Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/687/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113234049
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113234049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a

členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľa: C. K., R..
XX.XX.XXXX, D. J. XX, D., zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlom
Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Národná banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789, o náhradu
škody vo výške 3.323,84 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I v Bratislave zo dňa 3.6.2014, č.k. 18C/198/2013-173, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

OdvolacísúdrozsudokOkresnéhosúduBratislavaIvBratislavezodňa3.6.2014,č.k.18C/198/2013-173

v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (v prvom výroku) rozhodol, že zamieta návrh na prerušenie
konania z dôvodu predloženia návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom
Európskejúniepodľačlánku267ZmluvyofungovaníEurópskejúnie.Zároveň(druhýmatretímvýrokom)
zamietol v celom rozsahu návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi náhrady škody vo
výške 3.323,84 eur s úrokom z omeškania titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS) podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a o trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že
odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu v merite veci odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1,
§4,§9ods.1,§15a§16zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, a vecne tým, že navrhovateľ v konaní nepreukázal namietaný

nesprávny úradný postup odporcu, a nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a vznikom
v návrhu označenej škody navrhovateľovi. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,
a v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal, a v konaní mu
ani žiadne trovy nevznikli.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným

postupu NBS pri výkone dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE
(ďalej len Družstvo). Svoj návrh odôvodnil tým, že ako člen Družstva vložil peňažné prostriedky do
Družstva za účelom ich zhodnotenia, nakoľko Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich
členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch ainvestičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP). Družstvo tak robilo
na základe verejnej ponuky Družstva v rámci Prospektu investície, ktorý schválil Úrad pre finančný
trh rozhodnutím B. -XXX/XXXX/SPI zo dňa 21.3.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2002.

Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej
ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako
zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len Obchodník s CP) s názvom Zmluva
o správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa zákona o cenných papieroch, o správe aktív podľa
Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov

vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície podľa zmluvy 8 %.
Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST
o.c.p.. Obchodník s CP vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa ZoCP na základe
povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie
na poskytovanie investičných služieb. Nad činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc
vykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade

so ZoCP, ako aj so zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Navrhovateľ vložil peňažné prostriedky do Družstva výhradne z dôvodu, že sa
spoliehal na to, že Družstvo a aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad
NBS tak, že bude zabezpečené ich riadne fungovanie, a tým budú nielen ochránené jeho peňažné
prostriedky, ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Navrhovateľ sa na základe informácie od

Družstva v máji 2010 dozvedel, že Obchodník s CP s Družstvom k 30.4.2010 skončil spoluprácu,
že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky, a že z
tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu navrhovateľom zverených finančných prostriedkov,
vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho
činnosťou pre Družstvo tak vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil

majetok navrhovateľa, pretože Družstvo navrhovateľovi nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené
o dohodnutý zisk. Odporca v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS, porušením zákonných
ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú navrhovateľovi. Navrhovateľovi
vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad
činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa zmluvy, keď po zistení

závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP neurobila NBS riadne a včas úkony
potrebnénanápravuzistenýchnedostatkov,aninaichzamedzeniedobudúcnosti,pričommuselavedieť
z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom
chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na
ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS ďalej spočíval v tom, že vo vzťahu k Družstvu NBS

nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo Obchodníkovi s
CP a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov. NBS najmä neupozornila včas Družstvo na
možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP. NBS ďalej zbytočnými prieťahmi,
resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s CP vhodné
opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím majetkom

nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. Obchodník s CP mohol pokračovať
v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 1.3.2011, kedy NBS
odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný. Uviedol, že PODIELOVÉ DRUŽSTVO

SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a jeho dcérske spoločnosti - Euro Družstvo slovenské investície, Dolárové
družstvo slovenské investície a Sporiteľné družstvo stred BB "v konkurze" - vystupujúce pod
spoločným logom "Slovenské investície" - sú podnikateľské subjekty, ktoré vznikli a vyvíjali činnosť
podľa Obchodného zákonníka. Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná
predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých

záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze
vyhradené inému orgánu družstva. Navrhovateľ ako investor musel vedieť, že s takouto investíciou je
spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to
ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) ZoCP. Spoliehanie sa navrhovateľa na to, že Družstvo aj Obchodník
s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné

prostriedky zhodnotené v garantovanej výške (8 % p.a.), sú účelové a založené aj na neznalosti
právnych predpisov. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1.1.2006
na NBS) schválil pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 ZoCP (právoplatný
dňa 28.3.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotouverejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou informačný
dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie.
Pri jeho schvaľovaní orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP

a posudzuje najmä jeho úplnosť (teda či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 ZoCP) a tiež
vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície
zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie
o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé, ako aj jeho podpis, ktorý
Prospekt investície musí obsahovať (§128 ods. 1 písm. h) ZoCP). Zákonnej úprave odporuje a je

zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že schválený Prospekt investície obsahoval aj samotnú Zmluvu
o správe portfólia. Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 ZoCP.
ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval sa
len ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie Prospektu

v žiadnom prípade neznamenalo schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi
Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah, a teda eventuálne nedodržiavanie povinností zo
zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka s CP by vo všeobecnosti bolo
porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. NBS vykonávala dohľad nad
činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom

rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
ustanovených v ZoCP, teda kontrolovala zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 ZoCP a § 127 ZoCP), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty
trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenia o verejnej

ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou
od 1.6.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt
dodržiava schválený Prospekt investície. NBS teda nevykonávala, a ani nemohla vykonávať, dohľad
nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože
by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencie. Z polročných správ Družstva, predkladaných

Družstvom NBS, nevyplývali žiadne indície a ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva,
ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. Družstvo od
roku 2002, teda od začiatku obchodnej spolupráce s Obchodníkom s CP, nemalo žiadne výhrady k
činnosti Obchodníka s CP, a ani nikdy NBS neoznámilo, že Obchodník s CP neoprávnene vyúčtováva
odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej s Družstvom, ale ani

nikdy nepodalo žiadnu žalobu na súd z dôvodu, že Obchodník s CP nekoná v súlade s uzatvorenou
zmluvou, prípadne svojim konaním spôsobuje škodu Družstvu. Až po 8 rokoch vzájomnej spolupráce
s Obchodníkom s CP listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 žiadalo Družstvo o preskúmanie postupu
Obchodníka s CP a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov
voči Obchodníkovi s CP na príslušnom súde, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní

podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete, vykonala ihneď v období
od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste, pri ktorom bolo zistené, že Obchodník
s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle ZoCP. Vzhľadom
na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s CP, NBS v záujme ochrany klientov
Obchodníka s CP, vydala rozhodnutie č. V.-XXXX/XXXX zo dňa 12.7.2010 o predbežnom opatrení,

ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi
s CP bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Rozhodnutím č. V.-XXXX-X/XXXX zo dňa
21.12.2010NBSodobralaObchodníkovisCPpovolenienaposkytovanieinvestičnýchslužiebzdôvodov
uvedených v § 156 ods. 2 písm. a) ZoCP. V rozhodnutí boli zároveň uvedené aj iné porušenia ZoCP. Proti
rozhodnutiu podal Obchodník s CP rozklad. V konaní o rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala

Banková rada NBS, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. Z.-
XXX/XXXX, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2011. NBS listom zo dňa 20.4.2010 vyzvala
Družstvo, aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo
pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže v Družstve nastali zmeny týkajúce sa údajov
zahrnutých do prospektu investície, ktoré by mohli mať vplyv na hodnotenie ponúkaných majetkových

hodnôt investorom, a v dôsledku ktorých sa stala neaktuálna podstatná časť prospektu investície.
Družstvo podalo dňa 28.4.2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície. Žiadosť Družstva
nebola úplná. NBS vyzvala Družstvo na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predĺženie
lehoty na odstránenie nedostatkov celkovo na 120 dní, ale napriek tomu nedostatky neodstránilo. NBSako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom, svojim rozhodnutím č. OPK-5664/1-5/2010 zo
dňa 26.8.2010 konanie o žiadosti Družstva zastavila. Družstvo podalo proti uvedenému rozhodnutiu
rozklad. O rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové

rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. Z.-XXXX/XXXX zo dňa 8.12.2010. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 16.12.2010. Medzičasom NBS ako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom
listom č. V.-XXXXX/XXXX zo dňa 27.8.2010 doručila Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie
§ 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods.
4 ZoCP, a to tým, že Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a že skutočnosti v ňom

uvedené nie sú aktuálne a pravdivé. Toto konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia č. V.-XXXXX-
X/XXXX zo dňa 30.5.2011, ktorým sa Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 18.7.2011. Podľa vyjadrenia Družstva malo Družstvo poskytnúť Obchodníkovi
s CP 26,179.149,64 eur. NBS pri výkone dohľadu na mieste u Obchodníka s CP nenašla žiadne
dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by Družstvo zverilo Obchodníkovi s CP finančné prostriedky.
NBS teda nebola pri vykonávaní dohľadu nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy v konaní, a postupovala

v súlade so ZoCP.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že opísaná činnosť NBS nemohla založiť nesprávny
úradný postup v spojení s jej zákonom vymedzenou právomocou. Družstvo ako spoločenstvo
neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie

podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva,
je podnikateľský subjekt založený podľa Obchodného zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského
profitu, ale aj podnikateľského rizika (Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké
možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich
nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá). Družstvu tak bolo umožnené vstupovať do právnych

vzťahov s občanmi uzatváraním právnych úkonov (predmetných zmlúv). Navrhovateľ v súlade s
princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov dobrovoľne vstúpil
do záväzkového vzťahu s Družstvom, a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal
na seba práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v Družstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje
záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí,

že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti, t.j. do slobodného súkromného
rozhodovania fyzických a právnických osôb. Štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do
vlastnej činnosti družstva (teda ani Družstva) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo
autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve
v zmysle stanov družstva a ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ by NBS zakázala činnosť

spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi družstva (občanmi) a družstvom, zasiahla
by tým do občiansko - obchodno - právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného
práva, ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR,
pretože by tým obmedzil, resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje
práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv.

Až odo dňa 1.6.2010, t. j. od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona o cenných
papieroch podľa zákona č. 129/2010 Z. z. - malo Družstvo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať
schválený prospekt investície, a až odvtedy mohla NBS kontrolovať, či Družstvo dodržiava schválený
prospekt investície (teda či si Družstvo plní povinnosť uloženú zákonom od 1.6.2010), pričom za

prípadné nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 1.6.2010 bolo možné Družstvo sankcionovať.
Dovtedy (pred 1.6.2010) NBS nemohla Družstvu nič prikazovať a nariaďovať, a už vôbec nemohla
určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov má Družstvo investovať. Odporca nezodpovedá
za podnikateľské rozhodnutia a aktivity Družstva. Za plnenie prospektu investície Družstva zodpovedá
predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán Družstva (pričom žalobu v mene družstva proti členom

predstavenstva družstva o náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri výkone ich funkcie
možno podať podľa ustanovení § 251 ods. 2 a § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka a proti
členom kontrolnej komisie družstva podľa ustanovení § 244 ods. 8 v spojení s § 243a ods. 4
Obchodného zákonníka). Za plnenie prospektu investície Družstva nezodpovedá odporca. V danom
prípade Družstvo podnikalo na základe ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle platných

právnych noriem Občianskeho a Obchodného zákonníka vstupovalo do zmluvných vzťahov s fyzickými
osobami (navrhovateľom) a s právnickými osobami (obchodníkom s cennými papiermi). Nebola preto
daná kompetencia NBS zasiahnuť voči Družstvu, keďže uzatváranie vzťahov medzi navrhovateľom (ako
členom družstva) a Družstvom bolo mimo rámca dozoru NBS. V návrhu na začatie konania ani počaskonania navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že NBS
si neplnila zákonom jej dané povinnosti. Uzatvorené právne vzťahy medzi nimi riadne definovali práva
a povinnosti s vkladom spojené, na ktorých pochopenie nebolo potrebné, aby navrhovateľ disponoval

odbornými vedomosťami či skúsenosťami. Podľa súdu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o
svojich tvrdeniach a nepreukázal tak základný atribút vzniku škody, a to nesprávny úradný postup
odporcu.

Súd prvého stupňa zároveň zdôraznil, že ak chýba preukázanie čo i len jedného atribútu vzniku

škody, nie je možné konštatovať, že by boli splnené ďalšie dva atribúty vzniku škody tak, ako to
predpokladázák.č.514/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov.Dospelkzáveru,ženiejedanápríčinná
súvislosť medzi konaním Slovenskej republiky zastúpenej NBS a vznikom v návrhu označenej škody
navrhovateľovi, pretože táto mu nevznikla tým, že vložil finančné prostriedky do Družstva, ale škoda
mu môže vzniknúť jedine v dôsledku neschopnosti Družstva splniť svoj záväzok z uzavretých zmlúv
z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie (navrhovateľ si uplatnil svoju pohľadávku v konkurznom

konaní), pričom navrhovateľ žalobu voči Družstvu nepodal.

Súd prvého stupňa poukázal aj na ust. § 415 a § 441 Občianskeho zákonníka s tým, že Družstvo a
jeho dcérske spoločnosti - EURO DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB „v konkurze“ - vystupujúce pod

spoločným logom „SLOVENSKÉ INVESTÍCIE“ - sú podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli
a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného zákonníka (najmä podľa ustanovení § 2 ods. 2 a § 221 až §
260 ). Navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do Družstva s plným vedomím toho, že vložením
finančných prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstvom sú
spojené práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva.

Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán
družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú
zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Členovia
predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
družstva a všetkých jej členov. Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej

funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú svojím konaním družstvu spôsobili (§
243a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka).

Navrhovateľ (v danom prípade v spornom čase ako člen družstva a ako investor) vedel, že s
takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší (propagovaný) výnos nie je zárukou budúcich

výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Členská schôdza je najvyšším orgánom družstva,
prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť
družstva v jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a čl. 33 Stanov Družstva. NBS
vykonáva dohľad nad Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to len v

zákonom limitovanom rozsahu vymedzenom ustanoveniami Zákona o cenných papieroch a investičných
službách.

Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1.1.2006 na NBS) schválil
pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o

cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (právoplatný
dňa 28.3.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou
verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedá
štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že
skutočnosti uvedené v prospekte investície sú úplné a pravdivé, ako aj jeho podpis, ktorý prospekt

investíciemusíobsahovať.ObsahomProspektuinvestíciejeibazoznamzmlúv,ktorézabezpečujúodbyt
výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje,
čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 566/2001 Z.
z. však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval len

ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Schválením
Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah,
prospekt investície neukladá povinnosti tretím osobám (ani obchodníkovi s cennými papiermi), ale
zaväzuje len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnejponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by
obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej
neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov

družstva (investorov). Družstvo bolo povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky
voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľ, majú práva a povinnosti spojené s
členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov
predstavenstva a kontrolnej komisie. NBS vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt v zák. č. 566/2001 Z. z. len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu,

a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených
v zák. č. 566/2001 Z. z., teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky (ust. § 126 ods. 2 a ust. § 127 citovaného zákona), aktuálnosť prospektu investície
počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o
verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001

Z. z..

S účinnosťou od 1.6.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových
hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad
nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože

by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z. z.
povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z
hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto správach, nevyplývali indície ani informácie o zhoršenej
finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho
členom. NBS po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete,

vykonala ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u obchodníka s cennými papiermi dohľad na
mieste. Obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia
v zmysle zák. č. 566/2001 Z. z., v rámci dohľadu na mieste nepredložil NBS žiadnu dokumentáciu,
ktorá by preukazovala, že obchodník s cennými papiermi obhospodaroval portfóliá tých družstiev, s
ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že

vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil žiadne
pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe
alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či
doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov.

S odkazom na ust. § 222 a § 223 Obchodného zákonníka súd tiež uviedol, že predstavenstvo Družstva
bolo povinné vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami Družstva a
všetkých jeho členov, ktorí podľa čl. 37 bodu 3 písm. b) Stanov Družstva riadili činnosť a spravovali
majetok Družstva. S odkazom na čl. 20 ods. 3 prvej vety Ústavy SR tiež uviedol, že vlastníctvo
členských podielov patriacich jednotlivým členom družstva zaväzuje členov družstva, aby sa aktívne a

s dostatočnou starostlivosťou
riadne a včas zaujímali o svoje práva a výkon svojich práv voči družstvu, pretože inak ich podcenením či
zanedbaním sa môžu sami pričiniť o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových,
satisfakčných a iných práv súvisiacich s družstvom. V tejto súvislosti tiež prvostupňový súd zdôraznil, že
štátne orgány (teda aj NBS), môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon platí pre všetky orgány verejnej moci, t. j. aj pre NBS pri výkone dohľadu.

Z uvedených okolností prípadu podľa súdu bol to práve samotný navrhovateľ, ktorý zanedbal prevenčnú
povinnosť uloženú mu Obchodným zákonníkom ako členovi družstva, a preto musí následky s tým
spojené znášať sám. Ako člen družstva mal v spolupráci s ďalšími členmi družstva postupovať s

primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru
rizika. Neznalosť zákona ho podielu viny nezbavuje. V čase rozhodnutia súdu navrhovateľ nepodal
žalobu o náhradu škody proti Družstvu, proti žiadnemu členovi predstavenstva Družstva ani kontrolnej
komisie Družstva. Navrhovateľ sa mohol a mal ako člen družstva povinnosť presvedčiť o skutočnostiach
uvádzaných Družstvom, mal sa aktívne a s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímať o svoje

práva voči Družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním sa sám pričinil o znehodnotenie alebo
nevymožiteľnosť svojich majetkových, satisfakčných práv súvisiacich s Družstvom, a pokiaľ sa rozhodol
v spornom období vložiť peňažné prostriedky do Družstva, pretože ponúkalo zhodnotenie vloženej sumy
o výnos, ktorý prevyšoval mnohonásobne úroky poskytované bankami, znamená to, že navrhovateľmal vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky. Podľa súdu iba Družstvu vznikla povinnosť vrátiť
navrhovateľovi finančné prostriedky v žalovanej výške. Len v prípade, ak by sa navrhovateľ nedomohol
svojich pohľadávok proti Družstvu, tak až následne by bolo zrejmé, či mu vznikla alebo nevznikla škoda

(a ak vznikla, v akej výške).

Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky na náhradu škody v
zmysle zák. č. 514/2003 Z. z.. NBS vydala relevantné rozhodnutia v danej veci, a súd nezistil ani prieťahy
v konaní. Postup NBS zodpovedal zákonu o cenných papieroch a investičných službách a zákonu o

dohľade.

Súd prvého stupňa sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľa v tom, že medzi navrhovateľom
označenou škodou, ktorá sa má rovnať hodnote investovanej sumy (vkladu) do Družstva a údajným
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v údajnej nečinnosti NBS, je daná príčinná súvislosť,
a ani v tom, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť Družstva a obchodníka s

cennými papiermi, nebol by navrhovateľ svoje peniaze zveril Družstvu. Uzavretím právneho úkonu
s Družstvom, navrhovateľovi (členovi družstva) ním označená škoda ešte nevznikla, vznikla mu
vymožiteľná pohľadávka voči Družstvu a škoda mu prípadne vznikne až v dôsledku nevymožiteľnosti
tejto pohľadávky voči Družstvu, pričom táto skutočnosť, t.j. nevymožiteľnosť, nemá príčinnú súvislosť v
údajnej nečinnosti NBS, ale vo finančnom hospodárení Družstva v rozsahu jeho predmetu podnikania.

Pokiaľ by teda bola zakázaná činnosť Družstvu a obchodníkovi s cennými papiermi, tak to samo o
sebe ešte neznamená, že pohľadávka navrhovateľa z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená.
Práve naopak, uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú
ich podnikateľskú činnosť.

Súd v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, návrh navrhovateľa zamietol aj z dôvodu, že nárok na náhradu
škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť. Navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody
uplatnil v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 3 K 95/2010 voči úpadcovi
- Družstvu, ktorého členom bol, čo znamená , že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok

dlžníkasaposúdenienevymožiteľnostipohľadávkypoškodeného-navrhovateľaakopredpokladuvzniku
škody spôsobenej štátom odvíja až odo dňa, keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy,
keď nebude nárok navrhovateľa na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený.
Pohľadávka navrhovateľa bola síce správcom konkurznej podstaty popretá, čo však neznamená, že
počas incidenčného konania pohľadávku navrhovateľa neuzná. Konkurz nie je ukončený, preto nie je

možné ani ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľovi vznikla.
Ide o predčasne podaný návrh aj z dôvodu, že navrhovateľ ako bývalý člen družstva , ktorý sa stane
v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov Družstvom veriteľom Družstva, si svoje nároky na
náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka za splnenia
podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa

ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka.

Proti tomuto rozsudku (jeho zamietavému výroku vo veci samej) podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanienavrhovateľprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutý
výrok rozsudku zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na náhradu škody vyhovie, alebo, aby rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietol, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho
štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. V tejto súvislosti uviedol niektoré citáty z rozhodnutí
súdov, a to z nálezu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 341/07, nálezu Ústavného súdu I. ÚS 243/07,
ako aj z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 21/96. Odporcov argument o tom, že upozornil

Družstvo, že odporca vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou
Družstva, je úplne irelevantný, ak navrhovateľ nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu
vedieť. V tejto súvislosti poukázal na zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“
a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135

ods. 1 tohto zákona ani v čase, keď odporca schválil projekt Investície (2002) a Družstvo sa stalo
dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Má za to, že predmet
dohľadu nebol menený a navrhovateľ sa dôvodne spoliehal, že v rámci dohľadu bude odporca dohliadať
na dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami podľa zák. č. 566/2001 Z.z.. Z toho dôvodunie je pravdou, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou navrhovateľa a porušením zákonných
povinností odporcom, spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č.
566/2001 Z.z.. Za nepochopiteľné preto považuje konštatovanie súdu prvého stupňa, že navrhovateľ sa

mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že „právo patrí bdelým“. Navrhovateľ nemal zákonom
stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s CP, ktorými mohol zabezpečiť
dodržiavanie zák. č. 566/2001 Z.z.. Tým, že došlo k zamietnutiu jeho návrhu aj z dôvodu nedostatku
príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany odporcu nedošlo, súd odobril
výklad zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu.

Navrhovateľ poukázal na to, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. je a bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií, pričom podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ktorý platí
v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako
aj obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS, hoci odporca
tvrdil celý čas v konaní opak. Podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. mal odporca zisťovať všetky

informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a
obchodníkovi s CP. Zároveň NBS má podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. zisťovať všetky informácie
a podklady, a to aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým
sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty, v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka s
CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov,

teda v tomto prípade samotného navrhovateľa. Poukázal na skutkovo a právne totožné konanie
vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011, v ktorom bolo výpoveďou svedka
X.. U. S. P.. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že Družstvo má z
hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného
emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorá v tom čase akcionársky vlastnila obchodníka s CP,

t.j. že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte
personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom s CP a Družstvom. V uvedenom konaní bolo
ďalej zistené, že NBS sa po zistení rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s tým, že toto portfólio bolo
následne rozložené namiesto jednej do troch zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI
REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť stopercentnými

dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom
predstavenstva, alebo konateľom, X.. Q. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s CP. Teda
NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených
subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom s CP. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné
sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi s CP, v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej

činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil zák. č. 566/2001 Z.z. vo
viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem bezvýznamnej pokuty
vo výške 10.000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému Družstvu z roku 2007, NBS
nevyužila svoje kompetencie v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. existujúce už od roku 2007, a neprijala
žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa zák. č. 566/2001 Z.z., ako i

zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, mala a stále má. Týmto podcenením situácie
NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva, aj obchodíka s CP, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti
navrhovateľom vložených prostriedkov do Družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným
prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila tiež to, že navrhovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko
svojej investície, resp., že túto investíciu mu NBS svojim zanedbaným dohľadom ani v minimálnej

možnej miere neochránila. NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 pod číslom V.-XXXXX-X/XXXX, ktorý bol
vydaný v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej
len rozhodnutie o zákaze činnosti) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili
skutočnosti v ňom uvedené. Navrhovateľ tiež uviedol, že z výpočtu uvedených nedostatkov prospektu
Družstva uvedených v rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny, pričom

samotná NBS uviedla, že na základe neaktuálneho prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú
ponuku majetkových hodnôt. Údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred
májom roku 2010, a táto neaktuálnosť siahala až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa
27.8.2008 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva X.. U. S. O. X.. K. N. za účelom
prerokovania problémov činnosti Družstva z dôvodu nedodržiavania prospektu. I na základe takéhoto

prerokovania nedostatkov vyplynulo, že Družstvo svojím konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení
s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h), a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001
Z.z. od 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu zasiahla až v máji roku 2011, kedy mu zakázala činnosť.K predčasnosti žalobného návrhu navrhovateľ uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej
republiky 29Cdo 4968/2009 zo dňa 11.4.2012, ktorý je z hľadiska skutkového a právneho stavu plne
aplikovateľný aj na slovenské právne pomery, existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje

možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody
proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody totiž povinnosť skúmať, či
aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa
v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd nemá čakať až na
konečnérozvrhovéuzneseniekonkurznéhosúdu,alejepovinnýzohľadniťužnapr.správyustanoveného

správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu.

Ďalej uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby,
a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa
názoru odporcu ako aj prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení neustanovuje, nevyžaduje

a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale pripúšťa
regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu
poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania
tak, ako to tvrdí odporca. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné konanie vylučuje
podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a

reštrukturalizáciifaktickysuspendovalObčianskyzákonník,zákonozodpovednostizaškodu,aleizákon
č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného
konania, čo by mohlo trvať i niekoľko rokov. Znamenalo by to, že občianskoprávna zodpovednosť,
zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa
zákona o konkurze. Tento záver je celkom neprijateľný a scestný. Navrhovateľ zdôraznil, že jeho

pohľadávka bola správcom popretá a vedie o ňu so správcom incidenčnú žalobu. V danom konkurze ani
viac ako dva roky od jeho vyhlásenia nemajú ani len zistené pohľadávky, pričom samotný správca sa
vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie veriteľov v konkurze družstva v 100 % rozsahu, resp., že šance
na uspokojenie pohľadávok sú minimálne. Teda z aktuálneho stavu konkurzu je zrejmé, že je vylúčená
možnosť navrhovateľa uspokojiť sa z výťažku z konkurzu v rozsahu, v akom si uplatnil svoju pohľadávku.

Zároveň navrhovateľ v odvolaní namietol, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp.
predložené účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu, neboli riadne vykonané spôsobom
ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p., keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne
označené listiny, alebo ich presne označené časti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 6MCdo 11/2010 s tým, že takéto dôkazy preto nemôžu byť podkladom pre právne
posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, a toto vyjadrenie bolo navrhovateľovi doručené
dňa 10.10.2014. Odporca v ňom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

a právne správny potvrdil. Podľa odporcu súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné
dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel
aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Poukázal na to, že podstatou na spravodlivé
konanie nie je právo na úspech v konaní, teda na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Navrhovateľom uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej

predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodovania, pretože pojednávania v skutkovo a právne
identických veciach sa konali pravidelne už od 2.7.2012. Naopak, tvrdenia navrhovateľa nasvedčujú,
že tento sa účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú
rozhodnutie vo veci, pričom navrhovateľ nevyužil všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď
nepodal žiaden návrh proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí by

boli zodpovední za riadenie Družstva a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva. K
námietke navrhovateľa, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu uviedol, že jeho
kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR a mal za to, že postupoval v
súlade s ústavou, nebol nečinný, a ani nespôsobil žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči
Družstvu, ale aj obchodníkovi s CP, dodržiaval zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade a

zák. č. 566/2001 Z.z.. Zároveň odporca uviedol, že od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3
zák. č. 566/2001 Z.z., teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom
uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až odvtedy mohol odporca dohliadať,či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Pri prospekte investície nešlo o také rozhodnutie
odporcu, ktorým by odporca určil, alebo stanovil vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície

podľa § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola stanovená vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4
zák. č. 566/2001 Z.z. v znení zák. č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkovýchhodnôtštatutárnyzástupcavyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôtzodpovedal
a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1

písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.. Žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových
hodnôt,aniDružstvu,žiadnepovinnostivoblastiobmedzeniarozloženiarizíkanikrytiarizík,narozdielod
iných dohliadaných subjektov, napr. Správcovskej spoločnosti pre kolektívne investovanie a niektorých
ďalších dohliadaných subjektov, a preto údajné (reálne neexistujúce povinnosti) Družstva nemohol
odporca kontrolovať. Za činnosť Družstva celkovo zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo
Družstva ako štatutárny a výkonný orgán Družstva, ktorý riadi jeho činnosť, rozhoduje o všetkých

záležitostiach, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému
orgánu Družstva, t.j. za dodržiavanie prospektu investície Družstva bolo aj voči členom Družstva vždy
zodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne uložená v zák. č. 566/2001
Z.z.. Odporca nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ktoré malo široký predmet

činnosti. Odporca mohol kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti podľa bývalých ust.
§ 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z., a to, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti
predpísané bývalým ust. § 129 zák. č. 566/2001 Z.z., a či Družstvo zverejňuje finančné správy v zmysle
bývalého ustanovenia § 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. Odporca nebol a ani nie je príslušný potvrdzovať
správnosť finančných ukazovateľov.

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009
zo dňa 11.4.2012 a tvrdí, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať
veriteľom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, návrh o náhradu škody proti štátu a nerobí
žalobu predčasnou, má za to, že toto jeho tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti.

Predmetný rozsudok primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba
sekundárne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Najvyšší súd
Českej republiky výslovne judikoval, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku
škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných
nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV (českého zákona č. 328/1991 Sb. o konkursu a vyrovnání

ve znení pozdějších předpisů). Tento rozsudok sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa
navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti (teda nie proti štátu)
preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Posúdenie otázky vzniku škody je v prípade týchto
subjektov, t. j. členov štatutárneho orgánu zodpovednosti za škodu úplne odlišné, ako posúdenie otázky

vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nemožno ich navzájom zmiešavať. Skutočná existencia
pohľadávok navrhovateľa a ich výška voči Družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych
konaní. Až následne, ak pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu,
až vtedy mu môže vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu
omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa (navrhovateľa) voči

dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Navrhovateľ si teda zmiešava ujmu, ktorá mu ako veriteľovi
bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jeho dlžníkom s ujmou, ktorá je jednou z podmienok
vzniku nároku na náhradu škody. Navrhovateľovi zatiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože má ako veriteľ
vymáhateľnú pohľadávku voči svojmu Družstvu ako dlžníkovi, a jeho žaloba je jednoznačne predčasná,
čo objektívne a správne skonštatoval aj prvostupňový súd. K tvrdeniu navrhovateľa, že listinné dôkazy

neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 O.s.p., odporca uviedol, že
zo zápisnice jasne vyplýva (a skutočnosťou je), že súd oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy
nachádzajúce sa v súdnom spise. Pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov presne špecifikoval, o aké
jednotlivé doklady išlo, a oboznámil ich obsah. Pritom obsah vykonaných dôkazov bol dobre známy
súdu, právnemu zástupcovi navrhovateľa, aj odporcovi. Na Okresnom súde Bratislava I sa vedú voči

odporcovi stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých sporoch je
právnym zástupcom navrhovateľov (veriteľov Družstva) advokátska kancelária FUTEJ & Partners s.r.o..Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 13.10.2015 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3, v spojení s § 211

ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil,
že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na základe vykonaného
dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil, a svoje
rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto smere odvolací
súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Je nesporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129
ods. 3 zákona o cenných papieroch (zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej

ponukymajetkovýchhodnôtmalozákonomuloženúpovinnosťdodržiavaťschválenýprospektinvestície.
Teda až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície.
Tiež povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4
zákona o cenných papieroch bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až
od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch (zákonom č.

558/2008 Z.z.).

Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za
pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkovýchhodnôt(§128ods.1písm.h)zákonaocennýchpapieroch).Pokiaľideorizikovosťportfólia,

zákon o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda
ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov.
Je preto správny názor súdu prvého stupňa, že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS
kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej
úpravy mohla kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zákona

o cenných papieroch.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou
je spojené riziko, a že dovtedajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. §
129 ods. 1 písm. b) zákona o cenných papieroch v znení platnom do 21.7.2013, § 126 až 130 boli zo

zákona o cenných papieroch vypustené novelou - zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013).
Nemožno pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností navrhovateľ nebol vedomý. To isté platí, aj
pokiaľ ide o jeho argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný

predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátu
v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., v danom prípade NBS.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní
poukazoval navrhovateľ, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou argumentáciu odporcu.

Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno
podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za
škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v
konkurznom konaní žiadnu sumu. To, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri
rozvrhu, a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. Na

zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ešte uvádza, že miera možného uspokojenia veriteľov
dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení
konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude
stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veriteliadruhej triedy neobdržia pri rozvrhu v podstate nič. V predmetnej veci v konkurznom konaní, vyhlásenom
na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty
doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani

k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená, keďže nie je
zrejmé, že v konkurznom konaní navrhovateľ nedostane nič. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno
ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh bol podaný predčasne.

V postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil ani procesné pochybenia alebo vady, ktoré by

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa, že súd
nevykonalriadnedokazovanielistinnýmidôkazmi.Zozápisníczpojednávanízodňa1.4.2014a3.6.2014
jednoznačne vyplýva, že obsah spisu bol oboznámený, boli prečítané výpovede svedkov, a zástupcovia
účastníkov aj vyhlásili, že je im známy obsah všetkých listín, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a žiadne
pripomienky k dokazovaniu nemali. Tvrdenie navrhovateľa o riadnom nevykonaní dôkazov súdom
prvého stupňa odvolací súd vyhodnotil ako účelové a nemajúce oporu v predloženom spise. Navyše,

aj keby súd prvého stupňa všetky listinné dôkazy podrobne nečítal, v zmysle ust. § 121 O.s.p. netreba
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. V posudzovanej veci je
nepochybné, že obsah listinných dôkazov je účastníkom konania, ich zástupcom i súdu prvého stupňa
(i odvolaciemu súdu) všeobecne známy z jeho činnosti, nakoľko bývalí, resp. súčasní členovia Družstva
vedú pred Okresným súdom Bratislava I desiatky, ba až stovky sporov voči rovnakému odporcovi, na

rovnakom skutkovom a právnom základe, v zastúpení rovnakým právnym zástupcom, a poukazujúc na
rovnaké listinné dôkazy, takže dokazovanie ich podrobným čítaním, ani nebolo potrebné vykonať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.