Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Otília Doláková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/119/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115210421
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115210421.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v sporovej veci žalobcu: BB servis,
s. r. o., IČO: 36 780 561, so sídlom Hálova 9, 851 01 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu škody, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou osobne podanou na Okresný súd Bratislava I dňa 14.04.2015 domáhal náhrady
škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.12.2009 podal na Okresný súd Námestovo žalobu, o
ktorej Okresný súd Námestovo rozhodol rozsudkom zo dňa 16.05.2011, sp. zn. 2 Cb 1/2011 tak, že
zaviazal žalovaného - dlžníka spoločnosť SkayStav, s. r. o., so sídlom Bernolákova 223/25, Trstená,
IČO: 44 300 204 k povinnosti zaplatiť žalobcovi dlh vo výške 28.945,80 € s príslušenstvom. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2011 a vykonateľnosť dňa 19.08.2011. Predmetný rozsudok prevzal
dlžník spoločnosť SkayStav, s. r. o. dňa 18.07.2011 a namiesto zaplatenia, konateľ spoločnosti
Michal Oškvarek zmenami zapísanými v Obchodnom registri dňa 07.09.2011 dokončil opatrenia na
nesplnenie povinnosti zaplatiť dlh (napríklad zmena názvu spoločnosti). Po tom, čo rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť, žalobca požiadal o vykonanie exekúcie. Dňa 19.01.2012 mu bolo
oznámené, že dlžník nevlastní majetok podliehajúci exekúcii a vzhľadom na bezvýslednosť exekučného
konania zo dňa 30.10.2014 exekútor navrhol žalobcovi zastaviť exekúciu. Tým sa stala pohľadávka v
sume 28.945,80 € s príslušenstvom nevymožiteľná a žalobcovi vznikla škoda. Žalobca dňa 16.09.2010
podal na Okresnom súde Námestovo aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by bola
zabezpečená žalovaná pohľadávka. Uznesením zo dňa 14.10.2010, č. k. 5 Rob 249/2009-132 Okresný
súd Námestovo návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobca podal proti
tomuto uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 06.12.2010,
sp. zn. 13 Cob 382/2010 tak, že potvrdil napadnuté uznesenie Okresného súdu Námestovo, a to i
napriek tomu, že mu bola známa aj skutočnosť, že dlžník spoločnosť SkayStav, s. r. o. sa vyhýbal
prevzatiu platobného rozkazu, doručenie ktorého nedokázala zabezpečiť ani polícia. Odvolaciemu súdu
bola známa aj skutočnosť, že voči dlžníkovi, spoločnosti SkayStav, s. r. o., bolo na Okresnom súde
Námestovo vedených niekoľko konaní, a okrem toho, konateľ a jediný spoločník dlžníka bol už v tom
čase dlžníkom Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Podľa žalobcu Okresný súd
Námestovo v rozpore so zákonom odmietol vydať neodkladné opatrenie aj napriek tomu, že mu boli
známe konkrétne skutky, ktorými sa dlžník spoločnosť SkayStav, s. r. o. vyhýbal zaplateniu dlhu. Žalobcamá za to, že bola obava, že výkon rozhodnutia bude ohrozený a táto obava sa následne aj naplnila.
Okresný súd Námestovo nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom spôsobil, že
pohľadávka poškodeného sa stala nevymožiteľnou, lebo dal dlžníkovi priestor a čas na to, aby sa vyhol
zaplateniu dlhu. Na súdnych poplatkoch za účelom uloženia povinnosti dlžníkovi, spoločnosti SkayStav,
s. r. o. žalobca zaplatil sumu 1.802,50 € a na exekučných poplatkoch žalobca zaplatil sumu 89,27
€. Podaním zo dňa 29.10.2014 požiadal žalobca žalovanú o náhradu škody vo výške 28.945,80 € s
príslušenstvom, súdne poplatky vo výške 1.736,50 € a o náhradu za súdne poplatky spojené s návrhom
na vydanie neodkladného opatrenia vo výške 33,- €, súdny poplatok za odvolanie proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vo výške 33,- € a exekučné poplatky vo výške
89,27 €. Žalovaná listom zo dňa 18.03.2015, č. 46070/2014-34 oznámila žalobcovi, že dňa 27.03.2015
jeho žiadosti nebolo vyhovené.
3. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I
dňa 10.11.2015 a uviedla, že žalobca uvádza ako tituly nároku postup, ktorý však nespĺňa znaky
nesprávneho úradného postupu a rozhodnutie, ktoré nebolo zrušené a preto nespĺňa atribúty
nezákonného rozhodnutia. Z tohto dôvodu nie je splnený prvý predpoklad priznania nároku na
náhradu škody. Podľa žalovanej, žalobca vznik škody v nijakom rozsahu nepreukázal a je založený
len na hypotetických úvahách, preto ani druhý predpoklad, a teda preukázanie existencie škody
nie je splnený. Neexistuje priama a príčinná súvislosť medzi uznesením o zamietnutí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a vznikom škody. Žalovaná poukázala na judikát Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 24/2004. Má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia
predstavuje konanie súdu, ktoré sa bezprostredne odzrkadľuje, resp. nájde bezprostredný výraz v
samotnom rozhodnutí, v danom prípade v uznesení Okresného súdu Námestovo o zamietnutí návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.10.2010, č. k. 5 Rob 249/2009-132. Podľa názoru
žalovanej, namietané konanie žalobcu (žalobca namieta nesprávny úradný postup, ktorý spočíva v tom,
že Okresný súd Námestovo odmietol vydať neodkladné opatrenie, v dôsledku čoho sa pohľadávka
poškodeného stala nevymožiteľnou) nie je možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup v zmysle
§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov K tvrdeniu žalobcu, že konanie na Okresnom súde Námestovo
trvalo dva roky, žalovaná uviedla, že súd konal priebežne, v súlade s ustanoveniami procesných
právnych predpisov, o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol v zákonnej 30-dňovej lehote od
doručenia návrhu a vo veci samej rozhodol v primeranej lehote. Žalovaná uviedla, že skutočnosť, že
konanie, resp. samotné rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nie je totožné s očakávaním a
predstavami žalobcu, automaticky neznamená, že konanie súdu spĺňa atribúty nesprávneho úradného
postupu,resp.nezákonnéhorozhodnutia.Ktvrdeniužalobcu,žemubolaškodaspôsobenánezákonným
rozhodnutím, pričom opäť vychádza z tej istej skutkovej okolnosti, a to že súd odmietol vydať neodkladné
opatrenie, v dôsledku čoho sa pohľadávka poškodeného stala nevymožiteľnou, lebo súd dal dlžníkovi
priestor a čas na to, aby sa vyhol zaplateniu dlhu, žalovaná uviedla, že rozhodnutie nespĺňa atribúty
nezákonného rozhodnutia, pretože nebolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Naopak
uvedené rozhodnutie bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu ako vecne správne. Z uvedeného
vyplýva, že uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo zrušené.
Žalovaná považuje žalobu za nedôvodnú a žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaná
sa nestotožnila ani s tvrdením žalobcu, že podľa Súdneho dvora podmienkou prípustnosti žaloby na
náhradu škody nie je zmena súdneho rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená (bod 39 rozsudku
S.). Žalovaná má za to, že uvedené tvrdenie je vytrhnuté z kontextu predmetného rozsudku, ktorý sa
zaoberá zodpovednosťou štátu za škodu spôsobenú jednotlivým porušením komunitárneho práva, a
teda s predmetným konaním nijako nesúvisí. Tvrdenia žalobcu sú preto irelevantné, ale aj zavádzajúce.
V tomto smere žalovaná poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.08.2012, sp. zn. IV. ÚS 403/2012. Pod škodou (skutočnou) sa chápe majetková ujma spočívajúca
v zmenšení majetku poškodeného v dôsledku škodovej udalosti, t. j. ide o rozdiel v hodnote majetku
poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Zodpovednosť štátu za škodu
nastáva len za predpokladu splnenia kumulatívnych podmienok stanovených osobitným zákonom. Na
to, aby mohla byť žalobcovi priznaná náhrada škody, musia byť naplnené ďalšie predpoklady - vznik
škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
súdu a vznikom škody. Žalobca si uplatňuje skutočnú škodu vo výške 28.945,80 € spolu s úrokom z
omeškania 9 % ročne od 01.05.20009 až do zaplatenia, ktorá predstavuje dlh, ktorý bol povinný v zmysle
rozsudku Okresného súdu Námestovo, zo dňa 16.05.2011, sp. zn. 2 Cb 1/2011 zaplatiť žalobcovi dlžník,
spoločnosť SkayStav, s. r. o. Zároveň si uplatňuje aj náhradu škody v celkovej výške 1.891,77 € spolus úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 14.04.2015 až do zaplatenia. Z dokladov predložených
žalobcom vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Námestovo sa po nadobudnutí právoplatnosti (dňa
03.08.2011) a vykonateľnosti (dňa 19.08.2011) stal exekučným titulom, na základe ktorého bola proti
povinnému vedená exekúcia pod sp. zn. EX 980/2011. Žalovaná konštatovala, že škoda, ktorú si
žalobca uplatnil je škodou hypotetickou, keďže žalobca nemohol s istotou vedieť, že v prípade vydania
neodkladného opatrenia by bola jeho pohľadávka pri budúcom výkone rozhodnutia aspoň z časti
uspokojená, pričom žalobca ani nepreukázal, že by bol jediným veriteľom povinného, a že v poradí pred
ním sa nenachádzali iní veritelia s prednostnými pohľadávkami, ktorí by boli uspokojení z majetku a
finančných prostriedkov povinného. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že súdny exekútor upovedomil
povinného - spoločnosť SkayStav, s. r. o. o začatí exekúcie upovedomením zo dňa 16.11.2011. Medzi
zánikom neodkladného opatrenia a upovedomením o začatí exekúcie by uplynuli takmer dva mesiace,
pričomniejemožnéustáliť,žežalobcabyboluspokojenýzmajetkuafinančnýchprostriedkovpovinného
- spoločnosť SkayStav, s. r. o., keďže ten by mal možnosť počas dvoch mesiacov voľne nakladať s
majetkom, ako aj finančnými prostriedkami. Žalovaná uvádza, že nie je splnený ani tretí predpoklad
vzniku nároku na náhradu škody, a to existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím,
resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Podľa žalovanej vzťah príčiny a následku
musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Aby bol žalobca v
konaní úspešný, musel by preukázať, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
Okresným súdom Námestovo uznesením zo dňa 14.10.2010, č. k. 5 Rob 249/2009-132 spĺňa atribúty
nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, a že práve z tohto dôvodu vznikla
žalobcovi škoda v uplatnenej výške. Žalovaná sa vyjadrila aj k uplatneným úrokom z omeškania.
Vzhľadom na uvedené, žalovaná navrhla návrh zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.
4. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z.")
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
d/ nesprávnym úradným postupom.
5. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.
6. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.
7. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
8. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľa čl. 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.
9. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
10. Podľa ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomným podaním žalovanej,
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, ako i ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v predmetnom spise.
12. Súd po vykonanom dokazovaní zistil a ustálil, skutkový stav, ktorý právne vyhodnotil nasledovne:
Dňa 07.12.2009 podal žalobca na Okresný súd Námestovo žalobu o zaplatenie 28.945,80 € s
príslušenstvom. Vec bola vedená pod sp. zn. 2 Cb 1/2011. Dňa 16.09.2010 žalobca podal na ten istý súd
návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnil tým, že dňa 27.05.2010 bol vydaný platobný
rozkaz č. k. 5 Rob 249/2009-112, ktorý dlžník aj napriek viacerým pokusom Okresného súdu Námestovo
o jeho doručenie, či už prostredníctvom pošty, polície alebo mesta neprevzal. Uznesením zo dňa
14.10.2010, č. k. 5 Rob 249/2009-132 Okresný súd Námestovo návrh žalobcu na vydanie neodkladného
opatrenia zamietol. Žalobca podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Žiline uznesením zo dňa 06.12.2010, sp. zn. 13 Cob 382/2010 tak, že potvrdil uznesenie Okresného
súdu v Námestove. O žalobe žalobcu bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa
16.05.2011, sp. zn. 2 Cb 1/2011, podľa ktorého bol dlžník, spoločnosť SkayStav, s. r. o., so sídlom
Bernolákova 223/25, Trstená, IČO: 44 300 204 (ďalej len "spoločnosť") povinný zaplatiť žalobcovi
dlh vo výške 28.945,80 € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania vo výške
1.736,50 €. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2011 a vykonateľnosť dňa 19.08.2011.
Predmetný rozsudok prevzala spoločnosť dňa 18.07.2011 a namiesto zaplatenia žalovanej sumy,
konateľ spoločnosti Q. R. zmenami zapísanými v Obchodnom registri dňa 07.09.2011 dokončil opatrenia
na nesplnenie povinnosti zaplatiť dlh (napríklad zmena názvu spoločnosti). Po tom, čo rozsudok
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, žalobca požiadal o vykonanie exekúcie. Dňa 19.01.2012 mu
bolo súdnym exekútorom oznámené, že spoločnosť nevlastní majetok podliehajúci exekúcii a vzhľadom
na bezvýslednosť exekučného konania zo dňa 30.10.2014 súdny exekútor navrhol žalobcovi zastaviť
exekúciu. Tým sa stala pohľadávka v sume 28.945,80 € s príslušenstvom nevymožiteľná a žalobcovi
vznikla škoda.
13. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody na tom základe, že Okresný súd Námestovo jeho návrh
na vydanie neodkladného opatrenia podaného dňa 16.09.2010 zamietol uznesením zo dňa 14.10.2010,
č. k. 5 Rob 249/2009-132. Z kontextu žaloby vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody
z nesprávneho úradného postupu a z nezákonného rozhodnutia. Žalobca namieta nesprávny úradný
postup v tom, že Okresný súd Námestovo odmietol vydať neodkladné opatrenie, v dôsledku čoho sa
pohľadávka poškodeného (žalobcu) stala nevymožiteľnou, lebo Okresný súd Námestovo dal spoločnosti
(dlžníkovi) priestor a čas na to, aby sa vyhol zaplateniu dlhu. Žalobca namieta aj nezákonné rozhodnutie,
a to uznesenie zo dňa 14.10.2010, č. k. 5 Rob 249/2009-132, ktorým Okresný súd Námestovo zamietol
návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia. Opäť vychádza z tej istej skutkovej okolnosti, ktorú
uviedol pri nesprávnom úradnom postupe.14. Súd má za to, že v danej veci žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o existencii nezákonného
rozhodnutiaanesprávnehoúradnéhopostupu.Zanezákonnérozhodnutiežalobcapovažovaluznesenie
Okresného súdu Námestovo zo dňa 14.10.2010, č. k. 5 Rob 249/2009-132 o zamietnutí návrhu
žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré bolo napadnuté odvolaním žalobcu, a ktoré
uznesením zo dňa 06.12.2010, sp. zn. 13 Cob 382/2010 Krajský súd v Žiline potvrdil. V preukazovaní
existencie nezákonného rozhodnutia, ako aj nesprávneho úradného postupu sa žalobca odvolával
iba na skutočnosť, že rozhodnutím Okresného súdu Námestovo o zamietnutí jeho návrhu na vydanie
neodkladnéhoopatreniasapohľadávkapoškodeného(žalobcu)stalanevymožiteľnou,leboOkresnýsúd
Námestovo dal spoločnosti (dlžníkovi) priestor a čas na to, aby sa vyhol zaplateniu dlhu. Podľa názoru
súdu, uznesenie Okresného súdu Námestovo zo dňa 14.10.2010, č. k. 5 Rob 249/2009-132 o zamietnutí
návrhužalobcunavydanieneodkladnéhoopatrenianespĺňavzmysle§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.
atribúty nezákonného rozhodnutia, pretože nebolo zrušené, resp. zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom, ale v prípade odvolania žalobcu voči nemu, bolo o jeho odvolaní rozhodnuté tak, že Krajský
súd v Žiline uznesením zo dňa 06.12.2010, sp. zn. 13 Cob 382/2010 toto napadnuté uznesenie potvrdil.
Súd si v tomto prípade dovoľuje poukázať aj na skutočnosť, že žalobca mal možnosť podať proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, tú však riadne nevyužil. Rovnako súd má za to, že neboli
splnené znaky nesprávneho úradného postupu, keďže žalobca pri svojich tvrdeniach vychádzal z tých
istých skutočností ako pri nezákonnom rozhodnutí.
15.Súdpovyhodnoteníargumentáciežalobcuažalovanejmázato,žev tejtovecinebolisplnenévšetky
tri podmienky súčasne pre uplatnenie nároku na náhradu škody (existencia nezákonného rozhodnutia,
resp.nesprávnehoúradnéhopostupu,vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutím,
resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou). Podľa názoru súdu v danom prípade pre
prípadné uplatnenie si náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z., resp. nesprávneho úradného postupu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nie
je splnená už prvá zákonná podmienka, a to preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia, resp.
nesprávneho úradného postupu. Keďže pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa vyššie uvedených
ustanovení zákona je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie všetkých zákonných podmienok a v
tejto veci nie je splnená už prvá podstatná a základná podmienka - existencia nezákonného rozhodnutia
a nesprávneho úradného postupu, nie je daný v tejto veci už samotný prvotný právny základ. Súd
na základe vykonaného dokazovania a následného právneho zhodnotenia veci dospel k záveru, že
neexistuje právny titul (právny základ) pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a
preto návrh ako právne nedôvodný v celom rozsahu zamietol, s tým, že už ďalej vo svojom rozhodnutí
sa nezaoberal a nevyhodnocoval ďalšie zákonné podmienky.
16. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a nakoľko v konaní žalobca úspech
nemal, priznal by náhradu trov konania žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech.
Keďže žalovanej žiadne trovy konania nevznikli a žalovaná si ani náhradu trov konania neuplatňuje,
súd jej ju nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127
C. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p.
odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.