Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 11, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Pc/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118207159
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118207159.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky: A. H.,

K.. XX.XX.XXXX, I. O. O. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. R. W., právne zastúpený JUDr. Ivou Pavlíkovou,
advokátkou so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, proti odporcovi: J. H., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q. XXXX/
XX, XXX XX Y. W., Š. R. W., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Y. W., zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu mesta Y. W. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX,
rozvádza.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 27.04.2018
domáhala proti odporcovi vydania rozsudku, ktorým by bolo manželstvo účastníkov uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v Y. W., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta Y. W. vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvedené.
2. Navrhovateľka návrh na začatie konania skutkovo odôvodnila tým, že s odporcom uzavreli manželstvo
dňa XX.XX.XXXX v Y. W.. U oboch ide o prvé manželstvo, pričom z manželstva deti nepochádzajú. S
odporcom sa zoznámila prostredníctvom internetu a po krátkej známosti sa zosobášili cca po 2 rokoch

s tým, že bývali v spoločnej domácnosti už po 3 mesiacoch od zoznámenia. Po uzavretí manželstva
začali vznikať prvé nezhody medzi účastníkmi, a to najmä z dôvodu, že odporca väčšinu svojho času
trávil v posilňovni alebo v práci, nemal na ňu čas a zároveň požíval prostriedky na zväčšenie svalovej
hmoty,ktorévňomvyvolávaliagresívnesklony.Zároveň,akosadozvedela,udržiavalajmimomanželské
pomery, čo výrazne ovplyvňovalo ich vzájomné spolužitie. V manželstve sa cítila osamelá a zároveň
z osoby odporcu pociťovala strach. Toho času už obaja manželia nežijú v spoločnej domácnosti,
pričom adresa ich posledného spoločného bydliska bola adresa jej trvalého pobytu. Ona pracuje v

K. ako pomocná sila v reštaurácii a odporca pracuje tiež v K. ako kmeňový zamestnanec a býva v
Č.A. Y.. Manželstvo si tak neplní žiadnu zo svojich funkcií, nakoľko manželia spolu nežijú, nebývajú
a nehospodária a tiež nevychovávajú spoločné deti. Vzhľadom k uvedenému po dohode s odporcom
navrhovala navrhovateľka manželstvo rozviesť.
3. Odporca sa k doručenému návrhu na začatie konania spôsobom podľa ust. § 116 ods. 2 CSP v spojení
s ust. § 2 ods. 1 CMP písomne aj napriek výzve súdu nevyjadril.
4. Podľa ust. čl. 1 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27.11.2003 o súdnej

právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len ako „Nariadenie“), toto nariadenie
sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku
alebo anulovania manželstva.5. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva
majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade
Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.

6. Súd konštatujúc svoju právomoc podľa cit. ust. čl. 1 ods. 1 písm. a) a čl. 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia,
ako aj príslušnosť v čase začatia konania podľa ust. § 2 ods. 1 a § 92 CMP v spojení s ust. § 14 CSP
vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 25.09.2018, a to v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí
svoju neprítomnosť na pojednávaní osobne neospravedlnili, ako aj v neprítomnosti právnej zástupkyne
navrhovateľky. Právna zástupkyňa navrhovateľky ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní z

pracovných dôvodov s tým, že zároveň vyjadrila svoj súhlas s prejednaním veci v jej neprítomnosti,
nakoľko aj navrhovateľka vyslovila súhlas s konaním v jej neprítomnosti a na rozvode manželstva trvá.
7. Súd tak pri svojom rozhodnutí vychádzal z nasledovného skutočného stavu veci (§ 35 CMP).
8. Zo sobášneho listu vydaného dňa XX.XX.XXXX Matričným úradom mesta Y. W. vyplýva, že účastníci
dňa XX.XX.XXXX v Y. W., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta Y. W. vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX.

9. Súčasne si súd osvojil skutkové tvrdenia navrhovateľky uvedené v návrhu na začatie konania, viď
odsek č. 2 odôvodnenia tohto rozsudku, nerozporované odporcom, keďže nemal dôvodné pochybnosti
o ich pravdivosti (§ 37 CMP) a tieto ani neboli v rozpore s dôkazmi.
10. Podľa ust. § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
zákona č. 589/2003 Z. z., účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú

občianskoprávne,obchodné,rodinné,pracovnéainépodobnévzťahysmedzinárodnýmprvkom,upraviť
právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto
vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.
11. Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
v znení zákona č. 48/1996 Z. z., osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu,

ktorého sú príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom
slovenským.
12. Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v
znení zákona č. 48/1996 Z. z., zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu,
občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov,

spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
13. Podľa ust. čl. 1 Základných zásad ZoR, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento
jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach
a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
14. Podľa ust. čl. 4 Základných zásad ZoR v znení zákona č. 175/2015 Z. z. účinnom od 01.01.2016,

všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností
zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v
zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a
bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
15. Podľa ust. § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť

spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
16. Podľa ust. § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

17. Podľa ust. § 22 ZoR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
18. Podľa ust. § 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

19. Podľa ust. § 23 ods. 2 ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
20. Podľa ust. § 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

21. Súd mal v konaní preukázané, že účastníci sú manželia, pričom z ich manželstva nepochádzajú
žiadne deti.
22. Pri rozhodovaní o rozvode manželstva účastníkov a posudzovaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre rozvod ich manželstva, súd vychádzal z vyššie uvedených ustanovení ZoR a z vyššiekonštatovaného súdom zisteného skutočného stavu, na základe ktorého dospel k záveru, že vzťahy
medzi účastníkmi ako manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia v zmysle vyššie

uvedených zásad, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
23. Súd pri tomto závere prihliadal hlavne na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
manželské vzťahy účastníkov sú vážne narušené, čo vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že nežijú v
spoločnej domácnosti a nehospodária spolu. Tento stav, ktorý trvá minimálne od času podania návrhu na
začatie konania na súde, teda takmer jeden rok, je možné charakterizovať zároveň ako trvalý. Súčasne

možno konštatovať, že obaja účastníci svojou neprítomnosťou na pojednávaní jednoznačne deklarovali
svoj nezáujem o obnovu manželského spolužitia. Faktickým rozpadom spoločnej domácnosti účastníkov
tak došlo k zavŕšeniu stavu, kedy si manželstvo prestalo plniť svoj účel (čl. 1 a 4 ZoR) a kedy dochádza
k vzájomnému porušovaniu práv a povinností manželov podľa cit. ust. § 18 a § 19 ods. 1 ZoR.
24. Súd sa v neposlednom rade pri svojom rozhodnutí riadil aj presvedčením, že súhlasný prejav vôle
budúcich manželov vstúpiť do manželstva je nutné chápať ako veľmi vážny záväzok, tak z hľadiska

vzniku a zachovania rodiny, vzájomných manželských a rodičovských práv a povinností, ako aj z
celospoločenského hľadiska. Manželstvo však, ako každý iný právny vzťah medzi dvoma subjektmi,
by malo byť založené jednak na dobrovoľnosti a slobodnom rozhodnutí muža a ženy vstúpiť do
manželského zväzku, ale aj o ich dobrovoľnosti a slobodnom rozhodnutí v takomto zväzku naďalej
zotrvávať. Ak ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku je oboch manželov nepredstaviteľné, nemôže

spoločenský záujem na ochrane manželstva prevažovať nad záujmom oboch manželov viesť podľa
vlastných predstáv a vlastného uváženého a pevného rozhodnutia svoj osobný súkromný život.
25. Pokiaľ ide o príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, súd mal za to, že touto
príčinou bola zrejme neuváženosť účastníkov už pri samotnom vstupe do manželstva, z ktorej vyplynulo,
že účastníci zrejme nemali riadnu vedomosť o svojich názoroch, povahách a postoju k živote. Rozpadu

manželských vzťahov prispelo zrejme aj to, že odporca nevenoval navrhovateľke takú pozornosť, ktorú
by ona ako od manžela očakávala. Súd mal ďalej za to, že nie je žiaduce v konaní o návrhu navrhovateľa
zisťovať všetky príčiny rozvratu manželských vzťahov medzi účastníkmi za každú cenu, a tak zasahovať
do intímnej sféry účastníkov, preto v ďalšom v zmysle ust. § 36 CMP neinicioval ďalšie dokazovanie,
ktoré účastníci nenavrhovali a ktorým by prípadné ďalšie príčiny zisťoval.

26. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa cit. ust. § 52 CMP tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.