Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 2, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/201/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204999
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815204999.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Quantum

Credit a. s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980 právne zast. PERSPECTA
Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: V. T., B..
X.X.XXXX, X. L. U. XX, XXX XX X., o zaplatenie 274,20 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 274,20 eur
spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 274,20 eur od 19.52012 do zaplatenia a náhrady

trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
dňa 20.11.2013 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Quantum
Credit a.s. ako postupníkom sa žalobca stal vlastníkom všetkých pohľadávok voči dlžníkom v rozsahu
postúpených pohľadávok, ktorí sú uvedení v prílohe č. 1 k tejto zmluve o postúpení. Na základe
tejto skutočnosti je postupník aktívne legitimovaný k podaniu žaloby. Slovak Telekom, a.s., IČO: 35
763 469 (ďalej ako „Slovak Telekom“ alebo „Podnik“) uzavrela so žalovanou podľa § 43 zákona č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách dňa 07.07.2011 Zmluvu o poskytovaní služby Magio

Sat. Na základe tejto zmluvy bol poskytovateľ služby spoločnosť Slovak Telekom povinný poskytnúť
účastníkovi služby satelitnej alebo káblovej televízie MAGIO - Program služby Magio Sat Klasik
spolu s dvoma Magio príslušenstvami (satelitná anténa, MAGIO Box, karta k Magio Boxu, diaľkový
ovládač a príslušenstvo, ktoré tvorilo veci použité na zriadenie služby, najmä káble, spojky a konzoly
zabezpečujúceupevneniesatelitnejantényaprepojeniesatelitnejantényaSet-TopBoxu)spodmienkou
dodržania lehoty viazanosti 26 mesiacov. Poskytovateľ službu riadne aktivoval a dodal príslušenstvo.
Žalovaná príslušenstvo prevzala, následne jej bolo nainštalované alebo si ho sama nainštalovala a

službu v plnom rozsahu využívala. Za to bola povinná za službu platiť dohodnutú cenu služby, ktorú
jej žalobca vyúčtovával faktúrami za jednotlivé fakturačné obdobia. Žalovaná porušila zmluvu tým,
že vystavené faktúry nezaplatila v lehote splatnosti, v dôsledku čoho bola deaktivovaná a následne
došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu podmienky dodržania
lehoty viazanosti, na ktorú sa žalovaná zaviazala a od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú službu
a na odovzdané koncové zariadenie. Vzhľadom na horeuvedenú skutočnosť vznikol poskytovateľovi
služby nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola žalovanej vyfakturovaná nasledovne: Faktúra na zmluvnú

pokutu obsahuje nasledovné položky: 199,00 eur zmluvná pokuta za nedodržanie lehoty viazanosti,
podľa zmluvy a príslušného cenového výmeru 2 x 150,00 eur zmluvná pokuta v prípade nevrátenia
prenajatého Magio Boxu, 2 x 20,00 eur zmluvná pokuta v prípade nevrátenia diaľkového ovládača
k prenajatému Magio Boxu, 2 x 19,95 eur zmluvná pokuta za kartu k Magio Boxu, 2 x 29,95 eurzmluvná pokuta za ostatné príslušenstvo. K otázke špecifikácie jednotlivých povinností uvádzame,
že jednotlivé povinnosti, na porušenie ktorých sa viaže právo podniku vyfakturovať zmluvnú pokutu
sú presne špecifikované v Zmluve, v Cenovom výmere aj v Tarife ST a.s .na poskytovanie služby

MAGIO SAT. V zmysle Zákona o elektronických komunikáciách alebo Zákona o poskytovaní verejných
služieb sa Podnik zaväzuje zmluvou o pripojení zriadiť potrebný prístup k službe. Súčasťou Zmluvy
sú aj cenový výmer a priamo aj Všeobecné podmienky a Tarifa. Z uvedeného vyplýva, že na zmluvný
vzťah je potrebné nahliadať tak, že zmluva, cenový výmer, príslušná tarifa a všeobecné podmienky
tvoria jeden zmluvný celok a jednotlivé práva a povinnosti tam uvedené sú pre strany záväzné

a z ich porušenia vyplývajú dôsledky, nárok na uplatnenie vyššie uvedených zmluvných pokút. V
nadväznosti na vyššie uvedené uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany Podniku a s poukazom na
právne predpisy či už na národnej alebo európskej úrovni, zmluvnú pokutu nemožno považovať za
neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Z hľadiska platnej judikatúry ani v jednom prípade súd nevyslovil
záver, že samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy
predstavujeneprijateľnúpodmienku.Dôvodomneuznanianárokužalobcunavyplateniezmluvnejpokuty

zo strany žalovaného by mohlo byt' jedine posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s
ohľadom na druh a povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká. Ustanovenia zmluvných
dokumentov týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty presne určujú povinnosti po porušení ktorých
má Podnik právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalovaná bola pri podpise zmluvných
dokumentov oboznámená s možnosťou jej uplatnenia. V danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah

so synalagmatickým charakterom, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany
zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej strany. V danom prípade však riadne a včas plnila
iba jedna strana zmluvného vzťahu (Podnik), zatiaľ čo druhá zmluvná strana (žalovaná) zmluvu porušila,
preto Podniku vzniklo právo na fakturáciu dohodnutej zmluvnej pokuty. Žalovaná si slobodne bez nátlaku
vybrala poskytovateľa služieb ako dodávateľa služieb, sama si vybrala okruh služieb a napokon sama

si zvolila aj koncové, resp. dátové zariadenie. Je možno konštatovať, že Podnik v daných vzťahoch
vystupuje s lepším a profesionálnejším informačným základom. Na druhej strane však potenciálny
účastník má právo na relevantné informácie zo strany Podniku, na základe ktorých sa rozhodne, či vstúpi
do zmluvného vzťahu. Nedodržaním lehoty viazanosti 26 mesiacov sa poskytovateľovi služby nevrátilo
kalkulované plnenie v podobe marže z tržieb za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby vstupoval

do zmluvného vzťahu so žalovanou za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku, čo
plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, zmluvou poskytovaní služby
Magio Sat zo dňa 7.7.2011, faktúrou č. 6738967127, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
25.11.2013, Oznámením o odstúpení od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb pevnej siete zo dňa
12.4.2012, písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 21.12.2015 a zistil nasledujúci skutkový
stav:

Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat dňa 7.7.2011.
Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť a poskytovať žalovanej službu
Magio Sat a žalovaná sa zaviazala zaplatiť cenu za zriadenie a poskytovanie služby Magio Sat podľa
platnej Tarify na poskytovanie služby Magio Sat. Žalovaná si zvolila program služby Magio Sat Klasik,

pri viazanosti 26 mesiacov, pričom cena programu bola 12,98 eur. Cena nájmu Magio Boxu s HDD bola
dohodnutá v sume 4,98 eur mesačne.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. 6738967127 splatnú dňa 18.5.2012 na sumu
638,80 eur.

Právny predchodca žalobcu oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 25.11.2013 oznámil žalovanej
postúpenie pohľadávky vyúčtovanej faktúrou č. 6738967127.

V liste zo dňa 12.4.2012 označenom ako Oznámenie o odstúpení od Zmluvy o poskytovaní verejných

služieb pevnej siete právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy č. 9904335409. Dôvodom zániku
zmluvy odstúpením od nej je, že účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni
splatnosti.Podľa § 42 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o pripojení, podnik
má právo

a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o pripojení, ak

1. jej poskytovanie na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a),
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu najmä preto, že je dlžníkom podniku alebo
iného podniku, alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal
s ním zmluvu,

3. záujemca nesúhlasí so všeobecnými podmienkami.

d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení

zamedzujúcich jej zneužívanie,
2.nezaplateniasplatnejcenyzaverejnúslužbuvlehoteupravenejvovšeobecnýchpodmienkach,atoaž
do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej
služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,

3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode.

V zmysle § 42 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z. z., účastník má právo na
a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify,

c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil,
d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak
o to účastník požiada,
e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v
súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch

mesiacov po obnovení poskytovania služby,
f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.

Ako vyplýva z § 42 ods. 4 zák. č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými

podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 42 ods. 5 zák. č. 610/2003 Z. z., podnik nesmie prerušiť alebo obmedziť poskytovanie
univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a), b), d) a f), ak je účastník v omeškaní so záväzkami z
iných zmluvných vzťahov s podnikom.

V zmysle § 42 ods. 6 zák. č. 610/2003 Z. z., počas krízovej situácie a mimoriadnej situácie zabezpečuje

nevyhnutné opatrenia na prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej
siete a verejnej služby podľa tohto zákona štatutárny orgán podniku podľa osobitných predpisov o
bezpečnosti a o civilnej ochrane. Podnik poskytujúci verejnú sieť, verejnú službu alebo verejnú sieť a
verejnú službu je povinný v rozsahu nevyhnutnom na zdolávanie krízovej situácie a mimoriadnej udalosti
a) poskytovať prednostne verejnú službu pre účastníkov zaradených do prednostných núdzových

plánov; rozsah zaraďovania účastníkov do prednostných núdzových plánov, rozsah a spôsob
prednostného poskytovania verejnej služby ustanoví vláda nariadením,
b) zabezpečovať prednostnú prevádzku verejných telefónnych automatov vrátane tiesňových volaní na
postihnutom území.V zmysle § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z. z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj

odkazom na tarifu.

Ako vyplýva z § 43 ods. 3 zák. č. 610/2003 Z. z., zmluva o pripojení zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,

d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Ako vyplýva z § 43 ods. 5 zák. č. 610/2003 Z. z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej

osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 43 ods. 6 zák. č. 610/2003 Z. z., účastník môže vypovedať zmluvu o pripojení uzavretú na dobu
neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

V zmysle § 43 ods. 7 zák. č. 610/2003 Z. z., podnik môže vypovedať zmluvu o pripojení, ak ďalej
nemôžeposkytovaťverejnúslužbuvdohodnutomrozsahualebovpotrebnejkvalitezdôvodovtechnickej
neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu
o pripojení z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania
verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o pripojení, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku

na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Ako vyplýva z § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú

vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté
podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluvy o pripojení s tým, že časť ich obsahu bola

určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému vyššie
uvedené faktúry.

Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a

žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť
akúkoľvek zmenu.Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.Ako vyplýva § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Ako vyplýva z § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Pohľadávkazpredmetnéhozmluvnéhovzťahumedziúčastníkmitohtokonaniabola postúpenázmluvou
o postúpení na žalobcu, čo preukazuje Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2013, ktoré
postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho
názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd mal za preukázané,
že medzi účastníkmi konania bola dňa 7.7.2011 uzavretá spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaná
v čase uzatvárania zmluvy nemala možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu
na uzavretie zmluvy s dodávateľom - žalobcom (jeho právnym predchodcom).

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu
na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má
aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008

bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho
zákonníka.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá

teda právna úprava občianskeho práva, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Súd v danej súvislosti
poukazuje aj na názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/70/2012 zo dňa
25.10.2012, podľa ktorého právna úprava odstúpenia od zmluvy je v Obchodnom zákonníku na rozdiel
od Občianskeho zákonníka upravená odlišne. Kým ustanovenie § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka
umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu

trvať aj po ukončení zmluvy, Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 ods. 2 v
zásade spája jej zrušenie a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy je teda
pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšia. Občiansky zákonník pritom v ustanovení § 54 ods. 1
neumožňoval, aby sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýlili od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa najmä nemohol vopred vzdať svojich práv, ktoré mu

tento zákon priznával alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že od zmluvy o poskytovaní služby Magio
Sat zo dňa 7.7.2011, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzavretá, žalobca odstúpil listom zo dňa
12.4.2012.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže toto odstúpenie od spotrebiteľskej zmluvy má účinky ex tunc, teda
spätne ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluva o poskytovaní služby a nájme koncového zariadenia zo dňa
7.7.2011 sa od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkomplneniazozrušenejzmluvyjetedapovinnosťúčastníkovzmluvynavzájomsivrátiťvšetko,čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo
neplatnej zmluve.

Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na
jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného

obohatenia skutočne došlo.

V danom prípade žalobca sa o prípadnom bezdôvodnom obohatení z predmetnej zmluvy o poskytovaní
služby zo dňa 7.7.2011 dozvedel v deň odstúpenia od zmluvy, teda 12.4.2012. Dvojročná subjektívna
premlčacia doba začala plynúť 13.4.2012 a uplynula 13.4.2014. Žaloba na súd bola podaná až

18.5.2015, teda po jej uplynutí.

Nakoľko žalobca následne po odstúpení od zmluvy dňa 4.5.2012 vystavil žalovanej faktúru na zmluvnú
pokutu, v tento deň považoval s určitosťou odstúpenie od zmluvy za účinné a najneskôr mohla začať
plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba dňa 5.5.2012, ktorá by tak uplynula najneskôr dňa
5.5.2014. Žaloba bola na súd podaná až dňa 18.5.2015, teda aj v tomto prípade, až po jej uplynutí.

Žalobca síce nepredložil súdu listinu preukazujúcu doručenie odstúpenia žalovanej od zmluvy, avšak
dňa 4.5.2015 jeho právny predchodca považoval odstúpenie od zmluvy za účinné, nakoľko v uvedený
deň vystavil faktúru na zmluvnú pokutu. Nepreukázanie určitej skutočnosti žalobcom ako dodávateľom
nemôže ísť na úkor žalovanej ako spotrebiteľa, nakoľko pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek

problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa (pozri. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. júna 2013
č. k. 4 Obdo 45/2012).

Vzhľadom na uvedené, musel súd žalobu z dôvodu premlčania nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia zamietnuť.

Odstúpením od zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. sa zmluva účastníkov
od začiatku zrušuje a nároky žalobcu sa už posudzujú ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka, kde dochádza k plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol (zánik zmluvy

o pripojení).

Zrušením zmluvy došlo k bezdôvodnému obohateniu (§ 451 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako
veriteľ mohol hneď od momentu zrušenia zmluvy vedieť, kto sa bezdôvodne obohatil a v akom rozsahu.
Je nepochybné, že žalobca sa sám rozhodol zrušiť zmluvu, aj keď mohol využiť iné prostriedky,

ktoré zmluvu nerušia, napríklad výpoveď. K zrušeniu zmluvy došlo v dôsledku odstúpenia od nej dňa
12.4.2012. Uvedená skutočnosť vyplýva z Oznámenia o odstúpení od Zmluvy o poskytovaní verejných
služiebpevnejsiete.Pretožekdošlozrušeniuzmluvyvdôsledkuodstúpeniaodnejažalobabolapodaná
na súde až dňa 18.5.2015, stalo sa tak po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby na priznanie
bezdôvodného obohatenia.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/72/2013 zo
dňa 25.10.2013, sp. zn.12Co/60/2012 zo dňa 30.10.2012, sp.zn. 3Co/8/2014 zo dňa 2.4.2014.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. júna 2013 č. k. 4

Obdo 45/2012, ktorým Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutia Okresného súdu a Krajského súdu, ktorými
bolo zastavené konanie začaté spotrebiteľom proti nebankovej spoločnosti o vydanie bezdôvodného
obohatenia z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Najvyšší súd SR rozhodnutia nižších súdov
zrušil a judikoval, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa v predmetnom konaní
spotrebiteľka domáha, má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa má preto postavenie

spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa na ňu vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4
ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Dovolací súd na margo uvedeného dodal,
že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné
uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a v tejto súvislosti aj v rámci ukladania
poplatkovej povinnosti treba uprednostniť výklad, ktorý je na prospech poplatníka.

Aj v prejednávanom prípade má nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v
spotrebiteľskej zmluve.Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu, v dôsledku odstúpenia od zmluvy o pripojení a povinnosti
účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, takýto nárok na
zmluvné pokuty v sume 638,80 eur z od začiatku zrušenej zmluvy žalobcovi nepatrí.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v

konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovanej, ktorá bola vo veci plne úspešná, žiadne trovy konania nevznikli a ani zo spisu nevyplývajú,
preto jej súd ani náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.