Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010095
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8318010095.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovanej H. H., pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry Humenné sp.zn. 2Pv 509/17/7702 zo dňa 02.02.2018, podľa § 284 ods. 1 Trestného
poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. októbra 2018 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. f/ Tr. por. z dôvodu § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanú H. H. M. J. U. F.
V. Q. I. Ú. , rod. Ř., nar. XX.XX.XXXX v G.Í., Č., trvale bytom E., prechodne bytom N., G. XXXX, spod
obžaloby Okresného prokurátora v Humennom pre skutky kvalifikované ako prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

1/ ako matka mal. A. I., nar. XX.XX.XXXX, aj napriek tomu, že jej povinnosť prispievať na výživu dieťaťa
vyplývapriamozozákonaorodinearozsudkomOkresnéhosúduHumennésp.zn.19P/163/2016zodňa
30.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.10.2016, bola zaviazaná prispievať
na jeho výživu sumou 27,13 eur mesačne do rúk otcovi dieťaťa A. I. N.., od 01.12.2016 až doposiaľ si v
mieste trvalého bydliska, ani inde, túto svoju povinnosť úmyselne pravidelne neplní aj napriek tomu, že
vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu dieťaťa prispievať môže, a tak za uvedené obdobie

dlhuje na výživnom otcovi dieťaťa sumu najmenej 81,95 eur,

2/ ako matka mal. N. H., nar. XX.XX.XXXX a mal. O. H., nar. XX.XX.XXXX, aj napriek tomu, že jej
povinnosť prispievať na výživu detí vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu
Prešov sp. zn. 30P/242/2016 zo dňa 21.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
28.12.2017, ktorým bola zaviazaná prispievať na ich výživu sumou po 30 % zo sumy životného minima
za obdobie od 06.05.2016 do 31.08.2017 mesačne na každé dieťa do rúk otcovi dieťaťa K. H. a počnúc
dňom 01.09.2017 je povinná prispievať na výživu mal. N. H., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 100,- eur

mesačne a na mal. O. H., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 60,- eur mesačne do rúk otcovi dieťaťa K.
H., ktorému boli maloleté deti zverené do jeho osobnej starostlivosti uznesením Okresného súdu Prešov
sp. zn. 27P/93/2016 zo dňa 08.03.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2016, od 01.08.2017
až doposiaľ si v mieste trvalého bydliska, ani inde, túto svoju povinnosť úmyselne pravidelne neplní aj
napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu detí prispievať môže, a tak za
uvedené obdobie dlhuje na výživnom otcovi detí sumu najmenej 91,30 eur,

o s l o b o d z u j e , lebo zanikla trestnosť činu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovanú H. H. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého samala dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe sp.zn. 2Pv 509/17/7702 zo dňa
02.02.2018 i vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vo veci vydal dňa 19.02.2018 trestný rozkaz, ktorým obžalovanú uznal za vinnú zo skutku
uvedeného v obžalobe a uložil jej podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov so skúšobnou
dobou v trvaní 15 mesiacov. Obvinená proti tomuto trestnému rozkazu podala odpor a požiadala o
ustanovenie obhajcu.

Trestná vec obžalovanej H. bola prerokovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.07.2018,
13.09.2018 a 18.10.2018, pričom bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Dokazovanie vo veci bolo vykonané výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkov a prečítaním listinných
dôkazov.

Obžalovaná pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 26.07.2018 uviedla, že jej je ľúto, že
sa omeškala s platením výživného, pretože mala prácu, za ktorú nedostala výplatu. Podľa možností
však platila, ako mohla. Teraz má stálu prácu, bude kmeňová zamestnankyňa, pracuje na zmluvu a
má pravidelný príjem, takže už s výživným problémy nebudú. Je pravdou, že ku dňu podania obžaloby
dlhovala na výživné svojich detí tak, ako je to uvedené v obžalobe. Následne výživné na deti platila,

obhajkyňa o tom predložila aj ústrižky poštových poukážok. Podľa nej ešte má nejaký dlh na výživu
svojich detí N. M. O., dlhuje okolo 100,- eur a tie je ochotná zaplatiť do konca mesiaca. Pre syna A.
I. má výživné vyrovnané a má zaplatené aj naviac, pretože mala platiť 27,50 eur a ona posielala 40,-
eur. Ak je aj tam nejaký nedoplatok, aj tento je schopná uhradiť. Žiadnou inou formou alebo nad rámec
stanoveného výživného svojim maloletým deťom neplatila, pretože nemala finančné prostriedky a bola

bez práce. Snažila sa kontaktovať ich po telefonickej stránke alebo sociálnej sieti, no ani jeden jej
neodpísal. V čase, keď bola bez zamestnania, nebola poberateľkou dávky v nezamestnanosti ani inej
sociálnej dávky, a pomáhal jej priateľ, u ktorého v tom čase bývala.

Obhajkyňa obžalovanej predložila súdu potvrdenie o zárobku obžalovanej, z ktorého vyplýva, že v

Komerčnej banke, a.s., pobočka Kladno - Kročehlavy, dňa 16.07.2018 jej bola zaslaná čiastka 16.690,-
českých korún. Z predložených ústrižkov poštových poukážok je zrejmé, že dňa 02.05.2018 na adresu
A. I., S. XXX, obžalovaná na pošte Stakčín zaslala sumu 40,- eur a toho istého dňa na tej istej pošte na
adresu K. H., X. XXX, L., zaslala sumu 110,- eur, dňa 22.06.2018 na pošte Stakčín na adresu A. I., S.
XXX, zaslala sumu 127,- eur a na adresu K. H., X. XXX, L.E., zaslala sumu 50,- eur. Dňa 26.07.2018 na

pošte Humenné 2 na adresu A. I., S. XXX, zaslala sumu 52,08 eur a toho istého dňa na tej istej pošte
na adresu K. H., X. XXX, L., zaslala sumu 450,- eur.

Svedok A. I. uviedol, že obžalovaná mala platiť od právoplatnosti rozvodu, teda od 17.10.2016, sumu 27
eur a 13 centov. Za celé obdobie mala zaplatiť až doteraz 569 eur a 73 centov, zaplatené bolo 409,50

eur, rozdiel činí 160 eur a 12 centov. Posledné výživné bolo zaplatené 22.06.2018 s tým, že je to výživné
za máj. Nebol vôbec vyplatený jún ani júl 2018. V dlhu na výživnom 160 eur a 12 centov sú započítané aj
mesiace jún a júl 2018. Sumu, ktorú údajne zaplatila dnešného dňa, odpočítať z celkového dlhu nemôže,
lebo peniaze ešte nedostal. Okrem zasielaného výživného si svoju vyživovaciu povinnosť k synovi iným
spôsobom plnila poslednýkrát pred rokom, keď sa sťahovala z Humenného preč, a dala mu všetky jeho

šaty a bicykel. Po nahliadnutí do dokladov predložených obhajkyňu obžalovanej o zaplatení sumy 40,-
eur v mesiaci december 2017, v januári 2018 a február 2018 o zaplatení k rukám otca sumy 40,- eur
uviedol, že skutočne obžalovaná mu takéto sumy v uvedenom období zaslala. Na otázku prokurátorky
sa vyjadril, že neplnenie vyživovacej povinnosti zo strany obžalovanej nemalo nejaký negatívny dopad
na výchovu a výživu ich syna, lebo stále sa o neho vedel postarať on.

Ďalší svedok K. H. uviedol, že má popísané, ako výživné mala platiť a ako ho platila. Podľa posledného
rozhodnutia súdu bol dlh na výživnom nejakých 163,61 eur na N. a 43,61 eur na O.. Nemá od nej žiadnu
splátku za deviaty a desiaty mesiac, za jedenásty mesiac mu bolo poslaných 110,- eur, za dvanásty
mesiac 70,- eur, za prvý mesiac 2018 suma 110,- eur, za druhý mesiac 110,- eur, za tretí mesiac 50,- eur,

za štvrtý mesiac mu nebolo poslané nič, za piaty mesiac 110,- eur, za šiesty mesiac 50,- eur, za siedmy
mesiac mu nebolo vyplatené nič. Podľa jeho výpočtov k dnešnému dňu obžalovaná dlhuje na výživu
detí 1.150,- eur. Návrh na zníženie výživného na niektoré z maloletých detí nepodala a inou formou navýživu detí neprispievala, no neplnenie vyživovacej povinnosti zo strany obžalovanej nemalo nejaký
negatívny dopad na deti, lebo on sa o nich postaral.

Obaja svedkovia A. I. M. K. H. uviedli, že majú záujem na tom, aby obžalovaná dlhované výživné
vyrovnala v plnom rozsahu.

V priebehu konania na ďalšom hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovanej jej obhajkyňa uviedla,
že obžalovaná dňa 10.09.2018 k rukám K. H. uhradila sumu 240,- eur a dňa 10.09.2018 k rukám A. I.

uhradilasumu55,-eur.Vovzťahukmal.A.jedlhnavýživnomuhradený,dokoncanadrámec,avprípade
maloletýchdetíH.poprepočteobžalovanádlhujenavýživnomsumu561,48eurstým,žetútosumuchce
zaplatiťdokoncakalendárnehomesiaca.Otvrdenýchskutočnostiachsúdupredložilafotokópieústrižkov
poštových poukážok. Nezaplatenie dlhu na výživnom zdôvodnila tým, že medzičasom obvinená znova
zmenila zamestnanie, pracuje na Slovensku, a zatiaľ nemala nárok na zálohu. Výživné chce zaplatiť z
poskytnutej výplaty, prípadne aj formou pôžičky, ktorú by si bola ochotná zobrať, aby dlh vyrovnala.

Svedok A. I. potvrdil, že skutočne uvedená suma mu bola doručená. Svedok K. H. uviedol, že aj jemu
bola doručená suma 240,- eur s tým, že obžalovaná na výživu detí N. M. O. H. ešte dlhuje sumu 561,48
eur.

Na nasledujúcom hlavnom pojednávaní svedok K. H. potvrdil, že dlžné výživné na N. H. a O. H.
obžalovaná zaplatila, a teda k dnešnému dňu ho má vyrovnané. Dňa 03.10.2018 zaslala na výživu detí
sumu 500,- eur a včera 231,50 eur, takže na výživu detí už nedlhuje žiadnu sumu.

Podľa svedka A. I. obžalovaná nedlhovala na výživu syna A. žiadne peniaze, mala preplatok 6,85 eur,

ale posledné výživné za tento mesiac ešte nedostal. Pokiaľ odpočíta sumu 6,85 eur, tak podľa jeho
prepočtov by mala dlhovať sumu 20 eur a nejaké centy.

Obhajkyňa k uvedenému objasnila, že obžalovaná zaplatila jednak dlhované výživné na mal. deti H.
vo výške 561,48 eur, a to v dvoch splátkach - dňa 03.10.2018 poštovým poukazom sumu 500,- eur a

dňa 17.10.2018 bankovým prevodom sumu 61,48 eur. Zároveň toho istého dňa 17.10.2018 zaplatila aj
bežné výživné na mal. deti H. v sume 170,- eur, teda spolu obžalovaná dňa 17.10.2018 zaplatila sumu
231,50, o čom predložila kópiu poštového poukazu a kópiu bankového prevodu. Vo vzťahu k mal. A.
I. obžalovaná nemala žiaden dlh na výživnom a dňa 17.10.2018 poštovým poukazom zaplatila bežné
výživné vo výške 27,50 eur. Aj na preukázanie týchto skutočností predložila vo fotokópii poštový poukaz,

ako aj originály dokladov o zaplatení výživného.

Obaja svedkovia uviedli, že neplnenie vyživovacej povinnosti na ich deti nemalo nepriaznivé trvalé
následky.

Prokurátorka v rámci záverečných rečí uviedla, že v danom prípade zo strany obžalovanej bolo
preukázané splnenie zákonných podmienok v zmysle § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., preto navrhla súdu
obžalovanú spod obžaloby oslobodiť.

Aj obhajkyňa obžalovanej vzhľadom na preukázané uhradenie zameškaného výživného v plnom

rozsahu, a teda splnenie zákonných podmienok účinnej ľútosti zo strany obžalovanej navrhla túto
oslobodiť spod obžaloby z dôvodu, že došlo k zániku trestného činu, resp. k zániku trestnosti činu.

Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že pre daný prípad je potrebné aplikovať inštitút
zániku trestnosti, a to v zmysle § 86 ods. 1 pím. a) Trestného zákona, podľa

ktorého trestnosť prečinu zanedbania povinnej výživy môže zaniknúť, ak trestný čin nemal trvalo
nepriaznivénásledkyapáchateľsvojupovinnosťdodatočnesplnilskôr,nežsasúdodobralnazáverečnú
poradu. Z uvedeného vyplýva, že účelom zákona nie je za každých okolností trestať rodiča, ale
prinútiť ho plniť si to, čo má plniť. Samotný zákon teda garantuje zánik trestnosti činu, ak rodič svoj dlh
zaplatí najneskôr na pojednávaní. V súdenej veci bolo výpoveďou obžalovanej, jej obhajkyne, oboch

poškodených - otcov maloletých detí i listinnými dôkazmi - ústrižkami o úhradách výživného preukázané,
žeobžalovanásivyživovaciupovinnosťsplnila,atovplnejvýške.Podľavyjadreniaotcovmaloletíchlapci
núdzou netrpeli, pretože oni sa o nich postarali. Na základe naplnenia zákonných predpokladov súdobžalovanú H. H. spod obžaloby Okresného prokurátora v Humennom oslobodil, pretože trestnosť činu
zanedbania povinnej výživy zanikla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená

podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.