Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/53/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111207457
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2111207457.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu: A.

B., nar. XX.X.XXXX, bytom S.-P. č. XX, zastúpený: Prosman a partneri advokátska kancelária, s.r.o.,
Trnava, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, proti žalovaným: 1. W. O., nar. XX.X.XXXX, bytom H., T. XXXX/
X, 2. M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom H., Z. XXXX/XX, 3. M. O., nar. X.X.XXXX, bytom A., G. 1638/15,
všetci zastúpení: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Trnava, Nám. SNP č. 3, IČO: 36 857 548, o zaplatenie
3.983,27 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 3.983,27 eur
za obdobie od 28.4.2007 do 30.4.2007 a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške prevyšujúcej

zákonnú úrokovú sadzbu platnú ku dňu 1.5.2010 za obdobie od 1.5.2010 do zaplatenia, zastavuje.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.3.2011, doručenou súdu dňa 4.4.2011 domáhal, aby súd uložil
žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 3.983,27 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 14,75 % ročne od 28.4.2007 do zaplatenia. Okresný súd Trnava o tomto

nároku žalobcu rozhodol Rozsudkom č.k. 14C/53/2011-158 zo dňa 24.10.2012 a žalobu v celom
rozsahu zamietol, rozsudok súdu prvej inštancie bol v dôsledku odvolania podaného žalobcom zrušený
rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/109/2013-183 zo dňa 19.6.2013. Krajský súd vo svojom
rozhodnutí zároveň vyslovil právny názor ohľadom potreby zaoberať sa pri posudzovaní dôvodnosti
nároku žalobcu otázkou, či vznesenie námietky premlčania neodporuje dobrým mravom. Okresný súd
Trnava následne rozhodol Rozsudkom č.k. 14C/53/2011-209 zo dňa 8.10.2014. Tento rozsudok odvolací
súd svojim Uznesením č.k. 24Co/193/2015-234 zo dňa 16.12.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

s tým, že je potrebné ustáliť, či medzi účastníkmi dohody došlo aj k dohode o splatnosti záväzku, alebo
či splatnosť nebola dohodnutá. Na pojednávaní dňa 23.8.2017, žalobca zobral žalobu späť v časti o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy 3.983,27 eur za obdobie od 28.4.2007
do 30.4.2010, ako aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške prevyšujúcej zákonnú úrokovú
sadzbu platnú ku dňu 1.5.2010 za obdobie od 1.5.2010 do zaplatenia.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s Plnomocenstvom udeleným

M.. M. O. dňa 14.3.2007, s výpismi z účtu M.. O., s listom M.. O. adresovaným žalobcovi zo dňa
11.6.2007, s písomným podaním žalobcu zo dňa 6.10.2008 adresovaným Okresnému súdu Piešťany
ktorý je označený ako Pripojenie na dedičské konanie, s Osvedčením o dedičstve po M.. M. O. sp.
zn. 5D 122/2008, 20D 1978/2007, Dnot 12/2008, s Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Trnava,Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície Piešťany zo dňa 30.11.2009, s obsahom
vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Trnava, Úradu justičnej a kriminálnej polície Piešťany č.
ORP-1151/OVK-PN-09, a doplnil dokazovanie v naznačenom smere, pričom zistil nasledovný skutkový

stav veci.

3. Právnyzástupcažalobcuuviedol,žeprávnypredchodcažalovaných,advokátkaJUDr.M.O.,vymohla
pre žalobcu pohľadávku vo výške 153.519,20 Sk s príslušným úrokom od jeho bývalej manželky z
titulu finančného vyrovnania vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, priznanú mu

rozsudkom súdu, a preto na ponechanie si tejto sumy nebola oprávnená (spolu v sume 158.873,- Sk).
Ako je z výpisu z účtu M.. O. zrejmé, dňa XX.X.XXXX prijala na svoj účet sumu 158.873,- Sk od O.
B., bývalej manželky žalobcu, a následne sumu 130.000,-Sk dňa 7.5.2007 z účtu vybrala, pričom nie je
jasné ako s ňou naložila. Medzi žalobcom a M.. O. bola ústna dohoda, že si ponechá ako svoju odmenu
z vyplatenej sumy 28.873,-Sk, a zvyšok mu poukáže na účet. Listom zo dňa 11.6.2007 M.. O. oznámila
žalobcovi, že mu zaslala na jeho účet čiastku ako sa dohodli. Žalobca však čiastku vo výške 130.000,-

Sk na ktorej sa dohodli že mu ju zašle na účet neobdržal v plnej výške, nakoľko mu JUDr. O. poštovou
poukážkou dňa 3.7.2007 zaslala len čiastku 10.000,-Sk, a doposiaľ zostala neuhradená suma 3.983,27
eur(120.000,-Sk),zaplateniaktorejsažalobcadomáha.Žalobcabolpocelýčasvovýkonetrestuodňatia
slobody, preto je vylúčené, aby mu JUDr. O. odovzdala peniaze v sume 3.983,27 eur (120.000,-Sk)
osobne. JUDr. O. dňa 25.11.2007 zomrela, v dôsledku čoho prešla povinnosť splniť záväzok spočívajúci

v poukázaní čiastky 3.983,27 eur (120.000,-Sk) žalobcovi, na žalovaných v 1. až 3. rade. Listom zo
dňa 6.12.2008 označeným ako Pripojenie na dedičské konanie, žalobca požiadal, aby jeho pohľadávka
voči zosnulej advokátke v celkovej výške 158.873,- Sk bola pripojená k dedičskému konaniu po nej.
Prihlásenie jeho pohľadávky do dedičského konania vyhlásili dedičia za sporné. Právny zástupca na
pojednávaní konanom dňa 19.5.2017, o splatnosti pohľadávky žalobcu uviedol, že medzi žalobcom a

právnou predchodkyňou žalovaných existovala dohoda o splatnosti pohľadávky, čo je nepochybné aj z
listu žalobcu označenom ako pripojenie na dedičské konanie zo dňa 6.10.2008, z ktorého vyplýva, že bol
dohodnutý s advokátkou, že mu peniaze vyplatí až po prepustení z výkonu trestu, čo bolo dňa 30.4.2010.
Žalobca sa pri osobnom stretnutí s advokátkou, kedy ju požiadal o vyplatenie sumy, s ňou dohodol,
že mu peniaze vyplatí po jeho prepustení, s čím žalobca súhlasil, a tak vznikla medzi nimi dohoda o

splatnosti tejto pohľadávky. Dôkazom toho je skutočnosť, že 7.5.2007 advokátka peniaze zo svojho účtu
vybrala, listom zo dňa 11.6.2007 žalobcovi oznámila, že mu zaslala na účet sumu ako sa dohodli, čím
bolo myslené, že mu zaslala sumu 10.000,- Sk, ktoré žalobcovi prišli na účet odsúdeného v ústave
poštovou poukážkou s tým, že zvyšnú časť mu podľa dohody mala spravovať až do jeho prepustenia
na slobodu. V prípade, ak by súd toto nepovažoval za dohodu o splatnosti pohľadávky, je potrebné

postupovať podľa § 563 Občianskeho zákonníka a prihliadnuť na to, že žalobca sa pred podaním
žaloby obrátil na centrum právnej pomoci, zo strany ktorého bola urobená výzva na právnych nástupcov
JUDr. O. na zaplatenie dlžnej sumy. Podľa jeho názoru, pohľadávka žalobcu nie je premlčaná, pretože
advokátka mala žalobcovi vyplatiť peniaze až po jeho prepustení, čo bolo dňa 30.4.2010. Okrem toho,
plynutie premlčacej doby viackrát spočívalo, jednak odo dňa kedy JUDr. O. dňa 25.11.2007 zomrela,

až do dňa kedy notár oznámil žalobcovi spornosť uplatnenia jeho pohľadávky listom zo dňa 18.8.2009.
Ďalej premlčacia doba spočívala aj odo dňa podania trestného oznámenia do právoplatnosti uznesenia
vyšetrovateľa o odložení trestného stíhania. Právny zástupca uviedol, že nárok žalobcu uplatnený v
tomto konaní, je nárokom z bezdôvodného obohatenia. Zároveň bol toho názoru, že z okolností prípadu
vyplýva, že uplatnená námietka premlčania žalovanými, je v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobca

dôvodne očakával splnenie povinnosti právnej predchodkyne žalovaných vyplatiť mu vymoženú sumu
a navyše z dôvodu, že bol vo výkone trestu odňatia slobody, mal objektívne sťažené možnosti domáhať
sa svojich práv. Žalobca ako laik pritom vykonal všetky úkony, ktoré považoval za potrebné na to, aby
sa dopracoval k svojmu nároku. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia aj úroku z omeškania, a to vo
výške 14,75% ročne zo žalovanej sumy, odo dňa nasledujúceho po dni pripísania sumy 158.873,- Sk

od O. B. na účet právnej predchodkyne žalovaných, teda od 28.4.2007. Na pojednávaní dňa 23.8.2017,
žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy
3.983,27 eur za obdobie od 28.4.2007 do 30.4.2010, ako aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške prevyšujúcej zákonnú úrokovú sadzbu platnú ku dňu 1.5.2010 za obdobie od 1.5.2010 do
zaplatenia.

4. Žalobca súdu uviedol, že v dobe keď bol vo výkone trestu, mu malo byť z titulu vyporiadania
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyplatené finančné vyrovnanie bývalou
manželkou vo výške 153.519,20 Sk spolu s príslušným úrokom. Nakoľko tak neurobila, požiadal JUDr.M. O. o zastupovanie vo veci vymáhania tejto pohľadávky. Jeho právna zástupkyňa JUDr. O. priznanú
sumu vymohla a bývalá manželka žalobcu previedla na jej účet sumu 158.873,-Sk. Žalobca požiadal
JUDr. O. o poukázanie vymoženej sumy na účet s tým, že z uvedenej sumy jej zaplatil 28.873,-Sk

ako odmenu za vymoženie peňazí. Pretože žalobca bol v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody,
JUDr. O. mu nezaslala na účet peniaze v celej výške s odôvodnením, že by ho mohli o ne okradnúť,
a peniaze mu preto chcela vyplatiť po prepustení z výkonu trestu. Poštovou poukážkou mu zaslala len
sumu 10.000,-Sk. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 19.5.2017 žalobca uviedol, že advokátku vyzval
aby mu vyplatila vymoženú sumu ešte za jej života, písal jej list a aj osobne ho navštívila v ústave,

kedy ju žiadal o zaslanie peňazí aj pri tomto osobnom stretnutí. Pretože mu advokátka uviedla, že v
ústave mu peniaze ukradnú, dá mu ich až po prepustení na slobodu keď ju osobne navštívi v kancelárii,
s čím žalobca súhlasil, pretože nemal inú možnosť. Žalobca až následne zistil, že M.. M. O. dňa
25.11.2007 zomrela. Žalobca ďalej uviedol, že na riziko premlčania bol upozorňovaný aj vyšetrovateľkou
pri podávaní trestného oznámenia.

5. Žalovaná v 1. rade nesúhlasila so žalobou, pretože v pozostalosti po M.. O. sa táto suma
nenachádzala, rovnako tak ani žiaden doklad o prijatí týchto peňazí M.. O. od manželky žalobcu. O
pohľadávke žalobcu nemala vedomosť, a dozvedela sa o nej až v priebehu dedičského konania.

6. Žalovaný v 2. rade uviedol, že celá táto transakcia prebehla ešte za života otcovej manželky M.. O., a

po jej smrti sa na jej účte nachádzala iba suma do 30.000,-Sk. Taktiež nevedel o pohľadávke žalobcu, ani
o titule tejto pohľadávky, preto so žalobou nesúhlasil. Podľa jeho názoru žalobca doposiaľ nepreukázal
existenciu ústnej dohody medzi ním a JUDr. O. o tom, akým spôsobom mu budú finančné prostriedky
prevedené, tiež nie je možné vylúčiť, že mu žalovanú sumu odovzdala v hotovosti. Zároveň vzniesol
námietku premlčania žalovanej sumy v celom rozsahu.

7. Žalovaný v 3. rade uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by ich rodičia boli niekomu dlžní, alebo že
by nakladali s peniazmi niekoho takým spôsobom, ako je v žalobe uvedené. Ak aj dlh existoval, priamy
úžitok z týchto peňazí nemali. Rovnako s touto žalobou nesúhlasil.

8. Právny zástupca žalovaných v 1. až 3. rade uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v celom
rozsahu, nakoľko žalobca nepreukázal jednoznačným spôsobom existenciu dlhu právnej predchodkyne
žalovaných voči nemu, a ak by aj mal súd za preukázanú existenciu dlhu, táto pohľadávka je premlčaná.
Žalovaní nesúhlasia s tvrdeniami žalobcu, že JUDr. O. nevydala vymoženú sumu dohodnutým
spôsobom žalobcovi, resp. že by si túto sumu neoprávnene ponechala, a to s poukazom na

profesionalitu, s akou vykonávala advokáciu. Podľa tvrdenia žalobcu, JUDr. O. mala v zmysle dohody,
ktorú uzavreli, vydať žalobcovi z vymoženej sumy sumu vo výške 130.000,- Sk a zvyšnú časť si mala
ponechať ako odmenu za právne služby. V krátkom čase po tom, ako boli prostriedky pripísané na jej
účet, došlo k hotovostnému výberu sumy vo výške 130.000,- Sk, následne poštovou poukážkou uhradila
žalobcovi sumu 10.000,-Sk,o čom možno dôvodne predpokladať, že na úhradu uvedenej sumy 10.000,-

Sk použila časť peňazí, ktoré vybrala z účtu v hotovosti. V období, kedy sa tieto úkony uskutočnili, zaslala
žalobcovi dňa 11.6.2007 list, v ktorom uviedla, že „uvedenú sumu mu zaslala na účet tak ako sa dohodli“.
Z rozboru uvedeného textu vyplýva, že sa vyjadruje o celej pohľadávke, nielen o časti pohľadávky, a
vo vzťahu k pohľadávke uvádza, že ju uhradila žalobcovi tak ako sa dohodli, tzn. splnila svoj záväzok
voči žalobcovi, keď realizovala dohodnutým spôsobom úhradu predmetnej pohľadávky. V opačnom

prípade by bol absolútne nelogický výber sumy vo výške 130.000,- Sk tzn. sumy určenej pre žalobcu,
ako aj zaslanie listu žalobcovi o tom, že mu uhradila celú vymoženú pohľadávku dohodnutým spôsobom,
pretože pokiaľ by tomu tak nebolo, musela si byť vedomá postihu, ktorý jej hrozil v trestnoprávnej
rovine. Vzhľadom na osobnostný profil žalobcu, ktorý bol dlhodobo vo výkone trestu, ide o špekulatívnu
pohľadávku. Právny zástupca považoval nárok žalobcu za premlčaný, pretože žalobca mohol pristúpiť k

súdnemu vymáhaniu dlžnej sumy, po prvý raz dna 28.4.2007, teda deň po pripísaní sumy na účet JUDr.
O.. Zhodne to posúdil aj žalobca, čo vyplýva zo žaloby, keď od tohto dňa žiadal úroky z omeškania.
Všeobecná trojročná premlčacia lehota potom uplynula XX.X.XXXX, keďže nenastala žiadna z právnych
skutočností, ktorá by mala za následok spočívanie plynutia premlčacej lehoty. Právny zástupca ďalej
nesúhlasil s názorom, že by uplatnenie námietky premlčania nároku žalobcu bol v rozpore s dobrými

mravmi, keď poukázal na to, že si doposiaľ žalobca uplatňoval predmetnú pohľadávku voči poručiteľke
niekvalifikovanýmspôsobom.Okremtohožalobcamalvedomosť,žeajvovýkonetrestusamôžeobrátiť
na advokáta, keď už aj pred tým sa obrátil počas doby kým bol vo výkone trestu, na JUDr. O.. Pokiaľ ide
o nové tvrdenia žalobcu vyjadrené v závere konania, týkajúce sa dohody o splatnosti pohľadávky, ktorámala byť vyplatená až po prepustení žalobcu z výkonu trestu, k čomu došlo 30.4.2010, bol toho názoru,
že takáto dohoda neexistovala, čo vyplýva aj z formulácie žalobného petitu, ktorým žalobca žiada úroky
z omeškania od 28.4.2007, teda odo dňa nasledujúceho po pripísaní finančných prostriedkov na účet

advokátky. O neexistencii takejto dohody svedčí aj to, že žalobca ešte počas výkonu trestu vykonával
kroky smerujúce k vymoženiu pohľadávky, keď v júli 2009 podal trestné oznámenie na advokátku, čo by
nerobil, keby ho advokátka podľa dohody mala vyplatiť až po jeho prepustení.

9. Z Plnomocenstva zo dňa 14.3.2007 súd zistil, že tohto dňa splnomocnil A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom

Z., R. ulica, M.. M. O., advokátku so sídlom v A., G. XX svojím zastupovaním, okrem iného aj na úkony
týkajúce sa vymáhania nárokov s tým, aby plnenia nárokov aj prijímala a potvrdzovala ich plnenia.

10. Z výpisu z účtu č. 000000-0048290174/0900 súd zistil, že dňa 26.4.2007 bola poukázaná na tento
účet suma 158.873,-Sk. Z textu rukou písaného na tomto výpise z účtu ďalej súd zistil, že podpísaná O.
B. týmto oznamuje, že dňa 26.4.2007 previedla na účet advokátky JUDr. M. O. uvedenú sumu.

11. Z výpisu z účtu č. 000000-0048290174 vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. súd zistil, že dňa
27.4.2007 bola na tento účet pripísaná suma 158.873,-Sk ako úhrada od Márie Gregušovej z čísla účtu
XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. Z toho istého výpisu z účtu súd zároveň zistil aj skutočnosť, že dňa
7.5.2007 bol uskutočnený hotovostný výber sumy 130.000,-Sk.

12. Z oznámenia M.. M. O. zo dňa 11.6.2007 súd zistil, že týmto písomným podaním oznámila
navrhovateľovi, že mu zaslala na jeho účet uvedenú sumu ako sa dohodli.

13. Z písomného podania žalobcu zo dňa 6.10.2008, adresovaného Okresnému súdu Piešťany, ktorý

je označený ako Pripojenie na dedičské konanie súd zistil, že žalobca žiadal o pripojenie na dedičské
konanie po zosnulej M.. O., pretože jeho manželka previedla sumu vo výške 158.873,- Sk na advokátku
M.. O., ktorá mala jeho finančnú hotovosť spravovať do jeho prepustenia na slobodu s tým, že po
ukončení trestu ju osobne navštívi v jej kancelárii a jeho čiastku mu podľa dohody vyplatí.

14. Z Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 5D/122/2008, 20D 1978/2007, DNot 12/2008 zo dňa 10.8.2009
súd zistil, že dedičmi po poručiteľke M.. M. O., naposledy bytom v A., G. XXXX/XX, zomrelej dňa
XX.XX.XXXXsújejsynM.O.,nar.X.X.XXXXaprávnynástupcoviapomedzičasomzomrelommanželovi
neb. JUDr. M. O., zomrelý XX.X.XXXX, a to W. O., nar. XX.X.XXXX a M. O., nar. XX.X.XXXX.

15. Z oznámenia O. G., notára so sídlom A., G. XX v dedičskej veci vedenej pod sp. zn. 5D/122/2008,
DNot 12/2008 zo dňa 18.8.2009 súd zistil, že notár oznámil navrhovateľovi ohľadom prihlásenia jeho
pohľadávky do dedičského konania zo dňa 6.10.2008 po JUDr. M. O., že dedičia toto pasívum vo výške
158.873,-Sk vyhlásili za sporné.

16. Z Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Trnava, úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor
justičnejpolície,vysunutépracoviskoPiešťany,ČVS:ORP-1151/OVK-PN-2009zodňa30.11.2009,ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2009 súd zistil, že vec podozrenia z prečinu sprenevery, ktorého sa
dopustila JUDr. M. O., zomrelá XX.XX.XXXX, naposledy bytom A., ul. G. č. XXXX/XX bola odložená,
nakoľko trestné stíhanie proti tomu, kto zomrel je neprípustné.

17. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.21. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

22. V konaní na základe vykonaného dokazovania výpoveďou žalobcu a listinným dokladom, dospel
súd k záveru, že splnomocnením právnej predchodkyne žalovaných žalobcom na vymoženie sumy
priznanej mu rozsudkom súdu, vznikol medzi nimi záväzkovoprávny vzťah. Ak si potom žalobca uplatnil
predmetnou žalobou na súde nárok na zaplatenie sumy 3.983,27 eur, ktorá predstavuje časť zo sumy

vymoženej JUDr. M. O. v prospech žalobcu na základe Plnej moci zo dňa 14.3.2007, išlo o uplatnenie
nároku zo záväzkovoprávneho vzťahu, keďže išlo o nárok vyplývajúci zo vzťahu medzi advokátkou a
žalobcom ako jej klientom.

23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd zhodnými tvrdeniami strán sporu a listinnými dôkazmi
preukázané, že dňa 14.3.2007 žalobca splnomocnil M.. M. O. na vymoženie pohľadávky priznanú mu

rozsudkom súdu od bývalej manželky vo výške 158.873,-Sk vrátane príslušenstva. Suma v tejto výške
bola zaslaná O. B., bývalou manželkou žalobcu dňa 26.4.2007, a pripísaná na účet M.. O. bola dňa
27.4.2007. Podľa tvrdenia žalobcu, bola M.. O. oprávnená ponechať si z tejto sumy na základe ich ústnej
dohody sumu 28.873,- Sk, a zvyšnú sumu vo výške 130.000,- Sk (4.315,20 eur) mu mala zaslať na
účet. Súd mal ďalej preukázané listinným dôkazom, že M.. O. dňa 3.7.2007 zaslala poštovou poukážkou

žalobcovi sumu 10.000,- Sk. V konaní nebola sporná ani skutočnosť, že JUDr. M. O. dňa 25.11.2007
zomrela, a právnymi nástupcami po nej sú žalovaní v 1. až 3. rade, vo vzťahu ku ktorým si žalobca
vymáha svoju pohľadávku voči M.. O., z dôvodu prechodu uvedenej údajnej pohľadávky na jej dedičov
okamihom jej smrti. Sporné medzi stranami boli tvrdenia o existencii dlhu JUDr. O. voči žalobcovi,
úhrady ktorého sa domáha v tomto konaní, tvrdenia o čase splatnosti pohľadávky, tvrdenia týkajúce

sa premlčania nároku žalobcu a rozporu námietky premlčania nároku žalobcu zo strany žalovaných s
dobrými mravmi.

24. Predmetom tohto konania je uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 3.983,27
eur spolu s príslušenstvom, ktorá predstavuje časť vymoženej pohľadávky právnym predchodcom

žalovaných v prospech žalobcu.

25. Žalobca uvádzal v žalobe a v rovnakom zmysle sa spočiatku aj sám vyjadroval, že sa s JUDr. O.
ústne dohodol na tom, že zo sumy vyplatenej jeho bývalou manželkou (teda zo sumy 158.873,- Sk), si
advokátka ponechá ako odmenu sumu 28.879,- Sk a zvyšnú časť vo výške 130.000,- Sk mu poukáže

na účet. Dohoda teda bola taká, že celú časť prijatej sumy po odpočítaní odmeny, zašle žalobcovi na
účet. Neskôr v priebehu konania, žalobca začal tvrdiť, že bol dohodnutý s advokátkou, že mu peniaze
vyplatí až po prepustení z výkonu trestu, dôkazom čoho je skutočnosť, že po tom, ako peniaze zo svojho
účtu vybrala, advokátka listom zo dňa 11.6.2007 žalobcovi oznámila, že mu zaslala na účet sumu ako
sa dohodli, čím myslela sumu 10.000,- Sk s tým, že zvyšnú časť mu podľa dohody mala spravovať až

do jeho prepustenia na slobodu.
Vyjadrenia žalobcu sa značne rozchádzajú aj pokiaľ ide o výšku jeho pohľadávky ktorú mal voči JUDr.
O., tieto v priebehu konania menil. Spočiatku tvrdil, že podľa dohody si advokátka mohla ponechať sumu
28.879,- Sk ako svoju odmenu a zvyšnú časť vo výške 130.000,- Sk mu mala poukázať na účet, naproti
tomu si žalobca v dedičskom konaní prihlásil ako svoju pohľadávku voči zosnulej advokátke celú ňou

vymoženú sumu 158.873,- Sk, teda vrátane jej odmeny, na ponechanie ktorej bola oprávnená v zmysle
ich dohody, ako aj vrátane sumy 10.000,- Sk, ktorú v tom čase z vymoženej sumy už mal vyplatenú, a
napokon v podanom trestnom oznámení tvrdil, že mu advokátka nevyplatila sumu 130.000,- Sk ktoré
mu patria, i keď v tej dobe už mal sumu 10.000,- Sk vyplatenú.
Ďalšie rozpory v tvrdeniach žalobcu sa týkajú aj splatnosti sumy vymoženej advokátkou v jeho prospech.

V dohode, ktorú ako uvádzal v žalobe, uzavrel ústne s advokátkou, lehota uvedená nebola žiadna.
Ako vyplýva z listu zo dňa 6.10.2008 adresovanom Okresnému súdu Piešťany s názvom Pripojenie na
dedičské konanie, ktorým si prihlasoval pohľadávku do dedičského konania po JUDr. O., žalobca v ňom
uvádza, že advokátka JUDr. O. mala jeho finančnú hotovosť v celkovej výške 158.873,- Sk spravovať
do jeho prepustenia na slobodu s tým, že po ukončení jeho trestu ju osobne navštívi v jej kancelárii a

jeho čiastku mu podľa dohody vyplatí, teda opäť odlišne ako to tvrdil v žalobe alebo v priebehu konania.
A napokon, ako uviedol právny zástupca žalobcu po prvýkrát v priebehu konania až na pojednávaní dňa
19.5.2017, žalobca sa dohodol s advokátkou pri ich osobnom stretnutí, kedy ju síce požiadal o vyplatenie
sumy, ale advokátka sa vyjadrila, že mu peniaze vyplatí až po jeho prepustení.26. Prvotné tvrdenie žalobcu, podložené listinným dôkazom, a to listom advokátky zo dňa 11.6.2007,
ktorým žalobcovi oznámila, že mu zaslala na účet sumu ako sa dohodli, viedol súd k záveru, že JUDr.

O. svoj záväzok voči žalobcovi splnila, a to spôsobom, na ktorom sa dohodli. JUDr. O. dňa 7.5.2007
uskutočnilavýbersumy130.000,-Skzúčtu,zktorejdňa3.7.2007poslalažalobcovipoštovoupoukážkou
do ústavu pre výkon trestu sumu 10.000,- Sk. Ani zaslanie tejto sumy však nevylučuje, že zvyšnú
časť 120.000,- Sk (3.983,27 eur), advokátka poukázala na účet žalobcu podľa ich dohody, a naopak,
poukázanie sumy 10.000,- Sk žalobcovi zároveň nepreukazuje to, že zvyšok sumy 120.000,- Sk si

advokátka ponechala a nevyplatila ich žalobcovi. Túto zvyšnú sumu mohla advokátka poukázať na
účet, iný ako účet odsúdeného vedený v ústave, keď žalobca tvrdil, že na tento účet v ústave, mu
advokátka peniaze neposlala, aby ho o peniaze neokradli. Toto vyjadrenie žalobcu, že JUDr. O. mu
nezaslala peniaze na účet s odôvodnením, že je vo výkone trestu odňatia slobody a preto by ho mohli
o peniaze okradnúť, je nepravdepodobné, nakoľko dohoda medzi nimi, v zmysle ktorej mala peniaze
advokátka poslať na účet, vznikla v období, kedy žalobca vo výkone už bol, takže ak chcel aby mu

peniaze poslala na účet, s najväčšou pravdepodobnosťou nemyslel účet odsúdeného vedený v ústave
navýkontrestu,keďtentoslúžinavýplatupracovnejodmenyodsúdenýchanienauloženieúspor,aleiný
účet,vedenývbanke.Advokátkasavosvojomlistezmieňujeocelejsume,ktorúzaslalanaúčetžalobcu,
nie len o nejakej časti z tejto sumy. Aj trestné oznámenie žalobcu, ktoré urobil v júli 2009 a v ktorom
totožne uviedol, že advokátka mu podľa dohody mala poslať 130.000,- Sk na účet, potvrdzuje záver o

tom, že spôsob ako mala advokátka vymožené peniaze žalobcovi v skutočnosti poukázať, bolo práve
ich zaslanie na jeho účet. Žalobca až neskôr, konkrétne na pojednávaní dňa 19.5.2017 (až po dvoch
rozhodnutiach súdu vo veci samej) začal tvrdiť v súvislosti s preukazovaním, kedy nastala splatnosť
jeho pohľadávky, že sa s advokátkou dohodli na inom spôsobe odovzdania peňazí, a síce, že ich bude
spravovať až do doby jeho prepustenia z výkonu trestu a odovzdá mu ich osobne v jej kancelárii. Takéto

tvrdenie žalobcu však súd považoval za účelové, a to s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania,
keď žalobca dospel k záveru, že jeho skoršie tvrdenia, ktorými sa snažil preukázať že pohľadávka nie
je premlčaná, sú neudržateľné a nepresvedčivé.
Žalobca v konaní prezentoval celkom dve dohody, ktoré podľa jeho tvrdení mal s advokátkou uzavreté,
pôvodne dohodu o vyplatení sumy na účet, kde splatnosť dohodnutá nebola, neskôr v priebehu

dokazovania, dohodu o spravovaní a následnom vyplatení peňazí až po jeho prepustení z výkonu trestu.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v žalobe sa domáhal žalobca úroku z omeškania odo dňa
28.4.2007, čo je deň nasledujúci po dni pripísania vymoženej sumy na účet advokátky, čo vedie k úvahe,
že v čase podania žaloby považoval žalobca tento deň za deň, kedy sa dostala právna predchodkyňa
žalovaných do omeškania a žiadna dohoda o neskoršej splatnosti medzi nimi nebola. Na tomto žalobca

zotrval až do pojednávania konanom dňa 23.8.2017, kedy upresnil deň, od kedy požaduje úroky z
omeškania, až po vyjadrení právneho zástupcu žalovaných, ktorý priamo na tento rozpor poukázal. Aj
to nasvedčuje skutočnosti, že tvrdenia žalobcu o neskoršej splatnosti jeho pohľadávky voči JUDr. O., sú
účelové, s cieľom posunúť splatnosť pohľadávky tak, aby nebola premlčaná v čase podania žaloby. Ako
vyplynulo z dokazovania, žalobca svoje tvrdenia o splatnosti pohľadávky menil, pričom ani jednu dohodu

súdu jednoznačne nepreukázal, preto súd dospel k záveru, že splatnosť pohľadávky dohodnutá nebola.
V takom prípade je potrebné postupovať v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka, keď právo určiť čas
plnenia má podľa tohto ustanovenia veriteľ, ak čas splnenia nebol dohodnutý a veriteľ môže kedykoľvek,
hoci aj na druhý deň po uzavretí zmluvy, vyzvať dlžníka, aby plnil. Dlžník je potom povinný predmet
záväzku splniť v nasledujúci deň po obdržaní výzvy na plnenie. Žalobca na pojednávaní dňa 19.5.2017

uviedol, že advokátku vyzval za jej života aby mu vyplatila vymoženú sumu, toto od nej požadoval listom,
následne aj pri osobnom stretnutí keď ho navštívila v ústave. Z toho teda vyplýva, že žalobca vyzval
JUDr. O. na splnenie svojho dlhu niekedy v období od 27.4.2007 do 25.11.2007, teda odo dňa pripísania
vymoženej sumy na jej účet dňa 27.4.2007 do dňa jej úmrtia 25.11.2007. V takom prípade je zrejmé,
že nárok žalobcu je premlčaný, keď od výzvy na zaplatenie dlhu advokátky uplynula premlčacia doba,

keďže žaloba bola podaná na súde dňa 4.4.2011.

27. Všetky tvrdenia žalobcu v konaní, či už o ústnej dohode na základe ktorej mu advokátka mala poslať
peniaze na účet, o tom, že advokátka mu bude peniaze spravovať do doby jeho prepustenia kedy si
ich vyzdvihne od nej v jej kancelárii, alebo o výške jeho pohľadávky, keď žalobou sa domáhal sumy

120.000,- Sk (3.983,27 eur), pričom v podanom trestnom oznámení tvrdil, že mu advokátka nevyplatila
sumu 130.000,- Sk ktoré mu patria (i keď v tej dobe už mal sumu 10.000,- Sk vyplatenú) a listom ktorým
si prihlasoval pohľadávku do dedičského konania po zosnulej advokátke, si dokonca uplatňoval celú
vymoženú sumu vo výške 158.873,- Sk (vrátane odmeny ktorá patrila advokátke a aj sumy 10.000,- Skktorú už mal vyplatenú), potom vyznievajú ako nedôveryhodné, vzbudzujúce pochybnosti o existencii
nároku žalobcu ako aj o jeho prípadnej výške. Rovnako tak aj ďalšie tvrdenia žalobcu o splatnosti jeho
pohľadávky voči advokátke, ktoré menil a prispôsoboval v závislosti od dokazovania vo veci, považoval

súd za účelové.

28. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých

prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre
nečinnosťstranysporu,alebovôbecnemohlabyťpreukázaná,akeďtedavýsledkyzhodnoteniadôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola
nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tvrdí.

29. Z týchto dôvodov, všetky vyššie uvedené rozdiely v tvrdeniach žalobcu, vedú k pochybnostiam,
či vôbec nejaký dlh JUDr. O. voči žalobcovi v čase jej úmrtia existoval, čo žalobca v tomto konaní
jednoznačne nepreukázal. Dôkazná povinnosť je na strane žalobcu, a v tomto konaní je dokazovanie
sťažené tým, že jeden u účastníkov záväzkového vzťahu už nežije. Preto sa dokazovanie obmedzilo

len na tvrdenia žalobcu a listinné dôkazy, ktoré v konaní predložil a práve z toho dôvodu je dôležité,
aby tvrdenia žalobcu o existencii jeho pohľadávky boli jednoznačné a preukázateľné. Naproti tomu,
žalobca neustále počas konania menil svoje tvrdenia. Žalovaní sú právnymi nástupcami zomrelej
advokátky JUDr. O., neboli priamymi účastníkmi záväzkového vzťahu so žalobcom, preto ani nemôžu
nič preukazovať, toto je dôkaznou povinnosťou žalobcu.

30. Súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal v konaní riadnym spôsobom ním tvrdené skutočnosti, keď
z rozporných tvrdení žalobcu súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že v čase podania žaloby
jeho pohľadávka pôvodne voči JUDr. O. existovala. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že dlh v čase

úmrtia JUDr. O. existoval a nebol už splatený, ťaží žalobcu, pričom zo žiadneho z vykonaných dôkazov
nie je možné vyvodiť záver, že by tento dlh existoval a teda, že mu prináleží suma 3.983,27 eur s
príslušenstvom. Žalobca v konaní žiadne ďalšie dôkazy neoznačil, a to aj napriek riadnemu poučeniu
zo strany súdu. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú, vo výroku II. zamietol.

31. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

32. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v
tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

33. Žalobca na pojednávaní dňa 23.8.2017 zobral žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 14,75% ročne zo sumy 3.983,27 eur za obdobie od 28.4.2007 do 30.4.2010, ako aj v časti o
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške prevyšujúcej zákonnú úrokovú sadzbu platnú ku dňu 1.5.2010
za obdobie od 1.5.2010 do zaplatenia späť, z toho dôvodu súd so súhlasom žalovaných s týmto
čiastočným späťvzatím, žalobu v tejto časti vo výroku I. zastavil.

34. Aj napriek záveru súdu o nepreukázaní existencie dlhu JUDr. O. voči žalobcovi v čase jej úmrtia,
súd dospel k záveru, že ak by aj prípadný dlh existoval, nárok žalobcu by bol v čase podania žaloby
už premlčaný.

35. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

36. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

37. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.38. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

39. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

40. Žalovaní v priebehu konania okrem toho, že spochybnili existenciu dlhu JUDr. O. voči žalobcovi,
zaplatenia ktorého sa v tomto konaní domáha, zároveň vzniesli aj námietku premlčania nároku žalobcu
v celom rozsahu.

41. Po vykonanom dokazovaní a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel
k záveru, že aj v prípade preukázania dôvodnosti nároku žalobcu, by bolo potrebné prihliadnuť na
vznesenúnámietkupremlčaniajehonároku.KprijatiupeňazíM..O.,ktorátútosumuvymohlavprospech
žalobcu od jeho bývalej manželky, došlo dňa 27.4.2007, čo je dňom pripísania peňazí na jej účet.
Z citovaného zákonného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka vyplýva, že premlčacia doba je

trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danej veci sa vymožená suma vo
výške 158.873,-Sk dostala do dispozície právnej predchodkyne žalovaných dňa 27.4.2007, kedy bola
pripísaná na jej účet. Pretože išlo o peniaze, ktoré boli priznané žalobcovi rozsudkom súdu, a tieto
peniaze boli JUDr. O. vyplatené z dôvodu, že bola žalobcom splnomocnená na ich vymoženie, uplatnený
nárok žalobcu nemohol súd posúdiť ako nárok z bezdôvodného obohatenia ani z náhrady škody. Z

toho dôvodu súd pri posudzovaní dôvodnosti vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaných,
postupoval v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobca si preto mohol svoje právo na vyplatenie
peňazí uplatniť už nasledujúcim dňom po pripísaní vymoženej sumy na účet jeho splnomocnenej
zástupkyne, teda dňom 28.4.2007, čo je deň, od kedy mu zároveň začala plynúť aj trojročná premlčacia
doba. Preto s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, žalobca si svoj nárok

mohol uplatniť najneskôr dňa 28.4.2010, žalobu na súde však podal až dňa 4.4.2011, takže si svoj nárok
v premlčacej dobe riadne neuplatnil.
Týmito úvahami pri posudzovaní premlčania nároku žalobcu sa súd riadil po tom, ako nebola v konaní
preukázaná dohoda o splatnosti pohľadávky žalobcu voči JUDr. O. a súd pri posudzovaní tejto otázky
vychádzal z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Splatnosť pohľadávky môže byť dohodnutá

v zmluve alebo určená právnym predpisom, prípadne rozhodnutím súdu. Ustanovenie § 563 sa týka
tých prípadov, keď čas splnenia nebol určený žiadnym z uvedených spôsobov. Právo určiť čas plnenia
má podľa tohto ustanovenia veriteľ. Ak čas splnenia nebol dohodnutý, veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj
na druhý deň po uzavretí zmluvy, vyzvať dlžníka, aby plnil. Voči jej adresátovi, ktorým je vždy dlžník,
pôsobí výzva od okamihu, keď mu dôjde. Dlžník je povinný predmet záväzku splniť v nasledujúci deň

po obdržaní výzvy veriteľa. Veriteľ potom musí uplatniť svoje právo na plnenie najneskôr do uplynutia
premlčacej doby. V opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu, že jeho právo sa premlčí a dlžník
v prípadnom súdnom konaní môže vzniesť námietku premlčania. Ako už bolo uvádzané v odôvodnení
vyššie, žalobca súdu nepreukázal, kedy nastala splatnosť jeho pohľadávky voči advokátke, keď tvrdenia
o tomto v konaní účelovo menil. Na pojednávaní dňa 19.5.2017 však uviedol (a toto svoje tvrdenie už

nezmenil), že advokátku vyzval za jej života aby mu vyplatila vymoženú sumu, toto od nej požadoval
listom, následne aj pri osobnom stretnutí, keď ho navštívila v ústave. Z toho teda vyplýva, že žalobca
vyzval JUDr. O. na splnenie svojho dlhu niekedy v období od 27.4.2007 do 25.11.2007, teda odo dňa
pripísania vymoženej sumy na jej účet dňa 27.4.2007 do dňa jej úmrtia 25.11.2007. V takom prípade
však je zrejmé, že nárok žalobcu by bol premlčaný, keď od výzvy na zaplatenie dlhu advokátky uplynula

trojročná premlčacia doba, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 4.4.2011. Súd tu ďalej poukazuje aj
na to, že splatnosť dlhu musela nastať ešte voči JUDr. O., teda u pôvodného dlžníka, postup podľa §
563 Občianskeho zákonníka nemožno uplatniť voči právnym nástupcom pôvodného dlžníka. Dokonca
aj v čase, kedy sa žalobca obrátil na centrum právnej pomoci, ktoré vykonalo výzvu na zaplatenie dlhu
voči právnym nástupcom JUDr. O., bol jeho dlh už premlčaný.

Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka upravuje spočívanie plynutia premlčacej doby v prípade,
ak si veriteľ uplatní v premlčacej dobe svoje právo na súde a v začatom konaní pokračuje. Súd bol v
predmetnej veci ale toho názoru, že k spočívaniu premlčacej doby tak ako to tvrdil žalobca nedošlo,
keď žalobca si svoj nárok na súde neuplatnil v premlčacej dobe, ale až po jej uplynutí dňa 4.4.2011.Ako to potvrdil aj Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí (v poradí prvom rozhodnutí), k spočívaniu
premlčacej doby tak ako to uvádzal žalobca, a to odo dňa 25.11.2007 kedy M.. O. zomrela až do dňa
kedy notár oznámil žalobcovi spornosť uplatnenia jeho pohľadávky v dedičskom konaní po zomrelej

M.. O. nedošlo, pretože na plynutie premlčacej doby, zmena v osobe dlžníka vplyv nemá. Rovnako tak
premlčacia doba nespočívala ani odo dňa podania trestného oznámenia do právoplatnosti uznesenia
vyšetrovateľa o odložení trestného stíhania vo veci sprenevery, ktorej sa mala dopustiť JUDr. O., pretože
vplyv na plynutie premlčacej doby môže mať len riadne uplatnenie nároku v trestnom konaní, pričom
v danej veci bolo podané len trestné oznámenie, na základe ktorého bolo trestné stíhanie navyše

odložené.

42. V zmysle záverov rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, ktorým bol rozsudok prvej inštancie
v danej veci zrušený, je potrebné, aby sa súd prvého stupňa zaoberal aj aplikáciou ustanovenia
§ 3 Občianskeho zákonníka na predmetnú vec, a to najmä tým, či vznesenie námietky premlčania
žalovanými neodporuje dobrým mravom. V zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, nesmie byť výkon

subjektívnych občianskych práv v rozpore s dobrými mravmi. I keď presná definícia dobrých mravov nie
je normatívne upravená, v zásade sú to morálne pravidlá všeobecne platné v demokratickej spoločnosti,
spočívajúce v ohľaduplnosti, vo vzájomnej slušnosti a rešpektovania sa. Ak by určitá činnosť smerovala
proti týmto pravidlám, bolo by potrebné takúto činnosť označiť za činnosť proti dobrým mravom. Pri tom
je potrebné prihliadnuť na okolnosti, prípadne špecifiká daného vzťahu a danej činnosti. Odvolací súd

zároveň poukázal na to, že v danom prípade existujú také špecifiká, akými je to, že pôvodne išlo o vzťah
medzi žalobcom a advokátkou viazanou profesijnou etikou, pri ktorej žalobca mohol dôvodne očakávať
riadne vyplatenie peňazí vymožených v jeho prospech, ako aj to, že žalobca mal pre svoj dlhodobý pobyt
vo výkone trestu odňatia slobody, objektívne sťaženú možnosť riešiť svoju situáciu.

43. Súd opierajúc sa o výsledky vykonaného dokazovania a o skutočnosti ktoré mal preukázané, s
prihliadnutím na všetky okolnosti tejto veci dospel k záveru, že námietka premlčania nároku žalobcu
vznesená žalovanými v danom konaní, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Pritom poukazuje na to, že
peniaze vymožené JUDr. O. jej boli pripísané na účet dňa 27.4.2007. Ako žalobca tvrdil v žalobe, z
týchto peňazí mu mala poukázať sumu 130.000,- Sk na účet, pričom však neuviedol, že by mali zároveň

dohodnutú presnú lehotu do kedy mu mala peniaze poslať, najmä, keď vo svojom písomnom podaní
zo dňa 6.10.2008, ktorým si uplatnil pohľadávku v dedičskom konaní po zosnulej JUDr. O. uviedol, že
advokátka mala jeho finančnú hotovosť spravovať do jeho prepustenia na slobodu s tým, že po ukončení
trestu ju osobne vyhľadá v jej kancelárii, a jeho čiastku mu podľa dohody vyplatí. Ako súd v priebehu
konania zistil, žalobca bol v období od 10.1.1988 do 30.4.2010 vo výkone trestu odňatia slobody a JUDr.

O. následne po obdržaní vymoženej sumy v apríli 2007, ešte pred prepustení žalobcu z výkonu trestu,
dňa XX.XX.XXXX zomrela. Preto s poukazom na vyššie uvedené bol súd toho názoru, že v danej veci
nebolopreukázanétakékonanieadvokátkyJUDr.O.,ktorébybolomožnéposúdiťakokonanievrozpore
s jej profesijnou etikou, a teda že žalobca nemal dôvod pochybovať o tom, že ak by JUDr. O. nezomrela,
poukázanie peňazí žalobcovi by v zmysle ich dohody aj zrealizovala.

44. Žalobca už v žalobe uviedol, že po úmrtí JUDr. O., si svoju pohľadávku voči nej uplatnil v dedičskom
konaní písomným podaním dňa 6.12.2008. Notár mu po prihlásení jeho pohľadávky, písomne dňa
18.8.2009 oznámil, že v priebehu dedičského konania žalovaní jeho pohľadávku vyhlásili za spornú,
pričom si ju však môže uplatniť na súde. Žalobca však namiesto uplatnenia svojho nároku súdnou

cestou tak ako ho o tom notár poučil, podal v júli 2009 trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu
sprenevery, v ktorom konaní si svoje právo uplatniť nemohol, nakoľko bola vec rozhodnutím Okresného
riaditeľstva PZ Piešťany zo dňa 30.11.2009 odložená. Všetky tieto úkony žalobcu pritom vykonal ešte
v čase pred uplynutím premlčacej doby (od začiatku jej plynutia dňa 28.4.2007 do jej uplynutia dňa
28.4.2010). Takže pokiaľ Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že je potrebné

v danej veci prihliadnuť aj na § 3 Občianskeho zákonníka a na všetky okolnosti konkrétneho prípadu,
dospel súd k záveru, že ak bol žalobca notárom prejednávajúcim dedičské konanie po zosnulej JUDr. O.
upovedomený o spochybnení jeho pohľadávky dedičmi, pričom ho priamo poučil o možnosti domáhať
sa svojho nároku na súde, žalobca nezvolil správny postup, keď nepodal žalobu na súd v ktorej by si
svoju pohľadávku uplatnil, ale podal trestné oznámenie, kde si pohľadávku uplatniť nemohol. Dokonca aj

uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o odložení veci trestného stíhania, bolo vydané dňa 30.11.2009, teda
ešte stále aj po tomto rozhodnutí mal žalobca možnosť uplatniť si nárok na súde v premlčacej dobe, keď
užbolozrejmé,žetakvdedičskomkonaní,akoanivtrestnomkonaní,nebolsosvojimnárokomúspešný.
Žalobca podal žalobu na súde až dňa 4.4.2011, teda až po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynuladňa 28.4.2010. Súd sa nemohol stotožniť ani s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že žalobca je laik
a vykonal všetky úkony ktoré považoval za potrebné, prípadne že nemal ďalšie možnosti na úspešné
uplatnenie si svojho nároku z dôvodu svojho dlhodobého pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, keď

poukazuje na to, že žalobca sa už v predchádzajúcom období obrátil na advokáta, keď vyhľadal právne
služby JUDr. O. pri vymáhaní svojej pohľadávky voči bývalej manželke, a to počas doby svojho výkonu
trestu odňatia slobody, takže mal vedomosť o tom, že aj vo výkone trestu má možnosť obrátiť sa na
kvalifikovaného poskytovateľa právnych služieb. Súd bol teda toho názoru, že napriek určitým úkonom,
ktoré žalobca urobil s cieľom domôcť sa svojho nároku, neurobil ten podstatný úkon, ktorým bolo včasné

podanie žaloby na súde, čiže si nie kvalifikovaným spôsobom uplatňoval predmetnú pohľadávku.

45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

48. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

50. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania, v ktorej súd konanie čiastočne
zastavil, žalobca späťvzatím žaloby z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto majú v

tejto časti žalovaní nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Vo zvyšnej časti, v ktorej bola žaloba
zamietnutá, rovnako mali vo veci úspech žalovaní. Z toho vyplýva hrubý úspech žalovaných 100 % a
hrubý úspech žalobcu 0 %, a teda konečný čistý úspech žalovaných je 100 % (100 % - 0 %). To v
konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného v 1., 2. a 3. rade voči žalobcovi na náhradu účelne
vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III.

rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného sporového
poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).