Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717204142
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717204142.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobkyne:
R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, C., právne zastúpená: Podhorský & Partners, s. r. o., so
sídlom Zámocká 36, Bratislava, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava , IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.

Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy vo výške
1.302,86 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k.
18Csp/14/2017-83 zo dňa 24. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.302,86

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.302,86 Eur od 14.03.2017 do zaplatenia
(výrok I.). Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Primárne sa okresný súd zaoberal žalovaným vznesenou námietkou jeho miestnej nepríslušnosti.
Uviedol, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, preto miestnu príslušnosť treba posudzovať
podľa § 19 písm. d/ CSP, v zmysle ktorého je miestne príslušným súd, v obvode ktorého má

žalobkyňa ako spotrebiteľ bydlisko. V súdenej veci ide o spotrebiteľský spor vzhľadom na charakter
nároku vzniknutého medzi stranami sporu, ktorý vychádza zo spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom
úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Keďže žalobkyňa
plnila viac, ako bolo prípustné a súladné so zákonom, od žalovaného si uplatňuje nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré v súvislosti so spotrebiteľským charakterom ich zmluvného vzťahu
na strane žalovaného vznikol. Ďalej okresný súd vychádzal zo zistenia, že v konaní, ktoré bolo na

tomto súde vedené pod sp.zn. 7C/143/14 sa riešila otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti vyššie
spomenutej zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu. V tomto rozsudku bolo
konštatované, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa bola povinná zaplatiť
žalovanému len sumu skutočne čerpanú podľa zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že žalovaný
poskytol žalobkyni sumu 1.500 Eur medzi stranami sporná nebola. Žalobkyňa vykonala úhradu nad
rámec skutočne čerpanej sumy v celkovej výške 2.802,86 Eur. Rozdiel predstavujúci sumu 1.302,86

Eur je bezdôvodné obohatenie, ktoré získal žalovaný od žalobkyne na základe plnenia bez právneho
dôvodu.

3. Námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, nepovažoval za dostatočne určitú a kvalifikovanú.
V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo nutné preukázať, kedy sa oprávnený dozvedel
o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalovaný však tieto

podstatné okolnosti v námietke premlčania neuviedol a ani nenavrhol vykonať dokazovanie o tom, kedy
sa žalobkyňa mala dozvedieť, že k bezdôvodnému obohateniu došlo. Poukázal na to, že žalobkyňasa až pri odôvodnení vyhláseného rozsudku vo veci sp.zn. 7C/143/14 dňa 29.06.2015 dozvedela,
že sumu, ktorú plnila žalovanému nad rámec poskytnutého úveru, plnila bez právneho dôvodu. Od
tohto dátumu začala plynúť premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola podaná na súde 16.03.2017, teda pred uplynutím 2-ročnej
subjektívnej premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu už nepovažoval za nutné zaoberať sa plynutím
objektívnej 10-ročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

4. O nároku na úroky z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s

§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a
žalobkyni, ktorá mala plný úspech vo veci, priznal náhradu trov proti neúspešnému žalovanému v plnom
rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že okresný
súd nesprávne vyhodnotil vznesenú námietku premlčania. Zaoberal sa ňou len v rozsahu úvah

súvisiacich s ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. subjektívnou premlčacou lehotou. Okrem
toho však existuje aj objektívna premlčacia lehota, ktorú súd bez akéhokoľvek odôvodnenia nezohľadnil.
Ďalej tvrdil, že námietka premlčania bola dostatočne určitá. Bola vznesená k požiadavke na zaplatenie
peňažnej sumy podľa skutkových okolností, ktoré boli tvrdené v žalobe a bolo povinnosťou súdu túto
námietku ako námietku právnej povahy vyhodnotiť. Za nesprávny považoval záver okresného súdu

o tom, kedy sa žalobkyňa o bezdôvodnom obohatení dozvedela. Nie je zrejmé, z akého dôvodu
uvažoval o dátume vyhlásenia rozsudku vo veci sp. zn.: 7C143/14 ako dátume, kedy sa mala o
bezdôvodnom obohatení dozvedieť, keď to mohlo byť aj skôr, napr. aj z doručenia vyjadrenia vedľajšieho
účastníka, ktorý vystupoval vo veci, kde sa neplatnosť zmluvy o úvere konštatovala. Nakoľko závery aj
samotné rozhodnutie okresného súdu vychádzajú z nedostatočného vyhodnotenia všetkých dôkazných

prostriedkov, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný mal povinnosť skutkovo vymedziť, resp. bližšie
špecifikovať, kedy došlo k omeškaniu a kedy uplynula premlčacia doba. O bezdôvodnom obohatení sa

dozvedela pri vyhlásení rozsudku vo veci vedenej na Okresnom súde v Martine pod sp.zn. 7C/143/2014.
Začiatok plynutia premlčacej doby je treba ustáliť dňom 29.06.2015 a žalobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia podala dňa 14.03.2017, teda včas v rámci subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby.
Úmysel žalovaného obohatiť sa na jej úkor možno odvodiť z použitia nepriateľných zmluvných
podmienok a určenia neprimerane vysokej ceny úveru. Konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak

ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia, minimálne s nepriamym úmyslom získať
majetkový prospech.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov
podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a

contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa §
391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je určená dvojitá kombinovaná premlčacia doba,
a to subjektívna, ktorá je 2-ročná a objektívna - 3-ročná, resp. 10-ročná. Ich začiatok je určený

odlišne. Zatiaľ, čo pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne fakticky vzniklo,
začiatok subjektívnej premlčacej doby sa viaže k okamihu, kedy oprávnený nadobudol vedomosť o
tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal; vyžaduje sa pritom
skutočná, preukázaná a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal

bezdôvodné obohatenie. V tomto zmysle subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy
oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých mohol odvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane
zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby mohol určiť približne výšku náhrady v
peniazoch.

9.Vposudzovanomprípadespočívabezdôvodnéobohatenienastranežalovanéhovtom,ženazáklade
neplatného právneho titulu, revolvingovej zmluvy, prijal od žalobkyne peňažné plnenie.10. Odvolateľovi možno prisvedčiť, že pred okamihom vyhlásenia rozsudku vo veci vedenej na
Okresnom súdu v Martine pod sp.zn. 7C/143/2014 si mohla žalobkyňa právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatniť, rovnako aj to, že nielen týmto okamihom mohla získať vedomosť o prijatí plnenia

žalovaným, ktoré mu poskytla na základe neplatnej zmluvy o úvere. Pre posúdenie začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby, v ktorej sa právo žalobkyne premlčuje, je preto rozhodujúce, kedy
skutočne (prípadne aj pred vydaním rozhodnutia vo veci sp.zn. 7C/143/2014) sa dozvedela o tom, že
žalovaný prijal od nej plnenie z neplatného právneho úkonu.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nie
je premlčané bez toho, že by mal k dispozícii dostatočné skutkové zistenia v súvislosti s okolnosťami
rozhodnými pri posúdení začiatku behu subjektívnej premlčacej doby, preto jeho záver o tom, že nárok
nie je premlčaný podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa neopiera o dostatočne zistený skutkový
stav veci. Okrem toho súd prvej inštancie nesprávne vyložil dôkazné bremeno v súvislosti s námietkou
premlčania. Strana sporu, ktorá uplatnila námietku premlčania, je povinná tvrdiť skutkové okolnosti

potrebné pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby a svoje tvrdenia aj doložiť dôkazmi. Rovnako
druhá strana v spore, v ktorej neprospech bola námietka premlčania vznesená, má právo tvrdiť k otázke
premlčania skutočnosti, ktoré je takisto povinná podložiť dôkazmi. Pokiaľ strana sporu uplatňujúca
námietku premlčania povinnosť tvrdenia nesplní, súd by ju mal vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení,
ktoré sú relevantné pre posúdenie právnej otázky premlčania. Iba v prípade, že tieto tvrdenia rozhodné

z hľadiska premlčania nebudú stranou, ktorá námietku vzniesla, riadne doplnené, môže vychádzať z
už vykonaných dôkazov a zo skutkového stavu, ktorý bol zistený. Potom, ak okresný súd ustálil, že
vznesená námietka premlčania je neurčitá a bez toho, aby vyzval žalobcu na jej doplnenie o uvedenie
relevantných skutočností, jeho procesný postup nebol správny. Iná by bola situácia, pokiaľ by okresný
súd ustálil, že žalovaný svoje tvrdenia o premlčaní uplatneného nároku nepreukázal. Krajský súd

sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že žalovaným vznesená námietka premlčania v odpore
proti platobnému rozkazu zo dňa 08.05.2017 (č.l. 21 a nasl. spisu) je neurčitá. Žalovaný v tomto
podaní iba konštatoval, že vznáša námietku premlčania, citoval zákonné ustanovenia a všeobecne sa
k inštitútu premlčania vyjadroval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a postup okresného súdu, krajský
súd napadnutý rozsudok zrušil. Okresný súd v ďalšom konaní vyzve žalovaného na upresnenie ním

vznesenej námietky premlčania s tým, aby uviedol rozhodné okolnosti, s ktorými spája počiatok behu
premlčacej doby (subjektívnej, resp. objektívnej) a na preukázanie svojich tvrdení predložil potrebné
dôkazy. Následne dôvodnosť takto vznesenej námietky premlčania vyhodnotí.

12. Ďalej možno prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného, že okresný súd sa s otázkou behu

objektívnej premlčacej doby nezaoberal. Obmedzil sa na konštatovanie, že nie je nutné posudzovať
plynutie10-ročnejobjektívnejpremlčacejdobyvzhľadomnaskutočnosť,žesubjektívnapremlčaciadoba
neuplynula. Vo svojich záveroch však neuviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že
na tento prípad sa vzťahu 10-ročná premlčacia doba, t.j. že k bezdôvodnému obohateniu zo strany
žalovaného došlo úmyselne. Na druhej strane však treba uviesť, že vzhľadom na neurčitosť vznesenej

námietky premlčania súd prvej inštancie nemal skutkové tvrdenia žalovaného, na základe ktorých by
mohol posudzovať uplynutie či už objektívnej 3-ročnej alebo 10-ročnej premlčacej doby. Zo vznesenej
námietky nevyplývalo, že by premlčanie uplatneného nároku žalovaný spájal s uplynutím objektívnej
3-ročnej premlčacej doby. Ako už bolo konštatované, žalovaný v tejto námietke dostatočne netvrdil
skutočnosti, od ktorých by mala začať plynúť 3-ročná objektívna premlčacia doba.

13. Krajský súd pre nesprávny procesný postup okresného súdu tento rozsudok zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom konaní okresný súd bude vychádzať zo záverov tohto
zrušujúceho uznesenia. Vyzve žalovaného na doplnenie vznesenej námietky premlčania. V prípade,
že táto námietka bude riadne doplnená, jej dôvodnosť z hľadiska uvedených skutkových tvrdení,

označených a predložených dôkazov vyhodnotí, ak doplnená nebude, môže vychádzať iba zo zisteného
skutkového stavu bez toho, že by sám z vlastnej iniciadoplňoval Vec opätovne prejedná a rozhodne, v
novom rozhodnutí zároveň rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)