Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, February 6, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218010243
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6218010243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov

JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 6. februára 2019,
prejednal odvolanie obžalovaného X. Z., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo 17.12.2018
sp.zn. 3T/83/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného X. Z., nar. XX.XX.XXXX vo V. A., trvale

bytom F. I. č. X, toho času v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, občana SR,

o d s u d z u j e

podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. c)
Tr. zák., ods. 3 písm. e) Tr. zák. na trest odňatia slobody 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V ostatných častiach zostáva rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný X. Z. uznaný za vinného zo zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

v presne nezistený deň v mesiaci júl 2018 v obci F. I. v obývacej izbe rodinného domu č. X žiadal od
svojej matky V. Z. finančnú hotovosť a keď mu V. Z. odmietla peniaze dať a povedala mu, že peniaze
nemá, tak ju oboma rukami chytil za plecia a sotil ju dozadu, pričom V. Z. spadla dozadu za seba na
posteľ, k zraneniu V. Z., trvale bytom F. I. č. X nedošlo,

dňa 31.08.2018 o 14.15 h v obci F. I. v kuchyni rodinného domu č. X opakovane od svojej matky V.
Z. žiadal finančnú hotovosť a keď mu V. Z. odmietla peniaze dať a povedal mu, že má len 20,- Eur do

výplaty, tak jej X. Z. povedal, že ak mu nedá peniaze, tak zoberie nôž a zapichne ju ako sviňu a nechá ju
vykrvácať, potom prešiel ku kuchynskému stolu, odkiaľ zobral do ruky mixér a keď bol vo vzdialenosti 1
meter od V. Z., tak jej povedal, že jej rozbije mixér na hlave, ak mu nedá peniaze, pričom v amoku mixér
rozbil o stenu, k zraneniu V. Z., trvale bytom F. I. č. X nedošlo.Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere štyri roky a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu

odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné
psychiatrické liečenie formou ambulantnou.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorý sa domáhal
zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženie podstatne miernejšieho trestu, podľa
možnosti uloženia trestu na slobode. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
neprihliadol ku skutočnosti, že sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti, svoje konanie oľutoval, urobil
aj vyhlásenie o svojej vine, pritom v minulosti vôbec nebol trestaný, a to ani za priestupok. V ďalšom
žiadal zohľadniť skutočnosť, že má závažné zdravotné problémy s hlavou, aj v kritickom čase spáchania

skutkov ho veľmi bolela hlava, je po operácii hlavy po mozgovej príhode a čaká ho ďalšia operácia,
už pred mesiacom mal byť na vyšetrení pred operáciou a práve tieto zdravotné problémy sa značne
podieľajú na tom, že sa dopustil aj predmetnej trestnej činnosti. Je si istý, že po ďalšej operácii sa mu
zdravotný stav zlepší a aj táto skutočnosť prispeje k tomu, že jeho rozhodnutie o vedení riadneho života
do budúcna bez spáchania trestnej činnosti sa podarí. Tieto okolnosti podľa jeho názoru sú aj dôvodom

pre ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, poukazujúc na § 39 Tr. zák., dokonca by bolo
možné mu uložiť trest na slobode s určením probačného dohľadu a iných povinností, ktoré je ochotný
plniť.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým smerovalo odvolanie obžalovaného, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v tejto súvislosti, a zistil, že
odvolanie obžalovaného je dôvodné. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, trestnú činnosť oľutoval, pritom splnil podmienky na to, aby súd
so súhlasom prokurátora prijal vyhlásenie o vine. V dôsledku toho potom bolo vykonané dokazovanie

len vo vzťahu k ostatným výrokom, teda výroku o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu dostatočne nezohľadnil všetky skutočnosti
významné pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu, hlavne tie, ktoré vyznievali v prospech
obžalovaného. V celom rozsudku odvolací súd nenašiel zmienku o tom, že podľa znaleckého

psychiatrického posudku bez zavinenia obžalovaného tento trpí duševnou poruchou organického
psychosyndrómu na podklade epilepsie a stavu po operácii cievnych zmien v mozgu. Tieto zmeny z
hľadiska intenzity prejavov hodnotí ako ľahký stupeň, pritom táto duševná porucha sa u obžalovaného
prejavuje približne od operácie mozgu v marci roku 2017 a existovala i v čase spáchania predmetnej
trestnej činnosti. Obžalovaný síce mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania napriek uvedenej

poruche, svoje konanie však na podklade zistenej duševnej poruchy mohol ovládať len čiastočne, jeho
ovládacia schopnosť v čase skutku bola významne znížená, i keď nie úplne vymiznutá, pri zachovaní
rozpoznávacej schopnosti. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že u obžalovaného neboli zistené
príznakyzávislostiodalkoholualeboinýchnávykovýchlátok,jevhodné,abyobžalovanémubolouložené
ochranné psychiatrické liečenie, minimálne ambulantnou formou.

Vychádzajúc z tejto významnej skutočnosti o podstatne zníženej príčetnosti obžalovaného v zložke
ovládacej v čase spáchania trestnej činnosti, je nemysliteľné, aby súd takúto skutočnosť prehliadol a
nevyhodnotiljuanivminimálnejmierevprospechobžalovaného.Vdôsledkutohoodvolacísúdvovýroku
o treste napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol sám s prihliadnutím na všetky významné skutočnosti v

zmysle § 34 ods. 1,4 Tr. zák. a ostatných ustanovení tohto paragrafu ako aj ostatných ustanovení, ktoré
mali vplyv na rozhodnutie o druhu a hlavne výmere trestu. Je nesporné, že obžalovaného konanie je z
pohľadu právnej kvalifikácie závažné, treba však brať v úvahu aj následky pri spáchaní trestnej činnosti
a zrejme aj príčiny, ktoré boli v podstate malicherné, ale pri zdravotných problémoch obžalovaného v
zmysle jeho podstatne zníženého ovládania mali za následok výbuch zlosti, v rámci ktorého obžalovaný

v podstate nerozmýšľal nad tým, čoho sa vlastne dopúšťa, hlavne však v dôsledku rozrušenia už
potom dôsledne nedokázal ovládať svoje konanie. Obžalovanému treba pričítať v jeho prospech aj jeho
poľahčujúce okolnosti v zmysle priznania a oľutovania trestného činu a predchádzajúceho spôsobu
života, keď viedol doposiaľ bezúhonný život a nebol potrestaný súdne, ale ani pre priestupok. Tak potombolo možné brať v úvahu dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák. bez toho,
aby existovala priťažujúca okolnosť, čo malo za následok aplikáciu tiež ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. znížením
hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Táto skutočnosť však nemohla nájsť dostatočný výraz,

pretože prichádzalo v úvahu za normálnych okolností ukladanie trestu na dolnej hranici tak, ako mu
ho uložil súd prvého stupňa, bolo však nevyhnutné aplikovať ust. § 39 ods. 2 písm. c), ods.3 písm.
e) Tr. zák. a ukladať obžalovanému trest pod dolnú hranicu znížením trestnej sadzby podľa významu
poľahčujúcich okolností, vrátane objektívne danej skutočnosti zníženej príčetnosti. S prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, je odvolací súd toho názoru, že uložený trest krajským

súdom splní zákonom sledovaný účel, a to aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie lepšie
ako trest uložený súdom prvého stupňa za situácie, keď u obžalovaného je viac menej žiaduce liečenie
obžalovaného a odstránenie príčin spáchania trestnej činnosti, ako represie.

Vychádzajúc z týchto skutočností potom odvolací súd uložil obžalovanému trest pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý trest môže splniť zákonom sledovaný účel a obžalovaného

pre výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ nebol vo výkone
trestu pre iný úmyselný trestný čin.

Bolo nevyhnutné ukladať obžalovanému aj ochranné psychiatrické liečenie formou ako to navrhol znalec
z odboru psychiatrie s prihliadnutím na zdravotné problémy obžalovaného, ktorých liečením je určitá

záruka a predpoklad, že obžalovaný by v budúcnosti popri represii mal dostatok skúseností a podmienok
na to, aby sa nedopustil ďalšej trestnej činnosti.

V tejto časti odvolací súd nerozhodoval, pretože nejde o výrok o treste, ale musel naň prihliadať pri
rozhodovaní o treste a predpokladoch spolupôsobenia ochranného opatrenia popri treste, ktorý mu

ukladal.

Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.