Uznesenie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Friday, November 16, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718205754
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6718205754.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov na ulici Bazovského 1906,
IČO: 37 816 136, so sídlom M. Bazovského 1906/17, Zvolen, zast. JUDr. Michal Vlkolinský, advokát,
so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Mesto Zvolen, IČO: 00 320 439, so
sídlom Nám. Slobody 2525/22, Zvolen, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa24.10.2018sažalobcadomáhalnariadenianeodkladného
opatrenia v nasledovnom znení: 1. Žalovaný je povinný na vlastné náklady súbežne s oplotením
vybudovať na KN - C parcele č. XXXX/X zapísanej na liste vlastníctva č. X pre Okresný úrad Zvolen,
katastrálny odbor, pre okres Zvolen, obec Zvolen, katastrálne územie D., záchytný rigol povrchových vôd
podľa prílohy č. 5 Odborného inžiniersko geologického posudku D.. E. G. - GEOVRT zo dňa 21.05.2018

a odstrániť drevný porast na hrane svahu, všetko v lehote 45 dní od vykonateľnosti tohto neodkladného
opatrenia. 2. Žalovaný je povinný na vlastné náklady vybudovať na KN-C parcele č. XXXX/X zapísanej
na liste vlastníctva č. X pre Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor, pre okres Zvolen, obec Zvolen,
katastrálneúzemieD.,opornýmúrpodľaprílohyč.5OdbornéhoinžinierskogeologickéhoposudkuD..E.
G. - GEOVRT zo dňa 21.05.2018, a to v lehote 90 dní od vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že v zmysle Zmluvy o zriadení
spoločenstva vlastníkov bytov vykonáva správu spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, nebytových priestorov a príslušenstva a priľahlého pozemku, vrátane ich údržby a
obnovy, teda aj KN-C parcely č. XXXX/XXX, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre Okresný
úrad Zvolen, katastrálny odbor, pre okres Zvolen, obec Zvolen, katastrálne územie D.. Žalovaný je

vlastníkom susednej KN-C parcely č. XXXX/X, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. X pre Okresný
úrad Zvolen, katastrálny odbor, pre okres Zvolen, obec Zvolen, katastrálne územie D.. Od roku 2015
dochádza na parcele č. XXXX/X k jej postupnému zosuvu na pozemok žalobcu, s čím bolo spojené
aj vyvrátenie niekoľkých kmeňov stromov rastúcich na pozemku žalovaného, pričom táto situácia
bezprostredne ohrozuje podielových spoluvlastníkov parcely č. XXXX/XXX, ktorí na tejto parcele parkujú
svoje osobné motorové vozidlá. Na pozemku sa aj v súčasnosti nachádzajú orezané konáre, suchá

tráva a ďalšie predmety (nelegálna skládka), ktoré tento stav ešte zhoršujú. S poukázaním na uvedený
skutkový stav a ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka, tak žalovaný nielenže nad mieru primeranú
pomerom obťažuje podielových spoluvlastníkov KN-C parcely č. XXXX/XXX, ale aj vážne ohrozuje
výkon ich vlastníckych práv. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 20. 03. 2018 vyzval žalovaného,
aby bez zbytočného odkladu vykonal opatrenia, ktoré zabránia zosuvu parcely č. XXXX/X na parcelu
č. XXXX/XXX. Žalovaný reagoval listom zo dňa 19. 04. 2018, č. XXXX/XXXX-X, v ktorom uviedol,

že „Mesto Zvolen dalo na predmetnej parcele vykonať geologický prieskum. Na základe výsledkov
predmetného prieskumu Mesto Zvolen pristúpi, ak bude nutné, k ďalším krokom“. Na základe ďalšiehodopytu právneho zástupcu žalobcu mu žalovaný oznámil, že odborný inžiniersko geologický posudok
bol v mesiaci máj 2018 spracovaný a „na základe výsledkov geologického prieskumu dá Mesto Zvolen
vypracovaťprojektopornéhomúru.Finančnéprostriedkynarealizáciuopornéhomúrubudúzaradenédo

budúcoročného rozpočtu, kedy by mala prebehnúť aj jeho výstavba“. Závery predmetného geologického
posudku sú pritom jednoznačné - posudzovaný svah je v rozsahu pokryvných útvarov zastúpený
jemnozrnnýmizeminami-stredneavysokoplastickýmisiltami(hliny)aílmi.Uvedenérozdielnelitologické
typy zemín sa môžu nepravidelne striedať. Pozorovaný je i chaotický a nerovnomerný
výskyt andezitových balvanov, a v hornej časti i domového odpadu po stavebných úpravách. Rozsah

zosuvného územia je zdokumentovaný a zaznačený do prílohy č. 3. Jedná sa o plytké plošné zosuvy
podľa rotačnej šmykovej plochy, spravidla sa jedná o pohyb navážky po pôvodnom povrchu. Odtrhová
hrana prebieha v súbehu so stávajúcim oplotením, lokálne i v tesnej blízkosti (cca 40 cm). Žalobca
predpokladá, že v suchom dlhodobejšom období sa môžu vytvárať otvorené trhliny na povrchu terénu.
V čase zrážok voda cez tieto infiltruje do horninového prostredia. Šmyková plocha sa predpokladá v
hĺbke max. 1,0-1,5 m. Dĺžka postihnutého územia dosahuje cca 40-45 m. Výška svahu je premenlivá,

narastá v smere od západu kde dosahuje cca 3,0 m, na východ s hodnotou prevýšenia cca 5,0 m. Ako
hlavná príčina zosúvania sú uvedené výdatné, intenzívne a dlhotrvajúce zrážky, ako aj jarné topenie
snehovej pokrývky a ich vsakovanie do nekonsolidovaných antropogénnych navážok. V čase výrazných
dlhodobých zrážok dochádza ku vsakovaniu povrchový vôd do málo konsolidovaných zemín navážky.
Tá podmieni vznik šmykovej plochy na styku s pôvodným povrchom terénu. Bolo zdokumentované,

že vo vrcholovej časti svahu, v súbehu s oplotením sa nachádzajú prerastené vegetáciou odtrhové
šmykové plochy, cez ktoré môže voda vnikať do svahu. V strednej časti úseku svahu sú výsledkom
zosúvania zistené sklony s nevhodnou strmosťou (60o a viac). Táto skutočnosť v
kombinácii s vnikaním povrchových vôd môže iniciovať ďalšie odtrhávanie svahovín a
posúvanie hrany svahu smerom k oploteniu RD. Tie vytvárajú podmienky pre ľahké vnikanie zrážok do

telesa zosuvu. Následne po tejto predisponovanej ploche vystupuje v päte svahu na povrch, čo bolo
aj pri obhliadke pozorované. Finálnym výsledkom je zosúvanie zemín k objektu ubytovne. V zmysle
posudku sú Odporúčania pre návrh sanačných prác nasledovné : 1. Súbežne s oplotením vybudovať
záchytný rigol povrchových vôd tak, aby zamedzil ich odtok po svahu ako aj následné vsakovanie.
Odvádzanie povrchových vôd je nutné. 2. V päte svahu v dĺžke svahovej deformácie cca 45-50 m

navrhujeme vybudovať oporný múr. Ten nesmie ale vytvárať bariéru a následne spôsobiť zdržiavanie
podzemnej vody. Svojou gravitačnou funkciou má zabrániť ďalšiemu zosúvaniu svahovín do územia
objektu ubytovne. 3. Drevný porast v danom území pôsobí rôzne. V päte svahu pôsobí ako stabilizačný
prvok (východná časť), ale vo vrcholovej časti, na hrane svahu destabilizujúco. Doporučujeme drevný
porast v rozsahu územia a hlavne, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na hrane svahu boli odstránené.

Svojou váhou pôsobia priťažujúcim efektom podporujúce plazivý pohyb zemín. Za spolupôsobenia
viacerých prírodných faktorov môžu stromy privodiť aj ohrozenie stávajúceho objektu ubytovne. Nová
výsadba je prípustná len v spodnej časti svahu. 4. V rámci dlhodobého nevyhnutného monitoringu
vykonaných opatrení, sa musí venovať aj pozornosť novovybudovanej nadzárezovej drenáži -rigolu, kde
hrozia v období prívalových zrážok priesaky do asanovaného svahu. To môže podmieniť a jeho ďalšie

deformácie. Potrebné je aj sledovanie iniciálnych príznakov svahových deformácií -otvorené trhliny v
teréne a pod. na priľahlom pozemku. Drenáž treba permanentne udržiavať funkčnú a otvorené trhliny
v teréne bezodkladne vyplňovať nepriepustným materiálom proti zamedzeniu vsakovania povrchových
vôd do prostredia. Nová výsadba stromov nie je prípustná. 5. Pre zamedzenie nepriaznivých dopadov
svahových pohybov doporučujem pristúpiť k odporúčaným uvádzaným sanačným opatreniam. Zemné

práce, výkopy, odkopy je nutné realizovať v suchom bezzrážkovom období. Pokiaľ je to možné, výkop
a betonáž realizovať etapovite, po úsekoch. Všetky výkopy je potrebné chrániť proti nepriaznivým
klimatickým účinkom a ich zaplaveniu.

3. Žalobca v závere uviedol, že z obsahu inžiniersko geologického posudku je zrejmé, že sa jedná

o nestabilný svah, ktorý sa naďalej rôznymi vplyvmi zosúva a podlieha erózii. Žalovaný ako vlastník
tohto pozemku aj po vypracovaní posudku v máji 2018 doposiaľ neprijal a nezrealizoval žiadne z
odporúčaných opatrení - vybudovanie záchytného rigolu; vybudovanie oporného múru; odstránenie
drevného porastu na hrane svahu; vybudovanie nadzárezovej drenáži hoci podľa posudku je zemné
práce, výkopy, odkopy nutné realizovať v suchom bezzrážkovom období ako tomu bolo v mesiacoch jún

- september 2018. Naopak, žalovaný odporúčané opatrenia odkladá až na obdobie možno roka 2019,
keď uviedol, že „finančné prostriedky na realizáciu oporného múru budú zaradené do budúcoročného
rozpočtu, kedy by mala prebehnúť aj jeho výstavba“, pričom v samotnom inžiniersko geologickom
posudku je zdôraznené, že „za spolupôsobenia viacerých prírodných faktorov môžu stromy privodiť ajohrozenie stávajúceho objektu ubytovne“ a tiež, že „hlavnou príčinou zosúvania sú výdatné, intenzívne
a dlhotrvajúce zrážky ako aj jarné topenie snehovej pokrývky a jej vsakovanie do nekonsolidovaných
antropogénnych navážok“. Je nepochybné, že do roku 2019 bude predmetný svah naďalej vystavený

ako dlhotrvajúcim jesenným zrážkam, tak aj jarnému topeniu snehovej pokrývky, ktorá situáciu ešte
zhorší.

4. Žalobca ku svojej žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Výzva zo dňa 20.
03. 2018, Výzva - odpoveď zo dňa 19. 04. 2018, čiastočný výpis z listu vlastníctva č.

XXXX, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. X, Odborný inžinierskogeologický posudok zo dňa 21. 05.
2018, Zmluva o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

5. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné

opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

5.1 Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5.2 Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

5.3 Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby podľa § 132
uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

5.4 Podľa § 327 ods. 2 prvá veta C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326 .

5.5 Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

5.6 Podľa § 329 ods.1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

5.7 Podľa § 336 ods.1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

6. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť z dvoch dôvodov - jedným je bezodkladná úprava právnych
pomerov a druhým je potreba zamedziť zmareniu exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení

vyplýva, že pri ich nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť
nutnosť úpravy pomerov, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia. Tieto skutočnosti pritom musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo,
mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným

úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Z charakteru neodkladného opatrenia i z úpravy
postupu súdu pri rozhodovaní vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenianeodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu ohrozenia exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na

domnienkach, či úvahách o možnej ujme na právach navrhovateľa, a to najmä s prihliadnutím na
skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v
Občianskom súdnom poriadku už nemusí byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda
už nemusí mať len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného
neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Pri rozhodovaní o

nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä
rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží
vždylentakýmspôsobom,abyneprimeranenenarušilhospodárskefunkciestrany,vočiktorejpredbežné
opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi
neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia posudzuje súd podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

7. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s pripojenými prílohami dospel
k záveru, že v danom prípade nemožno vyhovieť návrhu na nariadenie žalobcom požadovaného
neodkladného opatrenia. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Stačí, pokiaľ podá žalobu ( v tomto prípade návrh na

vydanie neodkladného opatrenia ) a v takom prípade sa stáva žalobcom, alebo je proti nemu podaná
žaloba a v takom prípade sa stáva žalovaným. Či však bude žalobca/navrhovateľ úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou/návrhom uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v

občianskom procesnom práve užíva pojem „vecná legitimácia“. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom tohto hmotnoprávneho
vzťahu objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o
sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca/navrhovateľ), nie je nositeľom tohto

hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Povinnosť na preukázanie vecnej legitimácie v spore
je na strane žalobcu/navrhovateľa. Žalobca sa podaným návrhom dožaduje ochrany podľa § 127 Obč.
zákonníka proti žalovanému, o ktorom tvrdí, že nad mieru primeranú pomerom obťažuje podielových
spoluvlastníkov uvedeného pozemku a vážne ohrozuje výkon ich vlastníckych práv. Z takéhoto
vymedzenia nároku jednoznačne vyplýva, že ochrana má byť poskytnutá spoluvlastníkom uvedenej

nehnuteľnosti a to parc. č. XXX/XXX ev. na LV č. XXXX, k.ú. D. a nie samotnému žalobcovi. Žalobca
svoju aktívnu legitimáciu vymedzil svojim postavením z titulu výkonu správy ohrozenej nehnuteľnosti. Na
základe Zmluvy o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 11. 11. 2010
má navrhovateľ postavenie právnickej osoby v zmysle § 7 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z., ktorá spravuje
spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve

vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a
priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním
bytov a nebytových priestorov v dome. V zmysle § 7b ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z., Spoločenstvo môže
vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Spoločenstvo v zmysle § 10 ods. 7, ods. 8 zák. č.
182/1993 Z.z. vo vlastnom mene zastupuje a kona na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci, zastupuje v konaní pred súdom a iným orgánom
verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a) proti ktorým smeruje návrh na
začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, návrh na
začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný
inýmvlastníkombytualebonebytovéhopriestoruvdome,b)ktorísadomáhajúúhradydlhualeboplnenia

inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome. Žalobca je tak právnickou osobou,
ktorá môže vykonávať právne úkony výlučne v rozsahu danom zák. č. 182/1993 Z.z., t.j. v súvislosti so
správou bytového domu a jeho súčastí, vrátane priľahlých pozemkov, kedy aj v súlade s predmetom
zmluvy zabezpečuje úkony súvisiace so správou bytového domu. Spoločenstvo len v takto vymedzenom
rozsahu a v rozsahu podľa zák.č. 183/1993 Z.z. je zároveň aj splnomocnené konať pri správe domu za

vlastníkov pred súdom, a to aj podľa čl. 8 bod 2 Zmluvy. Súd však konštatuje, že zo žiadneho zákonného
ustanovenia nevyplýva oprávnenie Spoločenstva vo vlastnom mene vystupovať v súdnom konaní na
ochranu vlastníckych práv jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobca sám takétooprávnenie nemá. Preto súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol, pretože žalobca nie je nositeľom
práv, ktorých ochrany sa podaným návrhom domáha.

8. Preskúmaním návrhu súd tiež konštatuje, že zistený skutkový stav veci v čase rozhodovania
neodôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neosvedčil základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, teda,
že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán konania. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že

zákonná úprava postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení vyžaduje, aby žalobca súdu osvedčil
jednak sám nárok, ako i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom obe tieto podmienky musia byť
splnené kumulatívne. O takýto prípad však v súdenej veci nejde, pretože žalobca neosvedčil to, že by
mu bezprostredne hrozila ujma a že ide o situáciu, ktorú by bolo potrebné riešiť okamžitým zásahom
súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Z Odborného inžinierskogeologického posudku z
21. mája 2018 mal súd za preukázané, že žalovanému ako vlastníkovi tohto pozemku, vyplývajú z

daného posudku viaceré odporúčania pre sanačné práce, a to jednak vybudovanie záchytného rigolu,
vybudovanie oporného múru, odstránenie drevného porastu na hrane svahu, čoho sa žalobca návrhom
domáhal. Z uvedeného posudku však vyplýva aj doporučený postup, t.j vykonať práce v suchom
bezzrážkovom období. Uvedené odporučenie smerovalo k riadnemu a účinnému vykonaniu opatrení, v
opačnom prípade by dané sanačné práce nemuseli viesť k žiadanému výsledku. Sám navrhovateľ na

to v návrhu poukazuje, že uvedené opatrenia mali byť vykonané v takom období, ktoré bolo v mesiacoch
jún-september2018.Vnavrhovanompetite,pokiaľbymumalsúdvyhovieť,majúbyťprácevykonávané
v lehote 90 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, nie je dosť dobre možné jednoznačne predpokladať
splniteľnosť uloženej povinnosti vo vhodnom období, keďže je čas jesenný, s predpokladom zrážok
a nasleduje zimné obdobie. Zo stanoviska žalovaného je tiež zrejmé, že neignoruje daný stav, na

základe vlastnej objednávky si dal vyhotoviť príslušný odborný posudok, na základe ktorého plánuje
situáciu riešiť. Žalobca tak svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov, keď hodnoverne neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil základné atribúty na nariadenie
neodkladného opatrenia, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a
to písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.