Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/202/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710207940
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1710207940.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom Mgr. Marekom Mikulčíkom v právnej veci veci navrhovateľov: 1/ S. Š., X..

XX.X. XXXX, 2/ D. Š., X.. XX.XX.XXXX, obaja bytom Š. X, V., obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Jela
Mikušková, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti odporcovi: F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H., V., t.č. bytom H. X, V., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom
Niťová 3, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti a určenie neplatnosti prechodu nájmu, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti o určenie neplatnosti prechodu nájmu zastavuje.
Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
Súd priznáva odporcovi voči navrhovateľom právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 8. júla 2010 sa navrhovatelia domáhali, aby súd uložil odporcom

(odporca 1/ E. X., nar. X. E. XXXX, odporca 2/ F. F., narX. E. XXXX, odporkyňa 3/ B. R.) vypratať dom
so súpisným číslom XXX (ďalej len „budova bývalej pošty“), nachádzajúci sa na pozemku s parcelným
číslom XXX/X v katastrálnom území V., a povinnosť nahradiť im trovy konania.

Poukázalinato, žebudovubývalejpošty odkúpiliodspoločnostiELTservis,s.r.o.,sosídlomvBratislave
ako priemyselný objekt, postavený cca v roku 1914, ktorý bol využívaný prevažne ako budova spojov,
resp. neskôr ako pošta, ako aj na to, že v kúpnej zmluve zo dňa 4. novembra 2009, ktorou ich právny

predchodca nadobudol do vlastníctva tieto nehnuteľnosti je v článku I. v bode 1. 4 uvedené, že nie
sú zaťažené žiadnymi právami tretích osôb, okrem nájomných práv, vyplývajúcich z riadne uzavretej
zmluvy o nájme, kde ako nájomca vystupuje pán E. X., ktorý užíva dvojizbový byt v budove č. s. XXX.
Spolu s kúpnou zmluvou boli odstúpené ich právnemu predchodcovi aj doklady vzťahujúce sa k tomuto
nájmu, a to: a) Rozhodnutie o pridelení dvojizbového bytu vydané Západoslovenským riaditeľstvom
spojov Bratislava pod číslom XXXX/ŠKP/XXXX zo dňa 2. apríla 1986, na dobu určitú a to pokiaľ bude
pracovať v OKSS Bratislava - vidiek po dobu najmenej 20 rokov od odovzdania bytu na užívanie, b)

Zápisnica o prevzatí bytu z 21. mája 1986, z ktorej vyplýva, že pánovi E. X. bol tento byt už raz pridelený
dňa 1. októbra 1948 na dobu určitú a v roku 1986 sa táto doba predložila novým rozhodnutím zo dňa
2. apríla 1986 na dobu určitú, a to znova na dobu pokiaľ bude pracovať v OKSS Bratislava - vidiek po
dobu najmenej 20 rokov od odovzdania bytu na užívanie.

Navrhovateliaargumentovalitým,žeichprávnypredchodcapripreberanínehnuteľnostízistil, žeE.X.sa
odsťahoval v decembri 2008 do SENIOR PARKU v Rohovciach, z dôvodu potreby 24-hodinovej dennej

starostlivosti, ktorú si vyžiadali jeho vek a zdravotný stav. Taktiež bolo zistené, že do domu ktorý užíval,
sa medzičasom nasťahoval jeho vnuk F. F. s priateľkou B. R. a jej maloletou dcérou, ktorí časť budovy
bývalej pošty aj s priľahlým pozemkom užívali spolu až do augusta 2010, kedy sa Zuzana Szabovás maloletou dcérou z domu odsťahovali. Navrhovatelia nevedeli presne uviesť odkedy sa B. R. a jej
maloletou dcérou do objektu domu so súpisným číslom XXX nasťahovali.

Navrhovatelia tvrdili, že nájom pána E. X. skončil dňa 2. apríla 1996, teda E. X., F. F. a B. R. užívajú
ich nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a keďže sa odmietajú vysťahovať a dom č. s. XXX vypratať,
nemôžu navrhovatelia svoju nehnuteľnosť užívať, navyše je tu potreba ju opraviť pre nevyhovujúci
technický stav.

Odporcovia (1/ a 2/) sa k podanému návrhu písomne vyjadrili prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 18. novembra 2010, v ktorom uviedli, že nájomný vzťah
medzi navrhovateľmi a E. X. je platne uzatvorený na dobu neurčitú. K uzatvoreniu dohody o skončení
nájmu medzi navrhovateľmi a odporcom 1/ nedošlo a zo strany navrhovateľa nebola odporcovi 1/
doručená písomná výpoveď v zmysle § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhli žalobu o vypratanie
nehnuteľnosti zamietnuť a uložiť navrhovateľom povinnosť nahradiť odporcom trovy konania do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyňa 3/ sa k doručenému návrhu nevyjadrila.

Podaním doručeným súdu dňa 7. decembra 2011 vzali navrhovatelia späť návrh na začatie konania voči
odporkyni 3/ a uznesením z 23. januára 2012 súd konanie voči nej v celom rozsahu zastavil. Podaním
doručenýmsúdudňa15.júna 2012vzalinavrhovateliaspäťnávrhnazačatiekonaniavočiodporcovi1/ a

uznesením z 18. júna 2012 súd konanie voči nemu v celom rozsahu zastavil. Podaním doručeným súdu
dňa 8. augusta 2012 navrhovatelia svoj návrh rozšírili aj o určenie neplatnosti prechodu nájmu, keď už
len vo vzťahu ku odporcovi žiadali: a/ určiť, že nevzniklo právo nájmu k nebytovej budove bývalej pošty,
b/ uložiť povinnosť vypratať časť nebytovej budovy, c/náhradu trov konania, ktoré rozšírenie návrhu súd
uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 6. februára 2013 pripustil. Podaním doručeným

súdudňa7.októbra 2013vzalinavrhovateliavočiodporcovispäťsvojnávrhvčasti ourčenieneplatnosti
prechodu nájmu a uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 13. októbra 2015 (viď prvý
výrok rozsudku) súd konanie v tejto časti zastavil.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov i odporcu,

ďalej prečítaním alebo oboznámením obsahu listinných dôkazov, či podaní účastníkov, a to: návrh,
výpisy z katastra nehnuteľností - LV č. XXX vedený pre k.ú. Tomášov, výpisy z uzavretých
pozemkovoknižných vložiek (číslo XXXX pre katastrálne územie Fél a číslo XXXX pre katastrálne
územie Tomášov), kúpna zmluva z 4. novembra 2009, evidenčný list pre výpočet nájomného, kópia
zápisnice o prevzatí bytu, kópia rozhodnutia o pridelení bytu, správa zo služobnej cesty, výzva

navrhovateľov pre odporcu 1/, list odporcu 1/, skončenie nájmu a výzva na vypratanie priestorov,
odpoveď na výzvu na vypratanie, dohoda o rozviazaní pracovného pomeru, potvrdenie o dočasnom
umiestnení, výpis z inzercie nehnuteľností, fotodokumentácia, zápis o kontrole elektroinštalácie, výpis z
obchodného registra, výpis zo živnostenského registra, znalecký posudok č. 02/2012 s prílohami, návrh
na doplnenie dokazovania, rozhodnutie o pridelení bytu, oznámenie MUDr. Ladislava Mátyása, zmluva

o poskytovaní sociálnych služieb č. XX/XXXX s dodatkom, zmluva o poskytovaní sociálnych služieb
č. XX/XXXX s dodatkom, grafický náčrt, zápisnica o ohliadke, spis Okresného súdu Pezinok sp. zn.
37C/38/2013, záverečné vyjadrenia právnych zástupcov. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej
úvahy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo
za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci konania, resp. ich zástupcovia a zistil nasledovný:

Skutkový stav:
Budova bývalej pošty v obci Tomášov bola postavená okolo roku 1920, na pôdoryse 11,40 m x 9,35 m.
Evidovanábolavpozemkovoknižných vložkách: čísloXXXXprekatastrálneúzemieFél, čísloXXXXpre
katastrálne územie Tomášov, a to ako dom s popisným číslom XXX v intraviláne, postavený na pozemku
s parcelným číslom XXX/X. V súčasnosti je evidovaná na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne

územie Tomášov ako iná budova -stavba postavená na zemskom povrchu . Od roku 1935 bola vo
vlastníctve politickej obce Fél, od roku 1958 bola vo vlastníctve Československého štátu - správy spojov.
Slovenská pošta, a.s. so sídlom v Banskej Bystrici kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 4. novembra
2009 previedla vlastníctvo k tejto budove na spoločnosť ELT servis, s.r.o. so sídlom v Bratislave, ktorá
následne kúpnou zmluvou Y. - XXX/XX zo dňa 27. januára 2010 previedla vlastníctvo k tejto budove

na navrhovateľov, ktorí sú v súčasnosti jej bezpodielovými spoluvlastníkmi. Predmetná budova bola
využívaná minimálne od roku 1944 ako sídlo poštového úradu obce Tomášov. Na základe rozhodnutia
o pridelení bytu, vydaného Riaditeľstvom pôšt Bratislava bol dňa 1. októbra 1948 pridelený dvojizbový
byt na pošte Tomášov E. X., ktorý na pošte pracoval. V sedemdesiatych rokoch minulého storočiaboli k budove bývalej pošty pristavené dve nelegálne prístavby, z ktorých jedna slúžila ako vstupná
hala do bytu prideleného E. X.. Na základe rozhodnutia o pridelení bytu, vydaného Západoslovenským
riaditeľstvom spojov Bratislava pod číslom XXXX/ÚKP/XXXX dňa 1. apríla 1986 (so súhlasom vedenia

Okresnej správy spojov Bratislava vidiek, ZV ROH pri OKSS Bratislava - vidiek ako i členskej schôdze
ZV ROH), bol dvojizbový podnikový byt (H. X, V.) pridelený pracovníkovi E. X., a to na dobu pokiaľ
bude pracovať u OKSS Bratislava - vidiek po dobu najmenej 10 rokov od odovzdania bytu do užívania.
Do užívania bol byt E. X. odovzdaný dňa 21. mája. 1986. Dohodu uzatvorenou dňa 23. júna 1988
medzi Západoslovenským riaditeľstvom spojov Bratislava a E. X. prišlo k 30. júna 1988 ku skončeniu

pracovného pomeru E. X.. V pridelenom byte E. X. býval dlhé desaťročia a vyrástli v ňom všetky
jeho štyri deti. Od roku 2002 E. X. v tomto byte býval v spoločnej domácnosti so svojím vnukom F.
F., ktorého požiadal, aby sa k nemu nasťahoval, keďže sa vzhľadom na svoj vysoký vek a zdravotný
stav nebol schopný sám postarať o domácnosť. Budova bývalej pošty v Tomášove zvonka pripomína
samostatne stojaci starší rodinný dom s jedným nadzemným podlažím a sedlovou strechou. Pôvodná
budova má pôdorys obdĺžnika. K budove sú nelegálne pristavené dve prístavby. Jedna je drevená,

je ju vidieť z hlavnej cesty a v minulosti slúžila ako vstup do poštového úradu. Druhá je murovaná,
nachádza sa vzadu, v minulosti slúžila ako vstupná hala do priestorov obývaných E. X., a tomuto účelu
slúži dodnes odporcovi. Murovaná prístavba bola vybudovaná v sedemdesiatych rokoch minulého
storočia, v miestach, kde nadväzuje na pôvodnú budovu bývalej pošty sa tvoria trhliny, podľa vyjadrenia
znalca hrozí jej zrútenie. Z tejto murovanej prístavby sa v súčasnosti vchádza do priestoru užívaného

odporcom ako kuchyňa. V kuchyni sa nachádza kuchynská linka s plynovým sporákom a jedálenský stôl
so stoličkami. S kuchyňou bezprostredne susedia ďalšie miestnosti a to: kúpeľňa s WC, špajza a jedna
z obytných miestností, pričom do nich možno vstúpiť priamo z kuchyne. Tieto miestnosti sú od kuchyne
priestorovo oddelené dvermi. V kuchyni sa nachádza aj okno, ktoré pred vybudovaním nelegálnej
murovanej prístavby slúžilo na priame vetranie kuchyne. V kúpeľni sa nachádza vaňa, umývadlo a WC.

Kúpeľňa je svetlá vďaka oknu, ktoré jej zabezpečuje priame vetranie. V špajzi sa nachádza polica na
skladovanie vecí, a je v nej umiestnený i železný rebrík, pomocou ktorého sa dá dostať na povalu. Z
kuchyne sa vchádza do prvej z obytných miestností, ktorá je prechodná a dá sa z nej dostať do druhej z
obytnýchmiestností. Obeobytnémiestnostisú vďakavyššímstropomvbudoveaveľkýmoknám svetlé,
obe sú zariadené nábytkom, každá z nich má samostatné plynové kúrenie pomocou tzv. gamatiek.

Priestory užívané odporcom majú pritom vlastný okruh plynového potrubia, ktorý je z vonkajšej časti
budovy osadený samostatným plynomerom. Prvá obytná miestnosť má výmeru 15,5 m2, slúži ako
spálňa. Druhá obytná miestnosť má výmeru podlahovej plochy 23,18 m2 a slúži ako druhá spálňa, resp.
ako pracovňa. S F. F. žila v budove bývalej pošty aj jeho družka B. R. so svojou maloletou dcérou, a
to až do augusta 2010, kedy sa definitívne z budovy odsťahovala. E. X. žil v budove bývalej pošty až

do 29.12.2008, kedy bolo umiestnený do domova sociálnych služieb SENIOR PARK, n.o. so sídlom v
Rohovciach. na základe rozhodnutia bratislavského samosprávneho kraja o odkázanosti fyzickej osoby
na pomoc inej fyzickej osoby číslo XXXXXX/ XXXX - R. X vydaného dňa 10. mája 2010 bol E.X.
X. umiestnený v domove sociálnych služieb, nakoľko jeho stavu vyžadoval nepretržitú, 24 hodinovú
starostlivosť ktorou mu bolo možné zabezpečiť len zariadení s celoročným pobytom. hoci boli E. X.

umiestnený v domove sociálnych služieb, v budove bývalej pošty si ponechal svoje osobné veci a v
liste zo dňa 20.apríla 2010 vyjadril svoju vôľu vrátiť sa do prideleného bytu, v prípade, že mu to jeho
zdravotný stav dovolí, nakoľko nechcel umrieť mimo svojho domova.

Vkúpnejzmluveuzavretejdňa4.novembra2009medzipredávajúcim(Slovenskápošta,a.s.sosídlomv

Banskej Bystrici) a kupujúcim (ELT servis, s.r.o. so sídlom v Bratislave) je v článku I. v bode 1. 4 uvedené,
predávajúci vyhlasuje, že predmet kúpy je v jeho výlučnom vlastníctve ak nie je zaťažený žiadnym
právom tretej osoby zapísaným v katastri nehnuteľností obmedzujúcim prevod okrem nájomných práv
vyplývajúcich z riadne uzatvorených nájomných zmlúv uvedených v tabuľke číslo 1. v tabuľke číslo
1 tejto zmluvy je ako nájomca uvedený E.Á. X., ako keby tu je uvedený dvojizbový byt, ako mesačná

úhrada v € je uvedená suma 49,18 €, ako nájomný vzťah je uvedený zápis o dohode po odovzdaní
a prevzatí bytu a ako doba trvania nájmu je uvedená doba neurčitá. V článku I. v bode 1. 5 tejto
zmluvy kupujúci prehlasuje, že s podmienkami tohto nájmu bola riadne oboznámený a tento nájomný
vzťah v čase podpisu zmluvy akceptuje . V článku I. v bode 1. 6 tejto zmluvy sa uvádza, že kupujúci
po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vstupuje podľa § 680 Občianskeho zákonníka do

právneho postavenia prenajímateľa z nájomných vzťahoch uvedených v tabuľke číslo 1. táto zmluva je
za predávajúceho podpísaná predsedom predstavenstva a členom predstavenstva, za kupujúceho je
podpísaná konateľom spoločnosti (navrhovateľom 1/).Znalec Ing. Juraj Kozakovič vo svojom znaleckom posudku číslo 02/2012 zo dňa 31. januára 2012
doporučil vzhľadom na zistený technický stav dožívajúcej stavby budovy ohrozujúcej bezpečnosť a
zdravie osôb a ohrozujúcej materiálne hodnoty k nej ako aj v okolí svojím možným zrútením túto stavbu

odstrániť - zbúrať.

Navrhovateliavýzvami z10.mája2010vyzvaliodporcovnavyprataniebudovybývalejpoštyapriľahlého
pozemku v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Odporca 1/ listom zo 7. júna 2010 oznámil navrhovateľom,
že nájomný vzťah považuje za platný a budovu nevyprace. Odporkyňa 3/ sa v auguste 2010 z budovy

odsťahovala. Odporca 2/ na výzvu navrhovateľov nereagoval, budovu nevypratal a užíva ju dodnes.
Odporca 1/ zomrel dňa 16. mája 2012 v Rohovciach.

Relevantné právne normy :
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a
s bytovými náhradami v znení účinnom do 30.11.2001 ( ďalej len "zákon č. 189/1992 Zb.") služobným

bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.
Podľa § 1 ods. 2, písm. a/ zákona č. 189/1992 Zb. služobným bytom je byt postavený v prevádzkovej,
verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie pracovníka povereného strážením,
údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je
prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho

zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo
železničnej doprave.
Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. povahu služobného bytu stráca byt vtedy, keď nájomca
služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a prenajímateľ
do troch mesiacov nevypovedal nájom.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa§35ods.1 Občianskehozákonníkaprejavvôlesamôžeurobiťkonanímaleboopomenutím;môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne

uhradzujú náklady na svoje potreby.
Podľa § 153 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 štátne, družstevné a iné
socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania,
a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 rozhodnutím o

prideleníbytuvydanýmmiestnymnárodnýmvýboromaleboinýmorgánompríslušnýmpodľapredpisovo
hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo,
aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.
Podľa § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 právo užívať byt
vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.

Podľa § 155 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 o dohode o
odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan,
ktorý s organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu,
predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívanie a za
služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady, a popísaný stav bytu. Organizácia je povinná vydať

občanovi odpis zápisnice.
Podľa § 183 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 právo užívať byt zanikne
písomnou dohodou medzi organizáciou a užívateľom alebo písomným oznámením užívateľa, že nechce
byt užívať. V písomnom oznámení musí byť uvedená lehota, kedy sa má užívanie skončiť, a to najmenej
jeden mesiac tak, aby sa skončila ku koncu kalendárneho mesiaca; ak nie je lehota uvedená, skončí sa

užívanie koncom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom oznámenie organizácii došlo.
Podľa § 184 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 1991 súd môže na návrh
organizácie zrušiť právo užívať byt: a) trvale určený pre ubytovanie pracovníka organizácie, ak
doterajší užívateľ prestal pre ňu pracovať a organizácia naliehavo potrebuje byt pre iného svojho
pracovníka. V odôvodnených prípadoch môže súd uložiť organizácii povinnosť nahradiť užívateľovi

sťahovacie náklady; b) ak užívateľ alebo tí, ktorí s ním bývajú, napriek výstrahe hrubo porušujú zásady
socialistickéhospolužitiaaleboakužívateľhruboporušujesvojepovinnosti,najmätým,ženeplatíúhradu
za užívanie bytu alebo za služby po čas dlhší ako tri mesiace; c) ak užívateľ má dva byty; d) ak užívateľ
neužíva bez vážnych dôvodov byt vôbec alebo ho užíva len občas.Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti.
Podľa§663 Občianskehozákonníkanájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi

vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje
nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov
voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ

prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 685 ods. 3 Občianskeho zákonníka zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným
bytom, bytom osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno
uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu

v domoch osobitného určenia.
Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované
s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne
zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej
zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

Podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme
manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a
nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami
(spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo
na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a

nemajú vlastný byt.
Podľa § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky
prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel,
najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu
nájmu bytu nedošlo.

Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak a)
prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich
rodičov alebo súrodencov, b) nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu

viazaný, c) nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho
príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné
bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy
v dome, d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil
nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo

tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa, e) je
potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať, alebo
ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenej počas
šiestich mesiacov užívať, f) nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia alebo
predpoklady užívania bytu vyplývajúce z osobitného určenia domu, g) nájomca využíva byt bez súhlasu

prenajímateľa na iné účely ako na bývanie.
Podľa § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný
vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.
Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.
Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo osobného užívania bytu a právo užívania iných

obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré
trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom.
Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
Podľa § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie
pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené

zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na
nájom.
Podľa § 135 ods. 1 O.s.p súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná[§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa § 135 ods. 1 O.s.p inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám.
Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Podľa § 43a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení

neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 50/1976 Zb. ) stavby sa podľa stavebnotechnického
vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.
Podľa § 43a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené
budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí,
zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy
a nebytové budovy.

Podľa § 43b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica
podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c)
ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky
pre bezdomovcov.
Podľa § 43b ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s

príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.
Podľa § 43b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím
stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.
Podľa § 43b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré
plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.

Podľa § 43c ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica
ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria a) hotely,
motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty, b) budovy pre administratívu,
správu a na riadenie, pre banky a pošty, c) budovy pre obchod a služby vrátane autoservisov a čerpacích
staníc, d) dopravné a telekomunikačné budovy, stanice, hangáre, depá, garáže a kryté parkoviská, e)

priemyselné budovy a sklady, nádrže a silá, f) budovy pre kultúru a na verejnú zábavu, pre múzeá,
knižnice a galérie, g) budovy pre školstvo, na vzdelávanie a výskum, h) nemocnice, zdravotnícke a
sociálne zariadenia, i) kryté budovy pre šport, j) poľnohospodárske budovy a sklady, stajne a maštale, k)
budovy a miesta na vykonávanie náboženských aktivít, krematóriá a cintoríny, l) kultúrne pamiatky, ktoré
nie sú bytovými budovami, m) ostatné nebytové budovy, napríklad nápravné zariadenia alebo kasárne.

Podľa § 43c ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa
hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy.

Aplikujúc citované právne normy na z dokazovania preukázaný skutkový stav súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľov je potrebné zamietnuť, ako nedôvodný.

Súd uvádza, že v posudzovanej veci si najskôr musel ako prejudiciálnu otázku posúdiť to, či priestory
v súčasnosti obývané odporcom boli alebo neboli v roku 1986 (kedy boli odovzdané E.X. X. do užívania)
bytom, od čoho sa odvíjalo právne posúdenie, či vzniklo alebo nevzniklo E. X. právo užívania bytu,
ktoré sa po prijatí zákona č. 509/1991 Zb. transformovalo na nájom služobného bytu, resp. po uplynutí

trojmesačnej lehoty uvedenej v zákone č. 189/1992 Zb. na nájom bytu, ktorá otázka mala kľúčový
význam pre právne posúdenie celej veci. Tento súd uznáva, že podľa platnej právnej úpravy právomoc
rozhodnúť o tom, či je nejaký priestor v budove bytom alebo nie, patrí v súčasnosti jedine príslušnému
správnemu orgánu. Zároveň však treba dodať, že právomoc posúdiť ako prejudiciálnu otázku, či sa
jedná alebo nejedná o bytovú budovu, resp. byt náleží v prípade absencie takéhoto rozhodnutia jedine

súdu. Súd dospel k záveru, že v prípade budovy bývalej pošty v Tomášove môže byť táto budova
považovanázabytovú,nakoľkoskutočneviacako polovicajejpodlahovejvýmeryjeužívanánabývanie.

Pokiaľ teda v roku 1986 bolo Západoslovenským riaditeľstvom spojov Bratislava vydané rozhodnutie o
pridelení bytu E. X., medzi uvedenou organizáciou a E. X. bola spísaná dohoda o odovzdaní a prevzatí

bytu a do užívania bol dvojizbový podnikový byt zápisnične odovzdaný E. X. dňa 21. mája. 1986,
vzniklo E. X. podľa vtedy platnej právnej úpravy právo osobného užívania služobného bytu. Nakoľko
Západoslovenské riaditeľstvo spojov Bratislava (potom, čo E. X. v roku 1988 skončil svoj pracovný
pomer) sa so svojím bývalým pracovníkom nedohodlo na zániku osobného užívania služobného bytua E. X. nikdy písomne neoznámil, že nechce byt užívať, toto právo osobného užívania trvalo až do
31.12.1991. Od 1.1.1992 sa však právo osobného užívania bytu zmenilo na nájom bytu. Do právneho
postavenia prenajímateľa tak následne podľa § 680 ods. 2 OZ vstúpili ďalší vlastníci budovy bývalej

pošty.

Zhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel záveru, že medzi navrhovateľmi a E. X. vznikol
po nadobudnutí bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov k budove bývalej pošty v Tomášove
záväzkový právny vzťah (nájom bytu), obsahom ktorého bol na jednej strane záväzok navrhovateľov,

ako prenajímateľa, prenechať E. X., ako nájomcovi, do užívania dvojizbový byt, a na strane druhej
záväzok nájomcu platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 49,18 € mesačne. Navrhovatelia totiž vstúpili
nadobudnutím svojho vlastníctva do právneho postavenia prenajímateľa bytu. Obsah záväzkového
právneho vzťahu v posudzovanej veci je tým daný. Súd uzatvára, že pokiaľ odporca žil v spoločnej
domácnosti s E. X. od roku 2002, došlo smrťou E. X. v roku 2012 (v zmysle § 706 ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka) k prechodu nájmu bytu na odporcu, nakoľko E. X. bol v čase svojej smrti

umiestnený v domove sociálnych služieb iba dočasne a pred svojou smrťou prejavil vôľu vrátiť sa do
prideleného bytu, teda spoločnú domácnosť s odporcom nikdy natrvalo neopustil (ako to v auguste 2010
učinila B. R. s jej maloletou dcérou). Vo vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom teda stále existuje
záväzkový vzťah (nájom bytu), pričom povinnosť odporcu vypratať ním užívaný byt môže nastať jedine
v prípade skončenia nájmu bytu. K tomu môže dôjsť buď dohodou navrhovateľov s odporcom, alebo

výpoveďou z nájmu bytu, na základe niektorého z výpovedných dôvodov uvedených v § 711 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Keďže navrhovatelia v tomto súdnom konaní nepreukázali, že by došlo ku
skončeniu nájmu bytu dohodu, či výpoveďou, nie je odporca povinný ním užívaný byt vypratať. Za toho
stavu veci súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 141 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a procesne
úspešnému odporcovi priznal proti neúspešným navrhovateľom právo na náhradu trov konania vo
výške100%.Poprávoplatnostitohtorozsudku rozhodneovýškenáhradytrovkonaniasúdsamostatným
uznesením.
To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať odvolanie na Okresnom súde
Pezinok.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.