Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/281/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114219856
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1114219856.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: E. S., bytom
T. H. XXXX, P. proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej
republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.7.2018, č.k. 17C/208/2014-104, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a žalovanej nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 161 ods. 1, 2, § 227 ods. 1, § 228 ods. 1 a § 230 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že z obsahu súdneho spisu Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 17C/189/2005 mal preukázané, že v danom prípade došlo k rozhodnutiu
o tom istom nároku žalobkyne vymedzenom tým istým žalobným petitom, vyplývajúcim z rovnakých
skutkových okolností založených na rovnakom právnom dôvode, medzi tými istými sporovými stranami

ako v predmetnom konaní. Uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/189/2005 sa žalobkyňa
domáhala od žalovanej Slovenskej republiky, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR náhrady škody
vo výške 3 319,39 eur, pričom nárok žalobkyne bol právne kvalifikovaný ako nárok na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý mal
spočívať v prieťahoch v konaní žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
štátu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konštatoval, že

z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/168/2015-255 vyplýva, že nárokom
žalobkyne sa nebolo treba zaoberať z pohľadu ochrany osobnostných práv. Ďalej uviedol, že žalobkyňa
sa síce podaním označeným ako "návrh rozšírenie", pôvodne domáhala náhrady škody vo výške 8 000
eur voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR za prieťahy spôsobené v
konaní sp. zn. 17C/189/2005 a ktoré bolo zo súdneho spisu sp. zn. 17C/189/2005 vylúčené ako nová
žaloba, zapísané pod sp. zn. 17C/208/2014, avšak v priebehu konania došlo na základe výziev súdu

na odstránenie vád žaloby k doplneniu a upresneniu žaloby, keď v znení posledného doplnenia žaloby
doručeného súdu dňa 12.03.2018 zostala predmetom konania iba suma vo výške 3 319,39 eur, ktorú
žalobkyňa žiadala uhradiť od žalovanej - Slovenskej republiky, zastúpenej Generálnou prokuratúrou
SR titulom náhrady škody spôsobenej nečinnosťou prokurátora Krajskej prokuratúry, a ktorá už bola
predmetom konania vedeného pod sp. zn. 17C/189/2005 (po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobkyňou
v sume 2,26 eur). Vzhľadom na to, že konanie vedené pod sp. zn. 17C/189/2005 bolo právoplatne

skončené dňa 09. 04. 2018, pričom žaloba žalobkyne bola zamietnutá, a teda sa začalo konanie o
veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetukonania, konanie podľa § 161 ods. 2 C.s.p.s poukazom na § 230 C.s.p. zastavil. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. konštatujúc zavinenie zastavenia konania zo strany žalobkyne, avšak
z dôvodu, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a z priebehu konania nevyplýva, že by jej

trovy konania vznikli, nepriznal jej nárok na ich náhradu.

3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, namietajúc jeho nesprávnosť a
nezákonnosť. Uviedla, že nesprávnym procesným postupom boli porušené jej procesné práva, nebola
jej daná možnosť obhajoby, ustanovenie advokáta, nebola v konaní vypočutá. Poukázala na to, že

v rozhodnutí je nesprávne označený subjekt, keďže zástupcom Slovenskej republiky je Ministerstvo
spravodlivosti SR, pričom čo sa týka prieťahov prokuratúry č. 17C/189/2005, tam je subjekt označený
správne. Tvrdila, že predsedníčka súdu uznala porušenia zo strany súdu a Najvyšší súd SR uznesením
zo dňa 22.8.13 č. 4Cdo 362/2012 zrušil uznesenia krajského a okresného súdu z dôvodu, že boli
nezákonné a bolo porušené jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, s čím sa súd
prvej inštancie nezaoberal. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.9.2018,
v ktorom uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Poukázala na to, že žalobkyňa
sa na Okresnom súde Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn. 17C/189/2005 domáhala proti

Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR na základe rovnakých skutkových
okolností a z rovnakého titulu, t.j. titulom náhrady škody spôsobenej nečinnosťou prokurátora Krajskej
prokuratúry v Banskej Bystrici podľa zákona č. 514/2003 Z.z. zaplatenia sumy 3 319,39 eur. Uviedla,
že uvedené konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa
24.10.2014, č.k. 17C/189/2005-230 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

14.3.2018, č.k. 7Co/168/2015-255 a uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.10.2014, č.k.
17C/189/2005-229, pričom uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 9.4.2018. Vzhľadom na
existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ktorá predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, na
ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, bolo podľa jej názoru namieste konanie zastaviť.
Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný

záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

8. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

9. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

10. Podľa § 227 ods. 1 C.s.p. doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

11. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

12. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa v žalobe zo dňa 7.7.2014
(zaevidovanejnazákladevylúčenianávrhužalobkynevočiSlovenskejrepublike,zastúpenejGenerálnouprokuratúrou SR o zaplatenie 3 321,65 eur z konania sp.zn. 17C/189/2005 na samostatné konanie) a
v doplnení žaloby dňa 17.10.2014 o ďalšiu žalovanú - Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom
spravodlivosti SR domáhala voči žalovanej v 1/ rade náhrady škody vo výške 3 321,65 eur (100 068 Sk)

z dôvodu nekonania Krajskej prokuratúry, teda nesprávneho úradného postupu (s odkazom na skutkové
okolnosti opísané v konaní sp.zn. 17C/189/2005) a voči žalovanej v 2/ rade náhrady škody (morálneho
odškodnenia) vo výške 7 000 eur z dôvodu prieťahov v konaní, t.j. nesprávneho úradného postupu,
keď Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 22.8.2013, č.k. 4Cdo/362/2012 zrušil uznesenie Krajského
súdu v Bratislave č.k. 4Co/300/2008 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9.6.2008, č.k.

17C/189/2005-43 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.1.2015, č.k. 17C/208/2014-15 konanie zastavil a vyslovil,
že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená 1/ Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky a 2/ Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, pričom žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. Krajský

súd v Bratislave ako odvolací súd uvedené uznesenie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie. Vo svojom rozhodnutí zo dňa 31.1.2017, č.k. 7Co/466/2016-57 okrem iného vyslovil, že bolo
povinnosťou súdu prvej inštancie ustáliť príslušný štátny orgán konajúci v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. v mene štátu, ktorý môže v spore vystupovať iba ako jeden subjekt a hoci žalobkyňa označila ako
žalovanú v 1/ rade Slovenskú republiku zastúpenú Generálnou prokuratúrou SR a ako žalovanú v 2/

rade Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR, je zrejmé, že na strane žalovanej
nemôže vystupovať štát duplicitne, a to aj s poukazom na § 3 zákona č. 514/2003 Z.z., z ktorého vyplýva,
že v prípadoch náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je zodpovedným subjektom štát,
pričom je možné podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. nepochybne zistiť príslušný orgán, ktorý koná v
mene štátu vo veciach náhrady škody.

14. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
17.7.2017 označila žalovanú - Slovenskú republiku, zastúpenú Generálnou prokuratúrou Slovenskej
republiky ako orgánom zastupujúcim štát v danom spore. Následne z obsahu podania doručeného
prvoinštančnému súdu dňa 12.3.2018 vyplýva, že žalobkyňa trvá iba na zaplatení sumy 3 319,39 eur

titulom nekonania Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, pričom za prieťahy v súdnom konaní si
neuplatňuje žiadnu náhradu škody. Vzhľadom na to, že o nároku žalobkyne na náhradu škody vo
výške 3 321,65 eur spôsobenej pri výkone verejnej moci spočívajúcej v nekonaní Krajskej prokuratúry
v Banskej Bystrici bolo už právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa
24.10.2014, č.k. 17C/189/2005-230 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

14.3.2018, č.k.7Co/168/2015, 7Co/180/2016, nemožno túto vec opätovne prejednávať a rozhodovať, čo
predstavuje taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.

15. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak konanie pre prekážku rozhodnutej veci zastavil, a to
konajúc so Slovenskou republikou, zastúpenou Generálnou prokuratúrou SR na strane žalovanej, ktorý

orgán bol zároveň určený v súlade s § 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z.z..

16. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

17. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v
odvolacom konaní úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že z obsahu
súdneho spisu jej žiadne trovy konania nevznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).