Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204229
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116204229.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobkyne: V. Z., J..

XX.X.XXXX, Y. G. Y. X, XXX XX K., zastúpeného JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom
Ružová 10, 083 01 Sabinov proti žalovanému: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava, IČO: 45 869 464 zastúpenému JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere č. 1839609909 z 10.8.2009 je neplatná.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.2.2016 domáhal voči žalovanému vydania
neodkladného opatrenia, ktorým by uložil žalovanému, aby sa zdržal použitia Dohody o zrážkach zo
mzdy zo Zmluvy o úvere č. 1839609909 zo dňa 10.8.2009, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
do právoplatného skončenia veci samej, a zamestnávateľ žalobcu - Fakultná nemocnica s poliklinikou
J.A.Reimana Prešov, Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, aby sa zdržal vykonávania zrážok
zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo Zmluvy o úvere č. 1839609909 zo dňa
10.8.2009, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným., a vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že

Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere č. 1839609909 z 10.8.2009 uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným je neplatná, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobu odôvodnil tým,
že „v danom prípade ide o Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 1839609909, ktorú žalobca uzatvoril
dňa 10.08.2009 s právnym predchodcom žalovaného, Poštovou bankou a.s., pričom žalobca považuje
zmluvu za problematickú. Poukazuje na to, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle
zákonaospotrebiteľskýchúverochakojechýbajúcirozpissplátok-§4ods.2písm.i)zákonač.258/2001
Z.z.

Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj
Dohoda o zrážkach zo mzdy. a to konkrétne v článku 3 bod 5) úverovej zmluvy. Postupník na základe
tejto dohody požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti,
že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi uložilo povinnosť plniť, zamestnávateľ je
povinnývykonávaťzrážkyzomzdyžalobcuažalobcanemámožnosťichpriamozastaviť.Zamestnávateľ
je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu
sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola

spotrebiteľskej zmluvy, z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
by podliehali ex offo súdnej kontrole. Zamestnávateľom žalobcu je: Fakultná nemocnica s poliklinikou
J.A.Reimana Prešov, Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577.Pôvodný veriteľ Poštová banka a.s. poveril spoločnosť BENCONT 1NVESTMENTS, s.r.o. Bratislava
na základe komisionárskej zmluvy vymáhaním a správou pohľadávok. Táto spoločnosť požiadala
zamestnávateľa žalobcu listom zo dňa 01.04.2015 o vykonávanie zrážok zo mzdy. Následne listom

zo dňa 14.07.2015 oznámil žalovaný zamestnávateľovi, že sa stal novým veriteľom pohľadávky a ako
súčasný veriteľ žiada o pokračovanie vo vykonávaní zrážok zo mzdy dlžníka v prospech veriteľa. Tým
zároveň žalobca osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach
zo mzdy. Zamestnávateľom sú aj vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu.
Žalobca poukázal na § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení

účinnom od 01.05.2014, podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech
predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ
bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy
alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal
časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná

úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany
predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v
prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo
ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že

predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť,
upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť
uvážené rozhodnutie.
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014 v § 29b zákona č. 250/2007 Z.z.,
neobsahuje úpravu § 5a ods. 1 písm. a).

Uplatnenie tohto právneho úkonu je preto podľa § 39 O Z v rozpore so zákonom a je teda
absolútne neplatným. Žalobca dal do pozornosti, že Európska komisia sa vo veci C-30/12 v písomných
pripomienkach z 02.05.2012, vyjadrila k neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy jasne v bodoch 22
a 23, čo bolo následne pretavené do navrhnutej odpovede na predloženú prejudiciálnu otázku, ako by
mal Súdny dvor EÚ rozhodnúť.

Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli
predmetom posúdenia súdu. alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie
práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.

Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa nemá
žalobca istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo
mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky“.

2. Uznesením zo dňa 18.3.2016 č.k. 19C/74/2016-38 súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia,

tak že „ Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo Zmluvy o úvere č.
1839609909 zo dňa 10.8.2009, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia
veci samej,
zamestnávateľ žalobkyne - Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A.Reimana Prešov, Hollého 14, 081 81
Prešov, IČO: 00 610 577, je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody

o zrážkach zo mzdy zo Zmluvy o úvere č. 1839609909 zo dňa 10.8.2009, uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným.“

3. Žalovaný v odvolaní voči tomuto uzneseniu namietal, že platnosť, či neplatnosť právneho úkonu
možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Z tohto vyplýva,

že na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity a nie je možné
aplikovať ustanovenie na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.5.2014. Namieta ďalej nedostatok právomoci súdu
tento spor prejednávať s poukazom na to, že daný spor je spôsobilý na prejednanie na rozhodcovskom
súde a v zmysle zmluvy, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka, je príslušný na prejednanie sporu
Stály rozhodcovský súd ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s.

Namietal ďalej nedostatok procesnej podmienky pasívnej, vecnej legitimácie na strane žalovaného,
keďže má za to, že s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto
podmienku používa v zmluve so všetkými spotrebiteľmi. Rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen na
žalovaného, ale predovšetkým na pôvodného veriteľa, ktorým bola Všeobecná úverová banka, a. s.Namietal ďalej aj nedostatok procesnej podmienky naliehavého právneho záujmu, ktorý je podmienkou
procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Aj v prípade, ak by súd návrhu vo veci samej vyhovel a
určil by neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na platnosť

hlavnéhoúverovéhozmluvnéhovzťahu,ktorýdohodaozrážkachzomzdyzabezpečuje.Niejemožnésa
stotožniť sa s tvrdením, že dohoda zasahuje do majetkovej sféry žalobcu, nakoľko práve vykonávaním
zrážok zo mzdy sa dlh žalobcu voči žalovanému znižuje. Ak by aj bola v tomto súdnom konaní určená
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu neprijateľnej podmienky, žalovaný by bol zaviazaný
vrátiť žalobcovi všetky vykonané zrážky, čím by sa opätovne žalobca dostal do situácie dlžníka v

pôvodne nesplatenej sume úveru s príslušenstvom. Ďalej poukázal na to, že žalobca nijako nepreukázal
nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani
v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Je dôležité poukázať
na to, že uzatváranie zmluvy o úvere je proces, ktorým podáva klient banky návrh na uzavretie zmluvy,
následne banka vyhodnotí, či návrh na uzavretie zmluvy o úvere prijme alebo ho odmietne. Podľa
článku 1 bodu 1,2 Obchodných podmienok banka svoje rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí návrhu

oznámi. Oznámenie vykoná najmä telefonicky na telefónne čísle uvedenom v návrhu, ak klient banky
nie je zastihnutý, tak mu bude doručené písomné oznámenie. Až následne odošle jeden originál zmluvy
o úvere klientovi banky. V medziobdobí má klient priestor na preštudovanie si všetkých podmienok
spojených s bankovým produktom a slobodne sa rozhodnúť či danú zmluvu o úvere bez výhrad uzatvorí.
Máme za to, že žalobca mal k dispozícii tak obchodné zmluvné podmienky, keďže svojím podpisom na

zmluve o úvere potvrdil v súlade s článkom 2 skutočnosť, ich prevzatie a ďalej, že si ich preštudoval
a vyjadril s nimi súhlas.
Spoločnosť Poštová banka na svojom internetovom sídle zverejňuje obchodné podmienky v súlade s
ustanovením § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Tieto obchodné podmienky boli žalobcovi
dostupné k nahliadnutiu v akomkoľvek formáte písma a žalobca si ich mohol preštudovať kedykoľvek

pred uzavretím predtnej zmluvy o úvere a tak mal možnosť si vybrať či uzavrie zmluvu o úvere so
spoločnosťou Poštová banka, a. s. Preto nemožno konštatovať, keďže túto si spotrebiteľ mal možnosť
preštudovať v akomkoľvek formáte písma a v akomkoľvek časovom predstihu pred uzavretím zmluvy
o úvere.
Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno nesie žalobca, je jeho povinnosťou preukázať, že zmluvu,

resp. dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrel slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase podpisu bol
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, resp. jeho spôsobilosť bola obmedzená. V opačnom prípade
ide len o účelové, ničím nepreukázané tvrdenie, a súd by h opri hodnotení dôkazov nemal brať do úvahy.
Ďalej poukázal na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide
o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde o prejav

nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinností
zmluvnou stranou.
Práve účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je
absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať neplatnosť

Dohody o zrážkach zo mzdy, práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Reductio
ad absurdum, akékoľvek zabezpečenie pohľadávok zo spotrebiteľských vzťahov by nebolo prípustné,
a pokiaľ by to malo byť účelom a cieľom Smernice, nepochybne by to v nej uvedené bolo, resp.
zákonodarca mohol ísť pri implementácii Smernice nad jej rámec, a nič mu nebránilo zakázať takéto
zabezpečenie (rovnako, ako bolo vylúčené zabezpečenie zmenkami.“

Gramatickýmvýkladom§53ods.4Občianskehozákonníkajeodôvodnenýzáver,žeDohodaozrážkach
zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou ako právnou skutočnosťou nezávislou od vôle, s ktorou je spojený
vznik, zmena alebo zánik práva či povinnosti, ale samostatným dvojstranným právnym vzťahom, ktorý
zabezpečuje hlavný záväzok. Je to zabezpečujúci inštitút. Nie je to jednostranné uloženie povinnosti
viazané na vôľu veriteľa, či povinnosť vznikne, alebo nie. Naopak je to práve na dlžníkovi, či bude plniť

riadne a včas a veriteľ nepristúpi k uplatneniu zabezpečovacieho inštitútu“.

4. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. mája 2016 č.k. 5Co 120/2016-66 bolo uznesenie
o nariadení neodkladného opatrenia potvrdené.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov a to: zmluva o úvere
a obchodné podmienky, predloženie dohody o zrážkach zo mzdy z 1.4.2015, žiadosť právnej zástupkyne
žalovanej strany Fakultnej nemocnice s poliklinikou, potvrdenie FNsP zo dňa 18.12.2015, výpisy z účtu
z č.l. 20 a nasl. spisového materiálu, uznesenie o vydaní neodkladného opatrenia zo dňa 18.3.2016,odvolanie voči uzneseniu z č.l. 40 a nasl. spisového materiálu a k nemu pripojené listinné dôkazy:
všeobecné obchodné podmienky z č.l. 48 a nasl. spisového materiálu, vyjadrenie žalobcu k podanému
odvolanie, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.5.2016 sp.zn. 5Co/120/2016 a zistil tento

skutkový stav:

6. Žalobca je spotrebiteľ.

7. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a. s. bola vedená v Obchodnom registri Okresného

súdu Bratislava I v oddieli Sro, vo vložke č. 67934/B s dňom zápisu 7.10.2010 v predmete činnosti o.i.
faktoring a forfaing.

8. Dňa 10.8.2009 uzavreli Poštová banka, a. s. a žalobca Zmluvu o úvere dostupná pôžička, pričom
sa jednalo o formulárovú zmluvu, podľa ktorej žalobca požiadal o poskytnutie úveru a vydanie
všadeplatíkarta do maximálnej výšky úveru 2.000 eur.

9. Podľa údajov uvedených v bode 3 tejto zmluvy výška úveru bola stanovená na 2.000 eur, výška
mesačnej splátky 64 eur, celková výška nákladov 1.684 eur, dátum konečnej splatnosti 10.9.2015, počet
mesačných splátok 70, dátum prvej splátky 10.9.2009, úroková sadzba 24 %, dátum každej celej platby
k 10.dňu, priemerná RPMN 17,73 %, RPMN banky 28,63 %.

10. Podľa bodu 5. formulára, podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo
mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej z úveru
v súlade s čl. 4, bod 4.8. OP pre úver.

11. Podľa článku 4, bod 4.8. formulára, klient a banka podpisom ZoÚ zároveň uzatvárajú dohodu o
zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení a klient udeľuje súhlas Banke
na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy Klienta za účelom zabezpečenia
peňažných záväzkov Klienta vyplývajúcich zo ZoÚ. Táto dohoda a tento súhlas sa vzťahujú aj na
budúceho platiteľa mzdy Klienta, ako aj na iné príjmy Klienta, z ktorých umožňujú všeobecne záväzné

právne predpisy vykonávať zrážky. Ukončením platnosti ZoÚ nezaniká zabezpečenie Klientových
záväzkov voči banke vyplývajúcich zo ZoÚ.

12. Podľa bodu 3.7. formulára, zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou

uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.

13. Listom zo dňa 1.4.2015 požiadala spoločnosť BENCONT INVEST s. r. o. zamestnávateľa žalobcu
Fakultnú nemocnicu s poliklinikou J.A. Reimana o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe predloženej
dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy.

14. Listom zo dňa 14.7.2015 žalovaný oznámil FNsP J. A. Reimana, že dňa 25.6.2015 uzavrela
Poštová banka a. s. ako postupca a spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom: Arch.
Makariou & Kalograion 4, NIcolaides Sea View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B, P.C. 6016,
Larnaca, Cyprus, č. reg.: HE 275 225 ako postupník, Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej

spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED nadobudla pohľadávku s príslušenstvom zo zmluvy o
úvere č. 1839609909.
Dňa 26.6.2015 spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupca Zmluvou o postúpení
pohľadávok postúpila uvedenú pohľadávku voči dlžníkovi v celom rozsahu spolu s príslušenstvom a
všetkými právami s ňou spojenými na postupníka - spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., Vajnorská 100/A,

Bratislava 931 04, IČO: 45 869 464 (ďalej ako „PRO CIVITAS s. r. o.“), čím spoločnosť PRO CIVITAS s.
r. o. vstúpila do všetkých práv Poštovej banky, a. s. ako pôvodného veriteľa.
Spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 udelila
advokátke JUDr. Veronike Kubrikovej PhD. Splnomocnenie na zastupovanie vo všetkých mimosúdnych,
ako aj súdnych exekučných a všetkých ostatných konaniach vo veci uplatňovania a vymáhania všetkých

peňažných nárokov.
Keďže záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. 1839609909 zamestnanec V. Z., S.. J. X, XXX XX K.
ako dlžník nesplnil, vzniklo veriteľovi so súhlasom dlžníka, právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa
platiteľovi predložila dohoda obsiahnutá v článku 2 bod 3, resp. v článku 3 bod 4, resp. 5 Zmluvy o úvere.13. Listom zo dňa 5.11.2015 požiadal žalovaný ako veriteľ P. Z..M.. V., aby žalobcu ako zamestnanca
a dlžníka informoval o možnosti dobrovoľného postupného splácania dlhu zabezpečeného dohodou
o zrážkach zo mzdy prostredníctvom splátkového kalendára za výhodných podmienok a tým aj k

ukončeniu vykonávania zrážok zo mzdy.

15. Podľa potvrdenia FNsP J.A. Reimana z 18.12.2015 žalobcovi boli vykonávané zrážky zo mzdy pre
spoločnosť BENCONT INVESTMENT, v mesiaci jún 2015 v sume 54 eur a pre žalovaného v mesiacoch
júl - november 2015 v sume po 54 eur, t.j. 270 eur.

16.Zvýsluchužalobcusúdzistil,že„v roku2009pracovalvQ.ústavevBratislave,kde potrebovalurčitú
sumu na zakúpenie motorového vozidla. V podstate išiel som do Poštovej banky, pobočky v Bratislave
a zobral si úver 2.000 eur. Požiadal svojho vtedajšieho zamestnávateľa, aby na účet Poštovej banky
zasielal mesačnú splátku, ktorá bola zmluvne dohodnutá., takto to išlo až do roku 2011., kedy ukončil
pracovný pomer v Onkologickom ústave, vrátil sa do Prešova, kde pracoval istý čas ako taxikár a nemal

voľné finančné prostriedky, preto neplatil túto pôžičku. Následne keď sa zamestnal I. P. J. I. K., kde
pracujem doteraz ako sanitár na urgentnom príjme, tak v podstate mu priamo zamestnávateľ oznámil,
že mu prišla výzva, že mu majú robiť zrážky zo mzdy. On pritom o ničom nevedel, preto išiel do pobočky
prešovskej Poštovej banky a sa pýtal, prečo takýto postup zvolili. Bolo mu povedané, že pohľadávku už
postúpili na inú spoločnosť. Čudoval sa tomu, lebo žiadnu vedomosť o tom nemal. Po tom, keď mu začali

vykonávať zrážky zo mzdy, podal túto žalobu na súd, aj na vydanie neodkladného opatrenia a napriek
tomu, že súd vo veci nariadil neodkladné opatrenie, každý mesiac mu od žalovaného telefonovali, že
má dlžnú splátku a že má platiť. Celkovo na tento dlh zaplatil asi 1.600 eur, avšak nikto voči nemu
nevedie o zaplatenie dlhu súdne konanie a aj by platil, ale vlastne nevie, komu má platiť, či Poštovej
banky, či BENCONTU alebo Pro Civitas., a v podstate ani nevie, aký je zostatok toho konečného dlhu,

lebo pokiaľ vymáhal dlh BENCONT, hovoril dokonca o sume okolo 3.300 eur, teraz Pro Civitas hovoril
o sume 1.900 eur.“

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

18. Predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na uvedenú
právnu vec aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
( OZ ) poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pri uzavretí spotrebiteľských zmlúv, pričom súd poukazuje na

to, že podľa Občianskeho zákonníka súd posudzuje všetky nároky vyplývajúce z uzavretej zmluvy, aj
keď sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je upravená ako základný zmluvný typ v Obchodnom zákonníku.

19. Podľa § 53 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 551 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom

a dlžníkom o zrážkach zo mzdy.

21. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uvedená vo formulárovej zmluve pod bodom 3.5 v spodnej
časti formulára uvádza, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo

mzdy, ale uzavretie akejkoľvek dohody vyžaduje v zmysle ustanovení §§ 34 a 37 OZ slobodnú, vážnu,
určitú a zrozumiteľne vyslovenú vôľu oboch zmluvných strán, avšak v prípade žalobcu ako spotrebiteľa
nie je možné zistiť a ani usudzovať na takúto dohodu, keďže uzavretie takejto dohody bolo obligatórnou
súčasťou formulárovej zmluvy.23. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú prax súdov vyslovenú aj napr. v rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 19.2.2013 č.k. 12C/68/2012 a uznesení Najvyššieho súdu SR zo 16. januára

2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia
iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje

na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc
z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,
odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa.
Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže
byť na ujmu.

24. Je z vykonaného dokazovania zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobcu s dohodou
o zrážkach zo mzdy., jedná sa jednoznačne o nekalú obchodnú praktiku žalovaného, ktorá v zmysle
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj § 52 a nasl. OZ nemôže požívať právnu
ochranu. Súdy už v minulosti judikovali takéto dohody o zrážkach zo mzdy uvádzané drobným písmom
v texte zmluvy za neprijateľné zmluvné podmienky, pričom poukazovali na to, že takéto dohody neboli

individuálne dojednané a spotrebiteľ ani nemal možnosť takúto dohodu prijať alebo odmietnuť, lebo by
mu inak úver nebol poskytnutý.

25. Ak sa žalovaný bráni tým, že súd nemá právomoc tento spor prejednávať s poukazom na dohodu
o tom, že v prípade sporov, sa spor rozhodne v súlade s rozhodcovskou doložkou, aj ohľadom takto

uzavretej doložky, bolo súdmi judikované, že takáto dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
preto dovolávať sa jej v danom spore nie je možné.

26. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy, súd poukazuje opäť na ustálenú prax súdov o tom, že spotrebiteľ má na určení takejto

neplatnosti vždy naliehavý právny záujem, tým skôr, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku a
absolútne neplatný právny úkon, ktorý je v každom štádiu zmluvného vzťahu spôsobilý vyvolávať hrubú
nerovnováhu medzi zmluvnými stranami.

27. Ak žalobca neplatil zmluvne dohodnuté splátky, mal žalovaný ako veriteľ postupovať tak, aby

žalobcovi bolo zrejmé, ktorý subjekt a na základe čoho a akú sumu konkrétne a špecifikovane od neho
požaduje. V danom prípade došlo k dvom postúpeniam pohľadávky voči spotrebiteľovi a uplatneniu
dohody o zrážkach zo mzdy a to namiesto toho, aby žalovaný svoju pohľadávku - ak už namietal
rozhodcovskú doložku, bol uplatnil alebo v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred súdom.

28. Dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom, ktorý predpokladá, že výška dlhu je ustálená a
zrozumiteľná a spotrebiteľovi je zrejmé, z čoho pozostáva.
Priemerný spotrebiteľ, ak veriteľ vyčkáva s uplatnením svojho nároku, nie je schopný si prepočítavať
výšku svojho dlhu, na čo poukázal aj žalobca tým, že aj by platil, ale nevie komu a prečo od neho
vyžadovali od rôznych veriteľov rôzne sumy. Ak žalobca prestal splácať dlh už v roku 2011, mal žalovaný

svoje nároky primeraným spôsobom chrániť a domáhať sa ich, ale tento jediný krok, ktorý v tomto
smere urobil, bolo predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy žalobcu vymáhačskou
spoločnosťou, kde pohľadávka bola bez akejkoľvek špecifikácie ustálená na sume 2 543,87 eur., a
následne postúpenie pohľadávky krátko pred termínom konečnej splatnosti úveru.

29. Keďže podľa prehľadu o priemerných úrokových mierach uvedených na www.nbs.sk priemerné úrokové miery u nových obchodov spotrebiteľských úverov v auguste 2009
dosahovali u úverov nad 5 rokov 14,5107 %, jednalo sa o podstatné prekročenie úrokovej miery a to
bankou a nie nebankovou spoločnosťou, ktoré zvyčajne poukazovali v takýchto prípadoch na vyššiu
rizikovosť poskytovania úveru a keďže žalovaný zostatok dlhu úročil, bolo pre neho výhodné, aby tak

postupoval namiesto toho, aby nároky uplatňoval súdnou cestou.

30. Preto súd žalobe vyhovel.31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a 262 CSP, podľa ktorých, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Súd ustaľuje, že žalobca mal vo veci plný úspech a preto mu priznal nárok na 100% náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od

doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).