Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Er/482/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210207041
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2210207041.4

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, právne zastúpený: Advocate s.r.o., AK so sídlom Pribinova č. 25,
811 09 Bratislava, proti povinnému: J. C., T.. XX.XX.XXXX, H. D. W. Č.. XX, W., vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka č. 60, pod sp. zn. EX
3792/2010, o vymoženie 202,48 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.
II. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením

o d ô v o d n e n i e :

1/ Súdny exekútor podal na tunajší súd dňa 23.03.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno č. 8, Bratislava zo dňa

08.02.2010, sp. zn. SR 23444/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2010 a vykonateľnosť dňa
25.02.2010.

2/ Súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ako aj po preskúmaní súladu exekučného titulu so
zákonom o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť žiadosti exekútora v

celom rozsahu, nakoľko rozhodcovský rozsudok ukladá povinnej osobe zaplatiť aj zákonom nedovolené
plnenie, v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v
časti odporujúcej zákonu a z uvedeného dôvodu súd uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia v časti o vymoženie úveru, poplatkov, nákladov 172,62 eura, úrokov z omeškania 6 %
ročne zo sumy 202,48 eura za obdobie od 03.12.2009 do zaplatenia, zmenkových úrokov 0,25 %
denne zo sumy 202,48 eura od 19.09.2009 do zaplatenia, aj čo do trov konania vo výške 112,22 eura,

zamietol a uznesením zo dňa 22.02.2012 v tej časti exekúciu zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.05.2012.

3/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

4/ Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

5/ Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky").6/ Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.

januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

7/ Dňa 03.02.2016 súdny exekútor predložil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle
§243f ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko exekúcia je vedená na podklade rozhodnutia, ktorým sa
priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. V doplnení návrhu oprávnený

uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú uvedené v odôvodnení
exekučného titulu na podklade ktorého je navrhnutý výkon tejto exekúcie. Návrh na výkon exekúcie je
tak založený na týchto skutočnostiach a sú známe súdu i exekútorovi. Exekučný titul tak bol vydaný
ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti.
Dokonca ich nespochybnil ani sám povinný.

8/ Podľa ustanovenia § 39 ods.4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23.12.2015) v návrhu na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý
je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu 4da) s
povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto

skutočnosti osvedčujú.

9/Podľaustanovenia§243fods.1Exekučnéhoporiadku(vzneníúčinnomod23.12.2015) vexekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný

doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

10/ Podľa ustanovenia § 243f ods.3 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23.12.2015) exekúcie
podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

11/ Podľa ustanovenia § 243f ods.6 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23.12.2015) ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

12/ Nakoľko ide o konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2014 Z.z., pričom toto rozhodnutie bolo
vydané pred 1. januárom 2015 a exekučné konanie sa začalo dňa 07.02.2011, súd na konanie použil
nielen ustanovenie § 243f ods.6 Exekučného poriadku ale aj predpisy účinné do 31. decembra 2014 v
zmysle § 243d ods. 2 Exekučného poriadku.

13/ Vzhľadom na dikciu ustanovení § 243f ods. 1 a ods. 3 EP exekučný súd v prvom rade konštatuje,
že prebiehajúca exekúcia je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné konanie začaté
pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z. z. a o exekučné konanie, kde bol návrh na vykonanie exekúcie
podaný na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou

osobou. Oprávnený si teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 EP a dodržal tak aj zákonom stanovenú lehotu.

14/ Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd v
súvislosti s doplnením návrhu oprávneným prihliadal na doterajšiu rozhodovaciu prax a opätovne

preskúmal návrh oprávneného ako aj exekučný titul a dospel k názoru, že je daný iný dôvod na
zastavenie exekúcie. Pri skúmaní exekučného titulu a pripojenej zmluvy súd vychádzal z toho, že účinky
materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45
ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený
hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v

zmysle § 159 OSP a môže ho preskúmať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej
správnosti.Môžetedaskúmať,čisútudôvodynazastavenieexekučnéhokonaniavzmysle§57EP,čisú
tunedostatkyuvedenév§40písm.aalebob)ZoRK,alebočirozhodcovskýrozsudokzaväzujeúčastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujedobrým mravom. Exekučný súd tak posudzuje obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom
z hľadiska jej objektívnej možnosti, súladu s právom alebo dobrými mravmi. Účinky rozhodcovského
rozsudku sú totiž v zmysle § 35 ZoRK obmedzené len na účastníkov konania.

15/Súdpopreskúmaní,rozhodcovskéhorozsudku,návrhunavykonanieexekúcieakoajzmluvyoúvere
zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe
ktorej poskytol oprávnený povinnému úver. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému
spolu s poplatkom v mesačných splátkach v počte 12 splátok počnúc dňom 19.03.2009. Keďže povinný

si svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, stal sa celý dlh splatný a oprávnený sa obrátil
na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. s návrhom, aby bol
povinný zaviazaný k zaplateniu 202,48 EUR spolu s príslušenstvom.

16/ Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

17/ Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak

rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

18/ Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 ZoRK proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok.

19/ Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v platnom znení
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20/ Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v platnom znení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21/ Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ v platnom znení za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

22/ Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

23/ Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, ods. 2 OZ v platnom znení zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

24/ Preskúmaním priložených listín súd dospel k záveru, že zmluva o úvere, na základe ktorej
oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému ako spotrebiteľovi úver, má povahu spotrebiteľskej
zmluvy aj s poukazom na znenie ust. § 52 ods. 1 a nasl. OZ. Vzhľadom na ust. § 1 ods. 2 písm.

e/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 31.12.2009) nejde o
spotrebiteľský úver, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle príslušných ustanovení OZ. Súd posúdil
predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa uvedený
vo výpise z obchodného registra. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahustrán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na
základe uvedeného má súd jednoznačne za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny

vzťah medzi účastníkmi je teda nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, na
ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia OZ o
spotrebiteľských zmluvách. V zmluve o úvere obsiahnutá klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka
(ďalej len „ObZ“) podľa ust. § 262 ods. 1 ObZ alebo tzv. úver ako absolútny obchod nie je žiadnou
prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení OZ, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl. týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity OZ. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa však v zmysle ust. § 54 ods. 1 prvá veta OZ nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa
od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa ust. § 53 ods. 1 prvá
veta OZ ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len príkladný, a teda neuzavretý
výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od

01.01.2008 už výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, ktorou je požadovanie od spotrebiteľa v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Z uvedeného možno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou
obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v OZ je

poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica č. 93/13/EHS“).

25/ Podľa názoru súdu a doterajšej rozhodovacej praxe je exekúcia v predmetnej veci neprípustná

v celom rozsahu, nakoľko z intencií zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva povinnosť rozhodovať,
nie len v súlade so zmluvou uzavretou medzi účastníkmi rozhodcovského konania, ale aj v súlade s
obchodnými zvyklosťami vzťahujúcimi sa na spor, zásadami poctivého obchodného styku a dobrých
mravov, pričom zákon výslovne rozhodcovskému súdu ukladá povinnosť, rovnako ako to vyplýva aj pre
súdy, spravovať sa ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,

t.j. zákonom na ochranu spotrebiteľa, zákonom o spotrebiteľských úveroch ako aj Občianskym
zákonníkom. Ak takto nepostupuje a jeho rozhodnutie nie je v súlade s týmito právnymi predpismi,
pričom tak zaväzuje povinnú osobu na plnenie, ktoré nie je zákonom dovolené alebo na plnenie, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi, je tým naplnená skutková podstata ustanovenia § 45 ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) a je dôvodom v prípade

začatých exekúcií na ich zastavenie a to aj bez návrhu.

26/ Tunajší súd je toho názoru, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda absolútne neplatnou
je ustanovenie čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v zmysle ktorého všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie: a./ pred

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, za písanou v obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu, b./ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo jej zrušenie na všeobecnom
súde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky;ustanovenie

tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskom doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

27/ Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,

ktorásauzatváravoviacerýchprípadochajeobvyklé,žespotrebiteľobsahzmluvynemení(tzv.adhézna
zmluva) a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú
zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, a na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky sporybude rozhodovať a./stály rozhodcovský súd alebo všeobecný súd alebo b./všeobecný súd; to neplatí,
ak skôr začne konanie na rozhodcovskom súde.

28/ Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nerovnováhu v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ však zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, je v zmysle príslušných zákonných ustanovení
neprijateľnou. Podľa názoru súdu sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom, je absolútne

neplatnou. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez
návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK). Iba tak môže

súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 už cit. smernice, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v
záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali (čl. 6 ods. l smernice č. 93/13/EHS). Súdny dvor
Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51, judikoval, že čl. 6 smernice treba považovať za
kogentné ustanovenie. Nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v
exekučnom konaní už boli predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, kde vo

veci C-40/08 ASTURCOM súd vyslovil, že smernica č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o
právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych

procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný.

29/ Účelom rozhodcovskej zmluvy je teda dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve, resp. medzi nimi zaniká. Aj v prejednávanej veci rozhodcovská
zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy. OZ len príkladmo

vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (viď slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 OZ) a súd
môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť
zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné
podmienky priamo do zákona. Smernica č. 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré
nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za

stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

30/ Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s

ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte
pred vznikom samotnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.
Zakotvenie do zmluvných podmienok rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi

rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších (vyššie spomínaných) zmluvných
podmienok len umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

31/ Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnoupodmienkou,jevrozporespríslušnýmiustanoveniami§52anasl.Občianskehozákonníkaas

ustanoveniami smernice 93/13/EHS, teda ak je rozhodcovská doložka neplatná, na jej základe rozhodca
nemohol založiť svoju právomoc na rozhodovanie sporu a nemal ani legitimitu vydať exekučný titul.
Takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, čo znamená, že neexistuje vykonateľné
rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia. Preto boli splnené podmienky nazastavenie exekučného konania podľa ust. § 57 ods. 2 Ex. por. v spojitosti s ust. § 45 ods. 1 písm.
c/ a § 45 ods. 2 ZoRK a z tohto dôvodu súd už neprihliadal na doplnenie návrhu oprávneným v zmysle
§243f ods. 1 Exekučného poriadku a neskúmal, či v základnom konaní bolo prihliadnuté na ust. § 57

ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

31/ O trovách exekúcie súd rozhodne na základe predloženého vyúčtovania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 45 ods. 3 ZoRK v spojitosti s § 355 ods. 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania(§ 364 CSP)

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).