Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 28, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20C/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516207336
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:7516207336.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v spore žalobcu: U. I., T.. XX.XX.XXXX, R. XX,

Y., proti žalovanému: PROFIT REAL s.r.o., IČO: 36 206 598, Werferova 3, Košice, právne zastúpený:
JUDr. Jozef Göbl, advokát, Jantárová č. 30, Košice, o vylúčenie veci z exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.05.2016 a doplnenej dňa 29.11.2016 domáhal vylúčenia
veci z exekúcie. Vo svojej žalobe uviedol, že súdny exekútor, JUDr. Zora Ferdinandy vykonáva na
základe poverenia súdu Košice - okolie, pod sp. zn. EX 9845/2015 a EX 11965/2014 exekúciu v

prospech oprávneného PROFIT REAL, s.r.o. a to proti povinnému U. K. o vymoženie 7 050,27 eura
s príslušenstvom. Súdny exekútor vykonal dňa 14.04.2016 blokáciu - plombu na liste vlastníctva za
zakúpený pozemok pod parcelou číslo XXX/XX, W. Č.. XXX, ktorý však nepatrí povinnej. Žalobca
uviedol, že vlastníkom, ako aj majiteľom pozemku s parc. č. XXX/XX T. W. XXX je výlučne on, čo,
ako uviedol, preukazuje aj listinným dôkazom, že za pozemok riadne zaplatil. S povinnou v exekúcii
spolupracuje vo veciach sprostredkovania a tiež mu sprostredkovala pozemok, ktorý je predmetom
vylúčenia z exekúcie, a to na základe zmluvy o sprostredkovaní. Žalobca v žalobe tvrdil, že jednoznačne

preukázal, že má právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu a to vlastnícke právo k veci postihnutej
exekúciou a žiada, aby súd vylúčil pozemok pod parcelou Č. XXX/XX na liste vlastníctva číslo XXX z
exekúcie predajom veci. Žalobca v rámci doplnenia žaloby opravil petit žaloby. Žalobca spolu so žalobou
a doplnením žaloby predložil nasledovné dôkazy: výpis z bankového účtu, výpis z listu vlastníctva č.
XXXX zo dňa 03.05.2016, Sprostredkovateľskú zmluvu zo dňa 05.08.2016, výpis z listu vlastníctva
č. XXXX zo dňa 24.11.2016, Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi SR - Lesy SR, š. p. a U. K. zo dňa
18.02.2016, Sprostredkovateľskú zmluvu zo dňa 05.08.2016, výpis z bankového účtu, Darovaciu zmluvu

medzi U. K. a U. I. zo dňa 15.04.2016.

2. Dňa 28.03.2017 bolo doručené súdu vyjadrenie žalovaného k žalobe. Žalovaný vo vyjadrení uviedol,
že dôkazy dôležité pre rozhodnutie priložili spolu s vyjadrením, resp. ich doložia na najbližšom
pojednávaní.Kžalobeuviedol,ženesúhlasiastvrdenímžalobcuacelýsporpovažujúzavykonštruovaný
v snahe chytiť sa aj slamky a získať čas v rámci exekúcie. Žalobca sa v spojení s dlžníčkou
žalovaného dopúšťa neskutočných výmyslov a fabulácií. Uvedené kroky hraničia až s prečinom marenia

spravodlivosti a prípadne aj podvodu, čo žalovaný mieni riešiť v rámci osobitných konaní. K jednotlivým
bodom žaloby uviedol, že kúpna zmluva je medzi kupujúcou pani K. a Slovenskou republikou - LESY
Slovenskej republiky, š.p. z 18.02.2016, nadobudnutý pozemok - nehnuteľnosť bola a je vo výlučnom
vlastníctve p. K., z ničoho nič sa objaví „Darovacia zmluva medzi p. K. a jej (žalobca predpokladá)druhom p. I. z 15.04.2016, t. j. s dátumom začatia exekúcie voči nej.“, účet p. K. by mal byť z titulu
exekúcie zablokovaný, preto využíva evidentne iné formy a spôsoby v praxi, ak to nie je jej účet, je
to zase podozrenie za prečin podvodu, prípadne poškodzovania alebo zvýhodňovania veriteľa, ak je

nehnuteľnosť - pozemok vyplatený 17.03.2016, prečo je potom podpísaná zmluva o sprostredkovaní s
dátumom 05.08.2016, čiže až následne s odstupom času. Žalovaný sa pokúšal spojiť so Slovenskou
republikou - LESY SR, š.p. a zadovážiť listinné dôkazy pre spor. Podľa získaných informácií žalobcu
by sa mal štátny majetok predávať 2 spôsobmi, a to buď ako prebytočný majetok, a vtedy musí
existovať žiadosť záujemcu o tento prebytočný majetok, znalecký posudok, súťaž a schválenie prevodu

Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Druhá možnosť je, že pôjde o osobitnú žiadosť záujemcu s
tzv. dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, kedy záujemca - potencionálny kupujúci žiada o odkúpenie
štátneho majetku z rôznych špecifických dôvodov. Najčastejšie, že jeho stavba - dom, hala a pod. stoja
na štátnom pozemku a preto chce ten pozemok získať alebo že jeho nehnuteľnosti sú v susedstve
s tou požadovanou štátnou nehnuteľnosťou. Podľa názoru žalovaného od počiatku ako kupujúca
vystupovala dlžníčka žalovaného, o čom svedčí jej adresa trvalého pobytu a aj katastrálne územie, kde

sa nachádza nehnuteľnosť. Logicky sa dá predpokladať, že tu je ten dôvod kúpy. Žalobca nevlastní
ani stavbu stojacu na nehnuteľnostiach lesov, ani nevlastní inú nehnuteľnosť v lokalite G., preto je
celá žaloba neopodstatnená, účelová, hrubým spôsobom zavádzajúca súd i žalovaného ako veriteľa.
Vzhľadom na uvedené aj vzhľadom na doterajšie správanie žalobcu a pani K. považuje žalovaný
tvrdenia žalobcu za účelové v snahe len oddialiť zaplatenie dlžnej sumy a pomocou prieťahov sa

vyhnúť plneniu svojho záväzku. Celá žaloba je podľa žalovaného nepostačujúca, je stručná, nejasná,
zmätočná a nezrozumiteľná. Chýba odôvodnenie a hlbšie vysvetlenie dôvodov podania tejto žaloby. K
otázke sprostredkovania žalovaný uviedol, že zmluvou o sprostredkovaní sa podľa § 642 Obchodného
zákonníka sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal
príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi

odplatu (províziu) čo v danom prípade absentuje. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje žalobu za
neopodstatnenú a navrhuje aby súd žalobu v celosti zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.
Žalovaný spolu s vyjadrením k žalobe predložil lustráciu z katastrálneho portálu, Trestný rozkaz č. k.
8T/1/2014-50 zo dňa 09.01.2014, a navrhol vyžiadať dokumentáciu od predávajúceho (SR - LESY SR,
š. p.) a od súdneho exekútora exekučný spis EX 11965/2014.

3. Dňa 28.08.2018 doručil žalobca súdu vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (repliku), v ktorom
uviedol, že trvá na tom, že je majiteľom pozemku, ktorý bol zapísaný na LV č. XXX, parcela registra X.
Y. Č.. XXX/X, Y.. Ú.. G., v rozlohe 838 m2. Pozemok sa odpredával nasledovným spôsobom. Pani K., v
tej dobe známa žalobcu mala informáciu o tom, že sa bude odpredávať pozemok na základe vyhlásenej

súťaže v obci G., odkiaľ pochádzala. Keďže žalobca mal záujem o kúpu pozemku za rozumnú cenu v
lokalitenieveľmiďalekoodmestaY.Š.,poprosilp.K.,abysaprihlásiladosúťažeotentopozemok,keďže
dobre poznala obec G. a zdalo sa to žalobcovi vhodné, nakoľko ona už komunikovala s predávajúcim
aj pri predaji domu jej rodičov mala akú takú predstavu, čo to obnáša. Dohodli sa, že v prípade že
súťaž vyhrá, vyplatí jej žalobca províziu 1 000,00 eur na základe sprostredkovateľskej zmluvy. Súťaž

vyhrala, kúpne zmluvy boli samozrejme na jej meno, keďže ona bola súťažiacou. Cena pozemku bola
12 000,00 eur s DPH. Nebolo možné, aby sa kúpne zmluvy robili na meno niekoho iného. Dohodli sa,
že pozemok žalobca uhradí v plnej výške a na základe darovacej zmluvy prejdú práva k pozemku na
žalobcu. Uvedené sa nestalo. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 15.04.2016 sa žalobca, ako tvrdí,
stal majiteľom pozemku, táto zmluva bola aj podaná na katastrálny úrad v Y., ale k prevodu práv k

pozemku už nedošlo, z toho dôvodu, že pozemok bol písaný na pani K. a exekútor uvalil plombu na
pozemok. Žalobca má a to, že je majiteľom pozemku, nakoľko uhradil celú kúpnu cenu tohto pozemku
a žiada, aby súd rozhodol v jeho prospech. V prílohe zaslal kópiu darovacej zmluvy zo dňa 15.04.2016
a sprostredkovateľskej zmluvy 18.02.2016.

4. Žalovaný bol vyzvaný, aby sa k replike žalobcu vyjadril v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.
Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

5. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase začatia konania (ďalej len

„Exekučný poriadok“) v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby, právo na vec, ktoré nepripúšťa
exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie
podľa osobitného predpisu6. Ustanovenie § 55 upravuje dôvod na začatie incidenčného sporu, t. j. sporu vyvolaného exekučným
konaním. V týchto sporoch tretia osoba (osoba odlišná od oprávneného a povinného) uplatňuje svoje
právo na vec, ktorá je predmetom exekúcie alebo zapiera pravosť, výšku alebo poradie pohľadávok

prihlásených na rozvrh výťažku.

7. Vzhľadom k tomu, že v rovine hmotného práva tretia osoba nie je v právnom vzťahu s oprávneným
a ani v rovine práva procesného, nie je možné žiadnu povinnosť tretej osobe smerujúcu k postihnutiu
jej majetku uložiť; nie je možné, aby zásahom súdu alebo súdneho exekútora došlo k zásahu do

právnej sféry tretej osoby. Nie je ale možné vylúčiť, že sa tak stane. Tento zásah má najčastejšie
podobu zahrnutia veci do súpisu v rámci výkonu rozhodnutia predajom hnuteľných vecí. Vylučovacie
spory však prichádzajú v úvahy aj v prípade výkonu rozhodnutí predajom nehnuteľností. Jedným zo
základných pravidiel, ktorými sa exekučné konanie musí bez výnimky riadiť, je možnosť vynútenia
splnenia povinnosti výlučne z majetku povinného.

8. Ak by sa ale stalo, že tretia osoba, odlišná od povinného, má určitú vec, ktorá nepripúšťa exekúciu,
a napriek tomu by táto vec bola z nejakého dôvodu exekúciou postihnutá, má tretia osoba zákonom
stanovenú možnosť brániť sa proti takejto situácii. Zákon poskytuje ochranu len právam k veci, a to
najmä vlastníckemu, resp. spoluvlastníckemu právu, do úvahy by prichádzala aj oprávnená držba veci.
Ochrana vyplýva z rozsahu práv, ktoré vlastník veci prevedie na tretiu osobu, pričom tento rozsah sa

približuje absolútnemu právu vlastníka.

9. V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie

vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

10. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba

ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Strana sporu, ktorá je
nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa
na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo
na plnenie od žalovanej strany uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom

aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad
išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že žalobca nie je vlastníkom pozemku, ktorý má
byť vylúčený z exekúcie.

11. Hodnotiac predmetnú vec súd považuje za právne významné posúdenie, či žalobca nadobudol

platne vlastnícke právo, ktoré odvodzuje od darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 15.04.2016. Súd v tomto
bodeuvádza,že vlastníckeprávoknehnuteľnostivznikávkladomdokatastranehnuteľnosti.Predmetom
prevodu - darovania - bola nehnuteľnosť, právnym dôvodom nadobudnutia bola darovacia zmluva. K
nadobudnutiu vlastníckeho práva môže dôjsť len ak sú splnené zákonom predpísané podmienky, najmä
spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti, spôsobilosť na právne úkony a spôsobilosť veci, o

ktorej nadobudnutie ide. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak
(§ 133 ods. 2 OZ). Zmluvný prevod vlastníctva je vo všeobecnosti dvojfázový; možno rozlišovať medzi
právnym dôvodom a právnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva. Darovacia zmluva smerujúca k
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je právnym dôvodom jeho prevodu. Uzavretá zmluva má

len obligačné účinky a sama prevod vlastníckeho práva nespôsobí. Právnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vklad (intabulácia) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z
toho vyplýva rozlišovať medzi obligačnými a vecno-právnymi účinkami zmluvy o prevode nehnuteľností.
Vecno-právne účinky znamenajú, že sa nimi konštituuje vlastníctvo k nehnuteľnosti; k účinkom vkladu,
ktoré sú s ním bezprostredne spojené, môže dôjsť iba následne po účinkoch vyvolaných zmluvou,

pretože ku vkladu dochádza práve na základe zmluvy. Zmluvné strany prevodu sa nemôžu od tejto
zásady odchýliť a fakticky zameniť časovú následnosť záväzkovo-právnych a vecno-právnych účinkov.
Darovacia zmluva zakladá synalagmatický právny vzťah obsahujúci vzájomné plnenia. Vkladom do
katastra nehnuteľností po príslušnom konaní a rozhodnutí správneho orgánu vznikajú vecné právak nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva je rozhodujúci pre okamih prechodu vlastníckeho práva;
nemôže však nahradiť nedostatok právneho dôvodu nadobudnutia vlastníctva, ktorým je platná zmluva
(Ro KS v Plzni, sp. zn. 15 Ca 175/1993).

12. V posudzovanej veci k uzatvoreniu darovacej zmluvy, teda k právnemu dôvodu nadobudnutia
vlastníckehoprávažalobcomdošloprávnymúkonomdarcudňa15.04.2016,ktorýmprejavilvôľudarovať
svoju nehnuteľnosť a obdarovaného, ktorý súhlasil s touto jeho vôľou. Darovacou zmluvou uzatvorenou
15.04.2016 nastali obligačné účinky vyvolané darovacou zmluvou. Žalobca však nepreukázal, že platne

a účinne nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Žalobca len uviedol, že bol podaný návrh na vklad, avšak ani túto skutočnosť nijako
nepreukázal. Súd má preto dôvod sa domnievať, že darovacou zmluvou žalobca a povinná chceli
predstierať prevod nehnuteľností darovacou zmluvou, nakoľko žalobca sám tvrdí, že za pozemok riadne
zaplatil, čo vylučuje použitie darovacej zmluvy. Navyše, žalobca sa primárne odvoláva na kúpnu zmluvu,
ktorú však na výzvu súdu nepredložil. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca spoľahlivo

nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti , o ktorej vylúčenie z exekúcie sa jedná.

13. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní bolo potrebné žalobu v celom
rozsahu vo výroku I. zamietnuť, keďže žalobca nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú žiadal
vylúčiť z exekúcie a tak nemá žiadne hmotnoprávne a ani procesné právo podať excindančnú, t. j.

vylučovaciu žalobu.

14. Súd pre úplnosť uvádza, že žalobca sa vo svojej žalobe odvoláva na kúpnu zmluvu a na to, že za
pozemokriadnezaplatil.Navýzvusúdu,abykúpnuzmluvupredložiltaksúdupredložildarovaciuzmluvu.
Žalobca však v žiadnom prípade nepreukázal nadobudnutie pozemku v zmysle osobitného predpisu - a

to povolením vkladu vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľnosti (či už na základe kúpnej
zmluvy, alebo darovacej zmluvy). Súd preto konštatuje, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti,
ktorá má byť vylúčená z exekúcie, nakoľko relevantným a spoľahlivým spôsobom nepreukázal súdu,
že vlastníkom nehnuteľnosti. Tvrdenie žalobcu, že za pozemok zaplatil odvolávajúc sa najprv na kúpnu
zmluvu, ktorú nepredložil a následne na darovaciu zmluvu neobstojí, nakoľko darovacia zmluva nie je

odplatným typom zmluvy. Dar obdarovaný od darcu prijíma bezodplatne. Nepravdepodobne vyznievajú
aj tvrdenia žalobcu, že p. K. poveril kúpou pozemku a to z nasledujúceho dôvodu. Zo strany spoločnosti
Lesy SR š. p. išlo o obchodnú verejnú súťaž - predaj prebytočného majetku - nehnuteľnosti. Takejto
súťaže sa mohla zúčastniť akákoľvek fyzická osoba v zmysle Súťažných podmienok (č. l. 71 spisu).
Ak však pre nedostatok skúseností žalobca uzatvoril s p. K. Zmluvu o sprostredkovaní, zmätočne a

zavádzajúco vyznieva toto sprostredkovanie prevodu nehnuteľnosti, keď sprostredkovateľskú zmluvu p.
K. podpísala dávno po tom (dňa 05.08.2016), ako darovacou zmluvou darovala nehnuteľnosť žalobcovi
(15.04.2016). jednoduchším a priamejším prostriedkom získania nehnuteľností by bolo splnomocnenie
p. K., čo umožňovali aj podmienky súťaže. V zmysle týchto úvah súdu je žaloba zmätočná, vnútorne
rozporná, tvrdenia žalobcu nie sú spoľahlivým a pravdivým spôsobom preukázané. Žaloba takto

vyznieva zavádzajúco s cieľom vyhnúť sa exekúcii, ktorá prebieha voči p. K..

15. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva

tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)19. Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

20. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 4
ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanej, ktorá bola v dôsledku zamietnutia žaloby v konaní plne úspešná,
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.