Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 24, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204368
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816204368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: X. Z., S.. XX.XX.XXXX, U. XXX/X, W. S.
N., o zaplatenie sumy 613,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 31. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol

tak, že:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 398,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 132,78 eur od 18.6.2004 do zaplatenia, zo sumy 66,39 eur od 13.7.2004 do zaplatenia, zo
sumy 66,39 eur od 13.8.2004 do zaplatenia, zo sumy 66,39 eur od 13.9.2004 do zaplatenia a zo sumy
66,38 eur od 13.10.2004 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 30 % s tým, že o výške náhrady trov
konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 8.6.2016 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 613,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

613,44 eur od 18.06.2004 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 29.04.2004 žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako
dlžníkovi, úver vo výške 398,33 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom
vo výške 215,10 eur, spolu vo výške 613,43 eur za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere, a
to v 6-tich mesačných splátkach po 102,24 eur, počnúc dňom 13.05.2004. V zmysle Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný
dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady

na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené
upozornenia žalovaný nereagoval. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v
zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratil výhodusplátok, dňa 18.06.2004 sa dlh stal splatným. Žalobca podal dňa 23.01.2004 na Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru Vranov nad Topľou vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu

o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo
dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech
predmetnej zmluvy o úvere žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky,
čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver v časti „Mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca má
teda za to, že žalovaný už v čase uzatvárania zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím

uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým škodu. Okresný súd Vranov nad Topľou trestným rozkazom
sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 28.05.2008 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu
ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie.
Trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 28.05.2008 nadobudol
právoplatnosť dňa 25.07.2008 a vykonateľnosť dňa 25.07.2008. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na

vydanie platobného rozkazu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a
žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere dňa 29.04.2004, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Na základe
predmetnej zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 398,33 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
vrátiť spolu s poplatkom vo výške 215,10 eur, spolu vo výške 613,42 eur v 6-tich mesačných splátkach po

102,24 eur. Trestným rozkazom súdu prvej inštancie č. k. XT/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňom 25.07.2008, súd uznal žalovaného za vinného z prečinu úverového podvodu, pričom žalobca bol
odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Pri rozhodovaní o náhrade škody
poškodeného voči obvinenému súd aplikuje ohľadom tohto nároku spravidla ustanovenia občianskeho
hmotného práva, vrátane ustanovení o náhrade škody, premlčaní, nevynímajúc ustanovenia právneho

poriadku o ochrane spotrebiteľa. V predmetnej veci má nárok na náhradu škody žalobcu základ v
spotrebiteľskej zmluve. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma
na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. V danom prípade má nárok na náhradu škody
základ v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola uzatvorená so žalovaným a uprednostnenie Obchodného
zákonníka by malo na spotrebiteľa nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym

právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka. Keďže zmluva
bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001, súd aplikoval túto právnu úpravu. Podľa ust. § 4 ods. 2
písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“) obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem

inéhoúdajoročnejpercentuálnejmierenákladov.Absenciauvedenejnáležitostinespôsobujeneplatnosť
uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve nie je
uvedená ani úroková sadzba spotrebiteľského úveru, čo spôsobuje, že žalobca sa nemôže domáhať
úroku,ktorýniejevzmluveuvedený.Súdvyhodnotilposkytnutýúverzabezúročnýabezpoplatkov,preto
vyhovel žalobe čo do náhrady škody len do výšky 398,33 eur, keďže žalovaný z dlžnej sumy neuhradil

nič. Konanie žalovaného bolo predmetom trestného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
XT/XXX/XXXX, pričom žalovaný bol trestným rozkazom XT/XXX/XXXX zo dňa 28.05.2008 uznaný za
vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu, pričom žalobca so svojim nárokom odkázaný na
občianskesúdnekonanie.Súdmalvdanejprávnejvecizato,žeuplatnenásumažalobcomniejevcelom
rozsahu dôvodná. Súd považoval žalobu za dôvodnú v sume 398,33 eur, na ktorú žalovaného zaviazal.

Ide o sumu, ktorá bola žalovanému riadne poskytnutá a žalovaný tieto finančné prostriedky žalobcovi
nevrátil. Na základe uvedeného preto súd priznal žalobcovi sumu 398,33 eur, suma poskytnutého úveru,
a zamietol žalobu v časti o zaplatenie poplatku vo výške 215,10 eur. Pokiaľ ide o úrok z omeškania súd
priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 132,78 eur od 18.6.2004 do zaplatenia,
zo sumy 66,39 eur od 13.7.2004 do zaplatenia, zo sumy 66,39 eur od 13.8.2004 do zaplatenia, zo

sumy 66,39 eur od 13.9.2004 do zaplatenia a zo sumy 66,38 eur od 13.10.2004 do zaplatenia, teda odo
dňa nasledujúceho po dni jednotlivých splátok, pričom súd neakceptoval vyjadrenie žalobcu, že došlo
k zosplatneniu úveru automaticky v zmysle všeobecných podmienkach, kde v bode 4 je obsiahnutá
informácia týkajúca sa splatnosti dlhu v prípade, ak dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky.
Veriteľ musí v zmysle zákona upozorniť žalovaného na možnosť zosplatnenia, čo v danom prípade

nebolo preukázané a preto súd priznal úrok z omeškania po dni nasledujúcom po jednotlivých termínoch
splátok, a nie odo dňa žalobcom tvrdeného zosplatnenia. V zmysle zmluvy žalovaný mal vykonať úhrady
v dňoch splatnosti a to dňa 13.5.2004, 13.6.2004, 13.7.2004, 13.8.2004, 13.9.2004, 13.10.2004. Od
nasledujúcich dňoch bol v omeškaní. Súd zo svojej činnosti zistil, že odo dňa 14.5.2004 do 30.6.2004bola výška úrokovej sadzby 10 % a od 1.7.2004 do 14.10.2004 bola výška úrokovej sadzby 9 %. Žalobca
si však žiadal priznať úrok z omeškania len vo výške 5 % ročne. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §

255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP. Keďže súd žalobe v časti sumy 398,33 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 132,78 eur od 18.6.2004 do zaplatenia, zo sumy
66,39 eur od 13.7.2004 do zaplatenia, zo sumy 66,39 eur od 13.8.2004 do zaplatenia, zo sumy 66,39 eur
od 13.9.2004 do zaplatenia a zo sumy 66,38 eur od 13.10.2004 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti
žalobu žalobcu zamietol, súd mal za to, že žalobca bol v konaní úspešný vo výške 65 % a neúspech

vo výške 35 % (100 - 65). Súd má tak za to, že úspešnejšiemu žalobcovi tak vznikol nárok na náhradu
trov konania vo výške 30 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to proti výroku II., t.j v jeho zamietavej časti
z dôvodu, že podľa jeho názoru okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Teda z dôvodu podľa ust.

§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Namietal, že v danom prípade ide o nárok na náhradu škody spôsobenú
trestným činom úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona a nie o nárok vyplývajúci
z uzavretej zmluvy o úvere. Civilný súd je viazaný záverom trestného súdu o vzniku škody a vzhľadom
na skutočnosť, že vznik škody je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu, je
civilný súd povinný vykonať dokazovanie len o výške škody spôsobenej trestným činom a nie o vzniku

a existencii škody. Súd sa má teda zaoberať len výškou náhrady škody a nie náležitosťami uzavretej
zmluvy o úvere. Absencia akýchkoľvek podstatných náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
je v danom prípade irelevantná. Citoval z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. XXCo/XXX/
XXXX-XX zo dňa 4.10.2017podľa ktorého „Skutočnosti rozhodné pre ustálenie charakteru záväzkovo
právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne významné, pretože v

danom prípade súd koná o nároku žalobcu na náhradu škody“. Viazanosťou rozsudku krajského súdu
o náhradu škody civilným súdom sa zaoberaj aj Krajský súd v Žiline v rozsudku č. k. XXCo/XXX/XXXX-
XX z 12.9.2017, podľa ktorého treba z výroku o vine vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu
a skutkovú časť. Ďalej poukázal aj na rozhodnutia Okresného súdu Galanta a Okresného súdu Pezinok.

4. Žalovaný sa v zákonom stanovenej lehote k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 CSP), krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v rozsahu určenom v
ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania ( podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario) za použitia §

177 ods. 2 písm. c/ CSP. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa
pri posudzovaní sporu zaoberal aj námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu
prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní nedošlo k
vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP). Dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok Okresného súdu s poukazom na ust. § 387 ods. 1,2 CSP v

odvolaním napadnutom zamietavom výroku a v závislom výroku o trovách konania ako vecne správny
potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie logicky a
presvedčivo odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného
súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie

dôvody.

6. Odvolacie námietky týkajúce sa vád skutkového zistenia súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v
nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm.
f/ CSP).

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistení skutkový stav (uznesenie NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX
zo dňa 26.2.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod
normuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,akévyplývajú

zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne práve posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a
napokon právnu normu správne vyložil ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z
rozhodnutia NS SR sp. zn. XNcdo/X/XXXX).8. Nosnou odvolacou námietkou odvolateľa bolo, že súd prvej inštancie mal vykonať dokazovanie o
výške škody spôsobenej trestným činom, nie o vzniku a existencii škody. Odvolací súd z obsahu spisu

zistil, že súd prvej inštancie vychádzal z trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
XT/XXX/XXXX-XX zo dňa 28.5.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2008 a vykonateľnosť
dňa 25.7.2008 a v súlade s návrhom riadne vykonal dokazovanie výšky škody. Správne zistenie z
hľadiska následného ustálenia správnej výšky jej náhrady úzko súvisí s potrebou prieskumu súladu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere s právnou úpravou spotrebiteľského práva. V prejednávanej veci bolo

ustálenie výšky škody v trestnom konaní iba kvalifikačným znakom trestného činu. Určenie skutočnej
výšky škody pre potreby ustálenia výšky jej prisúditeľnej náhrady predpokladá zistenie obsahu práv
a povinností subjektov zmluvy o spotrebiteľskom úvere a platnosti jednotlivých ustanovení a to aj z
hľadiska spotrebiteľského práva.

9. Odvolací súd po preskúmaní všetkých podstatných odvolacích námietok žalobcu ako aj

predchádzajúceho konania spolu s odvolaním napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie odvolateľom
namietané nesprávne skutkové zistenia ani nesprávne právne posúdenie veci nezistil. Súd prvej
inštancie použil správne právne normy, ktoré správne interpretoval a správne aplikoval na zistený
skutkový stav.

10.Odvolateľpodalodvolanievočizamietavémuvýrokurozsudkuokresnéhosúdu,alesprávnosťvýroku
o trovách konania nespochybnil. Od rozhodnutia o odvolaním napadnutého výroku rozsudku však závisí
aj výrok o trovách konania (§ 379 písm. a/ CSP), preto ho odvolací súd po zistení jeho vecnej správnosti
potvrdil.

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súdu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní
bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

12. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).