Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315203799
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8315203799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Gabriely Világiovej, v právnej veci žalobcu I. Q., nar. XX.X.XXXX,
trvalý pobyt C. XXXX/X, J., zastúpeného JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou so sídlom v Humennom,
Štefánikova 17, proti žalovanému N. E., nar. XX.X.XXXX, pobyt V. X, zastúpenému JUDr. Františkom
Svatuškom, advokátom so sídlom Humenné, Námestie Slobody 25, o náhradu škody s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné z 3.12.2017 č.k. 18C/206/2015 - 126
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
2.600,- eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100% voči žalovanému.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX
žalovaný fyzicky napadol žalobcu, čo je zrejmé z právoplatného rozhodnutia vydaného v trestnom

konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 1T/55/2012. Žalobca bol od XX.XX.XXXX
do XX.X.XXXX dočasne pracovne neschopný. Žalobca opakoval ročník na vysokej škole v šk.
roku XXXX/XXXX a dôvodom opakovania ročníka bola jeho práceneschopnosť počas skúškového
obdobia v zimnom semestri akademického roka XXXX/XXXX a nepovolenie predĺženia skúškového
obdobia. Je tiež zrejmé, že vysoká škola, ktorú žalobca navštevoval, nepriznala žalobcovi sociálne
štipendium práve z dôvodu, že v nasledujúcom roku žalobca prekročil štandardnú dĺžku štúdia.
Uzavrel, že konanie žalovaného, ktoré je popísané v skutkovej vete trestného rozsudku, následná

práceneschopnosť žalobcu a nezískanie dostatočného počtu kreditov na riadne ukončenie ročníka
v dôsledku pretrvávajúcej práceneschopnosti až do konca skúškového obdobia z dôvodu fyzického
napadnutia žalovaným, predstavuje príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody
u žalobcu. Fyzické napadnutie žalobcu žalovaným bolo príčinou vzniku škody. Iná príčina nebola
žalovaným preukázaná a žalovaný nepreukázal, že by škoda nastala aj bez jeho konania. Nestotožnil
sa s názorom žalovaného, že škoda bola spôsobená aj zavinením žalobcu, a preto neznížil nárok
žalobcu na náhradu škody. Poukázal na vykonané dokazovanie, keď je zrejmé, že fyzickému útoku zo

strany žalovaného predchádzalo slovné nedorozumenie medzi žalobcom a sestrou žalovaného, avšak
ani slovné nerozumenie nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom takéhoto fyzického útoku, akého sa
dopustil žalovaný. Poukázal v tejto súvislosti aj na výpovede svedkov v trestnom konaní. Žalobe žalobcuo náhradu škody preto v zmysle uvádzaných dôvodov vyhovel, príslušenstvo pohľadávky odôvodnil §
517 Občianskeho zákonníka a o trovách strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť, vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá
a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Poukazuje na to, že naďalej trvá na spoluzavinení žalobcu
a na aplikácii § 441 a § 450 OZ. Je toho názoru, že bolo potrebné skúmať aj spoluzavinenie žalobcu,
čím došlo ku škode na strane žalovaného. Ako dôkaz navrhuje pripojiť trestný spis Okresného súdu

Humenné sp. zn. 1 T/55/2012, v ktorom sa nachádzajú dôkazy preukazujúce tvrdenia žalovaného.
Súd pochybil, keď nezohľadnil mieru spoluzavinenia poškodeného žalobcu pri spôsobení škody na
jeho zdraví. Ďalej uvádza, že predmetný skutok sa stal v decembri XXXX, teda v čase zimného
semestra a žalovaný podotýka, že približne po dvoch tretinách skúškového obdobia. Žalobca v januári
požiadal o predĺženie skúškového obdobia, jeho žiadosť bola zamietnutá. Podľa žalovaného žalobca
nepostupoval správne, keď sa voči zamietavému stanovisku univerzity nebránil. Je taktiež pravdou,

že pokiaľ bol žalobca na začiatku skúškového obdobia zimného semestra, mal by so zodpovedným
prístupomštudentazískanýchviacakopolovicukreditovzapríslušnýsemester.Samotnýprístupžalobcu
k štúdiu, jeho nečinnosť po tom ako mu univerzita podala zamietavé stanovisko k žiadosti o predĺženie
štúdia, odzrkadľujú jeho nezáujem, či nečinnosť ako študenta k plneniu si školských povinností. Je toho
názoru, že žalobca v školskom roku XXXX/XXXX ako študent 3. bakalárskeho ročníka H. univerzity

v E., neprejavil záujem a aktivitu k úspešnému ukončeniu 3. ročníka prvého stupňa vysokoškolského
štúdia, keď posledný ročník prvého stupňa vysokoškolského štúdia je skôr zameraný na letný semester,
na jeho ukončenie bakalárskou prácou. Nesúhlasí s tým, že nemožnosť ukončenia posledného ročníka
prvého stupňa vysokoškolského štúdia u žalobcu je len zavinením žalovaného. Myslí si, že žalobcovi
nič nebránilo vykonať skúšky prevažne v prvom období skúškového obdobia, a teda pred skutkom a

nespoliehať sa na to, že skúšky a dostatočný počet kreditov získa ku koncu skúškového obdobia.
Poukazuje na lekárske správy v súvislosti s utrpeným zranením žalobcu, žalobcovi nebolo priznané ani
sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa žalovaného neexistovali u žalobcu žiadne obmedzenia, ktoré
by mu bránili v riadnom štúdiu. Súd sa nezaoberal tým, či v zimnom semestri vykonal žalobca všetky
povinné skúšky, ktoré bolo možné vykonať len predmetnom

semestri alebo ich bolo možné vykonať aj v letnom semestri. Poukazuje ďalej na rozhodnutie o prijatí
na vysokoškolské štúdium na H. v E. XXXX/XXXX, ktorým bol žalobca prijatý na dvojročné inžinierske
štúdium v dennej forme v tomto akademickom roku v študijnom programe N. X. s odôvodnením, že
v rámci prijímacieho konania žalobca splnil podmienky stanovené univerzitou. Žalobca teda mohol
riadne pokračovať v druhom stupni vysokoškolského štúdiu v akademickom roku XXXX/XXXX v tomto

študijnom programe bez opakovania ročníka a bez predĺženia štandardnej dĺžky štúdia. Žalovaný tiež
nesúhlasí s rozhodnutím o priznaní nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100% žalobcovi. Myslí
si, že je na mieste aplikovať § 257 CSP z dôvodu zlej finančnej situácie žalovaného.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Čo sa

týka tvrdenej miery spoluzavinenia zavinenia žalobcu má za to, že táto námietka zo strany žalovaného
nie je dôvodná. V priebehu trestného konania nebolo zo strany žalovaného nijaké spoluzavinenie
žalobcu namietané a toto nebolo orgánmi činnými v trestnom konaní či súdom v trestnom konaní
preukázané. Súd prvej inštancie sa oboznámil s trestným spisom Okresného súdu Humenné sp.
zn. 1T/55/2012. Je podľa jeho názoru nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalovaného aj v otázke

záujmu žalobcu o úspešné ukončenie tretie ročníka prvého stupňa vysokoškolského štúdia riadne,
bez prekročenia štandardnej dĺžky štúdia. Žalovaný spôsobil žalobcovi úmyselné poškodenie zdravia
v decembri XXXX, teda v čase letného semestra. V januári XXXX žalobca požiadal o predĺženie
skúškového obdobia, keďže pre zlý zdravotný stav sa nemohol pripravovať na skúšky, avšak zo strany
bola jeho žiadosť zamietnutá. To, že žalobca pristupoval k štúdiu a povinnostiam zodpovedne vyplýva aj

z toho, že ku dňu XX.X.XXXX, keď vlastne skúškové obdobie len začalo, mal získaných už 14 kreditov,
čo je takmer polovica z celkového počtu 30 kreditov za zimný semester. Ak by žalovaný nespôsobil
žalobcovi svojim konaním takéto závažné poranenia, absolvoval by všetky skúšky a prípravy riadne
ako v predchádzajúcich rokoch. Zdôrazňuje tiež je jednou z podmienok na nástup na druhý stupeň
vysokoškolského štúdia je ukončenie bakalárskeho štúdia, čo však z dôvodu ublíženia na zdraví žalobcu

žalovaným nemohlo byť splnené v danom akademickom roku, na čo v konaní poukazoval.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniupredchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného opodstatnené nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil, o veci následne správne rozhodol a skutkové zistenia prvoinštančného
súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

8. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten kto preukáže, že škodu
nezavinil.

9. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

10. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

11. V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 28.5.2012
č. k. 1T/55/2012 - 154 uznaný vinným, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. v J., v blízkosti
nočného klubu Y. po predchádzajúcom slovnom nedorozumení za prítomnosti ďalších najmenej 2 osôb,
fyzicky napadol žalobcu spôsobom, že ho päsťou ľavej ruky udrel do oblasti tváre, následkom čoho
žalobca spadol na zem, kde ho ešte raz kopol do oblasti tváre, čím svojim konaním spôsobil žalobcovi

zlomeninuuhlasánkyvpravosposunom,zlomeninuzuba48,pohmoždenietvárevpravoľahkéhostupňa
a pohmoždenie dlane oboch rúk ľahkého stupňa s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia
v obvyklom spôsobe života v trvaní 7 - 8 týždňov. Týmto konaním žalovaný inému úmyselne ublížil
na zdraví a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví, dopustil sa tohto konania fyzicky, verejne a na mieste
verejnosti prístupnom výtržnosti, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/

Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.5.2012.

12. Žalobca bol v akademickom roku XXXX/XXXX študentom 3.ročníka H. univerzity v E., X. N., jeho
práceneschopnosť v dôsledku uvedeného poškodenia zdravia trvala od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX (s

hospitalizáciou v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX).

13. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Škodou
je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako

všeobecným ekvivalentom. Skutočnou škodou je zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady
potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných
požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou
škodou musí byť vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť bezprostredný (priamy). Rozhodujúca je
vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych

súvislostiach. Pokiaľ ide o zavinenie, toto môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné a má charakter
subjektívny.

14. Z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Humenné vydaného v konaní sp. zn. 1T/55/2012
nesporne plynie, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX fyzicky napadol žalobcu a spôsobil mu škodu na zdraví

vo vyššie spomínanom rozsahu a týmto rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal
je súd v zmysle § 198 Civilného sporového poriadku viazaný. Aj odvolací súd konštatuje, že v konaní
nebol preukázaný dôvod pre prípadnú aplikáciu ust. § 441 Občianskeho zákonníka tak, ako to navrhuje
žalovaný. Je totiž zrejmé, že súd prvej inštancie sa oboznámil aj so spisom Okresného súdu Humenné
sp. zn. 1T/55/2012 a ani z jeho obsahu nevyplývajú také podstatné okolnosti, ktoré by preukazovali

namietané spoluzavinenie žalobcu pri konflikte so žalovaným. Aj v trestnom konaní bolo zistené, že
fyzickému útoku zo strany žalovaného predchádzalo slovné nedorozumenie medzi žalobcom a sestrou
žalovaného a súd prvej inštancie správne poukázal na neprimeranú reakciu žalovaného k tejto situácii.Je totiž zrejmé, že po údere päsťou do oblasti tváre žalobcu a po jeho páde na zem ho žalovaný ešte
raz kopol do tvárovej časti hlavy a spôsobil mu popísané zranenia.

15. K poškodeniu zdravia žalobcu v dôsledku konania žalovaného došlo v období zimného semestra
akademického roka XXXX/XXXX štúdia na H. univerzite v E., X. N.. Ako už odvolací súd uvádzal,
žalobcova práceneschopnosť z dôvodu utrpeného zranenia trvala od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX, keď
harmonogram fakulty v tomto akademickom roku vymedzoval skúškové obdobie zimného semestra (v
ktorom žalobca ku dňu XX.XX.XXXX mal získaných 14 kreditov z celkového počtu 30) do 3.2.2012.

Žalobca v dôsledku týchto zdravotných dôvodov (sánka fixovaná dentálnymi dlahami, problémy s rečou,
časť skúšobného obdobia strávená v hospitalizácii) požiadal o predĺženie skúškového obdobia. H.
univerzita v E., X. N. tejto žiadosti žalobcu nevyhovela a z jej vyjadrenia v konaní je tiež zrejmé, že
v prípade nezískania dostatočného počtu kreditov študentom v danom akademickom roku, tento má
možnosť pokračovať v ďalšom roku štúdia a kredity získať v nasledujúcom roku štúdia opakovaným
absolvovaním týchto predmetov. Skutočnosť, že žalobca sa nebránil proti rozhodnutiu H. univerzity v E.,

nemá vplyv na iné posúdenie veci a ani žalovaný v odvolaní neuvádza relevantné dôvody, pre ktoré má
byť toto rozhodnutie neopodstatnené. Žalobca následne ukončil vysokoškolské štúdium H. univerzity v
E. v študijnom programe prvého stupňa N. H. v nasledujúcom akademickom roku XXXX/XXXX (X.rok
štúdia), čím prekročil štandardnú dĺžku tohto štúdia o jeden rok. Z tohto dôvodu žalobcovi vznikla
povinnosť zaplatiť školné vo výške 900,- eur za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia v akademickom

roku XXXX/XXXX a zároveň mu nebolo priznané požadované sociálne štipendium za obdobie tohto
ďalšieho akademického roka (stanovisko H. univerzity v E. z XX.XX.XXXX, § 92 ods. 6, § 96 ods. 2
písm. d/ zákona č. 131/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov).

16.Všetkytietookolnostiadôkazyvykonanévprejednávanejvecisúdprvejinštanciesprávnevyhodnotil

a podobne správne rozhodol o uplatňovanom nároku žalobcu po zistení, že sú splnené predpoklady
zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá v dôsledku jeho konania žalobcovi vznikla. Správne je aj
rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania a ich náhrade v závislosti od výsledku konania o veci
samej. Je potrebné zdôrazniť, že zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným
súdom je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon náhradu tých trov,

ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom
by ich nemusela uhrádzať, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade
trov konania sa vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní iba vtedy, ak
sú splnené podmienky pre postup podľa § 257 CSP. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu

na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by
inak mala právo na náhradu trov. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje v odvolaní všeobecne na svoju
finančnú situáciu, čo pre záver o dôvodnosti aplikácie § 257 CSP bez ďalšieho nepostačuje. Žalobca
sa v tomto konaní domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla na zdraví a čo do základu žalovaného
nároku bol plne úspešný. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd aj výrok rozhodnutia súdu prvej

inštancie o trovách konania za vecne správny.

17. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 CSP.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1, 2 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania má vo vzťahu k žalovanému nárok na
náhradu trov tohto štádia konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).