Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117228837
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117228837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti o maloleté deti
N.: (toho času už plnoletý) Q., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené (Q. do
jeho plnoletosti) kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov:
matkaU.S.,nar.XX.X.XXXX,bytomH.,N.XXX,právnezastúpenáspoločnosťouAdvokátskakancelária
Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Žilina, Hviezdoslavova 6; otec D. N., narodený XX.XX.XXXX,
bytom H. - S., Q. XXX/XX, právne zastúpený advokátkou JUDr. Ivou Pavlíkovou, so sídlom H., W.
B. XX, o zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k.

21P/241/2017-350 zo dňa 4. júna 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že
· návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého D., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a .
· s účinnosťou od 17.10.2017 z v y š u j e výživné otca na toho času už plnoletého Q., nar. XX.XX.XXXX,
na sumu 150 eur mesačne, ktorú je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
toho času už plnoletého Q..
Otcovi n e d o p l a t o k na zvýšenom výživnom za obdobie od 17.10.2017 do 31.1.2019 n e v z n i k o l .

Vo zvyšku (nad sumu 150 eur mesačne) návrh matky na zvýšenie výživného na toho času už plnoletého
Q., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/277/2014-213 zo dňa 18.2.2015 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoP/24/2015 zo dňa 21.5.2015 v časti o výživnom na (v
tom čase) maloletého Q., nar. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil s účinnosťou od 17.10.2017 výživné otca na maloletého
(toho času už plnoletého) Q. mesačne zo sumy 125 eur na sumu 200 eur a na maloletého D. mesačne
zo sumy 110 eur na sumu 150 eur. Vychádzal z toho, že došlo k zmene pomerov; osobitne v súvislosti s
prirodzeným vývojom detí. Pri predošlej úprave výživného maloletý Q. navštevoval 9. ročník a maloletý
D. 2. ročníka základnej školy; v súčasnosti (v čase rozhodovania okresného súdu) je Q. študentom 2.
ročníka strednej školy a D. žiakom 5. ročníka základnej školy. Okresný súd konštatoval, že každý z
rodičov uzavrel ďalšie manželstvo a každému z nich pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému

dieťaťu. V tejto spojitosti však dával do pozornosti, že „povinný rodič“ si pred založením novej rodiny
musídôkladnezvážiť,čimujehoosobnéamajetkovépomerybudúinaďalejdovoľovať„vyživovaťvšetky
svoje maloleté deti“.2. Okresný súd uviedol, že otec sa okrem určeného výživného podieľa na výchove, resp. výžive
maloletých detí len vo forme príležitostných darov. Aktuálne je matka, čo sa týka príjmových pomerov,
oproti otcovi znevýhodnená tiež tým, že zabezpečuje starostlivosť o desaťmesačné dieťa, v dôsledku

čoho nemá príjem zo závislej činnosti/práce. Vzhľadom na spätné (od podania návrhu) zvýšenie
výživného otcovi vznikol aj nedoplatok na zvýšenom výživnom, a to v sume 600 eur na Q. a v sume 320
eur na D., ktorý nedoplatok povolil (pod následkom straty výhody splátok) okresný súd otcovi splácať
spolu s bežným výživným po 20 eur mesačne na každé z detí. O trovách konania v zmysle § 52 CMP
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na nové rozhodnutie. Namietal, že okresný súd vôbec nezohľadňoval, že matka
v období od 20.6.2017 do 13.2.2018 poberala materskú dávku vo výške 731 eur mesačne; t.j. viac ako
je príjem otca zo závislej činnosti. Podľa otca tiež neobstojí konštatovanie okresného súdu, že manžel
matky má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, lebo jedno z nich je už plnoleté a je schopné samostatne

sa živiť.
4. Otec osobitne poukazoval na to, že starší syn Q. žije u neho približne rovnaký čas ako u matky;
v konečnom dôsledku bola opomenutá i tá skutočnosť, že pravidelne prispieva deťom aj nad rámec
výživného. Celkovo sa domnieval, že matka - napriek poberaniu aktuálne len rodičovského príspevku vo
výške 203 eur mesačne - má vyššiu životnú úroveň ako on (otec); žije v novom rodinnom dome a používa

luxusné motorové vozidlo zn. Mercedes. Okresný súd sa teda z komplexného hľadiska nezaoberal
dôsledne vyhodnotením príjmov/pomerov domácnosti rodičov.

5. Matka žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zdôrazňovala, že je na rodičovskej dovolenke a
jej jediným príjmom je rodičovský príspevok; doplnila, že otcom spomínaná dávka v materstve bola len

dočasná. V súvislosti s jej sociálnym, resp. rodinným statusom matka uviedla, že rodinný dom zakúpili
s manželom za hypotéku a ide o „priemerný dom“; otec býva pritom v lukratívnejšej lokalite. Tvrdila, že
otec sa iným spôsobom ako výživným na zabezpečení výživy detí fakticky nepodieľa. Mala za to, že
ubudnutie jednej vyživovacej povinnosti jej manželovi nemá vplyv na súdenú vec.

6. V následnej reakcii otec trval na svojom odvolaní. Uviedol, že je nepochybné, že životná úroveň matky
je vyššia ako jeho. Rozhodne nesúhlasil s tvrdením matky, že okrem výživného na výchovu a výživu
maloletých neprispieva.
7. K predmetnému podaniu otca sa už matka nevyjadrovala; kolízny opatrovník bol nečinný v priebehu
celého odvolacieho konania.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý
rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého D. zamietol
a výživné na toho času už plnoletého Q. zvýšil mesačne zo sumy 125 eur na sumu 150 eur a vo zvyšku

návrh matky zamietol, pričom súčasne vyslovil, že otcovi nedoplatok na zvýšenom výživnom nevznikol.

9. Okresný súd náležite poukázal na to, že rodič, ktorý už má vyživovaciu povinnosť, si musí
byť pri vstupe do ďalšieho partnerského vzťahu (osobitne ak je dôvodný predpoklad, že mu v
ňom následne pribudne vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu) vedomý svojich doterajších

vyživovacích povinností. Predmetné konštatovanie však platí nielen pre rodiča „povinného“, ale aj pre
rodiča, ktorý má (staršie) maloleté deti v osobnej starostlivosti - v súdenej veci matka. To znamená, že
taktiež matka pri rozhodnutí o spoločnom potomkovi s jej terajším partnerom/manželom musela mať na
zreteli oprávnené záujmy Q. a D.; vrátane nevyhnutných súvislostí finančného dopadu materskej, resp.
rodičovskej dovolenky na schopnosť uspokojovať odôvodnené potreby menovaných.

10. Pribudnutie vyživovacej povinnosti mimo vzťah rodičov, ohľadne vyživovacej povinnosti ktorých (k
maloletým) deťom sa koná, je síce potrebné zohľadniť, ale rozhodne nejde o určujúce hľadisko, či
skutočnosť. Už vôbec nie v tom smere, že „výpadok“ príjmu s tým spojený bude refundovať zvýšeným
výživným (druhý) rodič, ktorý - úplne laicky povedané - nemá nič spoločné s pribudnutím ďalšej

vyživovacej povinnosti.

11. Hoci okresný súd konštatoval skutočnosť zníženia (a to nie nepodstatného; z cca 1.200 eur na cca
1.000 eur mesačne) príjmu otca, z uvedeného nevyvodil žiadnu konzekvenciu. Ide pritom o zníženiepríjmu objektívne podmienené zdravotným stavom otca; nebolo ani len tvrdené, že by sa malo jednať
o zhoršenie zdravotného stavu, ktoré je dôsledkom správania sa (v širšom význame) otca. Otec je
dlhodobo zamestnaný u totožného zamestnávateľa (jeho určité organizačno-právne zmeny nie sú z

hľadiska prejednávaného prípadu dôležité), ktorý aj pre spokojnosť s otcom ako zamestnancom upravil
tomuto pracovnú náplň tak, aby zodpovedala jeho zdravotným obmedzeniam.

12. Práve okolnosť nezohľadnenia poklesu príjmu otca bola/je východisková pre záver o nedôslednom
(právnom) posúdení veci okresným súdom. Hoci zásadné kritériá pre stanovenie konkrétnej výšky

vyživovacej povinnosti - schopnosti, možnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby na strane
jednej a odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby na strane druhej sú definované ako (právne)
rovnocenné, reálne sú určujúcimi schopnosti, možnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby. S
určitým zjednodušením, ale presne vystihujúcim podstatu dotknutej úvahy, je možné vysloviť, že darmo
budú odôvodnené potreby výživou oprávneného subjektu dosahovať určitú (značnú) výšku, pokiaľ
výživou povinný subjekt nebude disponovať náležitým rozsahom schopností, možností a majetkových

pomerov; nadväzne nie je možné vymedziť vyživovaciu povinnosť v sume nekorešpondujúcej s takýmto
majetkovým statusom výživou povinnej osoby.

13. Zároveň je nutné zopakovať/uviesť, že maloletý D. je stále žiakom „len“ základnej školy a s jeho
zdravotným stavom alebo záujmovými činnosťami nie sú spojené žiadne osobitné výdavky oproti

porovnateľným výdavkom detí v jeho veku. Zvýšenie výdavkov (plusová zmena), ktorá sprevádza
prirodzený rast každého dieťaťa, je v konkrétnostiach súdenej veci kompenzovaná poklesom príjmu otca
(negatívnou zmenou), v dôsledku čoho krajský súd v aktuálnou štádiu - súhrne i s vyššie uvedenými
východiskami - uzavrel, že nie je možné určiť otcovi vyššiu výšku výživného na maloletého D.. Následne
v tejto časti bol rozsudok okresného súdu zmenený tak, že návrh matky na zvýšenie výživného krajský

súd (v plnej miere) zamietol.

14. Odlišná situácia je daná vo vzťahu k staršiemu Q.. Tento v porovnaní s predošlým rozhodovaním o
výživnom je už žiakom/študentom strednej školy, so štúdium na ktorej sú objektívne spojené zvýšené
výdavky. Súčasne je nutné zohľadniť, že širšie spojitosti rastu v priebehu cca dva a pol roka (ktoré

uplynuli od právoplatnosti predošlej úpravy výživného - 18.6.2015 - do podania návrhu v súdenom
prípade - 17.10.2017) po 15. roku veku dieťaťa (osobitne chlapca) sú neporovnateľné s celkovými
súvislosťamipostupnéhoccadvaapolročnéhorastuvobdobímedzi9.a12.rokomveku.MaloletýQ.sav
rozhodnom období nachádza/l vo veku, kedy sa z dospievajúceho chlapca - dieťaťa mení na dospelého
mladého muža, čomu zodpovedajú aj výrazne vyššie výdavky.

15.Hocikrajskýsúd,narozdielodokresnéhosúdu,nepovažujeprispievanieotcanadrámecvyživovacej
povinnosti len za príležitostné dary bez relevancie vo vzťahu k určovaniu konkrétnej výšky výživného,
dospel k záveru o nutnosti zvýšenia výživného na maloletého (toho času už plnoletého) Q. o 25
eur mesačne, t.j. zo sumy 125 eur na sumu 150 eur mesačne. Keďže všetky rozhodujúce (vyššie

rozoberané) okolnosti boli dané už ku dňu podania návrhu dňa 17.10.2017, k zvýšeniu výživného došlo
k dotknutému dátumu. Vzhľadom na zvýšenie výživného s takouto spätnou účinnosťou bolo potrebné
vyhodnotiť i eventualitu vzniku zameškaného (zvýšeného) výživného.
16. Za obdobie od uvedeného dátumu do rozhodnutia krajského súdu sa jednalo celkovo o cca 15,5
mesiaca, a teda z matematického hľadiska o sumu 387,5 eur (15,5 x 25 eur ako rozdiel medzi doteraz

určenou sumou výživného 125 eur a medzi sumou zvýšeného výživného 150 eur mesačne). Vzhľadom
nato,žebolonesporné,žeotecuhradilvcelomrozsahumaloletémuQ.platbyzaabsolvovanieautoškoly
(len záloha činila 500 eur), krajský súd konštatoval, že mu nevznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom.
Taktiež samostatným výrokom - aj s poukazom na dovŕšenie plnoletosti Q. - odvolací súd konštatoval
zamietnutie návrhu matky na menovaného vo zvyšnej časti; t.j. nad sumu 150 eur mesačne.

17. Napriek tomu, že Q. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, a teda prioritne ona rozhodovala (do
plnoletosti dieťaťa) o tom, ktorá z jeho potrieb bude uspokojovaná prednostne, výdavky za absolvovanie
autoškoly je nutné kvalifikovať ako plne opodstatnené. Uvedené vyplýva nielen z vyššie už spomínaného
„prerodu“ maloletého (toho času už plnoletého) Q. na mladého muža, ale i zo širšej súvislosti, ktorá

je spojená s jeho vyššou uplatniteľnosťou na trhu práce, pokiaľ disponuje vodičským oprávnením. Z
daného hľadiska krajský súd prihliadol na uhradenie predmetného výdavku otcom, čím bola naplnená
jeho povinnosť prispievania na výživu staršieho syna vyšším výživným za obdobie od 17.10.2017 do
31.1.2019. Opakovane krajský súd v tejto spojitosti dodáva, že ani ďalšie platby, ktoré otec poskytuje Q.(ale aj maloletému D., i keď v nižšej miere) nad rámec súdom určeného výživného, nie je možné brať
ako bezvýznamné/prehliadať z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti.

18. Samostatným výrokom bola konštatovaná i zmena predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom
(rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/277/2014-213 zo dňa 18.2.2015 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoP/24/2015 zo dňa 21.5.2015) vo vzťahu k (toho času už
plnoletému) Q..

19. V zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP krajský súd rozhodoval o trovách celého konania. Vzhľadom na §
52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže v súdenej veci nie sú dané žiadne
(zákonné alebo konkrétne skutkové) podmienky na iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.