Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718010371
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3718010371.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému G. H., nar. XX.XX.XXXX v O., okres
O., trvale bytom J. L., K. XXXX/X-X, okres J. L., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Žilina, pre
trestný čin zločinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 4 písm. b) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Považská Bystrica pod sp. zn. 1T/141/2018 zo dňa 11. decembra 2018, na verejnom zasadnutí
konanom v Trenčíne dňa 19. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného G. H. proti výroku o vine z a m i e
t a, pretože nie je prípustné.

II. Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného G. H. proti výroku o treste z a m i e t a, pretože

nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica pod sp. zn. 1T/141/2018 zo dňa 11. decembra
2018 bol obžalovaný G. H. uznaný vinným z trestného činu zločinu krádeže v spolupáchateľstve podľa §
20k§212odsek1),odsek4písm.b)Tr.zákonaspoukazomna§138písm.e) Tr.zákona vjednočinnom
súbehu s trestným činom prečinu porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa § 20 k §

194 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode, 1.obž.
G. H. maskovaný tak že bol oblečený po krk v jednorazovom ochrannom bielom pracovnom overale,
na hlave mal tmavú kapucňu, na očiach tmavé slnečné okuliare, v oblasti úst a nosa mal nasadaný
biely respirátor, na rukách mal tmavé rukavice, 2.obž. J. F. maskovaný tak, že mal oblečený ochranný
biely pracovný overal do pol pása, od pása hore mal oblečené tmavé tielko, v oblasti úst a nosa mal
nasadený biely respirátor, dňa 18. augusta 2018 asi o 16.38 h v J.. L. vošli do vchodu číslo XX bytového

domu na sídlisku K. číslo XXXX, vyšli na 4. poschodie, kde pravým kľúčom, ktorý predtým 1.obž. G.
H. odcudzil z motorového vozidla bývalej priateľky B. P., 2.obž. J. F. odomkol zámok bezpečnostných
vchodových dverí bytu číslo XX, majiteľa H. P., vošli do bytu, prešli do obývacej izby, kde z presklenej
skrinky obývacej steny odcudzili retiazku na krk s príveskom v tvare srdiečka zo žltého kovu v hodnote
180,- €, z drevenej kazety odcudzili 9 kusov zlatých mincí z edície „Historické župy na území R." a 3 kusy
mincí z obdobia R. republiky v celkovej hodnote 358,- €, kľúčom nájdeným pod touto kazetou otvorili

bezpečnostnú skrinku nachádzajúcu sa v skrini obývacej izby, z ktorej povyhadzovali listinné doklady na
zem, z ktorých časť odcudzili, z čiernej pánskej peňaženky odcudzili finančnú hotovosť vo výške 200,-
CZK, v prepočte 7,77 €, následne z bytu ešte odcudzili prsteň zo žltého kovu s jedným kamienkom v
hodnote 90,- €, roztrhnutú striebornú retiazku na ruku s plnými obdĺžnikmi v hodnote 72,- €, prsteň -
obrúčku z bieleho kovu s vyrytým dátumom svadby v hodnote 180,- €, kameru značky Sony Handycam
HDR-CX16OE s pamäťovou kartou SD v hodnote 3360,-€, projektor značky Compaq s originál brašňou

v hodnote 48,- €, sklenený pohár na koňak s logom „Na zdravie" v hodnote 4,45 € a cestovný príručnýkufor značky Eclipse v hodnote 61,- €, následne z bytu odišli, čím spôsobili majiteľovi H. P., bytom J. L.,
K. XXXX/XX, odcudzením vecí celkovú škodu vo výške 1.034,82 €.

Za to bol odsúdený podľa § 212 odsek 4, § 38 odsek 5 Tr. zákona, § 39 odsek 2 písm. d), odsek
4 Tr. zákona per analogiam a § 41 odsek 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyri) roky a 6 (šesť)mesiacov, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení napadol odvolaním
iba obžalovaný G. H. do výrokov o vine a uloženom treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu
tak, že sa domáha toho, aby odvolací súd zmenil právne posúdenie skutku uvedeného v napadnutom
rozsudku iba ako prečinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 odsek
1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody v
spolupáchateľstve podľa § 194 odsek 1 Tr. zákona, a aby mu odvolací súd uložil mu podľa § 53 Tr.

zákonatrestdomácehoväzenia,prípadnetrestodňatiaslobodys podmienečnýmodkladomjehovýkonu
na primeranú skúšobnú dobu s eventuálne uložením probačného dohľadu nad jeho osobou. Poukázal
na to, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr.
poriadku, keď v základných bodoch spáchanie skutku priznal a jeho výhrady sa týkali najmä motívu
a pohnútky spáchania trestného činu a čiastočne aj rozsahu spôsobenej škody. Namietal tiež právnu

kvalifikáciu žalovaného skutku vo vzťahu k svojej osobe, keď v priebehu doterajšieho konania viackrát
uvádzal, že do bytu poškodeného H. P. nešiel primárne kradnúť, ale sa chcel iba presvedčiť, či v jeho
byte býva jeho maloletý syn X., pretože jeho matka B. P. odišla z ich spoločnej domácnosti a vzala so
sebou ich maloletého syna a odmietla mu styk s ním a tajila, kde na akom mieste sa s ním zdržiava.
Ďalej uviedol, že po vstupe do bytu poškodeného zbadali kameru a bolo jasné, že sú nasnímaní a že

poškodený ho opozná. Prehlasuje, že z bytu poškodeného vzal iba nejaké dokumenty a neodcudzil
žiadne iné veci. Napriek tomu sa však nebráni zodpovednosti za krádež, pretože do bytu poškodeného
nemal chodiť. Namieta však právnu kvalifikáciu vo vzťahu k svojej osobe žalovaného skutku ako zločin
krádeže v spolupáchateľstve (§ 20 Tr. zákona) na odseku 4 písm. b) § 212 Tr. zákona, keď súd
prvého stupňa mal u neho žalovaný skutok posúdiť iba ako krádež vlámaním na odseku 2 písm. b) Tr.

zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona. Na hlavnom pojednávaní sa domáhal toho, aby súd
prvého stupňa mu uložil trest domáceho väzenia podľa § 53 Tr. zákona, pretože posledných 5 rokov
žil riadnym životom, v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa
osvedčil a riadne pracoval. Na hypotéku kúpil a zariadil štvorizbový byt a svoje záväzky v sume 80.000,-
€ do svojho zadržania a vzatia do väzby riadne plnil, o čom predložil príslušné listinné dôkazy. Z jeho

stranyišloohlúpyaneuváženýkrok,ktorýspáchalvrozrušenípodvplyvomnevysporiadanýchvzťahovs
matkou maloletého X. B. P. a škodu poškodenému ešte pred hlavným pojednávaním v sume 1.034,82,- €
uhradil. Predložil aj záruku za jeho nápravu, ktorú ponúkol Slovenský zväz rybárov, miestna organizácia
F. X. H., ku ktorej sa súd prvého stupňa nevyjadril a neprijal ju. Je pripravený po zmene právneho
posúdenia tak ako navrhuje, niesť zodpovednosť za svoje protiprávne konanie a prijať alternatívny trest,

prípadne trest odňatia slobody nespojený s bezprostredným jeho výkonom, ktorý mu bude odvolacím
súdom uložený. Za takýchto podmienok je potom schopný ďalej splácať svoje záväzky a platiť na svojho
maloletého syna výživné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zástupkyňa krajskej prokurátorky v konečnom návrhu

uviedla, že napadnutý rozsudok vo výroku o vine je nenapadnuteľný odvolaním a pokiaľ ide o uložený
trest obžalovanému, tento považuje za správny a zákonný a navrhla odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovaného v rámci konečného návrhu na verejnom zasadnutí o odvolaní uviedol, že sa

v plnej miere pridržiava písomných dôvodov odvolania a žiadal, aby odvolací súd rozhodol v zmysle
návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania.

Obžalovaný uviedol, že sa stotožňuje s konečným návrhom obhajcu a žiada, aby odvolací súd jeho
odvolaniu vyhovel.

Podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadok ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupukonania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd preskúmal v intenciách § 317 odsek 1 Tr. poriadku
napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa
postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo uznesením prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie
obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku o vine, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom
jeho vyhlásenia, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným z trestného činu zločinu krádeže

podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písm. b) Tr. zákona Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona v
jednočinnom súbehu s trestným činom prečinu porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve podľa
§ 20 k § 194 odsek 1 Tr. zákona, pretože tento svojim konaním popísaným v žalovanom skutku naplnil
všetky formálne zákonné (u prečinu aj materiálny korektív, t. j. stupeň nebezpečnosti konania) znaky
citovaných trestných činov. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a
v postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce

podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania ďalej už len výrok o uloženom treste a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného, hoci bolo podané v zákonnej lehote, nie je dôvodné .

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného voči právnemu posúdeniu žalovaného skutku vo vzťahu
k jeho osobe, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa procesným postupom podľa § 257

odsek 7 a 8 Tr. poriadku prijal uznesením vyhlásenie o uznaní viny obžalovaného podľa § 257 odsek
1 písm. b) Tr. poriadku, čomu predchádzalo kladenie piatich otázok obžalovanému podľa § 333 odsek
3 písm. c), d), f) g) a h) Tr. poriadku, na ktoré odpovedal kladne „áno“ a bez akýchkoľvek výhrad. Iba
všetky kladné odpovede sú spôsobilé pre prijatie takéhoto vyhlásenia súdom. Obžalovaný tým, že na
otázku podľa § 333 odsek 3 písm. f) a g) Tr. poriadku zodpovedal kladne „áno“ bez výhrad, ako to

vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, stotožnil sa súčasne aj s právnym posúdením žalovaného
skutku podľa podanej obžaloby. Uznesenie, ktoré súd prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného
podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku prijal na hlavnom pojednávaní, už nie je možné napadnúť
sťažnosťou v zmysle § 185 odsek 2 Tr. poriadku a contrario. Preto ani odvolací súd nemohol výrok o
vine a jeho právnom posúdení v rámci odvolania už preskúmavať a preto odvolanie obžalovaného v

časti, ktorým namietal právne posúdenie ním uznanej viny napadnutým rozsudkom musel odvolací súd
výrokom pod bodom I. tohto uznesenia podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku ako neprípustné, zamietnuť.

Odvolací súd ďalej uvádza, že pri ukladaní trestu okresný súd prihliadol na všetky dôležité skutočnosti
a zásady, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a

poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. O osobe obžalovaného
bolo zistené, že ide o páchateľa, ktorý má sklony k páchaniu trestnej činnosti, keď doteraz bol dvakrát
súdne trestaný. Z trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za spáchanie zločinu lúpeže rozsudkom
Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 3T/64/2010 vo výmere 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého bol
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého trestu

bol podmienečne prepustený dňa 20. decembra 2013 s určením skúšobnej doby 3 roky sa osvedčil
dňom 14. marca 2017. V období rokov 2014 až 2018 bol sedemkrát priestupkovo postihovaný, z toho
v šiestich prípadoch za priestupky na úseky cestnej premávky a v jednom prípade za priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu poľa § 49 odsek 1 písm. d) Zákona o priestupkoch v platnom znení,
ktorého sa dopustil voči poškodenej B. P.. Okresný súd správne neidentifikoval žiadne poľahčujúce a

priťažujúce okolnosti a správne tiež dospel k záveru, že obžalovanému bude musieť byť uložený úhrnný
trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v § 41 odsek 1 Tr. zákona, keďže ide o jednočinný súbeh
zločinu a prečinu a musí byť ukladaný podľa najprísnejšej zbiehajúcej sa skutkovej podstaty trestného
činu, t. j. podľa zločinu krádeže podľa § 212 odsek 4 Tr. zákona (zákonná základná sadzba 3 až 10
rokov). Správne tiež súd prvého stupňa dospel k záveru, že u obžalovaného, vzhľadom na opätovné

spáchanie zločinu je nutné aplikovať ustanovenie podľa § 38 odsek 5 Tr. zákona, t. j.
zvýšenie dolnej hranice zákonnej trestnej sadzby, čo súd prvého stupňa aj aplikoval a dostatočne a
zrozumiteľne vysvetlil svoj správny a zákonný postup v dôvodoch napadnutého rozsudku. Prvostupňový
súd tiež správne postupoval, keď zohľadnil dané a prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny podľa
§ 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku, v súlade s už ustálenou súdnou praxou a judikatúrou, ako

okolnosť, odôvodňujúcu u obžalovaného pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam, pretože aj
podľa názoru odvolacieho súdu neexistovali žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by takémuto postupu
bránili. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že okresný súd na vyhlásenie obžalovaného o vine užprihliadol pri použití ustanovenia § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona, nemohol už naň prihliadnuť
ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, v súlade s platnou zásadou zákazu
dvojitého pričítania. Odvolací súd uvádza, že v posudzovanom prípade tiež neexistovali žiadne také

podstatné okolnosti, ktoré by viedli k tomu, aby bol u obžalovaného mimoriadne znížený trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu zákonnej sadzby podľa § 39 odsek 1 Tr. zákona s poukazom na § 39
odsek 3 písm. e) Tr. zákona. Obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a
6 (šesť) mesiacov, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia je trestom konformným s jeho účelom v zmysle § 34 Tr.

zákona,tedasplníindividuálno-preventívnyúčinokakoigenerálno-preventívnyúčinokajeidostatočným
vyjadrením morálneho odsúdenia spoločnosťou. Odvolací súd teda nezistil žiaden relevantný dôvod na
ešte väčšie zmiernenie uloženého trestu obžalovanému a odvolacie námietky obžalovaného v tomto
smerepovažovalzanedôvodné.Napokonajzaradenieobžalovanéhonavýkonuloženéhotrestuodňatia
slobody do prísnejšieho ústavu na výkon trestu, t. j. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona je vecne správne a zákonné, pretože obžalovaný

bol pred spáchaním žalovaných skutkov v ostatných desiatich rokoch vo výkone trestu a iné zaradenie
podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné. Pokiaľ obžalovaný
predkladalsúduprvéhostupňazárukuspoločenskejorganizáciezajehonápravu,jepravdou,žeokresný
súd riadne neodôvodnil, prečo ju neprijal, krajský súd však uvádza, že túto nebolo možné akceptovať,
vzhľadom k tomu, že obžalovanému bol ukladaný trest odňatia slobody spojený s jeho bezprostredným

výkonom.

Z uvedených dôvodov potom odvolanie obžalovaného G. H. vo vzťahu k výroku o uloženom treste a
spôsobe jeho výkonu odvolací súd vo výroku II. tohto uznesenia podľa § 319 Tr. poriadku zamietol,
pretože nebolo dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.