokbolzostranykonajúceho
súdu označený ako hlavný usvedčujúci dôkaz, nemôže byť v predmetnom trestnom konaní použitý ako
dôkazný prostriedok, a to už absolútne nemôže byť postavený do role hlavného usvedčujúceho dôkazu

voči obžalovanej, keďže znalcom vyhodnotený časový interval (11:12:30.82 hod. až 11:13:39.81 hod.
dňa 26.03.2015) nie je v súlade s časovým vymedzením skutku, ktorého spáchanie sa obžalovanej
kladie za vinu (viď obžalobný návrh) resp. za ktorého spáchanie bola obžalovaná uznaná vinnou
Napadnutým rozsudkom (viď výrok Napadnutého rozsudku). Obhajoba má za to, že vyššie uvedené
zjavné rozpory, čo sa týka časového vymedzenia skutku, spôsobujú danosť nebezpečenstva zamenenia

skutku, ktorého spáchanie sa kladie obžalovanej za vinu a skutku vyhodnoteného znalcom, pričom
predmetný nedostatok nie je možné vyhodnotiť v neprospech obžalovanej.
Obhajoba si v podanom odvolaní voči Napadnutému rozsudku taktiež dovoľuje poukázať na skutočnosť
že v prebiehajúcom trestnom konaní došlo zásadným spôsobom k porušeniu práva obžalovanej na
obhajobu, ktoré porušenie obhajoba vzhliadla v tom, že obhajcovi obžalovanej aj napriek opakovaným
písomným žiadostiam podaným v rámci využitia procesných práv obžalovanej, neboli zo strany

konajúceho súdu poskytnuté kópie dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, a to konkrétne kópie
CDvpočte1ksaDVDvpočte5ks,naktorýchsaúdajnenachádzajúzáznamyzbezpečnostnýchkamier
zachytávajúcich protiprávne konanie neznámeho páchateľa, ktoré kamerové záznamy tvorili podklad
pre vyhotovenie znaleckého posudku č. 22/2016 vypracovaného Doc. RNDr. Radoslavom Beňušom,
PhD., označeného súdom ako hlavný usvedčujúci dôkaz voči obžalovanej. Zásadným porušením

práva obžalovanej na obhajobu, a to vyššie uvedeným spôsobom, došlo k odňatiu práva obžalovanej
resp. jej obhajcu realizovať právo na nazeranie do trestného spisu resp. na vyhotovovanie kópií z
trestného spisu, pričom predmetné kópie sú pre obhajobu podstatné za účelom ustálenia konkrétneho
času spáchania skutku ako aj za účelom vyhotovenia súkromného znaleckého posudku, o ktorého
vyhotovenie prejavila obžalovaná opravdivý záujem po tom, čo zo strany konajúceho súdu došlo k

zamietnutiu návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého posudku vo veci ustálenie času ako aj osoby
zachytenej na kamerových záznamoch v čase spáchania skutku. Nevydaním vyššie požadovaných
dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v trestnom spise došlo zo strany konajúceho súdu k
závažnému porušeniu práva obžalovanej na obhajobu, pričom listiny preukazujúce uvedené tvrdenia
obhajoby tvoria obsah súdneho spisu. Obhajoba poukazuje predovšetkým na úradný záznam zo dňa

11.07.2018 vyhotovený technickým asistentom konajúceho súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom
tohto odvolania ako aj obsahom spisového materiálu, odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 13.06.2018, č.k. 18T/30/2018 - 415 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.

Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť rozhodnutia
v rozsahu, v ktorom podala obžalovaná odvolanie a zistil, že skutkový stav, tak ako ho ustálil
prvostupňový súd, nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania.

Rozhodnutie o vine obžalovanej odôvodnil prvostupňový súd tak, že v rámci dokazovania bolo
výpoveďamisvedkovpreukázané,žeobžalovanásanachádzalanamiestepredbankouvčasekrátkopo
spáchaní lúpeže. Svedkovia videli u obžalovanej čiernu krátku zbraň, i, keď nevedeli uviesť, či bola pištoľ
ozajstnáalebohračkárka.Hlavnýmdôkazom,ktorý,podľaprvostupňovéhosúdu,obžalovanúusvedčuje,
jeznaleckýposudokčíslo22/2016,zktoréhozáverečnejčasti,respektíveiztabuliekčíslo1až4vyplýva,

že s vysokou pravdepodobnosťou je na kamerových záznamoch banky obžalovaná. Prvostupňový súd
v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uvádza, že svedkyňa - poškodená L. T. na fotografiách vytvorených
z obrazových záznamov Tatra banky opoznala ako páchateľku obžalovanú, t. j. ako osobu, ktorá sa
v prestrojení, respektíve zahalená dopustila lúpeže. Túto napriek prestrojení, na základe viditeľných
znakov, identifikoval ako páchateľku s vysokou pravdepodobnosťou i znalec.

Zistenie, ktoré prezentoval prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku a podľa ktorého opoznala
svedkyňa - poškodená L. T. osobu obžalovanej ako páchateľa trestnej činnosti (bankovej lúpeže), nie
je v súlade s výpoveďou menovanej svedkyne - poškodenej na hlavnom pojednávaní, respektíve v
prípravnom konaní.
Odvolací súd zistil, že menovaná svedkyňa - poškodená na hlavnom pojednávaní, pri svojej výpovedi

na otázku, či na fotografiách, ktoré zachytávajú moment spáchania lúpeže v banke je zachytená osoba
páchateľa, odpovedala áno. Svedkyňa vo svojej výpovedi teda neuviedla, že na týchto fotografiách
sa nachádza osoba obžalovanej T. G.. O osobe obžalovanej sa menovaná svedkyňa - poškodená na
hlavnom pojednávaní vyjadrila, že túto nepozná. Ohlas vetách zatiaľ, keď trestnej činnosti uviedla iba
to, že hlas si nepamätá, pretože sa ho snažila tlmiť. Z výpovede svedkyne poškodenej na hlavnom

pojednávaní tak nevyplynuli žiadne skutočnosti na základe, ktorých by bolo možné dôjsť k záveru,
že svedkyňa poškodená opoznala osobu obžalovanej ako páchateľa lúpeže v banke. Povedané inými
slovami, výpoveď menovanej svedkyne - poškodenej nie je dôkazom, ktorý by obžalovanú zo spáchania
skutku usvedčoval.
Ostatné dôkazy, o ktoré oprel prvostupňový súd vinu obžalovanej, sami osebe, ani vo svojej vzájomnej

súvislostinepostačujúnato,abyobžalovanámohlabyťuznanázavinnúzospáchaniaskutkuuvedeného
v obžalobe.
Vyššie uvedené svedecké výpovede o tom, že obžalovaná sa nachádzala v blízkosti miesta činu, v čase
krátko po jeho spáchaní, bez pochybností preukazujú iba to, že obžalovaná sa na tomto mieste skutočne
nachádzala. Z opisu správania sa obžalovanej nevyplýva, že by bola rozrušená, respektíve správala sa

spôsobom, ktorý by naznačoval, že sa pred krátkym časom pokúsil vylúpiť banku. Svedkyňa K. R. vo
svojej výpovedi dokonca uviedla, že oblečenie, ktoré mala obžalovaná v tom čase na sebe, sa nezhoduje
s oblečením páchateľa trestnej činnosti, ktoré je vidno na fotografiách z kamerových záznamov banky.
Pokiaľ ide o čiernou pištoľ, ktorú mala obžalovaná vytiahnuť zo svojej kabelky a o ktorej obžalovanáuviedla že je to hračkárska pištoľ a patrí jej dcére, orgány činné v trestnom konaní túto ako vecný dôkaz
nezaistili, nepodrobili žiadnemu odbornému skúmaniu a preto nemožno vylúčiť tvrdenie obžalovanej, že
ide o hračku jej dcéry, ktorú mala v kabelke náhodou.

Znalecký posudok doc. RNDr. Radoslava Beňuša PhD., týkajúcich sa antropologickej analýzy a
porovnávania osoby na záznamoch z kamerového systému pobočky Tatra banky s osobami dôvodne
podozrivej K. R. a obžalovanej T. G., o ktorý opiera prvostupňový súd svoje rozhodnutie o vine
obžalovanej, nie je dôkazom, ktorý by sám osebe usvedčoval obžalovanú zo spáchania skutku.
Z písomného znaleckého posudku, ako i z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní vyplynulo,

že na kamerových záznamoch z banky, ktoré zachytávajú priebeh pokusu o lúpež, je s vysokou
pravdepodobnosťou obžalovaná. Z vyjadrenia znalca vyplýva, že toto svoje tvrdenie vyjadruje mierou
pravdepodobnosti 90 %. Prvostupňový súd uviedol, že na to, aby bolo možné prihliadnuť na zásadu in
dubioproreo,muselbybyťvýsledokznaleckéhodokazovaniapercentuálnevyjadrenýmaximálnečíslom
50 % a k danému číslu by museli pristúpiť aj ďalšie skutkové okolnosti. Pri miere pravdepodobnosti
90 % však nie je miesto na aplikáciu tejto zásady. S takouto úvahou a záverom prvostupňového súdu

odvolací súd nesúhlasí.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že uvedený znalecký posudok zostal jediným dôkazom, ktorý má
usvedčovať obžalovanú zo spáchania stíhaného skutku. Ani miera pravdepodobnosti 90 % nepostačuje
sama osebe na rozhodnutie, že týmto dôkazom je spáchanie skutku obžalovanej preukázané v rozsahu
potrebnom na jej odsúdenie.

Podľa uznesenia NS SR č. k., 5To 17/2009 zo dňa 25.2.2010, str. 3,4, súd nemôže vyvodzovať náležité
zistenie skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom pravdepodobnosti,
pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja. Trestný zákon neurčuje a ani nemôže
určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení
rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným

všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr.
por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie.
Výrok o vine tak môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť,
že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej

rozhodovacej praxe všeobecných súdov je potrebné dospieť k záveru, že uvedené svedecké výpovede
o prítomnosti obžalovanej v blízkosti miesta činu, krátko po jeho spáchaní a znalecký posudok z odvetvia
kriminalistickej antropológie sami osebe a ani vo svojej vzájomnej súvislosti nepreukazujú to, že
obžalovanásadopustilaspáchaniaskutku,prektorýbolapodanáobžalobavtejmiere,žebyneexistovali
rozumné pochybnosti o tom, či tento skutok spáchala práve obžalovaná, keďže obžalovaná spáchanie

skutku popiera a je možné, že v okolí banky sa pohybovala iba náhodou, ako to sama uvádza (resp.
nie je možné túto verziu obžalovanej vylúčiť).
Odvolaciemu súdu nie je zrejmé z čoho vyvodil prvostupňový súd záver o tom, aká miera
pravdepodobnosti pri identifikácii osoby páchateľa, vyplývajúca zo znaleckého dokazovania, by
postačovala na uplatnenie zásady in dubio pro reo. S uvedenou úvahou prvostupňového súdu sa

odvolací súd nestotožňuje.
V súvislosti s „dôkaznou núdzou", aká sa vyskytla v posudzovanom prípade, odvolací súd poukazuje na
zásadu „in dubio pro reo", teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného" vyplývajúcu z ustanovenia
§ 2 ods. 4 Trestného poriadku, ktorú bolo potrebné aplikovať v tomto prípade, keďže neexistujú iné
dôkazné prostriedky, ktoré by mohli odstrániť uvedené pochybnosti.

Uvedené zistenia odvolacieho súdu mali potom nevyhnutne za následok rozhodnutie o zrušení
napadnutého rozsudku v celom rozsahu. Na základe dokazovania, ktoré vykonal okresný súd bolo
možnérozhodnúťvodvolacomkonanípostupompodľa§322ods.3Trestnéhoporiadku,čoodvolacísúd
využil a sám obžalovanú spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchala
obžalovaná, v súlade s ustanovením § 285 písm. c) Trestného poriadku.

Nad rámec dôvodov, ktoré bezprostredne viedli k zrušeniu napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza,
že v postupe prvostupňového súdu boli zaznamenané chyby vo vykonaní dôkazov.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 13. 6. 2018 (číslo listu 409 a 413) vyplýva, že súd vykonal
dokazovanie aj tým spôsobom, že podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinné dôkazy, ktoré
vymenoval v zápisnici o hlavnom pojednávaní na strane 1 a 2. Ako listinné dôkazy súd oboznámil

aj znalecký posudok z odvetvia kriminalistickej antropológie, ďalej zápisnice o výsluchu svedkov z
prípravného konania, zápisnicou o výsluchu znalca z prípravného konania, dokonca aj zápisnicou o
výsluchu obvinenej z prípravného konania.Uvedený postup bol však v príkrom rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku. V prvom rade je
potrebné uviesť, že zápisnice o výpovedi svedkov z prípravného konania, zápisnica o výpovedi znalca z
prípravného konania a zápisnica o výpovedi obvinenej z prípravného konania, nie sú listinnými dôkazmi

v zmysle ustanovenia § 269 Trestného poriadku A preto nemožno tieto zápisnice prečítať na hlavnom
pojednávaní ako listinný dôkaz.
Trestný poriadok ustanovuje osobitné podmienky na možnosť čítania zápisnice o výpovedi svedka alebo
obvineného z prípravného konania. Pokiaľ ide o čítanie zápisnice o výsluchu svedka z prípravného
konania, Trestný poriadok ustanovuje podmienky na takýto postup v §§ 263 a 264 Trestného poriadku.

Z priebehu hlavného pojednávania nevyplynulo, že by vznikla situácia, predpokladaná Trestným
poriadkom, na základe ktorej, by pri splnení zákonných podmienok, mali byť prečítané výpovede tých
svedkov z prípravného konania, ktorí boli na hlavnom pojednávaní vypočutí. Rovnako neboli splnené ani
zákonné podmienky na čítanie znaleckého posudku z odvetvia kriminalistickej antropológie, respektíve
zápisnice o výpovedi znalca z prípravného konania, v zmysle ustanovenia § 268 Trestného poriadku.
Z vyššie uvedených dôvodov však tieto pochybenia prvostupňového súdu pri vykonávaní dokazovania

nemali priamy vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd však považuje za
potrebné na ne poukázať, pretože nejde iba o zanedbateľné nedostatky.
V tejto súvislosti možno odpovedať na odvolacie námietky obhajoby, ktoré sa týkajú rozporov medzi
výpoveďami svedkov na hlavnom pojednávaní a v prípravnom v konaní tak, že tieto rozpory, na ktoré
poukázala obhajoba síce skutočne existujú, nakoľko však nevznikol zákonný dôvod na čítanie týchto

výpovedí z prípravného konania, nemožno zápisnice o výpovediach z prípravného konania použiť ako
zákonný dôkaz pri meritórnom rozhodovaní.
Rovnako možno súhlasiť aj s tou odvolacou námietkou, ktorá sa týka nezrovnalostí určenia času
spáchania trestného činu, ktorý je uvedený v obžalobe (a aj v napadnutom rozsudku) a času spáchania
trestného činu, ktorý uvádza vo svojom znaleckom posudku znalec doc. RNDr. Radoslav Beňuš PhD. S

uvedeným rozporom sa prvostupňový súd nijakým spôsobom nevysporiadal. Vzhľadom však na vyššie
uvedené zistenia odvolacieho súdu vo vzťahu v dôkaznej núdzi na strane prokurátora, tieto pochybenia
nemali priamy vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.