Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Martin Fiľakovský
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/63/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204229
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116204229.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 2, XXX XX
N., právne zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov,
proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
47 967 692, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19C 74/2016-78 zo dňa 08. februára
2018, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. U r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 10.8.2009 je neplatná.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“
2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 34, § 37, § 39, § 52, § 53, § 551 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovaného (Poštová
banka, a.s.) a žalobcom bola dňa 10.08.2009 uzatvorená Zmluva o úvere, ktorú vyhodnotil ako zmluvu
spotrebiteľskú. Pod bodom 3.5 spodnej časti formulárovej zmluvy bola uvedená Dohoda o zrážkach
zo mzdy. Uzatvorenie tejto Dohody bolo obligatórnou súčasťou formulárovej zmluvy. Z vykonaného
dokazovania bol zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle, jedná sa o nekalú praktiku
žalovaného, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Uviedol, že súdy už v minulosti judikovali takého
dohody o zrážkach zo mzdy uvádzané drobným písmom v texte zmluvy za neprijateľné zmluvné
podmienky, pričom neboli individuálne dojednané a spotrebiteľ nemal možnosť takúto dohodu prijať
alebo odmietnuť, lebo by mu úver nebol poskytnutý. K námietke žalovaného, že súd nemá právomoc
tento spor prejednať s poukazom na rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluve uviedol, že aj takáto
dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K naliehavému právnemu záujmu žalobcu uviedol, že
spotrebiteľ má na určení takejto neplatnosti vždy naliehavý právny záujem, tým skôr, že sa jedná o
neprijateľnú zmluvnú podmienku a absolútne neplatný právny úkon.4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudkom zmenil
tak, že žalobu zamietne, alternatívne rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že žalobca podal žalobu na súde prvej inštancie za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý výslovne nevylučoval prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti. S účinnosťou
od 01.07.2016 platí nový procesnoprávny predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý pripúšťa žalobu
na určenie právnej skutočnosti výlučne za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. V čase
uzatvoreniazmluvyoúvereneexistovalprávnypredpis,ktorýbypovažovalzaneprípustnézabezpečenie
záväzku voči spotrebiteľovi dohodou o zrážkach zo mzdy. Na ustanovenie § 52 odsek 2 Občianskeho
zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy,
ktoré vznikli pre 01.04.2015. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre
prípad neplnenia si povinností zmluvou stranou. Namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu
na strane žalobcu. Pokiaľ by aj neboli vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu, žalobca by bol povinný
plniť v zmysle dohodnutých úverových podmienok a splácať mesačné pravidelné splátky anuity úveru
v rovnakej výške, ako by boli vykonávané zrážky zo mzdy.
5. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil. Uviedol, že bol nútený podať žalobu o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy z
dôvodu, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. poverená správou pohľadávok pôvodného
veriteľa začala vykonávať zrážky zo mzdy bez toho, aby bolo žalobcovi známe v akej výške je jeho
dlh. Následne počas vykonávania zrážok zo mzdy došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť PRO
CIVITAS, s.r.o. a následne aj táto spoločnosť postúpila pohľadávku na súčasného žalovaného. Pritom
každá z uvedených spoločností žiadala od žalobcu zaplatenie pohľadávky v iných sumách. Dohoda o
zrážkach bola formulárová, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah a vyjadriť slobodnú vôľu k nej.
Zamestnávateľ bol povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu a žalobca nemal možnosť ich priamo
zastaviť. Má zato, že osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
6. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Trvá na to, že na strane žalobcu neexistuje naliehavý
právny záujem.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie mal dostatočným spôsobom osvedčené okolnosti dôležité pre rozhodnutie o
žalobe, skutkový stav zistený v primeranom rozsahu, vec správne právne posúdil a správne vo veci
rozhodol.
9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací
súd uvádza nasledovné:
10. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako veriteľom - bankou a
žalobcom ako dlžníkom - klientom bola dňa 10.08.2009 uzatvorená Zmluva o úvere dostupná pôžička
č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). V článku 3 bode 5 Zmluvy o úvere bolo uvedené,
cit.: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo
ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver.“ (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“). Listom zo
dňa 01.04.2015 spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako spoločnosť poverená vymáhaním a
správou pohľadávok spoločnosti Poštová banka, a.s. predložila zamestnávateľovi žalobcu Dohodu o
zrážkach zo mzdy a zároveň ho vyzvala na vykonávanie zrážok zo mzdy. V uvedenom liste uviedla, že
voči žalobcovi eviduje pohľadávku vo výške 2.543,87 Eur. Listom zo dňa 14.07.2015 oznámil pôvodný
žalovaný (spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o.) zamestnávateľovi žalobcu, že dňa 25.06.2015 postúpila
Poštová banka, s.r.o. svoju pohľadávku voči žalobcovi na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED a dňa 26.06.2015 spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED postúpila uvedenú
pohľadávku na pôvodného žalovaného (spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o.). Pôvodný žalovaný zároveň
uvedeným listom oznámil, že voči žalobcovi eviduje pohľadávku vo výške 2.502,87 Eur. Zamestnávateľžalobcu na základe listov právneho predchodcu žalovaného v roku 2015 reálne vykonával zrážky zo
mzdy žalobcu.
11. Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy
o úvere, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
12. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa ustanovenia § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
15. Odvolací súd na úvod uvádza, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím
prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného
plnenia, je tento inštitút prostriedkom, ktorý umožňuje obídením súdneho procesu siahnuť na majetok
dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa
pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje
a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické,
až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
16. V konaní nebolo sporné, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu predstavuje
spotrebiteľskú zmluvu (v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).
17. Dohoda o zrážkach zo mzdy je vo formulárovej podobe zakomponovaná v Zmluve o úvere. Je
evidentné, že spotrebiteľ, ak chcel zmluvu uzavrieť a úver získať, musel zmluvu podpísať spolu so
zmluvnou podmienkou upravujúcou Dohodu o zrážkach zo mzdy. Zo strany dodávateľa nebolo v konaní
preukázané, že by spotrebiteľa poučil o právnych dôsledkoch dohody o zrážkach zo mzdy, ani že by s
ním túto dohodu osobitne vyjednal.
18. Ak by mala byť Dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie omožnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Aj podľa
judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností a
to poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné
bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa. Žalovaný si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil.
19. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje
dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľom tlačivo so štandardnými európskymi informáciami a overiť úverovú bonitu
spotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola porušená, ak by dôkazné bremeno
nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré
by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu.
Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať výkon svojich predzmluvných
povinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov
o splnení svojich informačných povinností a povinnosti poskytnúť vysvetlenia. Súdny dvor judikoval,
že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom
zmluvy.
20. Žalobca sa pri realizácii neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu
strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným
za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy
zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny
nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka
bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu
majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj
o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo
mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu veriteľa.
21. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. (Pozri rozsudok Súdneho dvora Európske
únie vo veci C-106/77 Simmenthal)
22. Za nedôvodné považoval odvolací súd namietané skutočnosti týkajúce sa nepreukázania
naliehavého právneho záujmu. Je nesporné, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom
spotrebiteľským a v zmysle ustanovenia §3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ
vždy na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami právo a teda v zmluvnom vzťahu, v
ktorom vystupuje na strane spotrebiteľ a dodávateľ sa naliehavý právny záujem predpokladá. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len
potenciálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia je tento inštitút prípustným
prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu realizovaním zrážok zo mzdy porušiť právo
každého na ochranu majetku. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie
písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, I. S. c/a POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok
6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemusúdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
23. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (v zmysle ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho
zákonníka), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok. V zmysle článku 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a
na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
24. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 odsek 1 Občianskeho
zákonníka aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď
umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok (v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na účely
určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu,
aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými
stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v
prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli - pozri v
tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy
treba uviesť, že článok 1 odsek 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti
tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu (bod 79., 80. rozsudku Súdneho
dvora EÚ C-34/13 S. H. proti SMART Capital a.s.).
25. Odvolateľ namietal nemožnosť podania žaloby v znení v akom bola podaná žalobcom v zmysle
novej procesnej úpravy, a to Civilného sporového poriadku. Odvolací súd považuje za významný dátum,
kedy bola žaloba doručená súdu prvej inštancie. K podaniu žaloby došlo dňa 29.02.2016. V tomto čase
bol platný a účinný Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý okrem iného upravoval v
ustanovení § 80 písm. c/ čo možno návrhom na začatie konania uplatniť. Jednou z možností bola aj
možnosť uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti existovala aj dostatočne jednotná a ustálená judikatúra,
že takýmto návrhom na začatie konania bolo aj určenie (ne)platnosti právneho úkonu. Je potrebné
poukázať na znenie ustanovenia § 470 odsek 2 prvá veta C.s.p., v zmysle ktorého právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Na základe uvedeného možnosť podania takejto žaloby je nutné posudzovať v zmysle Občianskeho
súdneho poriadku.
26. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)
27. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z
29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok E. a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)
28. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanieza nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok potvrdzuje ako vecne správny.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p..
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.