Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221273
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117221273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, so
sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, právne zastúpený Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému P. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, o zaplatenie 408,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10Csp 173/2017-18 zo dňa 21. novembra 2017 a o čiastočnom
späťvzatí žaloby po podaní odvolania, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby čo do sumy 255,60 Eur, v tejto časti rozsudok z r u š u j e a konanie

z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 148,32
Eur a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 Eur, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok vo vyhovujúcej časti tak, že z a m i e t a žalobu čo do sumy 4,64 Eur.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že žalobca n e m á n á r o k
na náhradu trov prvoinštančného konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 93,80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 408,56 EUR a úhradu poštových sadzieb spojených s

vymáhaním vo výške 1,45 EUR, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 151 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“); § 3 písm. a/, § 4 odsek 1, § 6 odsek 1, § 7 odsek 1 a 2, § 10 odsek 1 až 3

a 5, § 13 odsek 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.3. Dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je v celom rozsahu dôvodný. Žalovanému
ako odberateľovi elektriny vznikla povinnosť platiť úhrady za služby poskytované žalobcom v oblasti
rozhlasového vysielania a televízneho vysielania v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. vo výške 4,64 Eur

mesačne. V konaní nebolo sporné, že žalovaný mal za obdobie máj 2008 až január 2017 zaplatiť úhrady
vo výške 490,45 Eur, t.j. 105 x 4,64 Eur, ako aj poštovné vo výške 3,25 Eur. Za uvedené obdobie však
žalovaný uhradil len sumu 97,44 Eur. So zreteľom na uvedené mu teda vznikol nedoplatok na týchto
úhradách vo výške 393,01 Eur. Okrem zaplatenia tejto sumy vzniklo žalobcovi oprávnenie požadovať
aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17 Eur. Súd teda žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy 408,56 Eur (391,56 Eur /po odrátaní poštovného 1,45 Eur za január 2017/ + 17 Eur)
spolu s úhradou poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 Eur, nakoľko v období,
kedy došlo k zaslaniu výzvy na zaplatenie nedoplatku žalovanému, tarifná cena za poštové služby
predstavovala sumu 1,45 Eur.

4. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby Okresný súd zmenil napadnuté rozhodnutie.

Vzniesol námietku premlčania.

5. K odolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca, ktorý zároveň čiastočne vzal žalobu späť a to v
rozsahu, ktorý zodpovedá obdobiu od 01.01.2010 do 31.08.2014, t.j. sumu 255,60 Eur (55 mesiacov
x 4,64 Eur). U žalovaného eviduje nedoplatok na úhrade za služby verejnosti poskytované za obdobie

01.01.2010 - 31.01.2017. Nepremlčaná časť nároku zodpovedá obdobiu september 2014 - január 2017.

6. K vyjadreniu žalobcu a k čiastočnému späťvzatiu žaloby podal vyjadrenie žalovaný. Poukázal na
skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť v časti uplatneného nároku za obdobie od 01.01.2010
do 31.08.2014, čo však predstavuje 56 mesiacov a nie 55 mesiacov. Výpočet žalobcu tiež vôbec

nezohľadňuje už zaplatené poplatky v auguste 2015. Žalobca totiž vedie dva variabilné symboly na
adresu žalovaného. Jeden VS XXXXXXXXXX bol žalovanému pridelený pri jeho prvotnej registrácii v
H. a druhý VS XXXXXXXXXX je číslo jeho X., Tieto platby neboli spárované. Pristúpil tak k vlastnému
výpočtu, ktorý priložil k svojmu vyjadreniu.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je len čiastočne dôvodné.

8. Podľa ustanovenia § 370 odseky 1 a 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej
inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení
späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak
späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

9. V prípade, že súdu dôjde podanie, ktorým žalobca berie žalobu späť po rozhodnutí vo veci súdu prvej
inštancie a toto rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, je odvolací súd oprávnený skúmať len to,
či takýto prejav vôle urobil účastník, ktorý predtým návrh podal (žalobca) a či z hľadiska obsahu sa jedná
skutočne o jeho späťvzatie. Pokiaľ sú tieto podmienky splnené a druhý účastník (žalovaný) neprejavil
so späťvzatím nesúhlas, odvolací súd musí v zmysle dispozičnej zásady postupovať podľa citovaného

ustanovenia § 370 C.s.p..

10. Žalobca vzal svoju čiastočne žalobu späť po tom, čo súd prvej inštancie vo veci rozhodol, ale jeho
rozhodnutie nebolo zatiaľ právoplatné.

11. S ohľadom na uvedený procesný úkon žalobcu a tiež na to, že žalovaný nemal voči úkonu
čiastočného späťvzatia žiadne námietky, odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil, v uvedenej časti
rozsudok zrušil a konanie zastavil.

12. Podľa ustanovenia § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky

zákonník“), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č.
532/2010 Z.z.. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 Eur mesačne.
Z prehľadu predpisov a platieb predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný nezaplatil úhrady za

obdobie 01.01.2010 - 31.01.2017. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil pohľadávku na zaplatenie sumy
391,56 Eur titulom nezaplatených úhrad, 17 Eur titulom pokuty a sumy 1,45 Eur titulom poštových úhrad
podľa ustanovenia § 10 odsek 3 zákona č. 340/2012 Z.z..

14. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, žalobca vzal žalobu späť čo do úhrad za

obdobie 01.01.2010 - 31.08.2014.

15. Z obsahu spisu ako aj z vyjadrenia samotného žalobcu vyplýva, že premlčaný nárok žalobcu
predstavuje nárok na úhrady za obdobie 01.01.2010 - 31.08.2014. Uvedené obdobie predstavuje 56
mesiacov, tzn. nárok je premlčaný vo výške 259,84 Eur. Žalobca však vzal žalobu späť len čo do sumy
255,60 Eur. Z dôvodu premlčania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 zmenil rozsudok v jeho

vyhovujúcej časti tak, že žalobu čo do nároku na zaplatenie sumy 4,64 Eur zamietol.

16. Nepremlčaný nárok žalobcu tak predstavujú predpisy úhrad za obdobie 01.09.2014 - 31.01.2017.
Žalobca v podanom vyjadrení, v ktorom vzal žalobu čiastočne späť uviedol, že zotrváva na uplatnenej
istine vo výške 152,96 Eur (135,96 Eur + 17 Eur). Nakoľko však nárok na jednu platbu (za mesiac január

2017) vo výške 4,64 Eur bol taktiež premlčaný, odvolací súd rozhodol tak, že vyhovujúci výrok rozsudku
čo do sumy 149,77 Eur (131,32 + 17 Eur + 1,45 Eur) potvrdil.

17. Žalovaný v podanom vyjadrení k vyjadreniu napadol aj výšku nepremlčaných predpisov úhrad.

18. Podľa ustanovenia § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

19. Podľa ustanovenia § 153 odsek 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

Podľa odseku 2, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Podľa odseku 3, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

20.Podľaustanovenia§154C.s.p.,prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranymožno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

21. Podľa ustanovenia § 296 C.s.p., spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

22. Podľa ustanovenia § 366 C.s.p., Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takýchprípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné

bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)

24. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou konania v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných

dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade

musírozhodnúťvsituáciídôkaznejnúdze,ktorejdopadpričítatejstranekonania,naktorejpredovšetkým
podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti
významných z hľadiska hmotného práva.

25. Žalovaný v priebehu prvoinštančného konania súdu prvej inštancie nepredložil žiadne vyjadrenie

a ani dôkazy týkajúce sa uplatneného nároku. Na základe uvedeného preto nemožno súdu prvej
inštancie vyčítať, že vychádza z listinných dôkazov predložených žalobcom, o ktorých pravdivosti
nemožno mať pochybnosti. Žalobca v podanom vyjadrení k vyjadreniu k odvolaniu uplatnil námietku
týkajúcu sa rôznych variabilných symbolov, v prospech ktorých vykonal úhrady a predložil aj svoje
vlastné vyúčtovania. V odvolacom konaní však nebolo preukázané naplnenie predpokladov uvedených

v ustanovení § 366 C.s.p., aby bolo možné námietky žalovaného pripustiť.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok žalobcu na zaplatenie predpisov úhrad nebol v konaní sporný
ako aj na neunesenie dôkazného bremena ohľadom výšky úhrad zo strany žalovaného, odvolací súd
rozhodol tak, že rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku čo do povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 148,32

Eur a sumu 1,45 Eur (titulom úhrad poštových sadzieb spojených s vymáhaním) v zmysle ustanovenia
§ 387 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

27. Podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

Podľaodseku2,akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomernerozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa ustanovenia § 256 odsek 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane.

29. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v priebehu odvolacieho konania bolo potrebné zmeniť
napadnuté rozhodnutie aj čo do výroku o trovách konania. Žalobca si žalobou uplatňoval nárok na
zaplatenie sumy 410,01 Eur (391,56 Eur titulom nezaplatených predpisov, 17 Eur titulom pokuty, 1,45

Eur titulom úhrad poštových sadzieb). V konaní bol úspešný čo do zaplatenia sumy 149,77 Eur, t.j.
úspešný bol v rozsahu 36,53 %. Žalovaný bol úspešný čo do 63,47 %. V konaní bol teda úspešnejší
žalovaný, avšak jemu trovy prvoinštančného konania nevznikli a preto mu ich súd nepriznal. O trovách
odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa pomeru úspechu.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).