Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808204712
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3808204712.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného M. L., nar. XX.XX.XXXX,
H. XXX/XX, H., proti povinnému V.F., nar. XX.XX.XXXX, Obec H., prechodne bytom S. XX/XX, G., o
vymoženie výživného s prísl., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a o námietkach povinného
proti ďalším trovám exekúcie, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k.

9Er/673/2008-114 zo dňa 9. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí návrhu povinného na
zastavenie exekúcie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd odvolanie povinného proti výroku o zamietnutí námietok v prevyšujúcej časti proti ďalším
trovám exekúcie o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol,
námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie v časti hotových výdavkov vo výške 99,58 eur
vyhovel a v prevyšujúcej časti námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie zamietol. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil § 57 ods. 1, § 58 ods. 1, § 80 Exekučného poriadku. V odôvodnení
uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 09.04.2008 domáhal voči

povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie zameškaného výživného vo výške 1 991,64 eura za
obdobie od 17.12.2004 do 31.03.2008 a bežného výživného od 1.4.2008 vo výške 49,79 eura mesačne
s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 11C/8/2004-40
zo dňa 19.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2004 a ktorým bol povinný zaviazaný
prispievať na výživu mal. M. sumou 49,79 eura mesačne vždy vopred najneskôr do 20-teho dňa v
mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Poverenie na vykonanie

exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. René Matuškovi udelené súdom dňa 07.05.2008. Povinný
návrhom zo dňa 30.11.2015 navrhol zastavenie exekúcie a žiadal zrušenie ďalších trov exekúcie, ktorý
súd posúdil v časti zastavenia exekúcie ako nedôvodný a preto ho zamietol a v časti ďalších trov
exekúcie ako sčasti dôvodný. Mal za to, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 11C/8/2004-40
zo dňa 19.10.2004, bol povinný zaviazaný prispievať na výživu mal. M. sumou 1.500,-Sk mesačne vždy
vopred najneskôr do 20-teho dňa v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode

manželstva.RozsudkomOkresnéhosúduPrievidzač.k.10P/29/2013-31zodňa06.06.2013,bolpovinný
zaviazaný platiť na výživu mal. M., výživným zvýšeným zo sumy 49,79 eura mesačne na sumu 90 eur
mesačne od 01.03.2013, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, na účet matky. Rozsudkom Okresného
súdu Prievidza č.k. 10Pc/2/2017-9 zo dňa 23.02.2017 bola zrušená vyživovacia povinnosť povinného
k plnoletému dieťaťu s účinnosťou od 25.1.2017. Za celé obdobie, pre ktoré sa vedie exekúcia, t.j. za
obdobieod17.12.2004do25.1.2017,malpovinnýcelkovouhradiťvýživnéspoluvovýške9.141,75eura.

Súd mal preukázanú úhradu výživného len za obdobie od 18.05.2012 do 21.09.2017 vo výške 6.682,25
eura. Aj podľa vyjadrenia súdneho exekútora zo dňa 26.09.2018 nie je exekúcia skončená. Z dôvoduúhrady pohľadávky zameškaného výživného by bolo možné zastaviť exekúciu len v prípade, pokiaľ by
povinný uhradil pohľadávku ešte pre začatím exekučného konania, teda pred podaním návrhu súdnemu
exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). To sa však v tomto prípade nestalo. V námietkach

povinného proti exekúcii zo dňa 24.04.2014 povinný okrem iného namietal, že bežné výživné za mesiac
august 2013 vo výške 49,79 eura má uhradené. Ako vyplýva z unesenia Okresného súdu Prievidza č.k.
9Er/673/2008-21 zo dňa 09.06.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2015 a ktorým boli tieto
námietky povinného proti exekúcii zamietnuté, povinný túto skutočnosť však súdu žiadnym spôsobom
nepreukázal. Taktiež nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie v zmysle § 80 Exekučného

poriadku. Nejde totiž o prípad, kedy sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné, keďže vyživovacia
povinnosť voči oprávnenému bola s účinnosťou od 25.1.2017 zrušená. Povinný neuviedol ani žiadne
skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie a ani súdu nie je známy žiadny dôvod
uvedený v § 57 ods. 1, 2, § 80 Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená.
Poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o ďalších trovách exekúcie zo dňa 21.09.2017, ktoré
bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 29.9.2017. Povinný podal v zákonnej 14-dňovej lehote

námietky proti ďalším trovám exekúcie listom zo dňa 09.10.2017, ktorý bol podaný osobne u súdneho
exekútora dňa 11.10.2017 z dôvodu, že nesúhlasí s ich výškou. Námietkam povinného proti ďalším
trovám exekúcie bolo potrebné čiastočne vyhovieť.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Namietal, že od augusta 2003

do augusta 2004 žil na ulici v K. ako bezdomovec. O tom, že je rozvedený sa dozvedel až po roku
2012 - návrate z M.. Na rozvodovom konaní nebol účastný, nevedel o ňom. Ani o tom, že Okresný
súd Prievidza mu v rozsudku č.k. 11C/8/2004-40 zo dňa 19.10.2004 uložil povinnosť platiť mesačné
výživné na syna v sume 1.500,- Sk. O exekúcii súdneho exekútora JUDr. René Matušku nebol nikým
informovaný a to z dôvodu, že od 01.08.2004 do 29.04.2012 žil v M.. Bola nedostatočne naplnená

povinnosť súdneho exekútora vykonať šetrenie na spoľahlivé zistenie, že povinný sa v čase doručovania
exekučného titulu naozaj v mieste bydliska zdržiaval a teda nespĺňa všetky náležitosti pre vznik fikcie
doručenia. Nedošlo k účinnému doručeniu EX663/08: UZE + V zo dňa 05.06.2008 vydaného súdnym
exekútorom. Tým sa stáva neprávoplatným a nevykonateľným. JUDr. Jozef Valach nezisťoval a ani
nezistil širším miestnym šetrením kde sa povinný nachádza, kde je jeho terajší pobyt. Predmetný

exekučný titul EX663/08: UZE + V nebol povinnému riadne doručený, nakoľko sa od 01.08.2004
do 29.04.2012 na Slovensku nezdržiaval, žil v M.. Upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie
EX663/08zodňa16.04.2014povinnémusúdnyexekútorzaobdobieod17.12.2004do30.04.2012sumu
zo 4.431,39 eur zameškaného výživného neoprávnene navýšil na sumu 5.087,61 eur zameškaného
výživného za obdobie od 17.12.2004 do 31.07.2015. Týmto upovedomením navýšil sumu exekučných

trov zo sumy 550,80 eur na sumu 897,10 eur uvedenú v upovedomení o spôsobe vykonania exekúcie
ku dňu 27.07.2015. Suma 897,10 eur mínus 550,80 eur = 346,30 eur, čo je navýšená čiastka súdnych
trov súdnym exekútorom ku dňu 27.07.2015. Súdny exekútor podľa povinného mal zo sumy 550,80
eur odpočítať ešte mínus sumu 69,60 eur /viď v spise Uznesenie Okresného súdu zo dňa 09.06.2015/
a to sa rovná sume 481,20 eur, čo sú skutočné trovy. Suma 69,60 eur nie je súdnym exekútorom

braná na vedomie. Súdny exekútor nerešpektoval námietky povinného zo dňa 24.04.2014, kde by
sa bol oboznámil, že od 02.07.2013 povinný platí na základe rozsudku o zvýšení výživného č.k.
10P/29/2013-31 zo dňa 06.06.2013, výživné vo výške 100 eur (90 eur + 10 eur) mesačne. Oprávnená
doručila súdnemu exekútorovi dňa 02.03.2015 rozsudok o zvýšení výživného. Bola povinná ho doručiť
už po dni 21.06.2013 a to právoplatnosti rozsudku č.k. 10P/29/2013-31 zo dňa 06.06.2013. Povinný do

22.04.2014 o exekúcii nevedel a ani sa pri konaní schvaľovania zvýšeného výživného na Okresnom
súde dňa 06.06.2013 od oprávnenej o exekúcii nedozvedel. Povinnému tým spôsobila, že súdny
exekútor navýšil zameškané výživné za obdobie od 17.12.2004 do 30.04.2012, sumu zo 4.431,39 eur
zameškaného výživného na sumu 5.087,61 eur za obdobie od 17.12.2004 do 31.07.2015, t.j. suma
5.087,61 eur mínus suma 4.431,39 eur sa rovná navýšenej sume 656,22 eur za obdobie od 02.06.2014

do 01.08.2015, jedná sa o zameškané výživné, ktoré povinnému Sociálna poisťovňa strhla za toto
obdobie z invalidného dôchodku a deponovala na účet Sociálnej poisťovne. Súdnemu exekútorovi
deponované peniaze Sociálna poisťovňa odoslala na účet až 01.08.2015. Navýšená suma 656,22
eur výživného za obdobie od 02.06.2014 do 01.08.2015 je podľa súdneho exekútora evidovaná za
obdobie od 17.12.2004 do 31.07.2015, ktorú súdny exekútor berie na vedomie ako zameškané dlžné

výživné a povinného považuje za dlžníka. Navýšená suma skutočných trov za obdobie od 02.06.2014
do 01.08.2015 je podľa súdneho exekútora suma 897,10 eur k 27.07.2015 (viď EX663/08) mínus 550,80
eur = 346,30 eur, t.j. ktoré súdny exekútor berie ako trovy, ktoré mu právom prináležia a povinný s tým
nesúhlasí. Žiada, aby táto navýšená suma bola poukázaná súdnym exekútorom na účet oprávnenej aje počítaná ako úhrada za zameškané výživné. Na základe listu povinného zo dňa 14.10.2014 Sociálna
poisťovňa oznámila, že o vykonávaní zrážok z jeho dôchodku bola upovedomená matka oprávneného
ichlistomzodňa30.10.2014.SúdnyexekútordalpokynSociálnejpoisťovnidňom01.06.2014vykonávať

zrážky povinnému z invalidného dôchodku. Nepokladal za povinnosť oznámiť povinnému, prečo ich
Sociálna poisťovňa neposiela na exekútorský účet, ale ich deponuje na účet sociálnej poisťovne. Súdny
exekútor nepokladal za povinnosť povinného informovať, že za obdobie od 17.12.2004 do 31.07.2015
bude v exekučnom príkaze EX663/2008 brať nezaplatené zameškané výživné ako povinného dlžné
výživné a že mu za túto dlžobu navýši i trovy exekúcie. Súdny exekútor novú adresu oprávnenej uviedol

ažvprávoplatnomexekučnompríkazeEX663/08zodňa27.07.2015.OkresnýsúdvPrievidzirozsudkom
č.k. 10Pc/2/2017-9 zo dňa 23.02.2017 zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k plnoletému dieťaťu
s účinnosťou od 25.01.2017. Súdny exekútor do Sociálnej poisťovne doručil dňa 27.03.2017 doplňujúci
exekučný príkaz pod číslom EX663/08 už len pre zostatok dlžného výživného za obdobie do 25.01.2017.
Sociálna poisťovňa naďalej z jeho dôchodku strhávala sumu 90 eur na mesačné výživné. Upovedomil
o tom exekútora listom, ktorý mu oznámil, že exekučný príkaz už len pre zostatok dlžného výživného

za obdobie do 25.01.2017 bol vydaný dňa 21.03.2017 a doručený Sociálnej poisťovni dňa 27.03.2017.
Sociálna poisťovňa strhávala bežné mesačné výživné naďalej až do mesiaca október 2017 vrátane.
Sociálna poisťovňa listom zo dňa 23.10.2017 oznámila, že jej po telefonickom dohovore s exekútorským
úradom tento potvrdil, že bežné výživné má byť zastavené a pokračovať v zrážkach majú už len na
zameškané výživné. Exekútorský úrad im potvrdil, že na viac poukázané sumy na bežnom výživnom si

preúčtovali na úhradu zameškaného výživného a na úhradu trov exekúcie. Bežné výživné za mesiac
august 2013 vo výške 49,79 eur už 2x poukázal na úhradu a je to aj v spise súdu vydokladované. Dňa
11.03.2014 v sume 50,- eur cez Slovenskú poisťovňu a 05.05.2014 v sume 49,79 eur. Na záver navrhol,
aby odvolací súd exekúciu vrátane exekučných trov a poplatkov zastavil, požiadal, aby exekučné trovy a
poplatky na túto exekúciu boli preúčtované z účtu súdneho exekútora na účet oprávnenej na zameškané

výživné a aby mu Krajský súd v Trenčíne vyčíslil a potvrdil výšku sumy v eur, ktorú má ešte oprávnenej
poukázať na jej účet v mesačných splátkach.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti o zamietnutí návrhu povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdiť a odvolanie povinného proti
výroku o zamietnutí námietok v prevyšujúcej časti proti ďalším trovám exekúcie podľa § 386 písm. c)

CSP odmietnuť ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

5. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní povinným vznesené a v plnom rozsahu sa
v napadnutej časti o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Povinný v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné

okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Za daného stavu
si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého uznesenia v zmysle § 387 ods. 2 CSP a v celom rozsahu
na ne poukazuje. K námietkam povinného dodáva nasledovné.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

7. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak a) sa
začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie

exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie
alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e)bolo právoplatne
rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f)
po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože

je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j)
pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol,
že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenieverejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c
ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného
titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo

vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2.
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy,

ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

9. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcie týka niektorý z
dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie
oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu.

11. Podľa § 61b veta pred bodkočiarkou Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu možno
vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie

(§ 57 ods. 3).

12. Podľa § 80 citovaného zákona na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy
(§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude
výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

13. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa
na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného
vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu,
určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa

má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom, teda exekúciou. Pri vymáhaní
pohľadávok výživného je oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je
rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné.

14. V danej veci sa oprávnený návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 09.04.2008 domáhal

proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie zameškaného výživného vo výške 1.991,64 eur za
obdobie od 17.12.2004 do 31.03.2008 a bežného výživného od 01.04.2008 vo výške 49,79 eur mesačne
s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 11C/8/2004-40
zo dňa 19.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2004 a ktorým bol povinný zaviazaný
prispievať na výživu mal. M. sumou 49,79 eur mesačne vždy vopred najneskôr do 20-teho dňa v mesiaci

k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Poverenie na vykonanie exekúcie
bolo súdnemu exekútorovi JUDr. René Matuškovi udelené súdom dňa 07.05.2008.

15. Povinný návrhom zo dňa 30.11.2015, doručeným súdu dňa 02.12.2015 navrhol zastavenie exekúcie
a vyjadril nesúhlas s trovami exekúcie o čom bolo rozhodnuté napadnutým uznesením.

16. Predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť rozhodnutie
súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je pritom
také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí
spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená

dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o
podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či
účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu,
či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide
o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

17. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2011,
sp.zn. I. ÚS 456-/2011-19 v ktorom uviedol, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielenv súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Ústavný súd Slovenskej
republiky v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v rozhodnutí zo dňa 27.01.1997, sp.zn. 3Cdo/164/1996 publikovaného v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí pod č. R 58/1997 a uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.

18. Povinný v podanom odvolaní namietal, že exekučný titul mu nebol nikdy doručený a nemohol
nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Preskúmaním súdneho spisu odvolací súd zistil, že povinný
rovnakú skutočnosť namietal aj v námietkach proti exekúcii, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté
uznesením č.k. 9Er/673/2008-21 zo dňa 09.06.2015 tak, že sa zamietli (výrok I.). Zo zistení exekučného
súdu vyplynulo, že povinnému bol v základnom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie exekučného

titulu, ustanovený procesný opatrovník D. K. za účelom ochrany jeho práv, nakoľko sa na adrese trvalého
pobytu dlhšiu dobu nezdržiaval, nikoho o pobyte neinformoval a od augusta 2003 sa zdržiaval na
neznámom mieste, ako vyplýva z podaného odvolania, v M.. Dôsledkom tohto postupu a doručovaním
písomnosti procesnému opatrovníkovi nadobudol exekučný titul právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
17.12.2004. Vo vzťahu k tzv. zmenovému rozsudku a nie novému rozhodnutie o výživnom, ktoré by bolo

samostatným exekučným titulom, tzn. zvýšenia výživného na mal. M. v zmysle rozsudku Okresného
súdu Prievidza č.k. 10P/29/2013-31 zo dňa 06.06.2013, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o
zmene výšky výživného na mal. na sumu 90,- eur mesačne od 01.03.2013, vždy do 25. dňa v mesiaci
vopred, na účet matky, odvolací súd dodáva, že aj tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
21.06.2013 a preto predmetnú námietku povinného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko

exekúcia sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.

19. Ďalej bolo v konaní zistené, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 10Pc/2/2017-9 zo
dňa 23.02.2017 bola zrušená vyživovacia povinnosť povinného k plnoletému dieťaťu s účinnosťou od
25.01.2017.

20. Dôvody pre zastavenie exekúcie vo všeobecnosti špecifikuje ustanovenie § 57 Exekučného
poriadku. Pokiaľ ide o zastavenie exekúcie z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním
priznané (§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku), odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že toto
ustanovenie možno použiť v tej situácii, kedy k zániku práva (zväčša splnením) dôjde mimo exekúcie.

Pokiaľ sa na základe rozhodnutia (exekučného titulu) plní už počas exekúcie, nie sú splnené zákonné
podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. V prípade úhrady
pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie v rámci exekučného konania sa osobitné rozhodnutie o
zastavení exekúcie nevydáva, je súdny exekútor povinný upustiť od vykonania exekúcie v zmysle § 46
ods. 8 Exekučného poriadku a pokračovať vo výkone exekúcie pre zvyšnú časť pohľadávky. Exekúcia

sa skončí vymožením týchto súm.

21. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za to, že za obdobie od 17.12.2004 do 31.3.2008
mal povinný uhradiť výživné vo výške 1.991,64 eura (40x 1 500,- Sk). Ďalej mal povinný zaplatiť výživné
za obdobie od 1.4.2008 do 31.12.2008 vo výške 448,11 eura (9x 49,79 eura), od 1.9.2009 do 31.12.2012

vo výške 2.389,92 eura (48x 49,79 eura), od 1.1.2013 do 28.2.2013 vo výške 99,58 eura (2x 49,79 eura),
od 1.3.2013 do 31.12.2013 vo výške 900 eur (10x 90 eur), od 1.1.2014 do 31.12.2016 vo výške 3.240
eur (36x 90 eur), od 1.1.2017 do 25.1.2017 vo výške 72,50 eura (pomerná časť za 25 dní). Za celé
obdobie, pre ktoré sa vedie exekúcia, t.j. za obdobie od 17.12.2004 do 25.1.2017, mal povinný celkovo
uhradiť výživné spolu vo výške 9.141,75 eur.

22. Z predložených ftc. dokladov o úhrade bola preukázaná úhrada výživného dňa 18.5.2012 v sume 50
eur, 21.6.2012 v sume 50 eur, 20.7.2012 v sume 50 eur, 24.8.2012 v sume 50 eur, 20.9.2012 v sume 50
eur, 22.10.2012 v sume 50 eur, 21.11.2012 v sume 50 eur, 19.12.2012 v sume 50 eur, 22.1.2013 v sume
50 eur, 20.2.2013 v sume 50 eur, 21.3.2013 v sume 50 eur, 22.4.2013 v sume 50 eur, 21.5.2013 v sume

50 eur, 2.7.2013 v sume 50 eur, 2.7.2013 v sume 100 eur, 5.5.2014 v sume 49,79 eura, 15.10.2013
v sume 150 eur, 4.11.2013 v sume 150 eur, 5.12.2013 v sume 100 eur, 10.1.2014 v sume 100 eur,
10.2.2014 v sume 100 eur, 11.3.2014 v sume 150 eur, 3.4.2014 v sume 100 eur, 6.5.2014 v sume 100
eur, 12.6.2014 v sume 100 eur, 19.8.2014 v sume 50,42 eura, 10.9.2014 v sume 50,21 eura, 7.10.2014v sume 51,26 eura, 6.11.2014 v sume 40,21 eura, 5.12.2014 v sume 40,21 eura, 5.1.2015 v sume
40,21 eura, 4.2.2015 v sume 40,21 eura, 5.3.2015 v sume 40,21 eura, 8.4.2015 v sume 40,21 eura,
6.5.2015 v sume 40,21 eura, 9.6.2015 v sume 40,21 eura, 7.7.2015 v sume 40,21 eura, t.j. spolu vo

výške 2.413,57 eura.

23. Z predložených potvrdení Sociálnej poisťovne boli preukázané mesačné zrážky výživného za
obdobieod2.6.2014do1.8.2015celkovo697,06eura(14x49,79eura),od2.8.2015do1.1.2017celkovo
1.530 eur (17x 90 eur), od 2.1.2017 do 25.1.2017 celkovo 72 eur (0,8x 90 eur), od 2.6.2014 d 1.1.2015

celkovo 387,45 eura (7x 55,35 eura), od 2.1.2015 do 1.8.2015 celkovo 400,05 eura (7x 57,15 eura),
od 2.8.2015 do 1.1.2016 celkovo 84,70 eura (5x 16,94 eura), od 2.1.2016 do 1.1.2017 celkovo 211,20
eura (12x 17,60 eura), od 2.1.2017 do 25.1.2017 celkovo 16,20 eura (0,8x 20,26 eura), od 25.1.2017
do 1.2.2017 celkovo 20,99 eura (0,2333x 90 eur), od 2.2.2017 do 1.3.2017 celkovo 90 eur (1x 90 eur),
od 2.3.2017 do 1.4.2017 celkovo 90 eur (1x 90 eur), od 2.4.2017 do 1.5.2017 celkovo 90 eur (1x 90
eur), od 2.5.2017 do 1.6.2017 celkovo 90 eur (1x 90 eur), od 2.6.2017 do 1.7.2017 celkovo 90 eur (1x

90 eur), d 2.7.2017 do 1.8.2017 celkovo 90 eur, od 2.8.2017 do 1.9.2017 celkovo 90 eur (1x 90 eur), od
2.9.2017 do 21.9.2017 celkovo 60 eur (0,6667x 90 eur), od 25.1.2017 do 1.2.2017 celkovo 4,72 eura
(0,2333x 20,26 eura), od 2.2.2017 do 1.3.2017 celkovo 20,26 eura (1x 20,26 eura), od 2.3.2017 do
1.4.2017 celkovo 20,26 eura (1x 20,26 eura), od 2.4.2017 do 1.5.2017 celkovo 20,26 eura (1x 20,26
eura), od 2.5.2017 do 1.6.2017 celkovo 20,26 eura (1x 20,26 eura), od 2.6.2017 do 1.7.2017 celkovo

20,26 eura (1x 20,26 eura), od 2.7.2017 do 1.8.2017 celkovo 19,88 eura (1x 19,88 eura), od 2.8.2017
do 1.9.2017 celkovo 19,88 eura (1x 19,88 eura), od 2.9.2017 do 21.9.2017 celkovo 13,25 eura (0,6667x
19,88 eura), t.j. spolu vo výške 4.268,68 eura.

24. Pokiaľ povinný namieta, že bežné výživné za mesiac august 2013 vo výške 49,79 eur už 2x poukázal

na úhradu dňa 11.03.2014 v sume 50 eur cez Slovenskú poisťovňu a 05.05.2014 v sume 49,79 eur,
odvolací súd dodáva, že platby z uvedených dní boli brané do úvahy pri súčte celkom uhradených
platieb a to v sume 150 eur zo dňa 11.3.2014 a v sume 49,79 eur zo dňa 5.5.2014 /viď bod 22. a 23.
odôvodnenia/.

25. Zovšetkýchpredloženýchdokladovbolapreukázanáúhradavýživnéholenzaobdobieod18.5.2012
do 21.9.2017 vo výške 6.682,25 eura (2.413,57 eura + 4.268,68 eura).

26. V konaní nebola preukázaná úhrada celej sumy zameškaného výživného za celé obdobie, pre ktoré
sa vedie exekúcia, teda od 17.12.2004 do 25.01.2017 vo výške 9.141,75 eur a bola preukázaná úhrada

výživnéholenzaobdobieod18.05.2012do21.09.2017vovýške6.682,25eur,pričomsúdprvejinštancie
považoval podaný návrh na zastavenie exekúcie správne za nedôvodný a rovnako správne, s ktorým
zistením sa odvolací súd stotožňuje, nezistil žiadny iný dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57
ods. 1 a 2, § 80 Exekučného poriadku.

27. Zastaviť exekúciu podľa § 80 Exekučného poriadku môže súd len v prípade, ak je vedená exekúcia
na bežnom výživnom (a nie teda na nedoplatkoch na výživnom). V danej veci tak nebola splnená jedna
z kumulatívnych podmienok, keďže je voči povinnému vedená exekúcia na zameškané výživné, a preto
nie je ani možné rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 80 v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku.

28. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 proti ďalším trovám môže
vzniesťuexekútoraúčastníkkonanianámietkydo14dníoddoručeniaupovedomeniapodľaodseku1.O
týchto námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.

29. Odvolací súd konštatuje, že povinný svojím odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie aj vo
výroku, ktorým boli námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie v prevyšujúcej časti zamietnuté.
Nakoľko však ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku výslovne ustanovuje, že odvolanie
proti rozhodnutiu o námietkach proti ďalším trovám exekúcie nie je prípustné, povinný tak na základe
uvedeného podal odvolanie proti rozhodnutiu, voči ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Odvolaciemu

súdu tak nezostalo nič iné ako odvolanie povinného v tejto časti podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť
ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.30. Nakoľko mal odvolací súd za to, že na základe zistených skutočnosti a v zmysle vyššie uvedených
citovaných zákonných ustanovení nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 a 2 Exekučného poriadku, poukazujúc tiež na znenie § 80 Exekučného poriadku, uznesenie súdu

prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil a odvolanie povinného proti výroku o zamietnutí námietok v
prevyšujúcej časti proti ďalším trovám exekúcie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako odvolanie, ktoré
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

31. Záverom odvolací súd dodáva, že sa nezaoberal všetkými námietkami povinného obsiahnutými v
jehoodvolaní,keďodôvodneniesúdnehorozhodnutiavopravnomkonanínemáaaninemusíodpovedať
na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie Ústavného
súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/2005).

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).