Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714204631
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714204631.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolensamosudkyňouMgr.JanetteNôtovou,vprávnejvecižalobcuThorperecovery,s.r.o.,

IČO: 46 662 324, so sídlom Stráž 8419, 960 01 Zvolen, právne zast. JUDr. Peter Psotka, advokát, so
sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti žalovanému I/ ISS Facility Services spol. s r.o., IČO: 31 345 212,
Mokráň Záhon 2, 821 04 Bratislava, právne zast. Matejka Friedmannová s.r.o., advokátska kancelária,
Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, o zaplatenie sumy 484,53 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 408,53 € na náhradu trov právneho

zastúpenia a to v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajšom súde dňa 01. 04. 2014 poddlžnícku žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd
zaviazal v tom čase žalovaného I/ a žalovaného II/ P.. D. P. so sídlom Exekútorského úradu Zvolen, Stráž
223 k zaplateniu čiastky 484,53 € s prísl. a to spoločne a nerozdielne. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca
jeveriteľompohľadávkypriznanejexekučnýmtitulomatoplatobnýmrozkazomOkresnéhosúduGalanta
č. k. 21Rob 2013/2009 zo dňa 21. 01. 2010, právoplatný dňa 17. 02. 2010. Pred exekútorským úradom
P.. D. P. sa vedie exekučné konanie na vymoženie pohľadávky proti povinnému P. O.. Exekučné konanie
pod č. Ex 1088/10 bolo začaté na základe Návrhu na vykonanie exekúcie, v priebehu exekúcie došlo k

zmene oprávneného, kde na miesto pôvodného oprávneného SKP, KS, správca KP KFZ Sys, s. r. o. „v
konkurze“, vstúpil nový oprávnený a to žalobca. Dňa 28. 12. 2011 vydal súdny exekútor v zmysle § 66
ods.1 EP Príkaz na začatie exekúcie, ktorý bol doručený žalovanému I/ ako platiteľovi mzdy dňa 09. 01.
2012. Dňa 09. 01. 2012 bol žalovanému č. I/ doručený príkaz na vykonávanie určených zrážok zo mzdy
a iných príjmov, v ktorom súdny exekútor z dôvodu, že povinný poberá mzdu a iné príjmy od viacerých
platiteľovmzdyainýchpríjmov,prikázalplatiteľovimzdy,abyvykonalzomzdyainýchpríjmovzrážkutak,
že nebude prihliadať na základnú sumu, ktorá sa povinnému nesmie zraziť v zmysle § 70 EP a zároveň

bude postupovať v súlade s § 71 EP. Odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie bol žalovaný č. I/
ako platiteľ mzdy povinný vykonávať zrážky zo mzdy povinného. Dňa 28. 12. 2011 vydal súdny exekútor
v zmysle § 67 EP exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov, ktorý
bol doručený žalovanému č. I/ dňa 09. 01. 2012. Žalovaný č. I/ bol povinný po doručení exekučného
príkazu, vyplatiť v prospech oprávneného, resp. súdneho exekútora sumy zrazené zo mzdy povinného.
Podľa údajov poskytnutých zo strany žalovaného č. I/, pracovný pomer medzi povinným a žalovaným č.
I/ trval do 30. 09. 2012. Žalovaný č. I/ bol preto povinný vykonávať zrážky zo mzdy povinného počnúc

mesiacom december 2012. Túto povinnosť si žalovaný č. I/ splnil len z časti, pretože zo mzdy povinného
uskutočnil zrážky vo výške 453,56 €, ktoré zaslala na účet súdneho exekútora. V príkaze na začatie
exekúcie však exekútor prikázal žalovanému č. I/ vykonávať zrážky zo mzdy alebo iných príjmov tak,
že nebude prihliadať na základnú sumu. Žalovaný však tento príkaz nerešpektoval, čím nedôvodneukrátil žalobcu o zrážky zo mzdy za obdobie december 2011 až september 2012 v celkovej výške
484,53 €. Existenciu viacerých platiteľov mzdy a iných príjmov potvrdzuje súčinnosť Sociálnej poisťovne
- odpovedný hárok. Žalovaný I/ bol preto povinný vykonávať zrážky zo mzdy povinného v celkovej výške

938,09 €. Rozdiel súm, ktoré boli poukázané v prospech exekúcie vo výške 453,56 € predstavuje v
úhrne čiastku 484,53 €. Žalobca bol preto oprávnený na podanie tzv. podlžníckej žaloby podľa § 82 EP
s tým, že rovnaký princíp možno analogicky uplatniť aj voči žalovanému č. 2/, t. j. súdnemu exekútorovi.
Žalobca si zároveň uplatnil aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania od 01. 11. 2012, t. j.
počnúc dňom nasledujúcim po dni, kedy najneskôr nastala splatnosť zo mzdy oprávneného za mesiac

september 2012, t. j. posledný mesiac trvania pracovného pomeru. Najneskôr týmto dňom sa žalovaný
č. I/ dostal do omeškania s vyplatením zrážok zo mzdy, ktoré mal vykonávať. Keďže žalobca nedisponuje
pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným č. I/ a povinným, kde je možné zistiť presný dátum
splatnosti mzdy, žalobca si uplatňuje úrok z omeškania len od takto stanoveného najneskoršieho dátumu
s poukazom na ustanovenie § 129 ods.1 Zákonníka práce a príslušné ustanovenia občianskeho práva
o omeškaní dlžníka s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný č. I/ sa k podanej žalobe písomne vyjadril, pričom pri svojom prvom úkone vzniesol
námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Zvolen. Tunajší súd námietku miestnej nepríslušnosti
uznesením č. k. 18C 87/2014-31 zo dňa 25. 02. 2015 zamietol. Na odvolanie žalovaného č. I/ uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co 861/2015 zo dňa 29. 10. 2015 bolo uznesenie okresného

súdu potvrdené. K žalobe samotnej žalovaný č. I/ uviedol, že žalobca pri podaní žaloby predložil
Príkaz na začatie exekúcie zo dňa 28. 12. 2011, ktorý však neobsahuje žiadne informácie ohľadne
povinností žalovaného č. I/ vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov tak, aby žalovaný I/ neprihliadol
na základnú sumu, ktorá sa zo mzdy nesmie zraziť v zmysle § 70 Exekučného poriadku, ani žiaden
ďalší príkaz vykonávať neobmedzené zrážky zo mzdy v prospech žalobcu. Žalovaný I/ ako platiteľ mzdy

povinnej v čase vedenia exekúcie, t. j. v roku 2012 nemal vedomosť o tom, že jeho zamestnankyňa
je zamestnaná u viacerých zamestnávateľov, a že súčasne prebieha iné exekučné konanie zrážkami
zo mzdy. Žalovanému I/ nebol zo strany exekútora udelený žiaden príkaz o výške zrážok, ani o
tom, že je potrebné vykonávať zrážky bez prihliadnutia na základnú sumu podľa § 70 EP. Súdny
exekútor žalovanému I/ nikdy počas vedenia exekúcie neoznámil, že zrážky zo mzdy alebo iných

príjmov sa vykonávajú aj u iných platiteľov mzdy povinnej, resp., že exekútor prikázal vykonať zrážky
zo mzdy aj iným platiteľom mzdy. Pokiaľ žalobca ako dôkaz o tom, že mala byť vedená exekúcia u
viacerých platiteľov mzdy povinnej, predložil odpovedný hárok sociálnej poisťovne, tu ide o informáciu
poskytnutú exekútorovi od sociálnej poisťovne na jeho žiadosť až po skončení exekučného konania
zrážkami zo mzdy u žalovaného I/. Uvedený dôkaz ničím nepreukazuje, že by žalovaný I/ bol zo strany

exekútora upovedomený alebo inak informovaný o ďalšej exekúcii zrážkami zo mzdy u iného platiteľa.
Žalobcapretonepreukázal,žebyžalovanéhoinformovaloviacerýchexekučnýchkonaniach,uviacerých
platiteľov mzdy povinnej. Z týchto dôvodov žalovaný I/ ako platiteľ mzdy nemal a ani nemohol pri
vykonávaní zrážok zo mzdy povinnej postupovať inak ako určuje § 70 a § 71 Exekučného poriadku.
Výlučnú zodpovednosť za to, že zrážky zo mzdy povinnej v prospech žalobcu sa nevykonali v rozsahu

prípustnom podľa EP preto nesie výlučne exekútor a to žalovaný č. II/. Z toho vyplýva, že právny nárok
na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného zrážať, oprávnenému nevznikol. Preto žalovaný I/
žiadal, aby súd žalobný nárok žalobcu voči žalovanému I/ ako nedôvodný a právne irelevantný zamietol
a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému I/.

Písomným podaním zo dňa 12. 03. 2015 vzal žalobca svoj návrh vo vzťahu k žalovanému č. II/ v
celom rozsahu späť a žiadal zaviazať žalovaného I/ k zaplateniu uplatnenej pohľadávky. K svojmu
vyjadreniu zároveň pripojil príkaz zo dňa 28. 12. 2011 adresovaný žalovanému I/ súdnym exekútorom
na vykonávanie zrážok zo mzdy a iných príjmov tak, že nebude prihliadať na základnú sumu, ktorá sa
povinnému nesmie zraziť v zmysle § 70 EP a zároveň bude postupovať v súlade s § 71 EP. Uznesením

zo dňa 18. 03. 2015 súd konanie voči žalovanému II/ zastavil a pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný
I/ je povinný zaplatiť žalobcom uplatnenú pohľadávku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 27. 04. 2016 oboznámením listinných dôkazov
a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Z exekučného spisu vedeného pod sp. zn. Ex 1088/2010 u súdneho exekútora Mgr. D. P., súdny
exekútor, zastúpená podľa § 17 EP JUDr. X. I., súdny exekútor, bolo zistené, že dňa 12. 05. 2010
podal oprávnený SKP, KS, so sídlom v Banskej Bystrici, správcom konkurznej podstaty úpadcu KFZSys, s. r. o. „ v konkurze“ so sídlom v Sládkovičove Návrh na vykonanie exekúcie na Exekučnom úrade
Mgr. D. P., súdneho exekútora, proti povinnému O. P.. Podkladom návrhu bol exekučný titul vydaný
OkresnýmsúdomGalantapodč.k.21Rob2013/2009-platobnýrozkazzodňa21.01.2010,právoplatný

dňa 17. 02. 2010. Dňa 03. 06. 2010 Okresný súd Galanta vydal poverenie pre súdneho exekútora.
Súdny exekútor listom zo dna 07. 07. 2010 požiadal Sociálnu poisťovňu o súčinnosť k zisteniu príjmov
povinnej. Dňa 07. 07. 2010 zároveň súdny exekútor vydal Príkaz na začatie exekúcie podľa § 89 EP
zrážkami z iných príjmov. Listom zo dňa 22. 07. 2010 Sociálna poisťovňa oznámila exekútorovi, že
povinná je poberateľkou starobného dôchodku, z ktorého sa už vykonávajú iné zrážky. Dňa 17. 08.

2010 vydal exekútor exekučný príkaz pre Sociálnu poisťovňu na vykonávanie exekúcie zrážkami z iných
príjmov. Sociálna poisťovňa listom zo dňa 03. 09. 2010 oznámila exekútorovi, že z dôchodku povinnej sa
vykonávajú exekučné zrážky s tým, že príkaz exekútora v tejto exekučnej veci bude vykonaný po úhrade
pohľadávok so skorším poradím. Termín začatia vykonávania zrážok na úhradu vymáhanej pohľadávky
však nebolo možné určiť. Dňa 05. 11. 2010 vydal exekútor opätovne exekučný príkaz pre Sociálnu
poisťovňu v obdobnom znení a Sociálna poisťovňa listom zo dňa 18. 12. 2010 uviedla rovnaké okolnosti

s tým, že naďalej sú z dôchodku povinnej vykonávané zrážky v inej exekučnej veci.

Listom zo dňa 18. 02. 2011 oznámila Sociálna poisťovňa exekútorovi evidenciu platiteľa poistného za
povinnú a voči platiteľovi mzdy (inému ako je žalovaný v tejto veci) vydal exekútor Príkaz na začatie
exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov a exekučný príkaz - Príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami

zo mzdy a iných príjmov, oba zo dňa 31. 03. 2011. Tento príkaz nebol realizovaný, nakoľko platiteľ mzdy
oznámil exekútorovi listom zo dňa 04. 05. 2011 ukončenie dohody o vykonaní práce s povinnou v januári
2011.

Listom zo dňa 07. 12. 2011 oznámila Sociálna poisťovňa exekútorovi nového zamestnávateľa povinnej

a to spoločnosť žalovaného. Exekútor dňa 28. 12. 2011 vydal Príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo
mzdy a iných príjmov a exekučný príkaz - Príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných
príjmov. Uvedené príkazy boli vydané súdnym exekútorom P.. D. P. v zastúpení U.. X. I., súdny exekútor
podľa § 17 EP. Dňa 28. 12. 2011 bol vydaný pre žalovaného I/ príkaz v súlade s ustanovením § 66 a
nasl., § 87, § 88 EP a to príkaz vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov tak, že platiteľ mzdy nebude

prihliadať na základnú sumu, ktorá sa povinnému nesmie zraziť v zmysle § 70 EP, ale zároveň bude
postupovať v súlade s § 71 EP, t. j. čistú mzdu zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú
troma a z tejto sumy zrazí tretinu a túto sumu odvedie súdnemu exekútorovi. Príkaz bol podpísaný P.. F.
N., exekútorským koncipientom u súdneho exekútora P.. D. P., zastúpená podľa § 17 EP U.. X. I., súdny
exekútor. V exekučnom spise sa nachádza originál doručenky do vlastných rúk, prevzatej žalovaným

dňa 09. 01. 2012 s tým, že obsahom doručenia je 1./ EP § 67, 2./príkaz § 66 ods.1 - mzda, 3./ príkaz
na vykonávanie určených zrážok, 4./ žiadosť § 34 - zamest. Žalovaný doručil súdnemu exekútorovi
dňa 24. 02. 2012 doklad o výške príjmu povinnej za obdobie 10/2011 až 2/2012. Žalovaný oznámil
súdnemu exekútorovi dňa 26. 11. 2012 ukončenie dohody o pracovnej činnosti s povinnou dňa 30. 09.
2012. Neskôr bol súdnym exekútorom zistený ďalší platiteľ mzdy (Index Nosluš, s. r. o, Bratislava II),

voči ktorému bol vydaný príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov ako aj exekučný
príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov zo dňa 06. 02. 2014 a príkaz na
vykonávanie zrážok zo mzdy s tým, že sa nebude prihliadať na základnú sumu do výšky starobného
dôchodku povinného, ktorá sa mu nesmie zraziť zo dňa 06. 02. 2014. Všetky príkazy boli podpísané
súdnym exekútorom P.. D. P., zastúpená podľa § 17 EP súdnym exekútorom U.. X. I.. Výzvou zo dňa

18. 03. 2013 bol žalovaný súdnym exekútorom vyzvaný na doplatenie sumy vo výške 483,82 € titulom
nesplnenia povinnosti príkazu exekútora na vykonávanie zrážok zo mzdy tak, že nebude prihliadať na
základnú sumu, ktorá sa nesmie zraziť v zmysle § 70 EP, ale zároveň bude postupovať v súlade s § 71
EP. Výzva bola žalovanému doručená dňa 22. 03. 2013.

K oboznámeným listinám právny zástupca žalovaného uviedol, že v rámci doručovania v exekučnom
konaní bol žalovanému doručený len Príkaz na začatie exekúcie a Exekučný príkaz na vykonanie
exekúcie, ale príkaz, podľa ktorého nemal prihliadať na základnú sumu mu doručený nebol. Tento príkaz
nebolanisúčasťoužalobyaneboldoručenýžalovanémuspolusdoručenímžalobyalistinnýmidokladmi.
Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že podľa doručenky bol žalovanému doručovaný aj príkaz

na vykonanie zrážok zo mzdy, kde platiteľ mzdy nemal prihliadať na základnú sumu. Je pravdou, že
tento príkaz žalobca v prejednávanej veci doložil až dodatočne ako listinný doklad. Právny zástupca
žalovaného uviedol, že pokiaľ žalovaný obdržal príkaz na začatie exekúcie a na vykonanie exekúcie,
vykonával zrážky zo mzdy v súlade s príkazmi exekútora. Žalovaný namieta, že by mu bol doručovanýpríkaz, kde by súdny exekútor uložil mu povinnosť, aby neprihliadal na základnú sumu. Žalobcom
predložený dôkaz - uvedený príkaz neobsahuje náležitosti príkazu v zmysle Exekučného poriadku,
pretože takýto príkaz, ktorého obsahom je len uloženie povinnosti platiteľovi mzdy, aby neprihliadal na

základnú sumu, Exekučný poriadok nepozná. Predmetný príkaz mal vydať exekútorský koncipient a s
prihliadnutím na ustanovenie § 22 ods.2 Exekučného poriadku, exekútor nemôže poveriť koncipienta na
vydanie Príkazu na začatie exekúcie, či exekučného príkazu. V čase vydania príkazu neboli splnené ani
hmotno-právne podmienky na vydanie takéhoto príkazu, pretože povinná nemala viacerých platiteľov
mzdy. Podľa odpovede sociálnej poisťovne z 09. 12. 2011 je uvedený len jeden platiteľ mzdy a to

žalovaný. Ďalší platiteľ mzdy bol evidovaný až od 28. 05. 2012. Správny postup exekútora podľa § 88
EP je taký, že ak exekútor zistí viacerých platiteľov mzdy, je povinný určiť, ktorý platiteľ mzdy má čo
zrážať. Takto je možné postupovať len exekučným príkazom. Príkaz, na ktorý poukazuje žalobca, nie je
spôsobilý zaviazať platiteľa mzdy na takýto spôsob vykonávania zrážok, preto žiadal, aby súd na tento
dôkaz neprihliadal.

Právny zástupca žalobcu namietol, že podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, popri mzde povinná
poberala iný príjem a to starobný dôchodok, preto boli splnené podmienky na postup exekútora. Podľa
jeho názoru bol možný uvedený postup súdneho exekútora, pretože sa jedná len o príkaz, ktorým sa
určuje ako vykonávať zrážky zo mzdy. V prípade pochybností navrhol vykonať dopyt na príslušného
súdneho exekútora k vydanému príkazu, či spĺňa požadované náležitosti a o aký príkaz sa jedná. Súd

konštatoval, že takýto návrh považuje za nedôvodný, nakoľko hodnotenie dôkazov vykonáva súd sám.

Podľa § 82 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná
v menšom rozsahu, ako je určený, alebo ak nevyplatí zrážky oprávnenému bezodkladne po tom, keď sa

mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže oprávnený
uplatniť proti platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného zrážať.

Podľa § 66 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie
a) upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného,

b) prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy
povinného (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a
nevyplácal zrazené sumy povinnému. Podľa ods. 2, exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie
platiteľovi mzdy do vlastných rúk.

Podľa § 67 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie
zrážkami zo mzdy) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo
doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50). Podľa ods. 2, exekučný
príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a platiteľovi mzdy. Povinnému a platiteľovi mzdy sa doručí do
vlastných rúk. Podľa ods. 3, platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať

oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného.

Podľa § 69 ods. 1 Exekučného poriadku, zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy povinného, ktorá sa
vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb a poistné

na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a
poistné na sociálne zabezpečenie. Podľa ods. 2, do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za
vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky
na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri
pracovných cestách.

Podľa § 70 ods. 1 Exekučného poriadku, povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných
príjmov základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky.

Podľa § 71 ods. 1, veta prvá Exekučného poriadku, z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej

sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na
vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu.Podľa § 72 ods. 1 Exekučného poriadku , ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých
pohľadávok, jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia
bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky. Podľa ods. 3, poradie

pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu
doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky
rovnaké poradie; ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.

Podľa § 87 ods. 1 Exekučného poriadku, ak povinný poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy,

vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz na všetky jeho mzdy. Podľa ods. 2, zrážky zo
mzdy je každý platiteľ mzdy povinný vykonávať odo dňa, keď sa mu doručil príkaz na začatie exekúcie.
Zrazené sumy však môže oprávnenému vyplácať platiteľ mzdy až vtedy, keď sa mu doručil exekučný
príkaz.

Podľa § 88 ods. 1 Exekučného poriadku, ak exekútor prikazuje vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy

niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy (§ 70) nemajú zrážať. Keby
príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ
mzdy je povinný oznámiť to exekútorovi. Exekútor potom znova určí, akú časť základnej sumy má každý
platiteľ mzdy zrážať. Exekútor môže tiež určiť, najmä ak sa vykonávajú zrážky už len na bežné výživné,
aby ich vykonával len niektorý z platiteľov mzdy a aby ostatní vo vykonávaní zrážok zatiaľ nepokračovali.

Podľa ods. 2, ak zrážky zo mzdy vykonáva niekoľko platiteľov mzdy zároveň, zašlú zrážky vždy
exekútorovi. Exekútor preverí, či celkove zrazená suma neprevyšuje pohľadávku oprávneného. Ak ju
neprevyšuje, vyplatí celú zrazenú sumu oprávnenému. Ak ju prevyšuje, vyplatí exekútor zo zrazenej
sumy oprávnenému len toľko, koľko zodpovedá jeho pohľadávke, a zvyšok vráti povinnému. Výplatu
zrazenej sumy oprávnenému, ako aj vrátenie jej zvyšku povinnému vykoná exekútor do siedmich dní

odo dňa jej prijatia.

Podľa § 89 ods. 1 Exekučného poriadku, ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na
exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú
odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri

dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného
dôchodkového sporenia.

Podľa§91 Exekučnéhoporiadku,aksavustanoveniachoexekúciizrážkamizomzdyhovoríoplatiteľovi
mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia aj na právnickú osobu a fyzickú osobu, voči ktorým má povinný

nárok na niektoré z príjmov uvedených v § 89.

Podľa § 92 ods. 1 Exekučného poriadku, ak má povinný popri nároku na mzdu aj nárok na iný príjem
uvedený v § 89, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.

Podľa § 22 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor môže koncipienta písomne poveriť na vykonanie
jednotlivých úkonov, ktoré sú predmetom činnosti podľa tohto zákona. Podľa ods. 2, exekútor však
nemôže poveriť koncipienta na vydanie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie
a exekučného príkazu. Koncipient nemôže vykonať ani dražbu a ani vymáhať nepeňažné plnenia.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že podlžnícka žaloba
podaná žalobcom je nedôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Vykonaným dokazovaním bolo
nepochybne preukázané, že žalobca ako oprávnený je účastníkom exekučného konania proti povinnej
napodkladeprávoplatnéhoexekučnéhotitulu-súdnehorozhodnutia.Vrámciexekúciebolavykonávaná
exekúcia zrážkami zo mzdy povinnej, ktorú v čase vedenia exekúcie poberala povinná od žalobcu.

Rovnako nebolo sporné to, že žalovaný obdržal exekučný príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy
ako j exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy od príslušného exekútora. Uvedené
príkazy boli vydané exekútorom v súlade s Exekučným poriadkom. Rovnako súd mal nepochybne
preukázané z exekučného spisu, že v tom čase povinná poberala starobný dôchodok zo Sociálnej
poisťovne, ktorý sa považuje pre účely exekúcie za iný príjem, kde je možné vedenie exekúcie podľa §

89 a nasledujúce EP. Pokiaľ má povinný nárok na iný príjem popri nároku na mzdu, postupuje sa podľa
§ 92 ods.1 EP tak, akoby šlo o niekoľko miezd. To znamená, že exekútor môže postupovať podľa §
87, § 88 Exekučného poriadku a teda je povinný určiť platiteľom jednotlivo, akú časť základnej sumy (§
70 EP) nemajú zrážať. Súd preto na námietku žalovaného konštatuje, že boli splnené hmotno-právnepodmienky pre postup exekútora tak, že exekučný príkaz na zrážky zo mzdy alebo iných príjmov bol
vydaný niekoľkým platiteľom a exekútor je povinný určiť, akú časť základnej sumy jednotliví platitelia
nemajú zrážať. Súd sa však stotožnil s tým, že príkaz, ktorým exekútor určuje, akú časť základnej sumy

jednotliví platitelia nemajú zrážať, môže vydať jedine súdny exekútor pri vydávaní príkazu na vykonanie
exekúcie zrážkami zo mzdy tak, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 88 ods.1 Exekučného
poriadku. To znamená, že sa nejedná o samostatný príkaz, ktorý by mohol vydať prípadne exekútorský
koncipient. Ust. § 22 Exekučného poriadku stanovuje v ods.2, na ktoré úkony exekútor nemôže poveriť
svojho koncipienta. Jedná sa o zásadné úkony v rámci exekúcie a to upovedomenie o začatí exekúcie,

príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz. V tomto konkrétnom prípade nastala situácia, kedy
exekútor nariadil vykonávanie zrážok z iného príjmu povinnej - zo starobného dôchodku, tento príkaz
však nebol realizovaný z dôvodu, že sa na dôchodok povinnej viedla exekúcia zrážkami z iného príjmu
ale v inej exekučnej veci. Pokiaľ exekútor následne zistil ďalší príjem povinnej formou mzdy, jeho
povinnosťou pri nariadení exekúcie zrážkami zo mzdy bolo zároveň určiť každému platiteľovi mzdy alebo
príjmu jednotlivo, akú časť základnej sumy (§ 70) nemajú zrážať. Uvedené určenie má byť súčasťou

nariadenia exekúcie, pretože inak by mohlo byť pre platiteľa mzdy zmätočné, ako má vlastne postupovať
pri zrážkach zo mzdy. Pokiaľ v tomto konkrétom prípade príkaz, ktorým sa určuje postup pri vykonávaní
zrážok zo mzdy pri vykonaní exekúcie zrážkami zo mzdy, vydal exekútorský koncipient, príkaz je vydaný
neoprávnenou osobou a ako taký nemá žiadne právne účinky, jedná sa o nulitný právny akt. Takýto
právny úkon potom nemôže zaväzovať na splnenie povinnosti a súd konštatuje, že je irelevantné, či

tento príkaz bol alebo nebol doručený žalovanému. Súd však dodáva, že z obsahu doručenky vyplýva,
že žalovanému mal byť doručený aj uvedený príkaz, nakoľko podľa doručenky mali byť žalovanému
doručované štyri listiny exekútora a to Príkaz na začatie exekúcie zo dňa 28. 12. 2011, Žiadosť o
súčinnosť zo dňa 28. 12. 2011, Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných
príjmov zo dňa 28. 12. 2011 a Príkaz na postup pri vykonávaní zrážky zo mzdy zo dňa 28. 12. 2011 tak,

ako sú žurnalizované v exekučnom spise. Na základe týchto záverov potom súd konštatuje, že exekútor
v exekučnom konaní neurčil žalovanému právne záväzným spôsobom postup pri vykonávaní zrážok
zo mzdy tak, ako uvádzal žalobca v žalobe. Žalovaný tak neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z
Exekučného poriadku a preto podlžnícka žaloba žalobcu voči žalovanému bola nedôvodná. Súd žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods.1 O. s. p. a priznal žalovanému ako úspešnému
účastníkovi náhradu trov konania. Žalovaný vyčíslil trovy konania v súdom určenej lehote a to náhradu
trov právneho zastúpenia v celkovej výške 249,38 € za 5 úkonov právnej pomoci (1x prevzatie a príprava
zastúpenia zo dňa 01. 07. 2014, vyjadrenie k podlžníckej žalobe zo dňa 07. 07. 2014, účasť na konaní

pred súdom dňa 05. 04. 2016, písomné podanie - vyjadrenie k listinnému dôkazu zo dňa 19. 04. 2016,
účasť na konaní pred súdom dňa 27. 04. 2016, t. j. 5x po 33,20 €). Ďalej si uplatnil režijný paušál za rok
2014 2x po 8,04 €, t. j. 16,08 € a za 3 úkony v roku 2016 po 8,58 €, čo je spolu 25,74 €, spolu režijný
paušál činí 41,82 €. Zároveň si uplatnil aj DPH, takže trovy právneho zastúpenia spolu činia 249,38 €.
Právny zástupca si tiež uplatnil náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času pri úkonoch

vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomadvokáta,zakaždúcestu naúkonprávnejslužbyzBratislavy
do Zvolena, pričom jedna cesta trvá 1 hodinu 50 minút. Preto na strate času si uplatnil 8 začatých
polhodín v celkovej sume 114,40 € a za 2 úkony - spolu 228,80 €. Náhradu cestovných výdavkov
za pohonné hmoty v roku 2016 právny zástupca vyčíslil vo výške 50,22 € za dve cesty, t. j. 2x 191
km x priemerná palivová spotreba 6,6 l/100 km (doložené kópiou technického preukazu) x cena paliva

0,996 €/1 liter (doložené výpisom z priemerných cien PHM na Slovensku). Na cestovných výdavkoch
za použitie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, pri paušálnej náhrade 0,183 € za 1
km, za dve cesty si vyčíslil čiastku 139,81 €. Súd pri preskúmaní náhrady trov právneho zastúpenia
konštatuje, že žalovanému súd nepriznáva náhradu právnej služby za účasť na konaní pred súdom
dňa 05. 04. 2016. Pojednávanie vo veci bolo vytýčené na 05. 04. 2016 o 09.30 hod., v čase o 09.12

hod. telefonicky právny zástupca ospravedlnil svoje meškanie z dôvodu meškania vlaku nahláseného
o 50 minút. Pokiaľ sa konajúca sudkyňa telefonicky spojila s právnym zástupcom žalobcu, ako aj s
poukazom na to, že v uvedený deň má sudkyňa vytýčené ďalšie právne veci, z ktorého dôvodu pre
avizované meškanie nebude možné vykonať pojednávanie, bolo dohodnuté, že uvedené pojednávanie
bude odročené. Z uvedených dôvodov súd konštatuje, že pojednávanie bolo odročené z dôvodu, ktorý

spôsobil zástupca žalovaného, hoci ich nespôsobil svojim zavinením, ale vznikli náhodou. V súlade s
ustanovením § 147 ods.1 O. s. p. potom takéto trovy znáša účastník, ktorému sa náhoda prihodila.
Okrem toho súd poukazuje na to, že ak právny zástupca žalobcu na pojednávanie cestoval vlakom,
neoprávnene si uplatnil náhradu cestovných výdavkov za použitie osobného motorového vozidla. Súdpreto konštatuje, že za uvedený úkon nárok na náhradu trov konania žalovanému nepatrí spolu s
režijným paušálom a cestovnými výdavkami. Ďalej súd nepriznal žalobcovi nárok za právny úkon spolu
s režijným paušálom, písomné podanie zo dňa 19. 04. 2016. V tomto písomnom podaní sa žalobca

vyjadroval len k listinnému dôkazu doloženému v tejto veci, pričom súd konštatuje, že vyjadrenie k
listinnémudôkazuboloprednesenénapojednávanídňa27.04.2016,pretouvedenýúkonsúdpovažoval
za nadbytočný a pokiaľ k nemu žalobca pristúpil, nejednalo sa o účelný úkon a trovy za tento úkon bude
musieť znášať sám. Súd preto priznal žalovanému náhradu trov za 3 úkony právnej pomoci po 33,20
€, čo spolu činí 99,60 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie zo dňa 07. 07. 2014, účasť

na konaní dňa 27. 04. 2016), režijný paušál 2x po 8,04 €, 1x 8,58 €, DPH, čo spolu činí 199,11 € (99,60
€ + 24,66 € + 24,85 €). Ďalej súd priznal náhradu za cestovné za jednu cestu na pojednávanie dňa
27. 04. 2016 vo výške 25,11 € (1/2 zo sumy 50,22 €), náhradu za používanie motorového vozidla vo
výške 69,91 €, 1 zo sumy 139,81 € a náhradu za stratu času vo výše 114,40 € (8 začatých polhodín po
14,30 €). Celková suma náhrady trov činí 408,53 €. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade
s ustanovením § 1 ods.3, § 9 ods.1, § 10 ods.1, 2, § 13a ods.1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, § 16 ods.3,

4, § 17 ods.1, § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 a cestovné náhrady v súlade s ustanovením §
7 zákona č. 293/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).