Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217200755
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8217200755.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: B.. T. I., Q. A. A. A. G. Z., T..
C.Ž. X, proti žalovanému: Z. C., G..: XX.XX.XXXX, K. K., Q.. A. XXXX/X, o zaplatenie 546,49 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 7C/7/2017-69 zo dňa
9. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti t. j. v bodoch II., III..

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom rozhodol o zaplatenie 546, 49 eura

s príslušenstvom tak, že:

I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 401, 25 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05% ročne od 23.03.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eura spojenú s
uplatnením pohľadávky v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho poplatku v rozsahu 47%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, že žalobca sa žalobou doručenou
tunajšiemusúdudňa03.02.2017domáhalvočižalovanémuzaplateniasumy546,49euraspolusúrokom
z omeškania vo výške 8,05% ročne od 23.03.2015 do zaplatenia paušálnej náhrady výdavkov spojených
s uplatneným pohľadávky v sume 40,- eura a náhrady trov konania.

3. Na základe tvrdených a predložených dôkazov považoval súd prvej inštancie za preukázané, čo
aj uviedol vo svojom rozhodnutí, že žalovaný C. W. A..P..U.. nedisponuje majetkom, ktorý by bol
postihnuteľný exekúciou a dobrovoľne svoj záväzok voči žalobcovi nezaplatil. Žalovaný ako správca
vkladuručíveriteľomC.W.A..P..U..zasplneniedlhuvočiveriteľom,akurobiltakévyhlásenieoúkladedo
spoločnosti pri jej založení z ktorého je zrejmé, že uviedol vyššiu sumu než je splatená. O výške rozdielov
medzi tým, čo prehlásil a výške, ktorá bola skutočne splatená, ručí zo zákona. Žalobca žalovaného

potom, čo C. W. A..P..U.. svoj dlh nezaplatila, vyzval žalovaného na splnenie podľa § 60 Obchodného
zákonníka, ale bezvýsledne. Z účtovných závierok a vyjadrenia súdneho exekútora bolo preukázané,
že C. W. A..P..U.. nevlastní žiaden majetok, teda ani sumu 5.000,- eur, ktorá by mala byť vložená na
základné imanie pri založení C. W. A..P..U... Je tak zrejmé, že žalovaný urobil vyhlásenie o vklade avšakpeňažné prostriedky v sume 5.000,- eur na účet C. W. A..P..U.. neprijal. Podľa potvrdenia súdneho
exekútora C. W. A..P..U.. nemá žiaden majetok, teda ani sumu 5.000,- eur. Žalovaný potom zo zákona
ručí do tejto výšky veriteľom C. W. A..P..U.., a vzhľadom na to je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 384,75

eur z titulu pohľadávky za schváleného zmieru. K pohľadávke patrí aj jej príslušenstvo, teda náklady
spojené s jej uplatnením. Žalobca preukázateľne zaplatil súdny poplatok zo žiadosti o udelenie povolenia
na vykonanie exekúcie v sume 16,50 eur. K zastaveniu exekúcie podľa vyjadrenia žalobcu ešte nedošlo,
pretoaninebolorozhodnutéovýšketrovexekúcie,ktorébudemusieťžalobcanahradiť.Tátopohľadávka
ešte nevznikla, preto sa žalobca nemôže úspešne domáhať jej zaplatenia v tomto konaní. Rovnako

takto čo do trov právneho zastúpenia, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako advokát nemôže sám
sebe poskytovať právne služby. Zastupovanie advokátom sa realizuje na princípe mandátnej zmluvy,
kde jedna osoba sa zaväzuje druhej na jej účet za odplatu vykonať právne úkony alebo zariadiť nejakú
činnosť. Žalobca nemôže v tomto právnom vzťahu vystupovať ako mandát i mandatár. Bol by voči
sebe oprávnený a zároveň povinný. Zaplatenia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní sa preto
nemôže úspešne domáhať. Súd preto vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 401,25 eura t.j. 284,75

eura + 100,- eura + 16,50 eura spolu s úrokom z omeškania 8,05% ročne od 23.03.2015 do zaplatenia.
Žalobca má nárok aj na zaplatenie sumy 40,- eur titulom paušálnej náhrady nákladov a vo zvyšku preto
súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP pričom súd priznal strane
náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci a po prepočte súd prvej inštancie ustálil pomer
úspechu žalobcu na 47%. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie včas žalobca, a to proti výrokom II. a III.. V
odvolaní uviedol, že rozhodnutie vo výroku I. považuje za spravodlivé vo vzťahu k výroku o náhrade
trov premietnuté do výroku II. a III. sa žalobca domnieva, že súd vychádza z nesprávneho právneho

posúdeniaveci.Súdsvojerozhodnutieonepriznanienáhradytrovodôvodniltým,žežalobcanemánárok
na náhradu trov konania z dôvodu, že je advokát, a teda sám sebe nemôže poskytovať právne služby.
Zastupovanie advokátom sa realizuje na princípe mandátnej zmluvy, kde jedna osoba sa zaväzuje
druhej na jej účet za odplatu vykonávať procesné úkony alebo zriadiť nejakú činnosť. Žalobca nemôže
vystupovať v tomto vzťahu ako mandatár i mandát. Bol by voči sebe zároveň povinný aj oprávnený.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie ako ďalej uviedol žalobca, vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pričom súd aplikoval na posúdenie uplatnenej náhrady trov konania zo strany žalobcu
hmotnoprávne predpisy, ktoré sami o sebe upravujú vnútorný vzťah medzi klientom a advokátom.
Žalobca ďalej uviedol, že vzťah advokát - klient sa nie len alebo nie bezvýhradne riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Vzťah žalobcu a jeho osoby ako povereného advokáta

zastupovaním v konaní sa má posudzovať podľa procesnoprávnych predpisov, pričom ide o vzťah
účastníka konania a jeho advokáta navonok. V zmysle ustanovení § 24 a § 25 O.s.p. (Občiansky súdny
poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré sa transformovali do ustanovení § 89 CSP, strana sa môže
daťvkonanízastupovaťzástupcom,ktoréhosizvolí,pričomzvolenýzástupcasanemôžedaťzastúpiťak
osobitný zákon neustanovuje inak. V zmysle citovaného ustanovenia, každá strana vrátane strany, ktorá

máprávnickévzdelaniealeboadvokátskupraxjeoprávnenádaťsazastúpiť.Zvoleniezástupcujevplnej
kompetencii zastúpeného účastníka konania. Odôvodnenie súdu nemá oporu v zákone - CSP. Rovnako
ani predchádzajúci poriadok - O.s.p. nevylučuje žiadnym spôsobom zastupovanie vlastnou advokátskou
kanceláriou. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.10.2013 sp.
zn. 3Mcdo30/2020. Žiadal preto, aby súd rozhodol autoremedúrou a plne vyhovel odvolaniu žalobcu

a priznal náhradu trov konania nielen v časti súdneho poplatku. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd
zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovení § 388 CSP a priznal náhradu trov konania
v časti trov právneho zastúpenia, alternatívne, aby vo veci zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, Zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP.7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné:

8. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo výroku rozhodnutia v
bode III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho poplatku v rozsahu 47%,

pričomtentovýroksúduprvejinštancienezodpovedáodôvodneniuvbodoch21,22,23a24 uvádzaných
vrozsudku.Budepretobezďalšiehovhodnejšie abysúdprvejinštancietentovýrokvbodeIII.opravilato
opravnýmuznesením,ktorýmsúdprvejinštancieopravíIII.výroksvojho rozhodnutiatak,ženerozhodne
o súdnom poplatku, ale o trovách konania. Odvolací súd preto postupoval tak, že bez vrátenia veci na
opravu tohto rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože vychádzal zo skutočnosti, že
ide iba o chybu v písaní a že žaloba vo zvyšku bola zamietnutá dôvodne. Aj odvolací súd vychádzal zo

situácie, že k zastaveniu exekúcie ešte nedošlo a nebolo ešte rozhodnuté o výške trov exekúcie, ktoré
bude musieť žalobca nahradiť. Sám žalobca vo svojom podaní doručenou súdu dňa 05.06.2017 uviedol,
že pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti obchodnej spoločnosti KDK GROUP s.r.o. vzniknú
preukázateľné náklady žalobcovi, a preto žalobca požiadal súd, aby mu bol priznaný aj tento uplatnený
nárok. Odvolací súd sa preto stotožňuje s výrokom súdu prvej inštancie v tejto časti a poukazuje, že

nárok žalobcu v tejto časti ešte nevznikol, v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie ešte nebol
dôvodný, preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak tento nárok žalobcu zamietol.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym
skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 CSP,
odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch
na ne odkazuje.

10. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobcom, a po ich preskúmaní
dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného skutkového i právneho stavu.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol. Úspešný žalovaný náhradu trov konania
si neuplatnil, a preto odvolací súd vyslovil, že sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).