Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/324/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716203287
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6716203287.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu P.. Z. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v R., č. XX, zastúpeného JUDr. Jiřím Machalom,
advokátom so sídlom vo Zvolene, Tulská č. 35, proti žalovanému Roľnícke družstvo Bzovík, IČO:
00209643, so sídlom v Bzovíku, zastúpenému JUDr. Michalom Badinským, advokátom so sídlom

v Banskej Bystrici, ČSA č. 20, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen č.k. 9C/64/2016-110 zo dňa 09.11.2018, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že žalovaný
je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalobcu pred
súdom prvej inštancie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (prvý výrok) a žalobcovi priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhý výrok); v odôvodnení uznesenia

súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanom spore sa žalobca proti žalovanému domáhal vypratania
nehnuteľností (pozemkov); súd prvej inštancie konanie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcu
pred prvým pojednávaním; priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi odôvodnil tým, že „pri
zastavení konania je potrebné rozhodnúť aj o náhrade trov konania, pričom treba zisťovať procesné
zavinenie za zastavení konania; ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná
dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania; ide

najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu
späť; dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k
späťvzatiu žaloby nedošlo; rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a
že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť; vzhľadom na vyššie uvedené o trovách konania rozhodol
súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keď mal za to, že žalovaný svojím správaním procesne zavinil zastavenie
konania v čase až po podaní žaloby, čím mu vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celom

rozsahu“; súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 144, § 145 ods. 1 a § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“).

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 19.11.2018 (č.l. 118-121 spisu); uznesenie napadol v rozsahu výroku o trovách
konania; vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) v tom smere, že žalovaný procesne zavinil zastavenie
konania nakoľko po podaní žaloby plnil žalobcovi predmet žaloby a napadnuté uznesenie v napadnutomrozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), pretože
neprihliadol na predčasné podanie žaloby a za zavinenie na zastavení konania nepovažoval späťvzatie
žaloby, ale domnelé plnenie žalovaného; zdôraznil, že už vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca

podal žalobu predčasne, pretože nebol oprávnený na jej podanie; zo žaloby vyplýva, že žalobca
vychádzal z toho, že nájom sporných pozemkov, ktoré mali byť predmetom vypratania, skončil dňa
01.11.2015; listom zo dňa 28.10.2015 ho žalobca vyzval na vydanie pozemkov, pričom žalobu podal
na súd dňa 14.03.2016; argumentoval, že zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskej pôdy
predstavuje špeciálnu úpravu k Občianskemu zákonníku, preto otázky neriešené týmto zákonom sa

spravujú všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníku; ak by aj nájom sporných pozemkov skončil
ku dňu 01.11.2015, podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzhľadom na nepodanie žaloby
o vypratanie pozemkov do 30 dní pôvodný nájom obnovil na 1 rok; uviedol, že na zabránenie
hmotnoprávneho účinku obnovy nájmu je potrebné vykonať kvalifikovaný právny úkon, t.j. podanie
žaloby na súd v zákonnej lehote 30 dní od skončenia nájmu; žalobca podal žalobu na súd až dňa
14.03.2016 a teda nespôsobil odklad účinkov obnovenia nájmu; vypratania sporných pozemkov sa

teda žalobca domáha počas trvania nájomného vzťahu, na strane ktorého vystupuje žalovaný ako
oprávnený nájomca; súčasne s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. a
absenciu osobitných dojednaní upravujúcich uplynutie výpovednej doby vyjadril názor, že výpovedná
doba mohla najskôr uplynúť a nájom mohol skončiť až uplynutím minimálnej 5 ročnej doby nájmu, t.j.
16.10.2016; z uvedených dôvodov aj pri uplatnení žalobcovej logiky je potrebné považovať jeho žalobu

za podanú predčasne a v plnom rozsahu neoprávnene; vyjadril nesúhlas s tvrdením, že by žalobcovi
plnil; skutočnosťou je, že žalobca sporné nehnuteľnosti jednostranne zabral a tieto zaoral k iným
nehnuteľnostiamvjehoužívaníazaložilnanichúrodu;napriekpostaveniužalovanéhoakooprávneného
užívateľa by faktickými opatreniami spôsobil žalobcovi škodu na založenej úrode, čomu sa chcel vyhnúť
napriek tomu, že aj jemu vzniká škoda vzhľadom na nemožnosť užívania; s ohľadom na eskalovanie

vzťahov a žalobcove jednostranné zabratie pozemkov v oprávnenom užívaní žalovaného ako aj na už
prebiehajúci spor o užívanie predmetných nehnuteľností nepristúpil k vydaniu predmetných pozemkov
ani k ďalším právnym krokom, nakoľko o užívacom práve sa malo rozhodnúť v prejednávanom spore;
uvedené vysvetľuje aj skutočnosť, že nebolo zabratie pozemkov písomne komunikované so žalobcom,
ktorému bol známy jeho postoj k užívaniu sporných pozemkov práve z tohto súdneho konania a teda

žalovaný nebol povinný písomne upozorňovať žalobcu na neoprávnenosť jeho postupu; poukázal aj na
skutočnosť,žežalobcapristúpilkzabratiupozemkovažpouplynutíminimálnej5ročnejdobynájmuanie
bezprostrednepopodanížalobyatedasvojimvyčkávanímnauplynutie5ročnejdobynájmusámpotvrdil
správnosť právnych tvrdení žalovaného a teda aj skutočnosti odôvodňujúce predčasnosť podanej
žaloby; vzhľadom na skutočnosť, že súd od podania žaloby dňa 14.03.2016 vytýčil prvé pojednávanie

až na deň 22.11.2018, t.j. viac ako dva roky, spôsobilo plynutie času aj čiastočné oslabenie nároku
žalovaného vzhľadom na uplynutie minimálnej 5 ročnej doby nájmu; uvedené však nič nemení na tom,
že žalobca podal žalobu dňa 14.03.2016 predčasne, kedy jeho nárok nebol daný a až následne plynutím
času dosiahol splnenie podmienok pre podanie žaloby a jednostranne zabral sporné pozemky; žalovať
možno len nárok, ktorý nie je plnený dobrovoľne v zákonom alebo zmluvne dojednaných lehotách a

teda uplatniteľný na súde; žalobca svoj nárok uplatnil jednak pred ukončením minimálnej doby nájmu a
jednak mimo lehoty podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka; súčasne žalovaný žiadnym spôsobom
a to ani omisívne neplnil žalobcovi predčasne žalovaný nárok, nakoľko tento konal svojpomocou, pričom
nevyčkal na výsledok súdneho sporu, ktorý jednal práve o tomto nároku; toto však nemožno v žiadnom
prípade považovať za plnenie žalovaného ani za procesné zavinenie zastavenia konania; vyjadril názor,

že bol bez svojho pričinenia zatiahnutý do súdneho sporu a napriek svojmu nároku bol žalobcom
svojpomocou obratý o pozemky; proti zabratiu pozemkov nezasiahol nakoľko má toľko slušnosti, že
nechcel žalobcovi spôsobiť škodu zaoraním úrody a aj s ohľadom na prebiehajúce konania, za čo ho súd
šablónovito trestá povinnosťou nahradiť trovy konania, ktorého začiatok ani koniec fakticky nespôsobil;
zdôraznil, že nemá procesnú možnosť zabrániť zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby, pretože

nedošlo k predbežnému prejednaniu sporu ani otvoreniu pojednávania; vyjadril názor, že ak by žalobca
uplatnil svoj nárok v zákonnej lehote podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a súčasne po
uplynutí minimálnej 5 ročnej doby nájmu, konanie by ani nezačalo; z týchto dôvodov zastavenie konania
jednoznačne procesne zavinil žalobca, nakoľko (1) svojvoľne zabral predmet plnenia bez rozhodnutia
súdu, či akejkoľvek ingerencie súdu a meritórneho rozhodnutia o právach k sporným nehnuteľnostiam a

(2) podal žalobu predčasne, pretože v prípade riadneho uplatňovania práv a nepochybných dokumentov
a po uplynutí minimálnej doby nájmu nemuselo k súdnemu konaniu dôjsť, nakoľko nárok nemusel byť
sporný a žalobu by nemusel vziať späť; na základe uvedeného navrhol zmenu napadnutého uzneseniav zmysle priznania nároku na náhradu trov konania voči žalobcovi, resp. navrhol zrušenie uznesenia v
napadnutom rozsahu a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

2.2 Odvolanie žalovaného doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu na vedomie dňa
06.12.2018 (č.l. 122 spisu); žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa

§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej
inštancievnapadnutomvýrokuotrováchkonania(druhývýrok)podľa§388C.s.p.zmenil,pretoženeboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

3.2 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Preskúmaním napadnutého výroku uznesenia súdu prvej
inštancie o trovách konania (druhý výrok), odvolania žalovaného a obsahu spisu súdu prvej inštancie
v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej
inštancie správne posúdil procesné zavinenie na zastavení konania a napadnutý výrok o trovách

konania je potrebné zmeniť len z formálnych dôvodov za účelom zabezpečenia jeho vykonateľnosti; z
obsahu spisu je zrejmé, že žalobou zo dňa 09.03.2016 sa žalobca vo veci samej domáhal vypratania
pozemkov, ktoré v tom čase užíval žalovaný na poľnohospodárske účely; pred podaním žaloby žalobca
písomne vyzval žalovaného na dobrovoľné vypratanie sporných pozemkov, keď žalovaný v písomnej
reakcii vypratanie odmietol, pretože má záujem sporné pozemky naďalej užívať na poľnohospodárske

účely; dňa 02.11.2018 doručil žalobca súdu späťvzatie žaloby, ktoré odôvodnil tým, že „počnúc rokom
2017 vstúpil do užívania sporných pozemkov a tieto začal poľnohospodársky užívať bez toho, aby
mu v tom žalovaný bránil alebo sa voči tomu akýmkoľvek spôsobom ohradil“; podľa § 256 ods. 1
C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane; v
prípade zastavenia konania je súd povinný pre účely rozhodnutia o trovách konania skúmať zavinenie

procesných strán (žalobcu a žalovaného) na zastavení konania; platí, že v prípade zastavenia konania
z dôvodu späťvzatia žaloby zastavenie konania v zásade zavinil žalobca a len v prípade, že k späťvzatiu
žaloby pristúpil žalobca výlučne na základe správania sa žalovaného, stíha zavinenie na zastavení
konania žalovaného; nárok na náhradu trov konania nevyplýva z hmotného práva, ale výlučne z práva
procesného; rozhodnutie o trovách konania predstavuje konštitutívne rozhodnutie, ktoré má svoj základ

výlučne v príslušných procesných ustanoveniach; preto aj zavinenie na zastavení konania je nutné
posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska výsledku správania sa žalovaného vo vzťahu
k uplatnenému nároku žalobcu (z pohľadu, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie); v
tomto smere nie je významné, či žalovaný uspokojil nárok žalobcu, hoci na to nemal právnu povinnosť;
kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi

tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal na jednej strane a skutočnosťou,
pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené; ak nie je preukázané,
že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním sa žalovaného, ktorý sa celkom či v
relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je možné nachádzať súvislosť
(a teda ani procesné zavinenie) medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (porovnaj

napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 196/2009 zo dňa 10.09.2009);
z tohto hľadiska je preto nutné dospieť k záveru, že zastavenie konania svojim správaním zavinil
žalovaný, pretože žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby na základe jeho správania (t.j. dobrovoľného
vyprataniaspornýchpozemkov);obranažalovaného,žeprotisprávaniužalobcu,ktorýzačalnasporných
pozemkoch hospodáriť, neprotestoval, pretože nechcel spôsobiť žalobcovi škodu na úrode, nemá na

rozhodnutie o trovách konania vplyv; žalobca tak v dôsledku správania žalovaného dosiahol uspokojenie
svojho uplatneného nároku (vypratanie sporných pozemkov); súčasne v rámci posudzovania zavinenia
na zastavení konania nemôže súd už posudzovať dôvodnosť žaloby vo veci samej, pretože platná
právna úprava (§ 256 ods. 1 C.s.p.) ani zásada hospodárnosti konania to neumožňuje; na rozdiel od
ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016

(arg. „ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne“), platná procesná
úprava s účinnosťou od 01.07.2016 nedáva žiadny priestor na skúmanie dôvodnosti žaloby po jej
späťvzatí (odvolacia argumentácia žalovaného vo vzťahu k dôvodnosti žaloby žalobcu je preto pre
účely rozhodnutia o trovách konania bez právneho významu); na zabránenie prílišného formalizmu prirozhodovaníotrováchkonaniavprípadespäťvzatiažalobyústavnýsúdzdôraznil,žeprincípprocesného
výsledku nemožno chápať povrchne formalisticky, lebo nielen petit, ale i žalobné tvrdenie (dôvody
žaloby) vyjadrujú, prečo sa žalobca domáha plnenia na žalovanom a prečo tento dôvod po podaní

žaloby odpadol (porovnaj napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 629/2016
zo dňa 08.02.2017); z uvedeného však vyplýva len to, že aj v prípade uplatnenia nároku žalobcu
na zaplatenie peňažnej sumy, môže byť dôvodom späťvzatia žaloby správanie žalovaného, ktorý po
podaní žaloby za účelom ukončenia sporu iným (nepeňažným) spôsobom uspokojí žalobcu; to však
nič nemení na všeobecnom závere, že rozhodujúce pre skúmanie procesného zavinenia na zastavení

konania je výlučne správanie sa sporových strán po začatí konania, t.j. vo vzťahu k predmetu konania
zo strany žalovaného, resp. vo vzťahu k žalobe zo strany žalobcu, keď skúmanie opodstatnenosti
(dôvodnosti) žaloby z hľadiska hmotného práva po jej späťvzatí už neprichádza do úvahy, keď tento
záver obsahovo vyplýva aj z praxe ústavného súdu (porovnaj napríklad uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 379/2018 zo dňa 16.10.2018); na základe uvedeného súd prvej
inštancie posúdil otázku zavinenia na zastavení konania správne a konštatoval vznik nároku žalobcu

na náhradu trov konania; odvolací súd však z formálnych dôvodov dospel k záveru o nevyhnutnosti
zmeny napadnutého výroku podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej
inštancie v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. správne podľa zavinenia na zastavení konania priznal nárok
na náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu; nakoľko však vo výroku o nároku na náhradu

trov konania súd prvej inštancie nevyjadril povinnosť na plnenie, zostal výrok o trovách konania v tejto
podobe nevykonateľný; preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento výrok zmeniť a
uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom
rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.
6Cdo/57/2017zodňa30.05.2017,sp.zn.6Cdo/196/2016zodňa22.06.2017asp.zn.7Cdo/123/2016zo
dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania žalobcu pred súdom prvej inštancie rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací
súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.

6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016
zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).