Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 6, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319010092
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319010092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Daňa a prísediacich Štefana

Durkota a Mgr. Jaroslavy Širákovej v trestnej veci obžalovaného V. D., pre zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn.
1Pv 367/18/7702 zo dňa 07.02.2019, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 06.03.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. D. A. O. C. S. I. , L.. XX.XX.XXXX E. Y., trvale bytom O. L. B. XX, M. C., t. č. vo výkone
väzby v ÚVV v Košiciach,

j e v i n n ý , ž e

dňa 21.07.2018 v presne nezistenom čase pred polnocou v obci Volica, okres Medzilaborce, potom
ako v ten deň počas osláv hasičov uvidel na miestnom ihrisku v uvedenej obci poškodeného C. O.,
L.. XX.XX.XXXX, ktorého poznal asi 2 roky pod prezývkou Š., nakoľko chodil k nemu domov občas na
brigády, za ktoré mal riadne zaplatené a o ktorom vedel, že je starý a že poberá starobný dôchodok, tak
sa rozhodol, že ho okradne, lebo si myslel, že bude mať pri sebe nejaké peniaze z dôchodku, následne

ho prenasledoval na bočnú miestnu komunikáciu v uvedenej obci a potom zozadu prišiel k nemu aj s
bicyklom, pričom päsťou svojej ruky ho udrel do zadnej časti hlavy, následkom čoho tento spadol na
zem, kde poškodený C. O. zistil, že mu z hlavy tečie krv, začal kričať, v dôsledku čoho obv. V. D. sa
ukryl, aby ho nikto nevidel, následne po krátkej chvíli opätovne prenasledoval poškodeného C. O., kde
potom po prejdení asi 250 metrov po uvedenej miestnej komunikácii ho znova fyzicky napadol, rukami ho
zvalil na zem, kde mu z náprsnej kapsy košele zobral plastové puzdro, v ktorom bolo 5,- eur a cestovný
preukaz a z vrecka nohavíc mu zobral 20,- eur, pričom z miesta činu ušiel preč a peniaze použil pre
vlastnú potrebu, čím tak svojím konaním spôsobil poškodenému C. O. zranenie zadnej časti hlavy, ktoré

si nevyžiadalo lekárske ošetrenie a majetkovú škodu vo výške 25,- eur,
t e d a

opakovane proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal čin na chránenej osobe,
osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

pokračujúci zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na 139 ods. 1 písm. e/
Tr. zák.

Za to sao d s u d z u j e

podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d/, l/, n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest
odňatia slobody v trvaní 7 /sedem/ rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 08.02.2019 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv
367/18/7702 zo dňa 07.02.2019, ktorú podal na obvineného V. D. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.
1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona.

Na nariadenom hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby predseda senátu poučil obžalovaného

o jeho právach a povinnostiach, aj o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 a
2 Tr. por.; následne obžalovaný uviedol, že poučeniu porozumel a vyhlásil, že sa cíti byť vinným zo
spáchania skutku.

Keďže obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie

za vinu v obžalobe okresného prokurátora, súd pristúpil u neho k otázkam v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.
písm. c/, d/, f/, g/, a h/, na čo obžalovaný uviedol:

písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo
je podstatou skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, bol
poučený o všetkých svojich právach a mohol sa radiť s obhajcom
písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu
písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený

za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami
písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva,
že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.

Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu

obžalovaného V. D. a ten navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať.

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením rozhodol, že prijíma vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo skutku, z ktorého je obžalovaný. V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd
považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného za skončené a vykonal iba dokazovanie

ohľadom trestu a náhrady škody.

Zisťovaním osobných pomerov páchateľa bolo zistené, že tento bol v čase šetrenia skutku žiakom
tretieho ročníka učebného odboru stolár na Strednej odbornej škole polytechnickej v Medzilaborciach,
pričom od septembra 2018 má prerušené štúdium. Je tichej povahy, ale náladový a ľahko ovplyvniteľný,

v práci je aktívny len pod dozorom. O jeho správanie a prospech sa zaujíma len jeho matka.

Podľa hodnotenia Ústavu na výkon väzby Košice z 08.10.2018, kde V. D. plynie väzba od 05.09.2018,
sa obvinený správa slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia z ústavného poriadku plní, režim dňa
dodržiava a jeho formácia v podmienkach výkonu väzby prebieha v žiaducom smere.

Prokurátor na základe vyhlásenia o vine navrhol uznať obž. V. D. za vinného zo skutku uvedeného
v obžalobe a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby, pričom pre výkon trestu ho navrhol zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.Obhajkyňa obžalovaného vo svojej záverečnej reči po vyhlásení obžalovaného navrhla uznať ho
vinným zo skutku tak, ako je uvedený v obžalobe, a pri ukladaní trestu navrhla súdu zvážiť priznanie
obžalovaného a zobrať do úvahy jeho duševnú zaostalosť konštatovanú znalcom v znaleckom posudku.

Navrhla prihliadnuť na kladné hodnotenia strednej školy a ústavu na výkon väzby a keďže trestná
sadzba je značne vysoká, žiadala mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, aj keď
i takto uložený trest bude prísny, ale bude mať vplyv na ďalší vývoj obžalovaného, ktorý si uvedomí, že
protiprávneho konania sa nechce a nebude dopúšťať.

Obžalovaný v záverečnej reči úprimne oľutoval svoje konanie a zopakoval, že sa cíti byť vinný v plnom
rozsahu. Udelené právo posledného slova nevyužil.

Podľa odpisov z registrov trestov bolo zistené, že obžalovaný V. D. má jeden záznam v registri trestov, a
to pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za ktorý mu bol
Okresným súdom Humenné v konaní XT/XX/XXXX uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s

podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 15 mesiacov, ktorá trvala do 17.08.2018. Teraz súdeného
zločinu sa teda dopustil v skúšobnej dobe jeho predchádzajúceho odsúdenia.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovaného súd prihliadol najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu

páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Súd u obžalovaného V. D. zistil prítomnosť troch
poľahčujúcich okolností, a to, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých /§ 36 písm.
d) Trestného zákona/, že sa k trestnému činu priznal a oľutoval ho /§ 36 písm. l) Trestného zákona/
a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom /§ 36 písm. n) Trestného zákona/.
Priťažovalo mu, že už bol za trestný čin odsúdený /§ 37 písm. m) Trestného zákona/. Pre prevažujúci

počet poľahčujúcich okolností súd pristúpil u obžalovaného k úprave trestnej sadzby zmysle ust. § 38
ods. 3 Trestného zákona, teda k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu. Pri posudzovanom zločine lúpeže je v zmysle ods. 2 trestná sadzba u trestu odňatia slobody
sedem až dvanásť rokov. Pojmové znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. sú
v danom prípade naplnené, pretože obžalovaný D. skutočne proti poškodenému O. použil opakovane

násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku. Totiž
aj z výpovede samotného obžalovaného z prípravného konanie je zrejmé, že poškodeného O., ktorého
poznal pod prezývkou „ Š.“ si vytypoval za objekt svojho protiprávneho konania práve preto, že vedel,
že sa jedná o staršiu osobu a myslel si, že poberá starobný dôchodok.

Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd uzavrel, že obžalovanému V. D. je nutné uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody, a jeho výmeru ustálil na sedem rokov; pre osobu obžalovaného je
takýto trest potrebný a s ohľadom na existujúce skutočnosti aj primeraný. Nepodmienečný trest odňatia
slobody zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej podobnej trestnej činnosti a jeho trvanie je potrebné k
tomu, aby si uvedomil závažnosť svojho protiprávneho konania voči inému človeku - dôchodcovi, teda

osobe vyššieho veku, ktorá je zo zákona chránenou osobou, ale potenciálne aj voči iným ľuďom, a aby
sa podobného konania už nikdy nedopustil. Nepodmienečný trest odňatia slobody je teda v danom
prípade nevyhnutný pre dosiahnutie jeho účelu tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Pre výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa §
48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol

vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Takto uložený trest je podľa názoru súdu
pre obžalovaného potrebný, dostatočný, primeraný, a zodpovedá záujmu spoločnosti na jej ochrane i
na prevýchove páchateľa trestnej činnosti.

Poškodený C. O. si nárok na náhradu škody proti obžalovanému neuplatnil a preto súd o škode

nerozhodoval.

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenie, súd vo veci
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie

mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.