Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/219/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206159
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214206159.7

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa, 29.
augusta 8 - 10, Bratislava, pobočka Nové Zámky, Nám. Gy. Széchényiho 10, Nové Zámky, IČO: 30 807
484 proti žalovanému: M. X., nar.XX.X.XXXX, bytom O., S. XXXX/X, právne zastúpený: Advokátska
kancelária GRUJBÁR, s.r.o., Adama Štrekára 8255/50, Trnava, IČO:47 238 488 o zaplatenie 84,63 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 79,66 € zastavuje.

Súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť
pôvodne žalovanému U. povinnosť zaplatiť sumu 290,46 €, keď poukázali na tú skutočnosť, že JJ.i ako
súdny exekútor mal vymôcť peňažné prostriedky a následne ich neodviedol žalobcovi ako oprávnenému
v exekúcii.
2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca ako oprávnený podala u U. nasledovné návrhy na vykonanie
exekúcie: návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 04.05.2007 voči povinnému P. pre vymoženie dlžnej

sumy poistného vo výške 4,97 €. Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky využila dňa 21.03.2014
možnosť nahliadnuť do spisovej dokumentácie, pričom zistila, že U. vrátil poverenie dňa 24.8.2007 z
dôvodu vymoženia pohľadávky.
Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 23.11.2006, voči povinnému P., pre vymoženie dlžnej sumy
penále vo výške 13,94 €. Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky využila dňa 21.03.2014 možnosť
nahliadnuť do spisovej dokumentácie, pričom zistila, že U. vrátil poverenie dňa 22.1.2009 z dôvodu

vymoženia pohľadávky.
Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 23.11.2006 voči povinnému P., pre vymoženie dlžnej sumy
poistného vo výške 7,10€.
Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 17.01.2006, voči povinnému D. pre vymoženie dlžnej sumy
na poistnom vo výške 551,28 €. Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky využila dňa 21.03.2014
možnosť nahliadnuť do spisovej dokumentácie, pričom zistila, že U. vrátil poverenie dňa 13.4.2007 z

dôvodu vymoženia pohľadávky.
Žalobca následne zistil, že U. vymožené sumy v konaniach nevyplatil a nepoukázal tak celkovo plnenia
vo výške 290,46 €. Ako prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia a označil dôkazy.

3. Platobným rozkazom 14Ro/575/2014-37 zo dňa 30.4.2014 Okresný súd Komárno v celom rozsahu
vyhovel žalobe. Platobný rozkaz v zákonom stanovenej lehote napadol pôvodne žalovaný U. odporom.4. V odpore namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keď poukázal na zákonné ustanovenia zákona
461/2003 Z.z. podľa ktorých mala v spore na strane žalobcu vystupovať pobočka Nové Zámky, a nie
priamo Sociálna poisťovňa Bratislava. Ďalej uviedol, že JJ. ukončil činnosť exekútora k 18.6.2011 a do

vtedy mu neboli známe žiadne skutočnosti, ktoré by oprávňovali žalobcu podať žalobu, nakoľko riešil pre
žalobcu stovky exekúcií a nikdy neprišlo k nezhodám pri poukazovaní vymožených súm. Podľa názoru
U.de o neporiadok žalobcu v exekučných veciach. Zároveň vzniesol námietku premlčania, nakoľko
uplynulo viac ako 8 rokov od doby kedy malo byť žalobcovi plnené.

5. Prípisom doručeným súdu žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 205,83 €, a to z dôvodu,
že Magdaléna Vanyová uhradila dlh vo výške 7,10€, že U. dňa 9.3.2007 poukázal žalobcovi ako
oprávnenému platbu vo výške 5816 Sk zaúčtovanú v prospech povinného D.

6. Uznesením 15C/219/2014-152 zo dňa 19.4.2017 Okresný súd Komárno rozhodol, že v konaní
pokračuje s M. ako právnou nástupkyňou po pôvodne žalovanom U..

7. Prípisom zo dňa 22.5.2017 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 79,66 €, nakoľko z dôvodu
preklúzie zanikla pohľadávka v danej časti a žalobca ju odpísal z účtovníctva.

8. Na pojednávanie dňa 8.11.2017 sa dostavili strany sporu. Žalobca sa na pojednávaní vyjadril tak, že

trvá na podanej žalobe v časti o vymoženie 4,97 €, ktoré mal žalovaný vymôcť od povinnej P.j, ktorá
mala predmetnú sumu ako aj trovy exekúcie vo výške 500,- Sk uhradiť poštovou poukážkou exekútorovi,
pričom tento následne nemal uvedené peňažné prostriedky preposlať na účet žalobcu t.j. v exekúcii
oprávneného, hoci takáto povinnosť mu vyplývala z ustanovení zmlúv o vykonaní exekúcie kedy mal
previesť vymožené peňažné prostriedky bezodkladne, čo znamená v zmysle zmluvy najneskôr do 7 dní.

Ďalej uviedol, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie, ktoré nie je premlčané a to z dôvodu, že pôvodne
žalovaný mal povinnosť odviesť peňažné prostriedky v prospech žalobcu, úmyselne takto nekonal a to
v rámci 10-ročnej premlčacej doby žalobcovi začala plynúť subjektívna premlčacia doba, ktorú žalobca
eviduje odo dňa 25.4.2014 kedy povinná P. predložila listiny preukazujúce uhradenie pohľadávky.

Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril tak, že popiera v celom rozsahu skutkové tvrdenia prednesené
žalobcom. Má za to, že pohľadávka uplatnená v konaní bola zo strany pôvodne žalovaného uhradená
žalobcovi s tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že k takémuto konaniu nemalo prísť.
Ďalej namietame premlčanie uplatnenej pohľadávky a to z dôvodu uplynutia objektívnej 3 ročnej
premlčacej doby, ktorá začala plynúť vrátením poverenia súdneho exekútora exekučnému súdu, čo

znamená, že táto doba začala plynúť niekedy v roku 2007. Žalobca podľa nášho názoru žiadnym
spôsobom nepreukázal úmyselné zavinenie pôvodne žalovaného, t.j. úmyselné neodoslanie peňažných
prostriedkov a z toho dôvodu má žalovaný za to, že pohľadávka je premlčaná. Ďalej poukázal na
tú skutočnosť, že žalobca nepreukazoval až do podania žaloby v roku 2014 žiadny záujem o svoje
pohľadávky a z daného dôvodu až na základe nariadenia sa začal zaujímať o všetky pohľadávky, ktoré

boli vymáhané až po uplynutí niekoľkých rokov, pričom je veľmi ťažko vydokladovať úhradu pohľadávky,
najmä z dôvodu, že jednak pôvodne žalovaný zomrel a jednak z toho dôvodu, že množstvo listín
vzhľadomkodstupučasuboloskartovaných.Akbysažalobcariadnezaujímalosvojepohľadávkymohol
včas avizovať pôvodne žalovaného a tento mu mohol vysvetliť kedy a ako boli peňažné prostriedky
uhradené.

Ďalej uviedol, že tá skutočnosť, že pôvodne žalovaný mal so žalobcom uzatvorenú zmluvu o spolupráci
pri vykonávaní exekúcie a mal povinnosť do 7 dní odvádzať vymožené peňažné prostriedky na účet
žalobcu, nepreukazuje úmysel pôvodne žalovaného tieto prostriedky neodoslať, pričom stále zastával
názor, že peniaze boli riadne uhradené. Pritom je teda zrejmé, že nemohlo ísť o úmysle pôvodne
žalovaného.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.

Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 4.5.2007 vyplýva, že Sociálna poisťovňa ako oprávnený
podala exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej P., na vymoženie sumy 150 Sk (4,97 €).

Uvedený návrh bol doručený exekútorskému úradu U. dňa 5.6.2007. Dňa 17.7.2007 exekútor, U. vydal
upovedomenie o začatí exekúcie EX322/2007. Následne dňa 24.8.2007 vrátil poverenie na vykonanie
exekúcie Okresnému súdu Nové Zámky, ako súdu exekučnému, a to z dôvodu, že dňa 9.8.2007 bola
vymožená pohľadávka, príslušenstvo a trovy exekúcie.10. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník Kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

Podľa § 144 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i CSP) žalobca môže vziať žalobu
späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej

Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej

obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
11. U stanovenie § 107 OZ ustanovuje kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu, ktorá je
dvojročná, a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre uplynutie subjektívnej
premlčacejdoby,aktorejdĺžkajeurčenározdielnepodľacharakteruzískaniabezdôvodnéhoobohatenia.

V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného konania, jej dĺžka je tri roky a
ak bol taký prospech získaný úmyselne, určil Občiansky zákonník jej dĺžku v rozsahu desať rokov. Aj
plynutie týchto lehôt je stanovené odlišne a aj ich plynutie a skončenie nie sú na sebe závislé. Osobitne
je upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích dôb, Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej
doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo

získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o
získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr.
Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej
vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor; v zmysle ustanovenia §
107 ods. 2 O. z. plynie odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo (R 25/1986).

Ustanovenie § 107 ods. 2 OZ určuje objektívnu premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej sa právo na vydanie
bezdôvodne získaného majetkového prospechu vždy premlčí. Plynutie objektívnej premlčacej doby je
upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení
získanom na jeho úkor. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, kedy skutočne (fakticky) došlo k získaniu bezdôvodného

obohatenia. K splneniu predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby' (§ 107 ods.
l OZ) potom nemôže dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vznikne. Subjektívna premlčacia
doba preto môže začať plynúť najskôr so začiatkom objektívnej lehoty.
Okamihom, od ktorého sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odvíja, je teda okamih vzniku
zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia, a to bez zreteľa na to, či oprávnený subjekt

o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia
3-ročnej, resp. 10-ročnej premlčacej doby je rozhodný deň, v ktorom došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia.12. Súd konanie v časti o zaplatenie 79,66 € zastavil, nakoľko žalobca zobral žalobu späť z dôvodu
odúčtovania pohľadávky v danej výške z účtovníctva. Súhlas žalovaného nebol potrebný, nakoľko k
späťvzatiu prišlo pred otvorením pojednávania.

13. Súd sa v prvom rade musel zaoberať vznesenou námietkou nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu,
z dôvodu, že podľa žalovaného mala byť v postavení žalobcu pobočka. K danému súd uvádza
nasledovné:
Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia a je právnickou

osobou so sídlom v Bratislave (§ 120 ods. 2, 3 zákona). Ústredie a pobočky ako organizačné zložky
Sociálnejpoisťovne(§124zákona)vystupujúvmeneSociálnejpoisťovnevovšetkýchveciachpatriacich
do jeho pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci (§ 179 ods. 2 zákona ). Je zrejmé, že
účastníkom predmetného súdneho konania na strane žalobcu je Sociálna poisťovňa, v ktorej mene v
súdnom konaní vystupuje pobočka. Súd preto nepovažoval uvedenú námietku žalovaného za dôvodnú.
(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR 9So/8/2011 zo dňa 28.10.2011).

14. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním a z listinných dôkazov preukázané, že žalobca
dňa 26.9.2001 uzatvoril s pôvodne žalovaným U. zmluvu o spolupráci pri vykonávaní exekúcie (zmluva
nebola spochybnená stranami sporu, strany sa na ňu odvolávali v rámci prednesov, preto sa daný dôkaz
nemusel vykonať podľa § 204 CSP). Na jej základe si upravili práva a povinnosti účastníkov exekučného

konania a na jej základe vykonával súdny exekútor JJ. pre žalobcu ako oprávneného exekúcie. Ďalej mal
súd preukázané, že dňa 5.6.2007 bol súdnemu exekútorovi U. doručený návrh na vykonanie exekúcie
voči povinnému P. o vymoženie sumy 150 Sk (4,97 €). Následne tento vydal upovedomenie o začatí
exekúcie a dňa 24.8.2007 vrátil poverenie na vykonanie exekúcie exekučnému súdu z dôvodu, že dňa
9.8.2007 vymohol pohľadávku. Následne mal podľa čl. II odsek 6 zmluvy o spolupráci pri vykonávaní

exekúcie vymožené peňažné prostriedky bezodkladne t.j. spravidla do 7 dní od vymoženia poukázať
oprávnenému. (vyplýva z návrhu na vykonanie exekúcie, vrátenie poverenia, zmluva).
Z uvedených skutočností nevyplýva žiadnym spôsobom, že by U. vedome a úmyselne nepoukázal
peňažné prostriedky žalobcovi. Tá skutočnosť, že exekútor mal vymožené peňažné prostriedky
poukázať do 7 dní od vymoženia, ešte nezakladá úmysel exekútora ukrátiť oprávneného, t.j. žalobcu a

tým sa bezdôvodne obohatiť na jeho úkor. K nepoukázaniu prostriedkov mohlo prísť i z nedbanlivosti,
teda neúmyselným konaním zamestnanca exekútorského úradu, ale rovnako tak údajné nepoukázanie
peňažných prostriedkov môže spočívať i v zlej administrácii žalobcu, ktorá sa preukázala i v časti
pohľadávky voči D., keď v danej časti zobral žalobu žalobca späť práve z dôvodu, že neboli správne
popárované platby, teda z dôvodu chyby administrácie žalobcu, resp. neskorého párovania. Čiže z

daného možno vyvodiť, že i žalobca sám z vlastného dôvodu neevidoval platbu, hoci ju zaplatenú mal.

K vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že ak žalobca tvrdí, že právo nie je premlčané, tak musí
preukázať plynutie 10 ročnej premlčacej doby (§107 ods. 2 OZ), nakoľko v opačnom prípade plynie
lehota trojročná, teda musí preukázať, že konanie žalovaného (pôvodne žalovaného) bolo úmyselné.

Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal úmyselné konanie žalovaného, ktorým sa mal obohatiť na
úkor žalobcu, a to i s poukazom na už vyššie uvedené skutočnosti, teda že exekútor mal preúčtovať
vymožené peniaze do 7 dní, nezakladá jeho úmysel v nepoukázaní peňažných prostriedkov. Občiansky
zákonník priamo nevymedzuje pojem úmyselné bezdôvodné obohatenie, avšak podľa tak jazykového
ako i logického výkladu je zrejmé, že musí k takémuto konaniu vedome smerovať konanie toho, kto sa

má bezdôvodne obohatiť a musí o tom vedieť. To že by aj žalovaný nedodržal ustanovenie zmluvy ešte
nezakladá jeho úmysel, teda vedomosť obohatiť sa na úkor žalobcu. Žalobca nepreukázal, že žalovaný
sa chcel obohatiť na jeho úkor. V danom prípade preukázanie úmyslu a tým i preukázanie plynutia 10
ročnej objektívnej premlčacej doby v rámci ktorej môže plynúť i subjektívna premlčacia doba zaťažuje
žalobcu, ktorý však v danom prípade bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu neuniesol, a preto súd na

daný prípad aplikoval trojročnú objektívnu premlčaciu dobu.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia (bod 11 odôvodnenia) pre začiatok plynutia 3-ročnej
premlčacej doby je rozhodný deň, v ktorom došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Ak teda
z listinných dôkazov vyplýva, že pohľadávka bola vymožená 9.8.2007 (listina- vrátenie poverenia),

žalovaný získal bezdôvodné obohatenie týmto dňom, nakoľko peňažné prostriedky boli v jeho
dispozičnej sfére. Od tohto dňa resp. odo dňa nasledujúceho po tomto dni, t.j. od 10.8.2007, teda
plynie 3 ročná premlčacia doba. Táto márne uplynula 10.8.2010. Ak žalobca podal žalobu na súd dňa
28.3.2014, tak môžeme konštatovať, že tento ju podal po márnom uplynutí premlčacej doby, a tedažalovaný vzniesol dôvodne námietku premlčania. Na tomto názore súdu nezmení nič ani skutočnosť,
ak by sa premlčacia doba počítala s posunom o 7 dní, teda o dobu do ktorej mal exekútor poukázať
peňažné prostriedky žalobcovi.

15. K nevykonaniu navrhovaných dôkazov, ktoré navrhoval žalobca, t.j. k predloženiu účtovníctva,
pripojeniu spisov exekučných súd uvádza, že tieto dôkazy nevykonal z dôvodu hospodárnosti, nakoľko
by nimi nebol preukázaný žiaden úmysle žalovaného obohatiť sa na úkor žalobcu, a teda by takéto
dôkazy nemali žiaden vplyv na rozhodnutie súdu vzhľadom ku vznesenej námietke premlčania, keďže

primárne sa súd musí zaoberať najmä touto skutočnosťou.

16. O nároku na náhradu trov konania, rozhodol súd podľa § 255 k § 257 CSP a vyslovil, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Uvedené vyplýva z čiastočných úspechov žalovaného v
konaní, nakoľko možno povedať, že žalovaný bol úspešný iba v časti konania týkajúcej sa sumy 4,97
€, teda veľmi nepatrnej časti, nakoľko k späťvzatiam žalobcu prišlo nezávisle od jeho vôle v konaní, a

to na základe úhrady povinnej v exekúcii, či na základe účtovných opatrení, a preto je súd názoru, že
tieto skutočnosti sú skutočnosťami hodnými osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, a žalobca nevedel
ovplyvniť späťvzatie, keď z dôvodu dikcie zákona, či vôle tretej osoby (úhrada pohľadávky), musel zobrať
žalobu späť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.