Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 11, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27Csp/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617200212
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Žigo

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1617200212.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudcom JUDr. Rastislavom Žigom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: A., proti žalovanej: S., o
zaplatenie: 397,55€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 317,55€ spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne
zo sumy 100,09€ od 24.01.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 116,67€
od 22.02.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 100,79€ od 22.03.2014 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 59,76% voči žalovanej, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.01.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 397,55€ spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 100,09€ od 24.01.2014 do zaplatenia,
úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 122,67€ od 22.02.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania
5,25% ročne zo sumy 116,79€ od 22.03.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy

58€ od 24.04.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2.Svojužalobuodôvodniltým,žezmluvouopostúpenípohľadávokzodňa22.09.2015postúpilpostupca
Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Uviedol, že postupca uzatvoril
dňa 19.09.2013 so žalovanou zmluvu o pripojení č. XXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník postupca mal poskytnúť žalovanej

elektronické komunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo
Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa mala zaviazať zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby
cenu stanovenú v zmluve a Cenníku. Uviedol, že postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté
telekomunikačné služby v súlade s platným cenníkom. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry,
pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach č. XXXXXXXXXX na sumu 100,09€
splatnú dňa 23.01.2014, č. XXXXXXXXXX na sumu 122,67€ splatnú dňa 21.02.2014, č. XXXXXXXXXX
na sumu 116,79€ splatnú dňa 21.03.2014, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 58,00€ splatnú dňa

23.04.2014. Poukázal na to, že pohľadávka žalobcu nebola do dňa podania žaloby uhradená.

3. Súd žalovanej doručoval výzvu na vyjadrenie k žalobe spolu s rovnopisom žaloby, príloh a poučenia o
procesných právach a povinnostiach na adresu uvedenú v žalobe. Zásielka sa súdu z pošty vrátila dňa02.10.2017 ako nedoručená s tým, že žalovaná je na danej adrese neznáma. Súd požiadal o doručenie
žaloby žalovanej príslušné Obvodné oddelenie Policajného zboru v P., ktoré dňa 19.10.2017 súdu
oznámilo, že vykonané pokusy o doručenie zásielky žalovanej boli neúspešné. Zistili, že žalovaná je od

21.05.2014 evidovaná ako bezdomovec s pobytom v obci Zohor, avšak zdržuje sa v meste Bratislava
na neznámom mieste. Súd vykonal šetrenie prostredníctvom Sociálnej poisťovne, pričom nezistil žiadne
údaje, ktoré by mohli pomôcť pri doručovaní žaloby a zisťovaní pobytu žalovanej. U žalovanej nie je údaj
o tom, že by bola zamestnaná. Súd následne vykonal doručenie žaloby prostredníctvom obce S., pričom
obecný úrad obce S. dňa 18.01.2018 súdu oznámil, že oznámenie o doručovanej písomnosti vyvesili na

úradnej tabuli ako aj na internetovej stránke. Žalovaná si zásielku neprevzala ani prostredníctvom obce
S.. Súd dňa 19.12.2017 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
súdu, pričom uplynutím 15 dní od zverejnenia sa žaloba považuje za doručenú žalovanej.

4. Žalobca zastúpený právnym zástupcom na výzvu súdu dňa 25.05.2018 doručil súdu písomné
podanie v ktorom sa vyjadril k uplatnenému poplatku za odpojenie. Uviedol, že žalovaná uzatvorila s

pôvodným veriteľom dňa 19.09.2013 dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorých predmetom
bolo poskytovanie služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe podpísaných
zmlúv, pôvodný veriteľ poskytol žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v zmluvách za
podmienok stanovených v zmluvách a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pôvodný veriteľ
vystavilžalovanejfaktúruč.XXXXXXXXXX sosplatnosťou23.01.2014nasumu130,09€,ktorúžalovaná

uhradilaibačiastočnevovýške30,00€.Ďalejvystavilpôvodnýveriteľžalovanejfaktúruč.XXXXXXXXXX
a XXXXXXXXXX, ktoré žalovaný tiež neuhradil. Následne pôvodný veriteľ vystavil žalovanému faktúru
č. XXXXXXXXXX na sumu 58,00€, splatnú dňa 23.04.2014, v ktorej vyúčtoval v súlade s Obchodnými
podmienkami a platným cenníkom poplatok za odpojenie pre dve telefónne čísla žalovanej v celkovej
výške 58,00€ ( 2 x 29,00). Poukázal na to, že žalovaná predmetnú faktúru neuhradila. Žalobca

argumentoval čl. 4 bodom 4.2, písm. d), čl. 7 bod 7.7, čl. 7 bod 7.12, čl. 13, bod 13,5 Všeobecných
obchodných podmienok. Tvrdil, že všetky poplatky účtované pôvodným veriteľom boli účtované podľa
platného cenníka. Tvrdil, že tieto sú schvaľované Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a
poštových služieb. Taktiež tvrdil, že žalovaná si prevzala Všeobecné podmienky a Cenník pri podpise
zmluvy Podľa žalobcu paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje

náhradu administratívnych monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných
záväzkov a to náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo
písomnou urgenciou dlžníka. Výšku poplatku mal generovať a upraviť pôvodný veriteľ na základe
interných kalkulácií všetkých nákladov, ktorá sa odvíja zo všetkých nákladových položiek vynakladaných
a spojených s jednotlivými úkonmi. Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu.

5. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 11.05.2018.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: zmluvami o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 19.09.2013 s účastníckym číslom XXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXX, Všeobecnými
podmienkami O2, Cenníkom O2 Fér, faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, výzvou k úhrade zo dňa 12.10.2015, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa
12.10.2015, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3015 a zistil nasledujúci skutkový stav veci.

8. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o.) ako poskytovateľ a žalovaná
ako účastníčka - fyzická osoba nepodnikateľka uzatvorili dňa 19.09.2013 dve zmluvy o poskytovaní
verejnýchslužiebpodľa§44zákonač. 351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách.Nazákladetýchto
zmlúv sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej služby elektronickej komunikácie k

SIM kartám č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXXXXXX s programami služieb O2 Paušál.
Za poskytnuté služby vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 130,09€ splatnú dňa
23.01.2014, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 122,67€ + 100,09€ za neuhradenú predchádzajúcu
faktúru, t.j. spolu 222,76€, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 116,79€ + neuhradené faktúry vo výške100,09€ a 122,67€, t.j. spolu 339,55€, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 58,00€ + za neuhradenú
faktúru sumu 116,79€, t.j. spolu 174,79€.

9. Žalobca si vo faktúre č. XXXXXXXXXX uplatnil aj upomienku vo výške 6,00€, vo faktúre č.
XXXXXXXXXX si uplatnil taktiež upomienku vo výške 6,00€ a poplatok za obmedzenie služieb vo výške
10,00€ a vo faktúre č. XXXXXXXXXX si uplatnil sumu 58,00€ titulom poplatku za odpojenie.

10. Žalovaná podľa nesporného tvrdenia žalobcu uhradila iba z faktúry č. XXXXXXXXXX pred začatím

sporu sumu 30,00€ a žiadne iné plnenia žalobcovi neposkytla. Predmetom konania je nárok žalobcu
na zaplatenie ceny poskytovaných verejných elektronických služieb ako aj uplatňovaných poplatkov pre
porušenie zmluvných povinností žalovanou.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3015 zo dňa 22.09.2015 bola žalovaná pohľadávka postúpená
z postupcu O2 Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava na postupníka - žalobcu.

12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku

dňu uzatvorenia zmlúv o poskytovaní verejných služieb, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa
podnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnépripojeniekverejnejsietialeboposkytovaťpríslušnéslužby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní

verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

14. Podľa § 43 ods. 1 písm. c) (1) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení

účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv o poskytovaní verejných služieb, podnik má právo na úhradu za
poskytnutú verejnú službu.

15. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmlúv o poskytovaní verejných služieb, účastník je povinný a) používať verejnú službu

v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky
osobitných predpisov.

16. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmlúv o poskytovaní verejných služieb, ak je napriek písomnej výzve podniku
účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku,
môžepodnikpostúpiťsvojupeňažnúpohľadávkuzodpovedajúcutomutopeňažnémuzáväzkupísomnou
zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte

pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o
záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

17. Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv o

poskytovaní verejných služieb, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.18. Podľa § 53 ods. 1, 2,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv o
poskytovaní verejných služieb, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv o
poskytovaní verejných služieb, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv o poskytovaní
verejných služieb, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv o

poskytovaní verejných služieb, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv o
poskytovaní verejných služieb, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

23.Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.vzneníplatnomod01.02.2013,výškaúrokovzomeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Súd uzatvorené zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.09.2013 posúdil ako
spotrebiteľské zmluvy v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že právny
predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení týchto zmlúv konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle

§ 43 citovaného zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalovaná pri uzatváraní a
plnení zmlúv o poskytovaní verejných služieb nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, vystupovala ako spotrebiteľ - fyzická osoba nepodnikateľ v zmysle § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka a účastník podľa § 43 zákona č. 351/2011 Z.z.. Žalovaná okrem výberu
programu služieb a svojho podpisu na zmluve žiadnym spôsobom neparticipovala na koncipovaní

uzatvorených zmlúv. Išlo o právnym predchodcom žalobcu pripravené zmluvné typy - typové zmluvy
uzatvárané so spotrebiteľmi bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu spotrebiteľom.

25. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové, či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom
rovnakom predmete plnia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov

s tým, že dodávateľ ako právny predchodca žalobcu zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto
zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Vzhľadom na uvedené, predmetné zmluvy spadajú
pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a vnútroštátnej úpravy tvorenej
Občianskym zákonníkom a zákonom o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o poskytovaní verejných služieb

ako aj predložené Všeobecné podmienky a Cenník nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ako už súd
konštatoval obsah zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ako aj všeobecné podmienky a Cenníky boli
vopred pripravené a dané dodávateľom bez možnosti žalovanej privodiť pre seba akúkoľvek zmenu.26. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou rady č. 93/13/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom toho,
aby mohol ovplyvniť ich obsah.

27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba čiastočne. Je

nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dve zmluvy o poskytovaní verejných
služieb. Právny predchodca žalobcu sa zaviazal zriadiť žalovanej potrebný prístup k verejnej telefónnej
sieti a sprístupniť jej s tým súvisiace služby a žalovaná bola povinná platiť cenu za poskytnuté služby
podľa platného cenníka. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby, ktorých cenu v zmysle
tarify vyúčtoval faktúrami. Žalovaná si však povinnosť uhradiť faktúry za poskytnuté služby poskytované
v súlade s predmetnou zmluvou nesplnila riadne a v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými jej boli

účtované poplatky a hovorné za užívanie služieb v sieti žalobcu v dôsledku čoho jej vznikol nedoplatok,
ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní. Súd na základe vyššie uvedeného priznal žalobcovi nárok
z vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 100,09€ ( na predmetnej faktúre bola uvedená suma
130,09€, pričom žalobca uviedol, že žalovaná z tejto sumy pred začatím sporu uhradila 30,00€.), z
vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX súd priznal žalobcovi sumu 116,67€ ( uplatnených 122,67€ mínus

účtovaná upomienka vo výške 6,00€), z faktúry č. XXXXXXXXXX na základe ktorej si žalobca uplatňoval
sumu 116,79€, súd priznal žalobcovi sumu 116,79€ mínus fakturovaný poplatok za obmedzenie služieb
vo výške 10,00€ a mínus upomienku vo výške 6,00€, t.j. sumu 100,79€. Súd poslednú uplatnenú faktúru
č. XXXXXXXXXX na sumu 58,00€ z titulu poplatku za odpojenie vyhodnotil ako nedôvodnú v celom
rozsahu a toto plnenie žalobcovi nepriznal. Súd teda celkovo priznal žalobcovi 100,09€ + 116,67€ +

100,79€ = 317,55€.

28. Tým, že žalovaná nedodržala lehotu splatnosti jednotlivých faktúr, v lehote splatnosti vystavené
faktúry nezaplatila, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj
úrok z omeškania, podľa § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a to odo

dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, t.j. od 24.01.2014, 22.02.2014 a 22.03.2014,
pričom výška úrokovej sadzby v čase omeškania bola vo výške 5,25%.

29. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úhradu časti faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 6,00€ ako poplatku
za upomienku a taktiež časti faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 6,00€ z titulu poplatku za upomienku.

Súd v konaní nemal preukázané, že takúto službu právny predchodca žalobcu skutočne poskytol, t.j.
či skutočne bola upomienka v zúčtovacom období vystavená a žalovanej aj zaslaná a preto súd v tejto
časti žalobu o zaplatenie sumy celkom 2 x 6,00€ i spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal
súdu zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké reálne
náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol

žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania
spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Má charakter zmluvnej
pokuty, ktorá však nebola individuálne dojednaná. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň
považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka a vyhodnotiť
ho aj ako neprijateľnú podmienky, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.

30. Súd taktiež nepriznal žalobcovi ani nárok na úhradu časti faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške
10,00€ ako poplatku za obmedzenie služieb a nepriznal žalobcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX uplatnenú
sumu 58,00€ z titulu poplatku za odpojenie. Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
vznik záväzku žalovanej hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky tak, ako ich uplatnil žalobou a teda

neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku
poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť
výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k obmedzeniu
služby poskytovanej právnym predchodcom žalobcu ani k jej odpojeniu, aké náklady mu v súvislosti s
vykonaním takéhoto úkonu vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná. O dôkaznej
povinnosti bol žalobca riadne poučený. Žalobca teda nepreukázal nárok na tieto poplatky, neuniesol
ani dôkazné bremeno o správnosti vyrúbenia týchto poplatkov, ani nepreukázal, že skutočne došlo k
takýmto službám.31. Okrem toho v spotrebiteľských vzťahoch nemožno aplikovať vyberanie poplatkov od spotrebiteľa
za úkony, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, ale výlučne v záujme dodávateľa, aj v prípade, keď sú

tieto poplatky uvedené v cenníku služieb. Z pohľadu súdu obmedzenie služby a odpojenie nemožno
považovať za službu, z ktorej by mala žalovaná určitý prospech a teda bola by za ňu povinná platiť.
Obmedzenie služby a odpojenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu, nie
službou v prospech žalovanej a preto súd aj v tejto časti žalobu i spolu s príslušenstvom zamietol.
Súd je toho názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť

prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný poplatkami len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto
na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje
preto, že právny predchodca žalobcu, resp. žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v
súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na
dodávateľa, ktorý pripraví obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby
bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní ako sú poplatky.

Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa
za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa
( tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských
vzťahoch).Uvedené súd konštatuje aj z toho dôvodu, že zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve
o poskytovaní verejných služieb týkajúcich sa predmetných poplatkov považuje súd za neprijateľné

zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
a to v neprospech spotrebiteľa.

32. Na základe všetkých uvedených skutočností, súd nárok žalobcu v časti týkajúcej sa poplatku za
obmedzenie služieb vo výške 10€ a poplatkov za odpojenie v celkovej výške 58€, poplatku za upomienky

2x 6€ a úroku z omeškania z týchto poplatkov nepovažoval za dôvodný a v tejto časti ho zamietol.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný v časti žaloby
o zaplatenie istiny 317,55€, pričom v žalobe žiadal priznať sumu 397,55€. Úspech v spore bol určený
ako : 100% = 397,55€, x% = 317,55€, 100x 317,55 : 397,55 = 79,88%, potom 100 - 79,88% = 20,12%
- úspech žalovanej. A teda celkový úspech žalobcu je vo výške 79,88% - 20,12% = 59,76%. Súd teda
priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 59,76% voči žalovanej o ktorej výške súd

rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).