Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213225994
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2213225994.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Súkromné liečebno-
výchovné sanatórium, IČO: 36 075 604, so sídlom Diaľničná 1, Senec, proti žalovaným: 1. A. S.,
narodená XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, I. Z., 2. Z. I., narodený XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XXX, V.
L., o zaplatenie sumy 42,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2. proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 9C/601/2015-64 zo dňa 9.6.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má n á r o k voči žalovaným 1., 2. na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 42,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
42,34 eur od 10.02.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 eur z titulu zaplateného
súdneho poplatku za podaný návrh, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 488, § 489, § 491 ods. 1, 2, 3
Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Vecne argumentoval tým, že z obsahu zmluvy o dobrovoľnom liečebno-výchovnom pobyte dieťaťa
zistil, že bola uzatvorená dňa 9.1.2012 medzi žalobcom a žalovanými ako rodičmi dieťaťa Z. I., nar.
X.X.XXXX. Dôvodom umiestnenia dieťaťa bolo záškoláctvo, fajčenie, alkohol, atď. Dĺžka zmluvného
vzťahu bola určená spôsobom na dobu potrebnú k dosiahnutiu účelu zmluvy, určená skupinou
odborníkov u žalobcu. Úhrada pobytu pozostávala z mesačných poplatkov vo výške 122,80 eur,
ktorá predstavovala časť nákladov spojených s pobytom dieťaťa. Zákonní zástupcovia, teda žalovaní,

sa zaviazali uhrádzať aj niektoré náklady na mimoškolské aktivity podľa skutočného čerpania na
základe mesačného vyúčtovania a tiež poplatky, napr. za testy na zistenie návykových látok u detí pri
odôvodnených podozreniach z požitia návykových látok mimo zariadenia SLVS. Z obsahu odstúpenia
od zmluvy zo dňa 9.2.2012 súd prvej inštancie zistil dôvod odstúpenia, ktorým bola dohoda o ukončení
pobytudieťaťazdôvoduodporúčaniaodbornýchpracovníkovvDetskejfakultnejnemocnicispoliklinikou
v Bratislave. Vzhľadom na to, že rodičia dieťaťa boli vyzvaní na zaplatenie dlhu, na ktorý nereagovali,
súd prvej inštancie uznal nárok za opodstatnený.

4. Súd prvej inštancie uložil neúspešným žalovaným povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi
vo výške 16,50 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh.5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal písomne odvolanie žalovaný 2.. V odvolaní uviedol, že
jeho syn Z. I., nar. X.X.XXXX, bol v tom čase rozsudkom súdu zverený do výchovy matky A. S. a on
bol zaviazaný platiť na neho výživné, vyživovaciu povinnosť si plnil riadne a včas. Dňa 9.1.2012 matke

A. S. osobne do jej rúk vyplatil polovicu sumy určenej za pobyt syna v zariadení. Žiada zaslať zmluvu
o dobrovoľnom liečebno-výchovnom pobyte, odstúpenie od zmluvy a platobný rozkaz s dôkazom, že
uvedené dokumenty podpísal.

6. K odvolaniu žalovaného 2. sa písomne vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že zmluva o

dobrovoľnom liečebno-výchovnom pobyte dieťaťa zo dňa 9.1.2016 bola osobne podpísaná zákonnými
zástupcami dieťaťa v zariadení, danú zmluvu okrem matky podpísal osobne i otec dieťaťa Z. I..

7. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 2.. Vo vyjadrení uviedol, že zmluva
o pobyte nedokazuje podlžnosti voči jeho osobe a žiadal zaslať odstúpenie od zmluvy, platobný
rozkaz prípadne iné dokumenty alebo výzvy, ktoré by preukazovali, že mal mať vedomosť, že niečo

neuhradil. Zmluva o dobrovoľnom liečebno-výchovnom pobyte dieťaťa nepreukazuje voči jeho osobe
neuhradené pohľadávky, preukazuje len skutočnosť, že svojho syna umiestnil do zariadenia. Vzhľadom
na skutočnosť, že vôbec nemal vedomosť o tom, že je dlžný určitú čiastku a že polovicu nákladov
za ubytovanie v zariadení zaplatil dňa 9.1.2012 matke syna osobne do rúk, trvá na tom, aby bol od
zaplatenia nariadenej sumy oslobodený.

8. K vyjadreniu žalovaného 2. k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Vo vyjadrení
uviedol, že zmluvou bola dohodnutá odmena za pobyt dieťaťa vo výške 122,80 eur, ktorú boli zákonní
zástupcovia maloletého povinní hradiť mesačne vopred, avšak úhradu do 31.1.2012 za mesiac február
už zákonní zástupcovia maloletého neuskutočnili. Vedomosť o povinnosti platiť za pobyt maloletého

vyplynula žalovanému 2. zo zmluvy a trvala až do času jej ukončenia, ku ktorému došlo na základe
odstúpenia zo dňa 10.2.2012. Obrana žalovaného 2. spočívajúca v nevedomosti a z nepreukázania
nároku žalobcu je neopodstatnená a bez relevancie vo vzťahu k uplatnenému nároku.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.f),h)Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmal

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na

webovejstránkesúduminimálne5dnípredjehovyhlásením(§219ods.3Civilnéhosporovéhoporiadku)
a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
(§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal
dokazovaniepotrebnénaposúdenieuplatnenéhonárokuvovecisamej,výsledkydokazovaniajednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver, keď vec i správne
právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd

odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku vo
veci samej. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie
odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.12. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní
dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná.

13. Podanou žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1., 2. spoločne a nerozdielne
zaplatiť mu sumu 42,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 42,34 eur od
10.2.2012 do zaplatenia. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní 1., 2. ako rodičia maloletého syna Z. I.,
nar. X.X.XXXX, uzavreli dňa 9.1.2012 so žalobcom Zmluvu o dobrovoľnom liečebno-výchovnom pobyte

dieťaťa, ktorej účelom bolo zabezpečenie diagnostiky a liečebno-výchovného procesu na základe
dobrovoľného rozhodnutia zákonných zástupcov alebo iných oprávnených osôb a dieťaťa s komplexnou
psychologickou, liečebno-pedagogickou starostlivosťou, vzdelávaním a výchovnou starostlivosťou v
záujme riešenia problémov dieťaťa v rozsahu činnosti SLVS. Predmetná zmluva bola uzatvorená na
dobu potrebnú k dosiahnutiu účelu zmluvy, ktorú určí skupina odborníkov SLVS podľa individuálnych
potrieb dieťaťa. Výška mesačného poplatku za pobyt syna žalovaných 1., 2. bola dohodnutá na sumu

122,80 eur so splatnosťou do konca mesiaca na nasledujúci mesiac (teda vopred) bez ohľadu na počet
dní v mesiaci strávených v zariadení. Dňa 10.2.2012 sa žalobca a žalovaná 1. dohodli na odstúpení
od predmetnej zmluvy a ukončení pobytu dieťaťa žalovaných 1., 2. z dôvodu odporúčania odborných
pracovníkov v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave.

14. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 42,34 eur s príslušenstvom za
opodstatnenýzdôvodu,žežalovaní1.,2.nezaplatili poplatokzapobytichdieťaťavzariadenízaobdobie
od 1.2.2012 do 10.2.2012. Žalovaný 2. nesúhlasil s týmto záverom súdu prvej inštancie dôvodiac, že
ich syn bol v tom čase rozsudkom súdu prvej inštancie zverený do výchovy matky - žalovanej 1. a jemu
bola uložená povinnosť platiť na neho výživné, ktorú vyživovaciu povinnosť si plnil riadne a včas a dňa

9.1.2012 žalovanej 1. do jej rúk vyplatil polovicu sumy určenej za pobyt syna v zariadení.

15. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného 2. je predmetom odvolacieho konania posúdiť,
či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

16. Zmluva je dvojstranný alebo viacstranný právny úkon, na základe ktorého dochádza k vzniku, zmene
alebo zániku súkromnoprávnych vzťahov. Vzniká konsenzom, t. j. úplným a bezpodmienečným prijatím
(akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (oferty). Zmluva je tak univerzálnou právnou skutočnosťou,
na základe ktorej dochádza k vzniku, zmene a zániku práv a povinností a zakladá relatívny záväzkový
právny vzťah medzi konkrétnymi subjektmi občianskeho práva. V dôsledku zmluvného konsenzu

vzniká medzi zmluvnými stranami zmluvné právo (lex contractus), ktorého záväznosť je pre účastníkov
zmluvy rovnaká ako plnenie povinností vyplývajúcich priamo zo zákona. Obsahom zmluvy sú tak
práva a povinnosti jej účastníkov, pričom o obsahu konkrétnej zmluvy rozhoduje autonómia vôle
účastníkov. Strany môžu uzavrieť aj zmluvu, ktorú Občiansky zákonník ako zmluvný typ nepozná, tzv.
nepomenovanú zmluvu. Prirodzeným spôsobom zániku zmluvy je popri odstúpení a výpovedi, zrušenie

zmluvy na základe dohody účastníkov; takýmto spôsobom môže zmluva zaniknúť kedykoľvek.

17. V súdenom spore nebolo sporným, že strany uzavreli písomnou formou nepomenovanú zmluvu
podľa Občianskeho zákonníka (§ 51 Občianskeho zákonníka), ktorej obsahom bol súhrn subjektívnych
práv a povinností navzájom si zodpovedajúcich, pričom povinnosti žalobcu zabezpečiť diagnostiku

a liečebno-výchovný proces dieťaťa žalovaných 1., 2. s komplexnou psychologickou, liečebno-
pedagogickou starostlivosťou, vzdelávaním a výchovnou starostlivosťou v záujme riešenia problémov
dieťaťa zodpovedala povinnosť žalovaných 1., 2. platiť mesačný poplatok za pobyt ich syna v zariadení.
Rovnako nebolo sporným, že žalobca a žalovaná 2. sa písomne dohodli na ukončení pobytu dieťaťa v
zariadení. Žalobca žiadal v konaní o zaplatenie poplatku za pobyt dieťaťa v zariadení za pomernú časť

mesiaca február 2012. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že si riadne plnil vyživovaciu povinnosť
k synovi a polovicu sumy určenej na pobyt zaplatil do rúk matky ich syna, teda do rúk žalovanej.
V preskúmavanom prípade bolo predmetom záväzkového vzťahu medzi stranami vzájomné plnenie,
pričom dohodnuté plnenie žalovaných 1., 2. spočívalo v zaplatení poplatku za pobyt dieťaťa v zariadení,
ktorý poplatok v sume 42,34 eur nezaplatili. Odvolací súd na základe uvedeného, rešpektujúc vôľu

zmluvných strán a záväzky vyplývajúce z uzavretej zmluvy o dobrovoľnom liečebno-výchovnom pobyte
dieťaťa, ktorú zmluvné strany považovali za platne uzavretú a na základe nej v mesiacoch január a
február 2012 konali (až do času dohody o ukončení pobytu dieťaťa), zhodne so súdom prvej inštancie
dospel k záveru o opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku, keďže žalovaní si nesplnili záväzokvyplývajúci im z predmetnej zmluvy. Bez pochybností je potrebné v právnom štáte rešpektovať zásadu
„pacta sund servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať). Žalovaní 1., 2. predmetnú zmluvu uzavreli so
žalobcom, záväzok z nej si nesplnili v celom rozsahu a museli si byť vedomí, že v prípade neplnenia

zmluvných povinností sa môže žalobca domáhať ich splnenia cestou súdu. Preto správne súd prvej
inštancie uložil žalovaným 1., 2. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 42,34 eur s príslušenstvom.

18. Pokiaľ sa žalovaný 2. v odvolaní bránil tvrdením, že si riadne plnil vyživovaciu povinnosť k synovi a
polovicu sumy zaplatil za jeho pobyt v zariadení zaplatil žalovanej 1. do rúk v hotovosti, je jeho odvolacia

námietka neodôvodnená. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu totiž predstavuje obsahovú zložku
základných rodinnoprávnych vzťahov, právo dieťaťa na výživné voči svojim rodičom je jednoznačne
osobným právom dieťaťa a nemožno si ho zamieňať so záväzkom rodiča, teda žalovaného 2., plniť
záväzok zo zmluvy uzavretej treťou osobou, teda so žalobcom. Rovnako ak žalovaný 2. poskytol plnenie
do rúk žalovanej 1., nemožno tvrdiť, že si splnil svoju povinnosť zo zmluvy voči žalobcovi, keď poskytol
toto plnenie osobe, ktorá nebola oprávnená zo zmluvy a žalovaný 2. má tak nanajvýš nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia (plnenia bez právneho dôvodu) od žalovanej 1..

19. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného 2. odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveďnakaždújednupoznámku,čipripomienkustrany,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už

nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

20. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie
sú naplnené.

21. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislého
výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého), s použitím ustanovenia § 387 ods.
1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výrokoch potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovaným 1., 2. v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).