Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010006
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318010006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.

Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného A. C. pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní Okresnej
prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 15.6.2018, č.k. 31T/1/2018-129, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 21.2.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný: A. C., nar. XX.X.XXXX v N., trvale bytom D.
XX/XX, S.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38
ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 a § 43 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ďalší trest zákazu činnosti
spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 15.6.2018, č.k. 31T/1/2018-129, bol
obžalovaný A. C. uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa

§ 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
Okresný súd podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods.
2 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia
slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace a zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
so stredným stupňom stráženia a uložil mu aj ďalší trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia
motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 1 (jeden) rok.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor Okresnej prokuratúry

Dunajská Galanta a to proti výroku o treste. Rozsudok čo do výroku o treste považoval za nezákonný.
Je potrebné vziať do úvahy samotnú osobu obžalovaného, jeho trestnú minulosť, ako i skutočnosť, že
skutku sa dopustil v dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Obžalovaný
bol 11 krát súdne trestaný, 3 razy bol vo výkone trestu odňatia slobody. Posledné odsúdenie bolotrestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/116/2017 zo dňa 17.05.2017, právoplatný
toho dňa, za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) TZ na trest
povinnej práce 200 hodín a zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na 4 roky (skutok spáchal dňa

15.5.2017). Okrem toho bol obžalovaný C. dňa 24.6.2014 podmienečne prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody Okresným súdom Trnava sp. zn. 30Pp/56/2014 a bola mu uložená skúšobná doba v
trvaní 4 roky. V rámci jej plynutia sa obžalovaný dopustil ďalšieho trestného činu, za ktorý bol odsúdený
vyššieuvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/116/2017. Skutku, pre ktorý
je aktuálne stíhaný, sa tiež dopustil v tej istej skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Je tak

evidentné, že ani viacnásobné odsúdenie, ani výkon trestu, ani to, že je v skúšobnej dobe, nemali
na obžalovaného dostatočný prevýchovný vplyv. Uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace,
teda blízko dolnej hranice výmery uvedenej v trestnom zákone, pri rozpätí trestnej sadzby 0 - 2 roky,
je vzhľadom na osobu obžalovaného príliš nízky. Uložením takéhoto trestu obžalovaný nadobudne
dojem o liberálnom prístupe súdu k závažnosti svojho protiprávneho konania. Nemôže sa tiež stotožniť
s výmerou súdom uloženého trestu zákazu činnosti na dobu jedného roka. S poukazom na pokračujúcu

trestnú činnosť, ako aj s poukazom na jeho sústavné porušovanie pravidiel cestnej premávky, o čom
svedčí záznam z evidenčnej karty vodiča, ako aj záznam z ústrednej evidencie priestupkov, treba vyvodiť
záver, že sa jedná o nedisciplinovaného účastníka cestnej premávky a preto bolo na mieste uložiť
obžalovanémuprísnejšítrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlákaždéhodruhu.Trestnýmrozkazom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/116/2017 zo dňa 17.05.2017, právoplatný toho dňa, mu bol uložený

aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 4 roky. Súd pri výmere zákazu činnosti v trvaní 1 rok
uviedol, že zohľadnil a skôr uložený trest zákazu činnosti v trvaní 4 roky. Nie je však zrejmé, a súd to
bližšie nevysvetlil, z akého dôvodu pri ukladaní trestu zákazu činnosti, pri vzatí do úvahy skôr uloženého
trestu, určil výšku ďalšieho trestu len v trvaní 1 rok, teda na celkom dolnej hranici trestnej sadzby. Nie
sú zrejmé žiadne poľahčujúce okolnosti, ktoré by odôvodňovali obžalovanému C., pri jeho doterajšej

trestnej minulosti, ako aj pri zohľadnení priestupkov uvedených v evidenčnej karte vodiča a vo výpise z
ústrednej evidencie priestupkov, uložiť trest zákazu činnosti v najnižšej možnej výmere. Navrhuje teda
uložiť obžalovanému primerane prísny nepodmienečný trest odňatia slobody a aj primerane prísny trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril tak, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, ktorý

zohľadnil všetky okolnosti prípadu. Nikomu nebolo ublížené na zdraví, nikto nebol v ohrození života
alebo zdravia v súvislosti s konaním obžalovaného. Obžalovaný má zverený do svojej starostlivosti
maloletého, zdravotne ťažko postihnutého syna, Ako jediný zvláda jeho výchovu a starostlivosť, čo je
dôležité s ohľadom na § 34 ods. 3 Trestného zákona, kedy tret má postihovať iba páchateľa, tak aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízku rodinu. Toto okresný súd v rozhodnutí

akceptuje, absolútne túto zásadu ignoruje prokuratúra vo svojom odvolaní. Predchádzajúce trestné
konania sú pre toto konanie právne irelevantné. Obžalovaný sa priznal k spáchanej trestnej činnosti,
oľutoval ju, a dal záväzok vyvarovať sa do budúcna podobného konania už len z dôvodu povinnosti
starostlivosti o syna.
Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o podanom odvolaní, zotrval prokurátor na podanom

odvolaní, obžalovaný navrhol zamietnuť podané odvolanie.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu prokurátora nie je dôvod na
zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku

podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Prokurátor podal odvolanie ako oprávnená osoba, v zákonnej
lehote. Prokurátor podal odvolanie proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.
Okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe.

Pri ukladaní trestu sa však okresný súd dôsledne neriadil príslušnými ustanoveniami zákona.
Pochybenieokresnéhosúdukrajskýsúdvzhliadolvprvomradevtejpodobe,keďokresnýsúdneuviedol,
z akého dôvodu považuje nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace za dostatočný.
Okresný súd síce odôvodnil svoj postup tým, že zohľadnil aj to, že spáchal už druhý trestný čin v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, a aj to, že obžalovaný

šoféroval iba po ulici, kde býva, ale pri zohľadnení dvoch uvedených skutočností nie je zrejmé, prečo
ukladal súd trest pri dolnej hranici trestnej sadzby. Jedna skutočnosť vyznieva v neprospech a druhá v
prospech obžalovaného, okresný súd napriek tomu dospel k záveru o tom, že ním uložený trest odňatia
slobody vo výmere 4 mesiace nepodmienečne ( v dolnej polovici trestnej sadzby) dostatočne splní účel
trestu a teda bude dostatočnou výstrahou pred ďalším porušovaním súdneho zákazu šoférovania.

Tak ako správne uviedol prokurátor vo svojom odvolaní, okresný súd nezohľadnil samotnú osobu
obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 11 krát súdne trestaný, z toho 3 razy bol vo výkone trestu odňatia
slobody, ani to, že sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu dopustil opakovane
trestnej činnosti. Okresný súd síce v odôvodnení rozsudku uviedol okolnosť, že obžalovaný bol 11 krát
súdne trestaný, aj to, že spáchal 12 priestupkov prevažne na úseku cestnej premávky, dokonca aj to,

že šlo o spáchanie už druhého trestného činu v skúšobnej dobe, ale tieto okolnosti žiadnym spôsobom
nepremietol do úvah o ukladaní trestu. Nezohľadnil tak všetky zásady pre ukladanie trestu uvedené v
ustanovení § 34 Trestného zákona. Okresný súd pochybil, keď ukladal trest na dolnej hranici trestnej
sadzby, avšak podmienky na takýto postup neboli splnené.
Odvolacia námietka prokurátora je plne dôvodná, odvolací súd konštatuje, že je možné sa s

odôvodnením podaného odvolania v plnom rozsahu stotožniť a na úvahy prokuratúry poukázať.
K vyjadreniu obžalovaného, že vyšší trest by zasiahol neprimerane jeho rodinu, pretože ako jediný je
schopný vychovávať svojho syna, krajský súd podotýka, že o svojej povinnosti starostlivosti o syna vedel
obžalovaný už v čase pred opätovným páchaním trestnej činnosti. Je otázne, akým vzorom pre svoje
dieťa môže obžalovaný byť, keď nie je schopný a ochotný akceptovať a dodržiavať zákonné normy.

Krajský súd preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Keďže
boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu sám a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov,pri zohľadnení poľahčujúcej okolnosti, že sa k trestnej činnosti priznal a túto oľutovala a priťažujúcej
okolnosti, že už bol za trestný čin odsúdený.
Z hľadiska povahy a závažnosti trestného činu je potrebné konštatovať, že obžalovaný sa opätovne

dopustil rovnakého druhu úmyselnej trestnej činnosti, za aký bol už opakovane odsúdený, a to v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Čo sa týka osobných,
rodinných, majetkových pomerov obžalovaného, krajský súd nezistil žiadne také okolnosti existujúce v
dobe rozhodovania o uloženom treste, ktoré by odôvodňovali ukladanie trestu na dolnej hranici trestnej
sadzby, prípadne, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu

zákonom stanovenej trestnej sadzby.
V rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby (0 až 2 roky), je tak primeraným trestom trest odňatia
slobody uložený v hornej polovici trestnej sadzby, plne v súlade s odvolacou námietkou prokurátora.
Takýto trest u obžalovaného plne zodpovedá požiadavkám zákona.
Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin.
Rovnako tak, teda ako plne dôvodnú, vyhodnotil krajský súd aj odvolaciu námietku prokurátora týkajúcu
sa neprimerane nízkeho trestu zákazu činnosti. Treba v súlade s prokurátorom konštatovať, že nie
je vôbec zrejmé, z akého dôvodu považoval okresný súd trest zákazu činnosti uložený na dolnej

hranici zákonom ustanovenej sadzby, za dostatočný. Skutočnosť, že obžalovanému bol uložený v
inom konaní trest zákazu činnosti, ktorý ešte nebol vykonaný, nemôže viesť k záveru, že trest zákazu
činnosti v minimálnej možnej výmere je trestom dostatočným a zákonným. S ohľadom na trestnú
minulosť obžalovaného, s ohľadom na opakované spáchanie trestného činu marenia výkonu úradného
rozhodnutia, s ohľadom na vyšší počet spáchaných priestupkov na úseku cestnej dopravy, sa možno

plne stotožniť so záverom, k akému dospel prokurátor, a to že v osobe obžalovaného sa jedná o
nedisciplinovaného účastníka cestnej premávky. Trest zákazu činnosti vo výmere 3 roky dostatočne
zohľadnízávažnosťkonaniaobžalovaného,naktoréhonemalivplyvžiadnezdoposiaľuloženýchtrestov,
ani sankcií za priestupky a ktorý si dostatočným spôsobom nevážil šance, ktoré mu boli dané či už
ukladanými podmienečnými trestami odňatia slobody, alebo uložením alternatívnych trestov, prípadne

podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.