Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/244/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216803
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1712216803.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13,
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorom nároku rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na

zaplatenie sumy 125,00 eur titulom majetkovej škody a sumy 495,00 eur titulom nemajetkovej ujmy.

2. Podanou žalobou žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 125,00 eur majetkovej
škody a 495,00 eur nemajetkovej ujmy v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Žalobu odôvodnil tým, že
žalobca je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť
v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Žalobca v pozícii oprávneného v
exekučnom konaní navrhol písomným podaním, a to postupom podľa ust. 38 a nasl. zákona č. 233/1995

Z. z. Exekučný poriadok zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Žalobca ako oprávnený
navrhol vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXX V. D.. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie na
Okresný súd Pezinok a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Pezinok
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10.12.2010. K rozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako
9 mesiacov). Žalobca k navrhnutému dôkazu poukazuje, že nedisponuje rovnopisom príslušného

exekučného titulu, ani rovnopisu príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval
vyznačený dátum doručenia súdu. Podľa žalobcu opísaný postup exekučného súdu hodnotí žalobca
ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej škody v peniazoch, ktorú

vyčíslil nasledovne, žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvompracovných úkonov zamestnanca pomocou informačných systémov sumu 70,00 eur, na udržanie
a správu informačného systému sumu 40,00 eur, na administratívne spracovanie textov, urgencií
adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných

exekučnému súdu sumu na poštovné a telekomunikačné údaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu 15,00 eur. Žalobca celkovo vynaložil vo veci správy a vymáhania
svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
konanie exekúcie a rozhodnutím o nej, a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu
márne sumu 125,00 eur. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných

nákladov,atozdôvodu,žepresnúškodubybolomožnévyčísliťlensnepomernýmiťažkosťami.Žalobca
zároveň žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
práva na prejednania veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa navrhovateľa
dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúr exekučným súdom k zániku povinného,
- neskorým ukončením procedúr exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným,
- neskorým ukončením procedúr exekučným súdom k insolvencii povinného.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby v jeho veci sa
rozhodovalopodľarelevantnejprávnejnormy,ktorámôžemaťzákladvplatnomprávnomporiadku,alebo
v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Súčasne má každý právo
na to, aby sa jeho vecou vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že
k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa zistený stav môže použiť ústavne súladne

interpretovanáplatnáaúčinnáprávnaúprava.Žalobcasiuplatňujeakoprimeranúnáhradunemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky sumu 495,00 eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom

55,00 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Žalobca postupoval v súlade s
ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaná však do podania návrhu na žiadosť pozitívne
nereagovala.

3. Z vyjadrenia žalovanej súd zistil, že z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., je žaloba žalobcu
neopodstatnená. Žalovaná vzniesla procesné námietky, v ktorých poukázala na zmätočnosť podania -
návrhu vo veci, že žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu
predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody nemajetkovej ujmy atď. a uviedol len časť

dôkazov s odkazom na exekučný spis. V skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek
tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaná poukazuje na to, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku o náhradu škody zo dňa 23.04.2012 jej boli doručené dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom
na skutočnosť, že žaloba bola podaná už v mesiaci september 2012, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po
uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Preto žalovaná namieta, že žaloba bola podaná na súd predčasne.

Žalovaná ďalej poukázala na to, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré adresovala
žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovania o náhradu škody, bola jej doručená
všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie a
nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu uznesenia
o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce

vyčíslenú škodu, uviesť, či boli podané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti, ani
doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu
s povinným, ktorými odôvodňoval vznik nemajetkovej ujmy, žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovaťnárok, ktorého prerokovanie sám požiadal. Žalovaná k nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutia
žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi po 15-dňovej lehote uviedla, že žalobca doposiaľ nepredložil
dôkazy potrebné pre posúdenie povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote podľa

ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Samotný žalobca uvádza znenie ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011, z ktorého vyplýva, že lehota 15 dní od doručenia
žiadosti o udelenie poverení exekútora neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).
Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je príslušné odvolanie.

Z toho vyplýva, že ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po
01. 06. 2011 nárok žalobcu je v tejto časti neopodstatnený. V závere poukázala na to, že zo samotnej
dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Zamietnutím žiadosti o pridelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15-dňovej lehote možno chápať dvomi spôsobmi. Jednak

namietanýmpostupommôžebyťsamotnýspôsobrozhodnutiazamietnutiežiadostioudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, ako aj skutočnosť, že k vykonaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonnej lehote.
Žalovaná sa vyjadrila k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý má byť zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie tak, že takýto formálny postup nemôže byť nesprávnym úradným
postupom na účely zákona č. 514/2003 Z. z. Pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu v

súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného
predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už
súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí, našiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí. Teda akýkoľvek postup súdu (zahrňujúci napr., právne posúdenie veci,
záver o tom, že je oprávnený preskúmať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber aplikácia a

interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav), ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003
Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Zo
žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Totiž podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.,

ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že ak súd zistí
rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z uvedených zákonných
ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, je o. i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom,
ktorý toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o
opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch

zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Pri existencii prieťahoch v
konaní v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č 514/2003 Z. z., súd konajúci o náhrade škody môže
pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v
prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania sťažností na prieťahy, žiadosti o
preverenia vybavenia sťažností na prieťahy v právnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní,

ktorýmsarozhodlootom,žesasudcadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorémázanásledokprieťahy
v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia

existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania,
a teda odporca vzhľadom na vyššie uvedené, nepovažuje existenciu prieťahu v konaní za preukázanú.
Žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle § čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať Ústavný súd. K materiálnej škode, keď navrhovateľ sa domáha náhrady materiálnej škody

v paušálnej sume 125,00 eur, odporkyňa poukazuje na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z., že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Preto pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, je nevyhnutné preukázať existenciu škody, podľa odporcu
navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, možno považovať za hypotetické.Skutočnú škodu je potrebné preukázať tak, aby bolo možné preskúmanie tohto nároku, čo v tomto
prípade je znemožnené. K nemajetkovej ujme žalovaná poukázala, že pri právnickej osobe nie je možné
použiť spôsob jej výpočtu, ktoré použil žalobca a z návrhu nevyplýva ani vznik nemajetkovej ujmy a ani

to, že by mala byť poskytnutá jej náhrada v peniazoch.

4. Zo spisu Okresného súdu Pezinok 9Er/674/2010 súd zistil, že v právnej veci žalobcu ako oprávneného
proti V. D. ako povinnému, bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na Okresný
súd Pezinok dňa 15.07.2010. Právnym titulom exekúcie bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.

zn. SR XXXXX/XX zo dňa 04.03.2010. Dňa 10.12.2010 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

5. Na termín pojednávania dňa 31.01.2019 sa strany sporu nedostavili. Obaja neúčasť ospravedlnili.
Po vyvolaní veci sa súd oboznámil so žalobou, dokladmi založenými ku konaniu, exekučným spisom
tunajšiehosúdu9Er/674/2010,vyjadrenímžalovanejadospelknázoru,žežalobajepodanánedôvodne.

Súdvecprejednalaprihliadolnaobsahspisuadoterazvykonanédôkazy-spisOkresnéhosúduPezinok
- sp. zn. 9Er/674/2010 a zistil, že žalobca označil v žalobe, že vec sa týka spisu vo veci povinného V. D.
s označením Okresného súdu Pezinok č. EX XXXX/XXXX bez uvedenia spisovej značky tohto súdneho
konania.Niesúuvedenédátumypodanínasúd,ktorémajúvýznampreprávneposúdenieveciadátumy,
kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, pričom žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz.

6. V zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 460/1992 Zb. štátne orgány môžu konať iba
na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
V zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. kto tvrdí, že bol na svojich
právach ukrátený, rozhodnutím orgánom verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

V zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom.
V zmysle čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. podmienky a podrobnosti o
súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

V zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

V zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku

v tom čase platnom), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na
jej vykonanie (§ 44).
V zmysle § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom), k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený

potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul).
V zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom
čase platnom), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia

žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu,
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c) rozhodnutím o treste o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zodpovednosti podľa ods. 1 sa
nemožno zbaviť.
V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje a j porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah
do práv, právo chránených záujmov fyzický osôb a právnických osôb.
V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

7. V danom prípade žalobca na preukázanie svojich tvrdení v návrhu označil ako dôkaz spis Okresného
súdu Pezinok bez konkretizácie, ktorá z listín v spise sa nachádzajúcich, má byť vykonaná ako dôkaz.
Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, či použil prostriedok nápravy, t. j. že podal sťažnosť na prieťahy
v konaní. Žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, nepreukázal svoje vyššie uvedené tvrdenia
ohľadne omeškania súdu, nepreukázal ani vznik uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy, pretože

samétvrdeniežalobcuniejedôkazom,nazákladektoréhobysúdmoholrozhodnúťvovecibeztoho,aby
nevykonal dôkazy preukazujúce nárok žalobcu. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že tvrdenia žalobcu
k návrhu sú všeobecné. V danom prípade žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a ani povinnosť
tvrdenia, na základe ktorého by mohol súd dospieť k takým skutkovým zisteniam, že žalobca má nárok
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom na uvedené, rozhodol súd

tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

8. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom

k tomu, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, súd priznal žalovanej úspech v spore vo výške 100%.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 Civilný sporový poriadok)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. (§127 ods. 2 Civilný sporový poriadok)V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 Civilný sporový poriadok)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§364 Civilný sporový poriadok)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)