Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/486/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714204631
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6714204631.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr Danice

Kočičkovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobkyne: Thorpe
recovery, s. r. o. (po zmene právnej formy Thorpe recovery, družstvo) so sídlom Stráž 8419, 960 01
Zvolen, IČO: 46 662 324, právne zast.: JUDr. Peter Psotka, advokát, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen,
proti žalovanej: ISS Facility Services spol. s r. o., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO:
31 345 212, právne zast. splnomocnenkyňou: Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária, s. r. o.,
so sídlom Cintorínska 3/a, 811 08 Bratislava, o zaplatenie sumy 484,53 € s prísl., o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/87/2014-106 zo dňa 27. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej
inštancie“) žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 484,53 € s prísl. v celom rozsahu
zamietol.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou podanou voči žalovanej (ako
platiteľovi mzdy P. O. - povinnej v exekúcii vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Lujzou Michalovičovou,
so sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene pod sp. zn. Ex 1088/10 - ďalej aj „súdna exekútorka“)
sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 453,56 € s prísl.
Argumentovala pritom tým, že žalovaná bola povinná po doručení príkazu na vykonanie exekúcie
zrážkami zo mzdy povinnej (ďalej aj „exekučný príkaz“) vyplatiť súdnej exekútorke v prospech
oprávnenej sumy zrazené zo mzdy povinnej. Túto povinnosť si však žalovaná splnila len čiastočne.

Zo mzdy povinnej uskutočnila zrážky v celkovej výške 453,56 €, ktorú sumu poukázala na účet súdnej
exekútorky v prospech oprávnenej. Postupovala pritom v rozpore s príkazom na vykonanie exekúcie,
v zmysle ktorého mala vykonávať zrážky zo mzdy povinnej tak, že nebude prihliadať na základnú sumu
uvedenú v § 70 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), v dôsledku čoho ukrátila podľa tvrdenia žalobkyne v žalobe žalobkyňu o sumu 484,53 €,
pretože bola povinná vykonať zrážky zo mzdy povinnej v celkovej sume 938,09 €. Rozdiel sumy, ktorá
bola poukázaná súdnej exekútorke v prospech žalobkyne ako oprávnenej (453,56 €) a ktorá mala

byť v jej prospech poukázaná (938,09 €), predstavuje sumu 484,53 €, na zaplatenie ktorej si žalobkyňa
uplatnila nárok podaním žaloby.3. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že na základe zisteného
skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že žaloba podaná žalobkyňou nie je dôvodná a preto
ju v celom rozsahu zamietol. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa bola ako

oprávnená účastníkom exekučného konania vedeného proti povinnej P. O. na podklade právoplatného
exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 21 Rob
2013/2009dňa21.01.2010,právoplatnýdňa17.02.2010.Exekúciabolavykonávanázrážkamizomzdy
povinnej, ktorú v čase vedenia exekúcie poberala od žalovanej. Okresný súd považoval za nesporné,
že žalovanej bol doručený príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy ako aj príkaz na vykonanie

exekúcie zrážkami zo mzdy (uvedené exekučné príkazy boli vydané súdnou exekútorkou Mgr. Lujzou
Michalovičovou). Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. Ex 1088/10 okresný súd zistil, že v čase
prebiehajúcej exekúcie poberala povinná okrem mzdy aj starobný dôchodok, ktorý sa na účely exekúcie
považuje za iný príjem (§ 89 Exekučného poriadku). V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že pokiaľ
mápovinnýsubjekt(vtomtoprípadepovinná)poprinárokunamzduajnároknainýpríjemuvedenýv§89
Exekučného poriadku, postupuje sa tak ako keby išlo o niekoľko miezd. To znamená, že súdny exekútor

je povinný určiť jednotlivo platiteľom mzdy akú časť základnej sumy (§ 70 Exekučného poriadku) nemajú
zrážať. Príkaz, v ktorom súdny exekútor určí akú časť základnej sumy nemajú jednotliví platitelia mzdy
zo mzdy povinnej osoby (prípadne z iného príjmu) zrážať, môže vydať len súdny exekútor pri vydaní
príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 88 ods. 1
Exekučnéhoporiadku.Toznamená,žehonemôžeakosamostatnýpríkazvydať exekútorskýkoncipient,

tak ako tomu bolo v tomto prípade. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd na ustanovenie § 22 ods.
2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, vykonaním ktorých úkonov nemôže súdny exekútor poveriť
svojho koncipienta (upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz). V
tomto konkrétnom prípade nariadila súdna exekútorka vykonávanie zrážok aj z iného príjmu povinnej -
zo starobného dôchodku; tento príkaz však nebol realizovaný z dôvodu, že na dôchodok povinnej bola

vedená exekúcia v inej exekučnej veci. Pokiaľ súdna exekútorka následne zistila ďalší príjem povinnej,
ktorý jej bol vyplácaný formou mzdy, mala pri nariadení exekúcie zrážkami zo mzdy určiť žalovanej
(platiteľovi mzdy) akú časť zo základnej sumy v zmysle § 70 Exekučného poriadku nemá zrážať. Toto
určenie malo byť súčasťou príkazu o vykonaní exekúcie zrážkami zo mzdy, pretože inak by mohlo byť
pre platiteľa mzdy zmätočné, ako má vlastne pri zrážkach zo mzdy povinnej postupovať. Pokiaľ v tomto

konkrétom prípade vydal exekútorský koncipient príkaz, ktorým žalovanej prikázal ako má postupovať
pri vykonávaní zrážok zo mzdy povinnej (že nebude prihliadať na základnú sumu, ktorá sa povinnému
nesmie zraziť v zmysle § 70 Exekučného poriadku), tak tento príkaz je potrebné považovať za príkaz,
ktorýbolvydanýneoprávnenouosobouaakotakýnemážiadneprávneúčinky- jednásaonulitnýprávny
akt. Na základe uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že v predmetnom exekučnom

konaní nebol žalovanej právne záväzným spôsobom určený postup pri vykonávaní zrážok zo mzdy
povinnej, preto žalovaná nemohla porušiť svoje povinnosti vyplývajúce jej z Exekučného poriadku, na
základe čoho okresný súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.

4. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalobkyňa odvolala a v odvolaní uviedla, že podáva

odvolanie podľa § 355 v spojení s § 362 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej v texte len „CSP“), ktoré odôvodňuje tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), tým, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a tiež
tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.

1 písm. h) CSP).

5.Žalobkyňavodvolaníďalejuviedla,žesanestotožňujesprávnymnázoromokresnéhosúdu,žepríkaz,
ktorýmsúdnyexekútorurčujeakúčasťzákladnejsumyjednotlivíplatiteliamzdynemajúzrážať(§88ods.
1 Exekučného poriadku), môže vydať jedine súdny exekútor pri vydávaní príkazu na vykonanie exekúcie

zrážkami zo mzdy - nie jeho koncipient. Zdôraznila, že zákon (Exekučný poriadok) v ustanovení §
88 ods. 1 neustanovuje, že takýto príkaz má súdny exekútor vydať spolu s príkazom na vykonanie
exekúcie, pričom ponecháva na úvahe súdneho exekútora, ktorému platiteľovi mzdy alebo iného príjmu
povinného prikáže vykonávať zrážky zo mzdy tak, že „neprihliadne na základnú sumu v zmysle § 70
Exekučného poriadku“. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní uviedla, že pri vykonávaní exekúcie

zrážkami zo mzdy, prípadne z iných príjmov povinného bežne dochádza k tomu, že povinný má v
čase vydania príkazu na začatie exekúcie a príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy len
jedného platiteľa mzdy a až následne sa zamestná aj u ďalšieho platiteľa mzdy, resp. mu vznikne
nárok na dôchodkovú dávku. V takom prípade súdny exekútor doručí novému platiteľovi mzdy aleboiného príjmu povinného príkaz na začatie exekúcie a príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy,
pričom postačuje aj rovnopis už vydaných príkazov a určí, ktorý z viacerých platiteľov mzdy, prípadne
iného príjmu povinného „nebude pri vykonávaní zrážok zo mzdy povinného prihliadať na základnú sumu

v zmysle § 70 Exekučného poriadku“, prípadne im určí jednotlivo túto povinnosť. Rovnako z výkladu
ustanovenia § 88 ods. 1, tretia veta Exekučného poriadku je podľa žalobkyne zrejmé, že „ak príjem
povinného nedosahuje u niektorého z platiteľov mzdy ani základnú sumu, súdny exekútor opätovne
určí, akú časť základnej sumy majú platitelia mzdy alebo iného príjmu zrážať, pričom z uvedeného
ustanovenia nevyplýva povinnosť súdneho exekútora opätovne vydať príkaz na začatie exekúcie alebo

príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, nakoľko účinky už vydaných príkazov zostávajú
zachované“.

5.1 Okrem uvedených odvolacích námietok, žalobkyňa v odvolaní namietala v rámci tzv. inej vady
konania (§ 365 ods. 1 pís. d) CSP) aj nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku okresného
súdu. Zdôraznila, že zmyslom a účelom odôvodnenia akéhokoľvek rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť

všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto má v ňom súd uviesť nielen to ako
vyhodnotil vykonané dôkazy, ale aj to ako posúdil pripomienky, návrhy a vyjadrenia strán sporu a ako
sa vysporiadal s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Odôvodnenie rozhodnutia má poskytnúť
skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, preto je požiadavka preskúmateľnosti rozhodnutia ako
aj právny princíp zachovania ústavného práva účastníka na riadny a spravodlivý proces priamo závislé

na riadnom a presvedčivom odôvodnení rozhodnutia. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že Exekučný poriadok v ustanovení § 88 ods.
1 Exekučného poriadku presne určuje kedy a akým spôsobom má súdny exekútor povinnosť určiť časť

základnej sumy, ktorú nemajú jednotliví platitelia mzdy a iných príjmov pri vykonávaní zrážok zo mzdy
alebo iného príjmu povinnej zrážať. V danom prípade mala súdna exekútorka vydať takýto príkaz spolu
s príkazom na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy tak, ako to v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol súd prvej inštancie. V uvedenej súvislosti žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne
uviedla, že právny názor žalobkyne uvedený v odvolaní je nesprávny, pretože súdny exekútor musí

v príkaze na začatie exekúcie, resp. v príkaze na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy vždy určiť
jednotlivým platiteľom mzdy a iných príjmov akú časť zo základnej sumy (§ 70 Exekučného poriadku)
nemajú zrážať. Táto povinnosť je vyjadrená aj v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku,
kde Exekučný poriadok ustanovuje, aby platiteľ mzdy odo dňa doručenia príkazu na vykonanie exekúcie
zrážkami zo mzdy povinného, vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené

sumy povinnému. Zrážky zo mzdy pri viacerých platiteľoch mzdy sú určené v zmysle § 88 ods. 1
Exekučného poriadku. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že sa nestotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, podľa ktorého môže súdny exekútor vydať takýto príkaz len pri vydávaní exekučného
príkazu,žalovanávovyjadreníkodvolaniužalobkyneuviedla,žezodôvodneniaodvolanímnapadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súdny exekútor má povinnosť určiť, aké časti základnej

sumy nemajú platitelia mzdy alebo iného príjmu povinného zrážať už pri nariadení exekúcie, t. j. pri
vydaní príkazu na začatie exekúcie. Zdôraznila, že žalobkyňa by si nemala účelovo (t. j. vytrhnutím z
kontextu) vykladať jednotlivé vety odôvodnenia rozsudku, pretože takýto spôsob výkladu je nekorektný
a právne neudržateľný. Odôvodnenie rozsudku tvorí jeden celok a podľa toho ho treba aj vnímať a
chápať. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ustanovenie § 22 ods.

2 Exekučného poriadku, tak podľa názoru žalovanej z § 22 ods. 2 Exekučného poriadku jednoznačne
vyplýva, že exekútor nemôže poveriť koncipienta na vydanie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu
na začatie exekúcie a exekučného príkazu. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa
nepreskúmateľnostirozsudkusúduprvejinštancie,žalovanávovyjadreníkodvolaniužalobkyneuviedla,
že súd prvej inštancie sa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými

spornými otázkami a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku poskytuje výroku rozsudku
skutkovú a právnu oporu, čím je naplnené právo na súdnu ochranu a rozsudok je plne preskúmateľný.
Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil; zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že pokiaľ žalovaná vo svojom vyjadrení
poukazuje na ustanovenie § 66 ods. 1 a § 88 ods. 1 Exekučného poriadku je potrebné uviesť, že príkaz
na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy sa vzťahuje
na všetky mzdy povinného, aj keď ich poberá súčasne od viacerých platiteľov mzdy. To znamená,že ak už bol raz na mzdu povinného u jedného platiteľa mzdy vydaný príkaz na začatie exekúcie
alebo exekučný príkaz, vzťahuje sa aj na mzdy povinného u každého ďalšieho platiteľa mzdy bez
toho, aby exekútor musel vydávať nový príkaz. Z uvedeného potom vyplýva, že súdny exekútor nie je

povinný vydať nový príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz v prípade, ak povinný poberá mzdu
od ďalšieho platiteľa mzdy, ale postačí mu doručiť len rovnopis týchto príkazov. Ak v zmysle vyššie
uvedeného nemá súdny exekútor povinnosť vydať nový príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz,
nemusí byť potom súčasťou príkazu na začatie exekúcie príkaz v zmysle § 88 ods. 1 Exekučného
poriadku, t. j. „príkaz, aby platiteľ mzdy pri vykonávaní zrážok zo mzdy neprihliadal na základnú sumu

v zmysle § 70 ods. 1 Exekučného poriadku“. Takýto príkaz potom nemusel byť súčasťou príkazu na
vykonanie exekúcie, ale mohol byť vydaný aj ako samostatný príkaz, ktorým sa platiteľovi mzdy určí,
akým spôsobom má vykonávať zrážky zo mzdy povinného. V uvedenej súvislosti žalobkyňa uviedla, že
podmienkou takéhoto postupu je, aby rovnopis príkazu na začatie exekúcie, príp. exekučný príkaz bol
platne vydaný, t. j., aby „ten, kto bol označený ako prvý platiteľ mzdy ním skutočne bol v čase vydania
tohto príkazu“. Zdôraznila, že ak tieto príkazy boli platne vydané, čo žalovaná nespochybňuje, mohol

poverený exekútorský koncipient vydať následne príkaz v zmysle § 88 ods. 1 Exekučného poriadku,
nakoľko tento nie je ani príkazom na začatie exekúcie a ani exekučným príkazom. V závere vyjadrenia
k vyjadreniu žalovanej žalobkyňa opätovne navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne žalovaná zopakovala svoje argumenty uvedené vo vyjadrení k
odvolaniu a navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom

ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 CSP (a contrario) a
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

10.Zobsahuodvolaniavyplýva,žežalobkyňavodvolanínamietala,žekonaniemáinúvadu,ktorámohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - konkrétne namietala nepreskúmateľnosť odvolaním
napadnutého rozsudku okresného súdu, ďalej že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci a že
rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to najmä pokiaľ ide
o interpretáciu ustanovenia § 22 ods. 2 a ustanovenia § 88 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s
ustanovením § 70 Exekučného poriadku.

11. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietanú nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku
okresného súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3
Cdo 225/2012 z 10. 01. 2013, kde najvyšší súd uvádza: „ Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti
rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených zákonom.“ V uvedenej súvislosti

poukazuje ďalej odvolací súd na znenie v čase vydania odvolaním napadnutého rozsudku platného a
účinného ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, kde sa uvádza: „ V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil“. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza, že predmetné odôvodnenie má všetky náležitosti
ustanovené zákonom. Okresný súd v ňom reaguje na všetky relevantné skutkové a právne otázky,
ktoré majú pre rozhodnutie vo veci podstatný význam. Obsahuje presvedčivé argumenty, z ktorých súd
pri svojich záveroch vychádzal, pričom jasne a zreteľne vysvetlil z akých dôvodov žalobu zamietol.

Odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za nepreskúmateľné,
nepresvedčivé, arbitrárne, svojvoľné, či také, ktorého výrok by nemal oporu v odôvodnení alebo by s
odôvodnením vytváral logický rozpor.

12. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobkyňa v odvolaní namietala tiež, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP).
Uvedenú odvolaciu námietku možno považovať za opodstatnenú len v tom prípade, keď súd prvej
inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania zoberie do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli, alebo neprihliadne na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Nesprávne skutkovézistenia môžu byť tiež výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov; za skutkové zistenia, ktoré
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý
nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z procesného predpisu. V čase vydania odvolaním napadnutého

rozsudku bolo platné a účinné ustanovenie § 132 OSP ods. 1,2 OSP ( ktorému zodpovedá ustanovenie
§ 191 ods. 1,2 CSP), podľa znenia ktorého „súd hodnotí dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo“. Žalobkyňa v odvolaní vo
vzťahu k uvedenej odvolacej námietke neuviedla v čom konkrétne súd prvej inštancie pri hodnotené
dôkazov, ktoré predchádzalo jeho skutkovým záverom pochybil, ani to v čom konkrétne sú skutkové

zistenia súdu prvej inštancie nesprávne, pričom opodstatnenosť uvedenej odvolacej námietky nevyplýva
ani zo samotného procesného postupu súdu prvej inštancie predchádzajúceho vydaniu odvolaním
napadnutéhorozhodnutia.Vuvedenejsúvislostipoukazujeodvolacísúdnatúskutočnosť,žepopoučení
v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 OSP na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 27. 4.
2016 (č. l. 89 spisu) žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že „všetky dôkazy
boli predložené, nemá viac návrhov na doplnenie dokazovania“, čo znamená, že súdu prvej inštancie

nemožno vytknúť ani to, že by v dôsledku nevykonania niektorého z navrhnutých dôkazov nesprávne,
či neúplne zistil skutkový stav veci.

13. Ani námietku žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci nemožno považovať za
opodstatnenú. Zo skutočností, ktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané bolo zrejmé

(čo žalobkyňa v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnila), že v čase vykonávania exekúcie súdnou
exekútorkou Mgr. Lujzou Michalovičovou bola povinná zamestnaná u žalovanej, u ďalšieho platiteľa
mzdyazároveňpoberalaajstarobnýdôchodok,ktorýjevzmysleustanovenia§89Exekučnéhoporiadku
potrebné považovať za tzv. iný príjem, z ktorého boli vykonávané zrážky vo výške 22,82 € v rámci inej
exekúcie. Okresný súd preto správne ustálil, že za daných skutkových okolností mal opodstatnenie

postup podľa ustanovenia § 88 ods. 1 Exekučného poriadku. Z obsahu spisu je zrejmé, že potom čo
dňa 28. 12. 2011 vydala súdna exekútorka Mgr. Lujza Michalovičová so sídlom Exekútorského úradu vo
Zvolene príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a tiež a príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami
zo mzdy (č. l. 5 a 6 spisu), vydal v ten istý deň exekútorský koncipient Mgr. Pavol Zuzčák Príkaz,
ktorým prikázal žalovanej vykonávať zrážky zo mzdy tak, že „nebude prihliadať na základnú sumu,

ktorá sa povinnej nesmie zraziť v zmysle § 70 Exekučného poriadku“, napriek tomu, že na vydanie
takéhoto príkazu nebol v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 Exekučného poriadku (tak ako správne uviedol
okresný súd) oprávnený. Za daných skutkových a právnych okolností posúdil okresný súd správne
predmetný príkaz ako nulitný právny akt s tým, že nedodržaním postupu v ňom prikázaného („že
žalovaná ako platiteľ mzdy povinnej nebude prihliadať na základnú sumu, ktorá sa povinnej nesmie

zraziť v zmysle § 70 Exekučného poriadku) sa žalovaná nedopustila v žalobe vytýkaného pochybenia,
preto súd prvej inštancie správne ustálil, že žaloba na zaplatenie sumy 484,53 € s prísl. podaná voči nej,
je neopodstatnená. V kontexte s uvedeným právnym záverom okresného súdu sa javí ako nadbytočná
argumentácia žalovanej o tom, že v prebiehajúcich exekúciách sa bežne vyskytuje jav, keď povinný
má v čase vydania príkazu na začatie exekúcie a príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy

jedného platiteľa mzdy a až následne sa zamestná u ďalšieho platiteľa mzdy, prípadne mu vznikne
nárok na dôchodok, čo odôvodňuje postup spočívajúci v doručení rovnopisov už vydaných vyššie
uvedených príkazov a samostatného príkazu upravujúceho postup v zmysle § 88 ods. 1 Exekučného
poriadku, pretože vzhľadom na fakt, že predmetný príkaz (vydaný exekútorským koncipientom) bol
vydaný v ten istý deň ako vydala súdna exekútorka Príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a

Príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy (28. 12. 2011), takáto argumentácia (aj keby bola
spôsobilá spochybniť záver okresného súdu, čo z vyššie uvedených dôvodov spôsobilá nie je), stráca
svoje opodstatnenie. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že podstata sporu nie je v tom, či v prípade
zistenia ďalšieho platiteľa mzdy, prípadne iného príjmu povinného je potrebné vydávať ďalší príkaz na
začatie exekúcie a na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, alebo či stačí doručiť ďalšiemu platiteľovi

mzdy, prípadne iného príjmu povinného rovnopis už vydaných príkazov, ale v tom, že exekútorský
koncipient nie je oprávnený vydať príkaz, v ktorom určí akú časť zo základnej sumy vyplývajúcej z
ustanovenia § 70 Exekučného poriadku nemá ten ktorý platiteľ mzdy zraziť zo mzdy povinného (nie že
nemá na základnú sumu prihliadať ako nesprávne argumentovala žalobkyňa v odvolaní a vo vyjadrení
k vyjadreniu žalovanej), pretože vykonanie tohto úkonu exekútorskej činnosti pri správnom výklade

ustanovenia § 88 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení so správnym výkladom ustanovenia § 22
ods. 2 Exekučného poriadku prináleží len súdnemu exekútorovi, nakoľko príkaz na vykonanie exekúcie
zrážkami zo mzdy, tzv. exekučný príkaz, s ktorým určenie akú časť zo základnej sumy vyplývajúcej z §
70 Exekučného poriadku nemajú jednotliví platitelia mzdy či iného príjmu povinného zo mzdy povinnéhoči iného príjmu povinného (v prípade, že sú viacerí) zrážať, môže vydať len súdny exekútor, exekútorsky
koncipient na vydanie exekučného príkazu nie je podľa ustanovenia § 22 ods. 2 Exekučného poriadku
oprávnený.

14.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku; o výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).